{"guid": "ussr:da34ee7a-3aa7-4d00-b85c-7d604207c8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 73/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 73/04 z 17. 3. 2004", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 2004, sp. zn. II. ÚS 73/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Alexander Brostl", "sudca_id": 1089, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/alexander-brostl-1089", "datum_vydania": "2004-03-17", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/da34ee7a-3aa7-4d00-b85c-7d604207c8a3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da34ee7a-3aa7-4d00-b85c-7d604207c8a3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:da34ee7a-3aa7-4d00-b85c-7d604207c8a3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:da34ee7a-3aa7-4d00-b85c-7d604207c8a3/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 73/04-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2004\npredbežne prerokoval sťažnosť Ľ. V., v čase podania vo výkone trestu odňatia slobody,\nzastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci porušenia jeho základného práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave z 15. mája 2002 vedeného pod sp. zn. 2 To 85/02 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ľ. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. augusta\n2002 doručené podanie Ľ. V. (ďalej len „sťažovateľ“), v čase podania vo výkone trestu\nodňatia slobody, zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., označené ako „Ústavná sťažnosť\nproti uzneseniu Krajského súdu SR č. k. 2 To 85/02 zo dňa 15. 5. 2002 o zamietnutí\nsťažnosti odsúdeného na obnovu konania“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 To 85/02.\nSťažovateľ ďalej uviedol:\n„Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 3. 2002 pod sp. zn. Nt 204/01\nbol zamietnutý návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania proti výroku právoplatného\nrozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. 4. 1999, sp. zn. 4 T 10/97 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 96/00 zo dňa 12. 12. 2000, ktorým\nbolo vyslovené, že sa uznáva vinným z trestného činu neoprávneného používania cudzieho\nmotorového vozidla podľa § 9/2 Tr. zák. k § 249a ods. 1 alinea 1 ods. 3 Tr. zák., a bol mu\nuložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka pre jeho výkon bol\nzaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny, bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy\npodľa ust. § 283 písm. d Tr. por. s poukazom na § 278 Tr. por.\nDňa 4. 2. 2002 odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o obnovu konania\nv zmysle § 278 ods. 1 Tr. por., ktoré bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa\n14. 3. 2002 zamietnuté.\nProti tomuto uzneseniu bola na verejnom zasadnutí ústne zahlásená do zápisnice\nsťažnosť, ktorá bola bližšie písomne odôvodnená dňa 29. 4. 2002. Krajský súd svojím\nuznesením zo dňa 15. 5. 2002 túto sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nV uznesení o zamietnutí obnovy konania Krajský súd v Bratislave uvádza, že\nodsúdený podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú však bližšie neodôvodnil. Uvedené\ntvrdenie odvolacieho súdu je však v rozpore so skutočným stavom veci, pretože odsúdený Ľ.\nV. prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť podanú na verejnom zasadnutí písomne\nodôvodnil dňa 30. 4. 2002. Podľa podacieho lístku bolo odôvodnenie sťažnosti doručené\nOkresnému súdu Bratislava III dňa 30. 4. 2002, teda 15 dní pred vydaním zamietajúceho\nrozhodnutia Krajského súdu.\nOkresný súd Bratislava III nepovažoval za potrebné vyzvať obhajcu na predloženie\npísomného odôvodnenia ústne zahlásenej sťažnosti.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave o zamietnutí sťažnosti odsúdeného bolo\nvydané 15. 5. 2002. I keď písomné odôvodnenie sťažnosti bolo doručené Okresnému súdu\nBratislava III dňa 30. 4. 2002, nebolo predložené Krajskému súdu v Bratislave do jeho\n\n2\n\nrozhodovania, preto neslúžilo ako podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu (čo vyplýva aj\nz jeho odôvodnenia v uznesení).\n... Sťažovateľ má za to, že uvedeným uznesením Krajského súdu v Bratislave bolo\nporušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo\nKrajský súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, že sťažnosť ústne zahlásená na\nverejnom zasadnutí dňa 14. 3. 2002 nebola písomne odôvodnená.\nZa situácie, keď Krajský súd v Bratislave rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa podanej\nproti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, došlo k hrubému pochybeniu zo strany toho\nOkresného súdu, ktorý zrejme písomné odôvodnenie sťažnosti, ktoré mu bolo doručené dňa\n30. 4. 2002, Krajskému súdu v Bratislave nepredložil. Naopak postupoval tak, akoby\npísomné odôvodnenie sťažnosti bolo do spisu založené. Predtým vôbec nevyzval\nsťažovateľa, aby v stanovenej lehote od doručenia výzvy odôvodnil sťažnosť.\nOkresný súd Bratislava III týmto svojím postupom utvrdil sťažovateľa v presvedčení,\nže je zo strany súdu postupované v súlade so zákonom.\nNa druhej strane fakticky znemožnil, aby bolo o sťažnosti sťažovateľa rozhodované\ns prihliadnutím na skutočnosti uvedené v písomnom odôvodnení sťažnosti.\nJedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd je jeho kontradiktórny charakter, preto každá strana\nmusí zásadne mať možnosť predložiť súdu dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné,\naby jej požiadavky uspeli a ovplyvnili súdne rozhodnutie.\nZ práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentami a dôkazovými návrhmi strán.\nSúčasťou práva na spravodlivý proces ako i práva na obhajobu podľa čl. 38 ods. 2\na čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd je i právo navrhovať dôkazy vo svoj\nprospech.\nZásadám spravodlivého procesu vyplývajúcich z čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd je potrebné rozumieť tak, že v spojení s procesným predpisom v konaní pred\nsúdom musí byť daná jeho účastníkovi možnosť vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom\n(čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) a k veci samej, ale aj navrhnúť dôkazy,\nktorých vykonanie, pre zaistenie svojich tvrdení pokladá za potrebné.“\n\n3\n\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho označených základných\npráv a aby vydal tento nález :\n„Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 5. 2002 sp. zn. 2 To 85/02 sa\nzrušuje.“\nPo výzve ústavného súdu z 29. októbra 2002 právny zástupca sťažovateľa doplnil\nsťažnosť o dôkaz o dátume prevzatia rozhodnutia krajského súdu (27. jún 2002) vo vzťahu\nk zachovaniu zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu (sťažnosť podaná\n27. augusta 2002).\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nod 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické\nosoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom\nzisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Návrhy vo\nveciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nzákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným , ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd v rámci predbežného\nprerokovania odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom\norgánu štátu vôbec nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno\npovažovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v súlade so svojou\njudikatúrou konštatoval, že „do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť iba vtedy, ak by ich rozhodnutia (a im predchádzajúci postup) boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\na zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,\nktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov“\n(I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02, I. ÚS 34/03).\nSťažovateľ videl porušenie svojho základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6\nods. 1 dohovoru v tom, že krajský súd „vychádzal vo svojom rozhodovaní z toho, že\nsťažnosť ústne zahlásená na verejnom zasadnutí dňa 14. 3. 2002 nebola písomne\nodôvodnená. Za situácie, keď Krajský súd v Bratislave rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa\npodanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, došlo k hrubému pochybeniu zo\nstrany toho Okresného súdu, ktorý zrejme písomné odôvodnenie sťažnosti, ktoré mu bolo\ndoručené dňa 30. 4. 2002, Krajskému súdu v Bratislave nepredložil. Naopak postupoval tak,\nakoby písomné odôvodnenie sťažnosti bolo do spisu založené“. Sťažovateľ preto žiadal, aby\nústavný súd označené uznesenie zrušil.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny „Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v ustanovených prípadoch na inom orgáne“.\n\n5\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“.\nÚstavný súd je oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania, resp.\nrozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu\nústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až 50 ústavy, aj vo vzťahu k čl. 36 ods. 1 listiny\na k požiadavkám čl. 6 ods. 1 dohovoru). Táto právomoc ústavného súdu však nie je spojená\nso vznikom oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým\ntieto dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov, ak tento výklad a použitie\nzákonov neporušujú uvedené ústavnoprocesné princípy (II. ÚS 54/02).\nMožnosť domáhať sa svojho práva ustanoveným postupom upravená v čl. 36 ods. 1\nlistiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na procesných predpisoch, predovšetkým na\nTrestnom poriadku. Postup všeobecných súdov, ktorý je v súlade s procesnoprávnymi\npredpismi konania v trestnoprávnej veci nie je možné považovať za porušenie základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 36 ods. 1 listiny, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZ príloh k podaniu ústavný súd zistil, že krajský súd zamietol uznesením z 15. mája\n2002 (doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa 27. júna 2002) sťažnosť sťažovateľa\nproti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Nt 204/01\nzo 14. marca 2002 podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nOkresný súd po zamietnutí návrhu na obnovu konania 14. marca 2002 podľa § 137\nods. 1 Trestného poriadku v prítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu vyhlásil\nrozhodnutie, odôvodnil ho a podal poučenie o opravnom prostriedku. Odsúdený po porade\ns obhajcom ohlásil podanie sťažnosti, ktorej odôvodnenie jeho právny obhajca zaslal\nokresnému súdu 30. apríla 2002.\n\n6\n\nÚstavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že okresný súd uznesenie o zamietnutí\npovolenia obnovy konania doručoval procesným stranám 4. apríla 2002 a že potom spis\npredložil krajskému súdu. Po doručení odôvodnenia sťažnosti právneho zástupcu\nsťažovateľa z 30. apríla 2002 (doručené okresnému súdu 2. mája 2002), okresný súd\nexpedoval toto odôvodnenie krajskému súdu 3. mája 2002 (doručené krajskému súdu\n6. mája 2002). V tejto súvislosti krajský súd konal a rozhodol 15. mája 2002 o sťažnosti\nsťažovateľa.\nSťažovateľ namietal, že okresný súd nepostúpil odôvodnenie sťažnosti krajskému\nsúdu, čo vyvodil z odôvodnenia výroku krajského súdu: „Proti tomuto uzneseniu (t. j.\nuzneseniu zo 14. marca 2002) podal v zákonnej lehote odsúdený V. sťažnosť, ktorú bližšie\nneodôvodnil.“\nPodľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku „Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma\nnadriadený orgán\na) správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže\nsťažovateľ podať sťažnosť,\nb) konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu“.\nObsah sťažnosti, o ktorej odvolací súd koná v tejto súvislosti, nie je rozhodujúci pre\nrozsah jeho preskúmavacej povinnosti. Na chyby zistené pri preskúmavaní musí nadriadený\norgán prihliadnuť aj vtedy, keď sa v sťažnosti nevytýkali: súd druhého stupňa pri\nrozhodovaní o sťažnosti je povinný preskúmať napadnuté uznesenie v celej šírke a nemôže\nsa obmedziť len na námietky uplatnené sťažovateľom (R 13/1965), riadi sa revíznym\nprincípom (R III/1966, R 59/2002). Z odôvodnenia rozhodnutia pritom musí byť zrejmé, že\nnadriadený orgán v danom prípade postupoval podľa tejto zásady.\nÚstavný súd konštatoval, že krajský súd ako súd odvolací sa zaoberal sťažnosťou\nsťažovateľa a v zmysle § 147 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých\nvýrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, a konanie\npredchádzajúce napadnutému uzneseniu, a zistil, že sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.\n\n7\n\nKrajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 2 To 85/02 vyslovil názor, že „nevyšli\nnajavo žiadne nové dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by boli mohli odôvodniť iné\nrozhodnutie o vine a treste... Neboli teda splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy\nkonania a preto správne postupoval okresný súd, keď návrh... zamietol. Keďže odvolací súd\nnezistil žiadny dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia, sťažnosť... zamietol ako\nnedôvodnú, pričom v podrobnostiach iba odkazuje na vyčerpávajúce a presvedčivé\nodôvodnenie prvostupňového uznesenia“.\nÚstavný súd z uvedených dôvodov uzavrel, že označené uznesenie krajského súdu\na jeho odôvodnenie neobsahujú také skutočnosti, ktoré by svedčili o porušení označených\nzákladných práv. Uplatnenie revízneho princípu v činnosti odvolacieho súdu napĺňa kritériá\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny. Pri posúdení namietaného rozhodnutia teda\nnemožno dospieť k záveru, že je zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Rovnako nemožno\ndospieť\n\nk záveru,\n\nže\n\nby\n\nvýklad\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nbol\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľný. Sťažovateľ podľa názoru ústavného súdu namieta porušenie svojich\noznačených práv takým postupom (rozhodnutím) krajského súdu, ktorý zjavne nie je\nv príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Krajský súd rozhodol spôsobom, s ktorým\nsťažovateľ síce nesúhlasí, ale rozhodnutie bolo náležite odôvodnené na základe jeho\nvlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani\npovinný nahrádzať.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2004\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cfb760ae-1a50-488a-a74c-06ac4addca36", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 34/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/03 z 19. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-19", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfb760ae-1a50-488a-a74c-06ac4addca36"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}