{"guid": "ussr:d56b83c2-e04d-4eb7-a8a8-5d01e2007af5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/07 z 6. 6. 2007", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. júna 2007, sp. zn. IV. ÚS 53/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2007-06-06", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d56b83c2-e04d-4eb7-a8a8-5d01e2007af5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d56b83c2-e04d-4eb7-a8a8-5d01e2007af5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:d56b83c2-e04d-4eb7-a8a8-5d01e2007af5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:d56b83c2-e04d-4eb7-a8a8-5d01e2007af5/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 53/07-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2007 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava\nOrosza prerokoval sťažnosť J. P. a R. P., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. M.\nK., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 12 C 269/2002 pôvodne\nvedenom (pred zlúčením s Okresným súdom Trnava od 1. januára 2005) Okresným súdom\nPiešťany pod sp. zn. 12 C 269/2002, za účasti Okresného súdu Trnava, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo J. P. a R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. PN 12 C 269/2002 pôvodne vedenom (pred zlúčením s Okresným\nsúdom Trnava od 1. januára 2005) Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 12 C 269/2002\nporušené bolo.\n\n2. Okresnému súdu Trnava\n\nprikazuje,\n\naby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\nPN 12 C 269/2002 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. J. P.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom\n\nštyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. R. P.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom\n\nštyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť J. P. a R. P.\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 10 216 Sk (slovom desaťtisícdvestošestnásť slovenských korún) na účet\nich právnej zástupkyne JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIV. ÚS 53/07 z 12. apríla 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. P. a R. P. (ďalej len „sťažovatelia“)\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nPN 12 C 269/2002\n\npôvodne\n\nvedenom\n\n(pred zlúčením\n\n2\n\ns Okresným\n\nsúdom\n\nTrnava\n\nod 1. januára 2005) Okresným súdom Piešťany (ďalej len „bývalý okresný súd“) pod sp. zn.\n12 C 269/2002.\nÚstavný súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v platnom znení\nvýkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu správy majetku štátu, práv\na povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných\nprávnych vzťahov, práv a povinností z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešli\nk 1. januáru 2005 z bývalého okresného súdu, ktorému pôvodne podali sťažovatelia žalobu,\nna okresný súd.\nSťažovatelia v sťažnosti uviedli, že žalobou z 2. decembra 2002 sa na bývalom\nokresnom súde domáhali proti odporcovi nahradenia vyhlásenia vôle (vo vzťahu k zmluve\ntýkajúcej sa prevodu bytu do ich vlastníctva).\nSťažovatelia tvrdia, že aj napriek tomu, že konanie prebieha už viac ako štyri roky,\nokresný súd v danej veci neurčil termín pojednávania.\nPodľa názoru sťažovateľov uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené ich\nzákladné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Svoje tvrdenia odôvodňujú aj tým, že predmet\nkonania nie je skutkovo ani právne zložitý a oni sami žiadnym spôsobom neprispeli\nk spomaleniu konania, naopak, domnievajú sa, že žiadosťou z 13. júla 2006 mali snahu\nurýchliť konanie okresného súdu. Uviedli, že postup okresného súdu je poznačený\nnečinnosťou a neefektivitou, keďže ani po štyroch rokoch od podania žaloby nevykonal\nvo veci žiaden úkon.\nSťažovatelia na základe uvedeného navrhli, aby ústavný súd rozhodol, že okresný\nsúd v označenom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal\nokresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné\nzadosťučinenie každému v sume 150 000 Sk, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.\n\n3\n\nNa základe výzvy ústavného súdu sa okresný súd vyjadril k prijatej sťažnosti\npodaním sp. zn. Spr. 388/07 doručeným ústavnému súdu 24. mája 2007, v ktorom uviedol,\nže: „Žalobcovia J. P. a R. P. obaja zastúpení advokátkou JUDr. K. sa návrhom zo dňa\n02. 12. 2002 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť\nuzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva k 3-izbovému bytu s príslušenstvom č. 6\nna treťom poschodí bytového domu. (...)\nZ úradnej činnosti súdu bolo zistené, že takýchto návrhov napadlo v tom čase\nna bývalý Okresný súd Piešťany celkom 12, t. j. tieto boli skutkovo totožné, keď\nsa odlišovali len v označení žalobcov.\nDo oddelenia 12 C napadli celkovo 4 veci a do oddelení 5 C a 11 C napadli zvyšné\nveci.\nVo všetkých uvedených veciach, ktoré napadli do oddelenia 5 C a 11 C je zákonnou\nsudkyňou, ktorá tieto prejednáva, Mgr. Š., ktorá keďže bolo potrebné pre rozhodnutie\nvo veci samej v dvoch prípadoch nariadila znalecké dokazovanie, ktorého závery mal veci\nprejednávajúci sudca v úmysle použiť aj v tomto konaní, a to z dôvodu procesnej ekonómie.\nV uvedených veciach bolo taktiež meritórne rozhodnuté (PN-11 C 279/02, PN11 C 275/02, /N-5 C 41/02). Vo všetkých týchto veciach odvolací súd - Krajský súd v Trnave\nrozsudky súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (...)\nVzhľadom k tomu, ako vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, dochádza\nv uvedených veciach k rôznym právnym názorom, pričom v záujme zachovania zjednotenia\nv rozhodovacej činnosti, právnej istoty a stability je účelné, aby mohli byť v tomto konaní\npoužité výsledky dokazovania z uvedených konaní (znalecké posudky a pod.), ako aj právny\nnázor odvolacieho súdu, čo by nepochybne prospelo aj k rozhodovacej činnosti v tejto veci.\nNebolo účelné v zmysle O. s. p. spájať uvedené veci do jedného konania v zmysle § 112\nO. s. p., pretože by došlo k neprehľadnosti v súdnych konaniach, pričom ak by sa spájali\nveci do iného oddelenia, musel by s tým súhlasiť v zmysle rozvrhu práce aj sudca,\ndo ktorého oddelenia by sa mala vec spojiť.“\nKu skutkovej a právnej zložitosti konania okresný súd uviedol, že „... vo veci je\npotrebné v rámci dokazovania nariadiť znalecké dokazovanie“.\n\n4\n\nPodľa vyjadrenia súdu „... sťažovatelia nezapríčinili vo veci prieťahy...“. Tie boli\npodľa jeho vyjadrenia zapríčinené tým, že „... zákonný sudca vo veci nekonal a čakal\nna právoplatné rozhodnutie v inej podobnej veci patriacej Mgr. Š., čo znamená, že prieťahy\nv konaní sú spôsobené súdom“.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľov bola 24. mája 2007 ústavným súdom vyzvaná\nna zaujatie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu. Podaním doručeným ústavnému súdu\n31. mája 2007 právna zástupkyňa sťažovateľov vyjadrila nesúhlas s časťou vyjadrenia\nokresného súdu o „... rôznosti právnych názorov, s procesnou ekonómiou, nakoľko vec nie\nje skutkovo a ani právne zložitá, nie je dôležité ani znalecké dokazovanie nakoľko znalec by\nlen potvrdil zákon, čím by išlo len o ďalší zbytočný prieťah v konaní“. Ďalej konštatovala,\nže „Predseda Okresného súdu v Trnave a zákonný sudca v prejednávanej veci pripustili\nzbytočné prieťahy, ktoré odôvodnili s čakaním na právoplatnosť iných skutkovo totožných\nprávnych sporoch...“, čo je podľa jej názoru „... v rozpore nielen so všeobecnými záväznými\nprávnymi predpismi ale predovšetkým s Ústavou SR a takéto konanie zo strany zákonného\nsudcu je neprípustné nakoľko súdy sú nezávislé a nestranné a v prípade akéhokoľvek\nrozhodnutia vo veci samej príslušný právny predpis umožňuje vyjadriť svoj nesúhlas\ns rozhodnutím súdu podaním riadneho opravného prostriedku“.\nPreto sťažovatelia trvajú na podanej sťažnosti v plnom rozsahu.\nZ predloženej sťažnosti, ale najmä zo súvisiaceho spisu okresného súdu ústavný súd\nzistil, že 12. decembra 2002 sťažovatelia podali bývalému okresnému súdu žalobu (spolu\ns prílohami) o splnenie povinnosti previesť byt v dome, ku ktorému majú uzatvorenú\nnájomnú zmluvu, do ich vlastníctva.\nIné úkony zo strany okresného súdu okrem informovania sa 19. apríla 2005\nna vypracovanie znaleckého posudku v inej súvisiacej civilnej veci, ktorý bol doručený\nokresnému súdu 3. mája 2005, do predloženia spisového materiálu ústavnému súdu vo veci\nvykonané neboli.\n\n5\n\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov...\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\n\n6\n\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v označenom konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.\nPri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd berie do úvahy, že ich aplikácia je\noveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od podania\nžalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03,\nII. ÚS 244/03).\nAko zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že\nod 2. decembra 2002, keď bola vec pridelená zákonnému sudcovi, doteraz nebol vo veci\nvykonaný žiaden relevantný procesný úkon a nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.\nUvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval\nv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\nPostup okresného súdu predstavuje nečinnosť počas celého obdobia od podania\nžaloby, ktorý ústavný súd hodnotí ako porušenie základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n7\n\nIII.\nPretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu práv\nsťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia\ndomáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovatelia\n\nv\n\npetite\n\nsvojej\n\nsťažnosti\n\nžiadali\n\naj\n\no priznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 150 000 Sk pre každého z nich z dôvodov, že: „U sťažovateľov\nspôsobuje nečinnosť Okresného súdu Trnava stav právnej neistoty, vzrastajúcu nechuť\nk zákonom, ktoré garantujú ich práva a k akémukoľvek skloňovaniu slova spravodlivosť,\nresp. súdna moc.“ Sťažovatelia zároveň dodali, že v ich prípade je právoplatné skončenie\nsúdneho sporu veľmi dôležité, pretože v rámci neho sa má rozhodnúť o uložení povinnosti\nuzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru\nv súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.\n\n8\n\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, II. ÚS 416/06).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia.\nPri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu predmet sporu\na povahu veci ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk pre každého\nzo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M.\nK., ktoré si vyčíslila v sume 14 790 Sk.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd\npri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n\n9\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za každý úkon odmenu pre každého sťažovateľa v sume po 2 970 Sk.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny bola však znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony\npri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (§ 13 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným\npaušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) k tomuto úkonu v sume 178 Sk v prípade dvoch\nsťažovateľov predstavuje celkovú sumu 10 216 Sk.\nPodanie právnej zástupkyne doručené ústavnému súdu 31. mája 2007 nevyhodnotil\nústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie\nrelevantné pre rozhodnutie vo veci samej a odmenu zaň nepriznal. Preto zvyšnej časti\nsťažnosti nevyhovel.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júna 2007\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/269/2002", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa0547-19c7-4358-9db5-6de92636c3e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 416/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 416/06 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa0547-19c7-4358-9db5-6de92636c3e4"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:6ac81311-5b21-4847-8497-6bc61821e9dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ac81311-5b21-4847-8497-6bc61821e9dd"}, {"guid": "ussr:36404daa-7243-4f5e-a8bb-504eb44b134b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 177/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36404daa-7243-4f5e-a8bb-504eb44b134b"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:cc76eb00-5f58-4c26-9b5e-32cca0b55bcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 4/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc76eb00-5f58-4c26-9b5e-32cca0b55bcf"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fe0c9617-d01f-4ce0-ba1d-e09c149221d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 219/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 219/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe0c9617-d01f-4ce0-ba1d-e09c149221d4"}, {"guid": "ussr:7a84821c-0f15-44d8-bd39-d5a1c4e5d6b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 167/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a84821c-0f15-44d8-bd39-d5a1c4e5d6b4"}]}