{"guid": "ussr:d940b2ff-e68c-475f-afcb-1ca4f6c8e110", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/07 z 28. 6. 2007", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júna 2007, sp. zn. I. ÚS 13/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2007-06-28", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d940b2ff-e68c-475f-afcb-1ca4f6c8e110", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d940b2ff-e68c-475f-afcb-1ca4f6c8e110", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:d940b2ff-e68c-475f-afcb-1ca4f6c8e110", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:d940b2ff-e68c-475f-afcb-1ca4f6c8e110/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 13/07-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2007 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Petra Brňáka\nprerokoval prijatú sťažnosť V. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom bývalého Okresného\núradu vyšetrovania Policajného zboru v Malackách v konaní vedenom pod sp. zn.\nČVS: OUV-64/2002 Mv a takto\nrozhodol:\nSťažnosti V. T. n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 15. marca 2007 č. k. I. ÚS 13/07-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nbývalého Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Malackách (ďalej len „úrad\nvyšetrovania“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002 Mv (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že 27. mája 1999 podal sťažovateľ trestné oznámenie\no skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorého sa mala\ndopustiť M. Š. (ďalej aj „obvinená“) tým, že 13. mája 1997 vylákala od sťažovateľa\npeňažné prostriedky v sume 300 000 Sk za účelom zakúpenia nábytku v rámci jej\npodnikateľských aktivít. Na zabezpečenie svojho záväzku vrátiť poskytnuté prostriedky\nvystavila obvinená zmenku na sumu 300 000 Sk splatnú do 20. mája 1997 a zmenku zo\n14. mája 1997 na sumu 150 000 Sk ako úroky za požičanú sumu, ktorú po splatnosti\nzmeniek obvinená nevrátila. Z tohto dôvodu 26. novembra 1997 obvinená a sťažovateľ na\nzáklade vzájomnej dohody o zapožičanej sume z 13. mája 1997 a o úrokoch spísali zmluvu\no pôžičke, a obvinená M. Š. vystavila sťažovateľovi novú zmenku na sumu 400 000 Sk\nsplatnú 1. decembra 1997, ale ani napriek tomu požičané peniaze neboli vrátené, pričom\nneboli použité na uvedený účel, ale pre súkromné účely, čím seba obohatila a iného uviedla\ndo omylu.\nSťažovateľ v ďalšom poukázal na úkony, ktoré boli v danej veci vykonané, a na to, že\nod podania trestného oznámenia dosiaľ uplynulo 6 rokov a 4 mesiace. Sťažovateľ namieta\nporušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré mu garantuje právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Podľa sťažovateľa napadnuté konanie, kde je obvinená len jedna\nosoba, ako aj vzhľadom k dokazovaniu, ktoré bolo potrebné vykonať, nie je možné\npovažovať za právne zložité. Sťažovateľ zároveň vyslovuje názor, že jeho správanie\nneprispelo k predĺženiu celkovej doby konania a že v napadnutom konaní mal vyšetrovateľ\npostupovať s výnimočnou rýchlosťou. Ďalej sťažovateľ požaduje priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 60 000 Sk, ktoré odôvodňuje celkovou dĺžkou konania,\nkonkrétnymi okolnosťami prípadu, najmä však neefektívnym prístupom vyšetrovateľa.\n\n2\n\n1.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci\nvydal tento nález:\n„1. Základné právo V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené postupom Okresného úradu vyšetrovania\nPZ v Malackách pod ČVS:-164/2002Mv.\n2. Ústavný súd prikazuje Okresnému úradu vyšetrovania PZ v Malackách\naby v konaní konali bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.\n3. Ústavný súd priznáva V. T. primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk.\nOkresnému úradu vyšetrovania PZ v Malackách ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk a uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet\nKancelárie Ústavného súdu SR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. (...) Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\na Kancelárii Ústavného súdu SR ukladá povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa - JUDr. S. J.“\n2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: úrad vyšetrovania, zastúpený riaditeľom Odboru všeobecnej kriminality Úradu\njustičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len\n„riaditeľ“) Mgr. M. V., listom z 13. apríla 2007, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom\nk uvedenému vyjadreniu riaditeľa z 21. júna 2007.\n2.1 Riaditeľ úradu vyšetrovania vo svojom vyjadrení uviedol chronologický prehľad\núkonov vykonaných v napadnutom konaní a dodal, že „v zmysle § 30 ods.1, 2 Zákona\no Ústavnom súde netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“\n2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu\nriaditeľa uviedol:\n„(...) V zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. súhlasím s tým, aby Ústavný súd\nprejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania.\n\n3\n\nZ vyjadrenia protistrany je zrejmé, že vyšetrovateľ bol v trestnej veci sťažovateľa\nmálo činný. Sťažovateľ namietal celkovú dĺžku konania, ktorá do dnešného dňa presiahla\nsedem rokov.\nObdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu alebo iného zodpovedného\norgánu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako\nzbytočný prieťah v konaní (napr. II. ÚS 3/00).\nZ vyššie uvedených dôvodov zotrvávam v plnom rozsahu na podanej sťažnosti,\npretože nečinnosťou Okresného úradu vyšetrovania PZ v Malackách vo veci vedenej pod\nČVS: OUV-164/2002 Mv. došlo k porušeniu práv sťažovateľa na prejednanie veci\nv primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.\nSúčasne si uplatňujem odmenu za zastupovanie a aj za tento úkon právnej pomoci\n(...)“.\n3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav\nkonania vedeného úradom vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002 Mv, resp.\nČVS: OÚJP-164/2002 Mv.\nDňa 27. mája 1999 podal sťažovateľ Okresnej prokuratúre Bratislava I trestné\noznámenie na M. Š.\nDňa 28. februára 2000 bolo úradom vyšetrovania vznesené obvinenie M. Š. za\ntrestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Vec bola vedená pod sp. zn.\nČVS: OUV-339/99 Mv, pričom táto vec sa týkala poškodenej A. G. a poškodeného M. K.\nDňa 29. mája 2000 sa uskutočnil výsluch svedka J. S.\n\n4\n\nDňa 8. júna 2000 sa uskutočnil výsluch svedka P. P.\nDňa 15. júna 2000 a 30. júna 2000 sa uskutočnil výsluch obvinenej a 30. júna 2000\nbola vykonaná konfrontácia medzi obvinenou a poškodenou A. G.\nDňa 5. februára 2001 bolo uznesením úradu vyšetrovania č. k. ČTS: ORP-1129/SMz99-I začaté trestné stíhanie „vo veci trestného činu Podvodu § 250 ods. 1, ods. 2/ Trestného\nzákona, účinného v čase spáchania skutku, z ktorého konania je dôvodne podozrivá M. Š.“\nZa poškodeného v danej veci bol označený sťažovateľ.\nDňa 15. februára 2001 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením č. k.\n1 Pv 191/01-7 zrušil uznesenie úradu vyšetrovania č. k. ČTS: ORP-1129/SMz-99\nz 5. februára 2001 „nakoľko je nezákonné“.\nDňa 26. februára 2002 bola z trestnej veci sp. zn. ČVS: OUJP-339/1999 Mv\nvylúčená vec poškodenej A. G. a ďalej bola prerokúvaná pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002\nMv.\nDňa 8. marca 2002 bolo úradom vyšetrovania uznesením č. k. ČVS: OUV-422/2002Ki vznesené obvinenie M. Š. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 2 Trestného\nzákona účinného do 31. augusta 1999, pričom podnetom na toto obvinenie bolo trestné\noznámenie sťažovateľa.\nDňa 8. marca 2002 bola cestou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nprevzatá z Obvodného súdu Praha 3 na konanie trestná vec M. Š., na základe ktorej\nvyšetrovateľ úradu vyšetrovania 18. marca 2002 pod sp. zn. ČVS: OUV-164/02 Mv začal\ntrestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie M. Š. za „osem dielčích skutkov\npokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4b Zákona č. 140/1961 Z. z.“\nDňa 4. apríla 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania požiadal orgány Polície Českej\nrepubliky o vykonanie výsluchov piatich svedkov - poškodených.\nDňa 23. apríla 2002 sa uskutočnil výsluch obvinenej a sťažovateľa.\nDňa 22. mája 2002 a 15. mája 2003 sa uskutočnil výsluch obvinenej.\nDňa 6. augusta 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania spojil na spoločné konanie vec\nvedenú pod sp. zn. ČVS: OUV-422/2002-Ki, v ktorej bol poškodeným sťažovateľ, a vec\nvedenú pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002 s tým, že spoločné konanie bude vedené úradom\nvyšetrovania pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002.\n\n5\n\nDňa 30. októbra 2002 úrad vyšetrovania urgoval orgány Polície Českej republiky\no vykonanie výsluchov svedkov - poškodených.\nDňa 11. novembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodenej\nMgr. P. P.\nDňa 19. novembra 2002 úrad vyšetrovania opakovane urgoval orgány Polície Českej\nrepubliky o vykonanie výsluchov svedkov - poškodených.\nDňa 6. decembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného C. P.\nDňa 17. decembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného\nJUDr. J. S.\nDňa 19. decembra 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania prerušil trestné stíhanie\nobvinenej, „lebo pre neprítomnosť poškodenej nemožno vec náležite objasniť“.\nDňa 21. januára 2003 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného R. M.\nDňa 23. januára 2003 orgány Polície Českej republiky zaslali úradu vyšetrovania\nvýsluchy žiadaných osôb.\nDňa 29. januára 2003 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania vydal uznesenie\no pokračovaní v trestnom stíhaní obvinenej, „lebo už nie je dôvod na prerušenie“.\nDňa 10. apríla 2003 bola vykonaná konfrontácia medzi obvinenou a sťažovateľom.\nDňa 15. mája 2003 sa uskutočnil výsluch obvinenej.\nDňa 26. mája 2003 oprávnené osoby preštudovali vyšetrovací spis a v ten istý deň\nbola podaná obžaloba na M. Š.\nDňa 12. júna 2003 bol vyšetrovací spis vrátený z Okresnej prokuratúry v Malackách\ns uznesením o zamietnutí ostatnej sťažnosti obvinenej proti uzneseniu o vznesení obvinenia\na s pokynom na vykonanie ďalších vyšetrovacích úkonov.\nDňa 17. júla 2003 a 3. novembra 2003 oprávnené osoby preštudovali vyšetrovací\nspis. Poškodená E. H. po vyrozumení o možnosti preštudovať vyšetrovací spis požiadala\no možnosť jeho preštudovania v Českej republike.\nDňa 12. novembra 2004 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania podal pod novou sp. zn.\nČVS: ORP-228/OVK-MA-2004 návrh na podanie obžaloby na obvinenú.\nDňa 28. decembra 2004 bola podaná obžaloba na M. Š.\n\n6\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov (...).\nPokiaľ ide o sťažovateľom označené základné práva a slobody, ústavný súd\npoznamenáva, že v odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ síce poukázal aj na porušenie\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak do sťažnostného\nnávrhu (petitu) už toto ustanovenie nepremietol, preto sa ústavný súd s týmto ustanovením\nbližšie nezaoberal.\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n\n7\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\nprípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania\na postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý\nzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr.\nrozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného\nsúdu).\nÚstavný súd tiež pripomína, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo\nfyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného\ntrestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy\na ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00),\npričom v okolnostiach danej veci to znamená, že sťažovateľ nemôže odvíjať začatie\nnapadnutého konania od podania trestného oznámenia, ale až od vznesenia obvinenia, keď\nuž sťažovateľ mohol byť v procesnom postavení poškodeného.\nZ prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú z obsahu sťažnosti, ako aj\nzo súvisiaceho spisu úradu vyšetrovania vyplýva, že úrad vyšetrovania od vznesenia\nobvinenia M. Š. na základe trestného oznámenia sťažovateľom, konkrétne od 8. marca\n2002, konal vo veci v podstate priebežne. Úrad vyšetrovania vykonal vo veci desiatky\núčinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty v danej veci; medzi inými\ntrinásť výsluchov (z toho polovicu v Českej republike), konfrontácie atď. Ústavný súd preto\nposúdil, že namietaný postup úradu vyšetrovania nemožno považovať za porušenie práva\ngarantovaného v citovanom článku ústavy.\nOkrem uvedeného treba poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, IV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému\nprávu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred\n\n8\n\nústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade úradom vyšetrovania) ešte trvalo.\nÚstavný súd až po zadovážení súvisiaceho spisového materiálu zistil, že v čase\ndoručenia sťažnosti ústavnému súdu (30. septembra 2005) tvrdené porušovanie označeného\nzákladného práva sťažovateľa už netrvalo, pretože obžaloba na M. Š. bola podaná\n28. decembra 2004, a preto sťažnosti sťažovateľa ani z tohto dôvodu nebolo možné\nvyhovieť.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako\nto je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júna 2007\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}