{"guid": "ussr:d4e477ff-406f-426b-b60a-93c1748ffdae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2012 z 16. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2012, sp. zn. II. ÚS 125/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2012-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d4e477ff-406f-426b-b60a-93c1748ffdae", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d4e477ff-406f-426b-b60a-93c1748ffdae", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:d4e477ff-406f-426b-b60a-93c1748ffdae", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:d4e477ff-406f-426b-b60a-93c1748ffdae/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 125/2012- 16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,\nPhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Er 659/2009 a jeho uznesením z 1. marca 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla\n2012 doručená sťažnosť JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nsvojich práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného\nsúdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 659/2009 a jeho\nuznesením z 1. marca 2012 (ďalej len „uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je súdnym exekútorom,\nktorý vykonáva exekučnú činnosť na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) od 6. júna 2007. V označenom exekučnom konaní sťažovateľ vykonával\nexekúciu pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B. (ďalej aj „oprávnená“), s ktorou bol v\npracovnom pomere do 5. júna 2007, na vymoženie finančnej pohľadávky oprávnenej zo\nzmluvy o pôžičke poskytnutej fyzickej osobe.\nPo doručení podania sťažovateľa okresnému súdu, ktorým plniac si povinnosť podľa\n§ 30 ods. 3 Exekučného poriadku sťažovateľ oznámil exekučnému súdu skutočnosti, pre\nktoré by mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie, okresný súd napadnutým\nrozhodnutím ex offo rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie, pretože sú\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania z dôvodu, že\nbol pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora zamestnancom oprávnenej.\n3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti napáda uznesenie okresného súdu, ktorým okresný\nsúd ex offo rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie, a postup všeobecného súdu,\nktorý viedol k jeho vydaniu. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd porušil jeho základné práva,\na to konkrétne:\n«A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej aj „Ústava SR“);\nB. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);\nC. právo vlastniť majetok zaručené či. 20 ods. 1 Ústavy;\nD. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;\nE. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods. 2 Ústavy;\nF. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru.\n\n2\n\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza argumentáciu namietaného porušenia svojich\nzákladných práv. Tvrdí, že „všeobecný súd:\na) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.\n2011, sp. zn.: III. ÚS 322/2010-37;\nb) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo\nobjektívnej zaujatosti sťažovateľa vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného\nkonania;\nc) bez toho aby existovala námietka zaujatosti alebo akékoľvek racionálne\npochybnosti o legálnom a legitímnom postupe sťažovateľa v exekúcii:\nd) bez toho aby existovali oprávnené obavy povinného o legálny priebeh exekúcie;\ne) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného\nsúdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010;\nrozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti\nrozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný\nprostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne\núčinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti vykonávať teraz i v\nbudúcnosti exekúciu vedenú pre vymoženie pohľadávky obchodnej spoločnosti P., s. r. o.\nvoči povinnému, ktorá bola prisúdená rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti\nS., a. s.»\n4. Sťažovateľ v sťažnosti zastáva názor, že je osobou aktívne legitimovanou\nna podanie individuálnej sťažnosti, aj keď nie je účastníkom namietaných exekučných\nkonaní. V tejto súvislosti uviedol: „V tomto prípade je súdny exekútor subjektom so\nzákladnými právami a slobodami, ktorý má záujem na výsledku súdneho rozhodovania,\npretože takéto rozhodovanie ovplyvní jeho právne postavenie v exekučnom konaní.\nExekučný súd musí pri svojom rozhodovaní, ktorého objektom sú práva a povinnosti strán\nexekučného konania, dodržiavať základné práva a slobody súdneho exekútora a preto súdny\nexekútor má aktívnu legitimáciu na podanie individuálnej sťažnosti proti rozhodnutiu\nexekučného súdu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávanie exekúcie.\n\n3\n\n... pri ochrane porušených základných práv sťažovateľa nie je rozhodujúce to, či\nsťažovateľ bol účastníkom súdneho konania, ktoré bolo pre neho ukončené vynesením\npoškodzujúceho rozhodnutia, ale rozhodujúceho pre status sťažovateľa ako poškodenej\nosoby je to, že vyneseným rozhodnutím boli porušené jeho základné práva...“\n5. Sťažovateľ ďalej uvádza: «Z odôvodenia napadnutého uznesenia vôbec nie je\nzrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, že sťažovateľ je ako\nsúdny exekútor zaujatý voči oprávnenému - obchodnej spoločnosti P., s. r. o... Sťažovateľ\nako strana konania nebol oboznámený s tým, že všeobecný súd vedie konanie, v ktorom\nrozhoduje o jeho právach a právnom postavení (a to v súvislosti s jeho zaujatosťou), nebol\noboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam\nvyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení... Rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k enormnému zníženiu majetkovej hodnoty sťažovateľa do tej\nmiery, že viac nemožno hovoriť o hodnote v pravom slova zmysle... mohol legitímne\nočakávať, že uskutočnením činností v rámci výkonu exekúcie dôjde k zhmotneniu odmeny za\nvýkon exekúcie... Napadnuté rozhodnutie tohto súdu v praxi objektívne vyvolalo také účinky,\nže sťažovateľ bol zbavený vlastníctva značnej majetkovej hodnoty a taktiež došlo k zmareniu\njeho legitímneho očakávania, že ak bude postupovať podľa záväzných právnych noriem a\nusmernení exekučného súdu, realizácia úkonov pri výkone exekučnej činnosti bude\ngenerovať jeho finančnú odmenu...\nSťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť\nrovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním\nzaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd\nrozhodoval o jeho práve vykonať exekúciu a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho\nprávne postavenie, stranou konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu\nnemožno vyšpecifíkovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť\ntakéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno\nospravedlniť jeho iným postavením (postavením súdneho exekútora), pretože takýto dôvod\nje priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného\nzaobchádzania.»\n\n4\n\n6. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosti vyhovel a nálezom vyslovil\nporušenie ním označených práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu postupom\nokresného súdu v označenom konaní a jeho napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie\nokresného súdu zrušil, vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a priznal mu primerané\nfinančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n5\n\n11. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo\nneodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia\no prijatí návrhu.\n12. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n16. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa\nmusí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\n\n6\n\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za\nnevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili\nplatenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nIII.\n18. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa (súdneho exekútora), že napadnutým\nuznesením okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o jeho vylúčení z výkonu\nexekúcie z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k oprávnenej (spoločnosti P.,\ns. r. o.), boli porušené jeho základné práva podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\n19. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady\nmeritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\n20. Ústavný súd konštatuje, že o návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou\nsťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.\n21. Ústavný súd už vo viacerých veciach sťažovateľa (napr. I. ÚS 491/2011,\nII. ÚS 592/2011, II. ÚS 480/2011) uviedol, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej\nčinnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku;\nustanovenie § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou\nna vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5\nExekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci\npostavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol\nštát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj vykonávacie\n\n7\n\nkonanie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má\nvýznam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho\nvykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie,\nktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci\npovinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú\nštátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich\nzákladných práv ako v konaní pred súdmi.\n22. Súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu,\nktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie v daných veciach, pre jeho pomer\nk účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia § 30 Exekučného poriadku.\nV takomto prípade je súdny exekútor objektom rozhodovania o vylúčení a sám ako súčasť\nsúdnej moci nie je účastníkom exekučného konania a nie je nositeľom žiadnych základných\npráv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).\n23. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže ide o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2012\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}