{"guid": "ussr:d31b2ecc-b9fa-4091-836a-ffd431efce0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 236/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2012 z 10. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júla 2012, sp. zn. II. ÚS 236/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2012-07-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d31b2ecc-b9fa-4091-836a-ffd431efce0d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d31b2ecc-b9fa-4091-836a-ffd431efce0d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:d31b2ecc-b9fa-4091-836a-ffd431efce0d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:d31b2ecc-b9fa-4091-836a-ffd431efce0d/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 236/2012-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. E.\nC., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2 Cob 331/2011-298 z 18. augusta 2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti G., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra\n2011 doručená sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamietala porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n2 Cob 331/2011-298 z 18. augusta 2011.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Malacky\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 Cb 321/2008 sa J. R. (ďalej len „navrhovateľ“)\ndomáhal proti sťažovateľke ako odporkyni zaplatenia sumy 387 000 € s príslušenstvom.\nNa základe návrhu navrhovateľa okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 321/2008-116\nz 21. mája 2008 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého M. N. a MVDr. I. N. boli\npovinní zdržať sa prevodu, zriadenia záložného práva a akejkoľvek dispozície so svojím\nobchodným podielom v obchodnej spoločnosti, ktorou bola sťažovateľka, a sťažovateľka\nbola povinná zdržať sa nakladania s v rozhodnutí vyšpecifikovanými hnuteľnými a\nnehnuteľnými vecami.\nProti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom\nkrajský súd uznesením č. k. 1 Cob 172/2008-142 z 30. októbra 2008 rozhodol tak, že\nuznesenie súdu prvého stupňa z 21. mája 2008 potvrdil.\nNávrhom doručeným okresnému súdu 8. apríla 2011 sa sťažovateľka domáhala\nzrušenia nariadeného predbežného opatrenia s odôvodnením, že predpoklady jeho\nnariadenia neboli dané. Tento návrh okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 321/2008-274\nz 21. júna 2011 zamietol na základe toho, že „dôvody nariadenia predbežného opatrenia\nnaďalej trvajú“, pričom právo sťažovateľky nie je obmedzené „nad mieru nevyhnutne\npotrebnú a je primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“.\nProti zamietnutiu návrhu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd\nnapadnutým uznesením č. k. 2 Cob 331/2011-298 z 18. augusta 2011 rozhodol tak, že\nuznesenie okresného súdu potvrdil, pretože sa v celom rozsahu stotožnil s právnym\nposúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\npričom zdôraznil, že „je nesporné, že od vydania predbežného opatrenia nedošlo k zmene\npomerov účastníkov a v uvedenej veci je skutkový stav rovnaký ako existoval v čase\n\n2\n\nrozhodovania o nariadení predbežného opatrenia pod č. k. 1 Cob/172/2008 zo dňa 31. 10.\n2008. Predbežné opatrenie má trvať až do právoplatného skončenia vo veci samej a je pre\núčastníkov aj súd prvého stupňa záväzné. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa\nako vecne správne potvrdil.“.\nSťažovateľka svojou sťažnosťou namietla predovšetkým arbitrárnosť (svojvoľnosť)\nrozhodnutí všeobecných súdov, a to „uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2 Cob/331/2011-298 z 18. 8. 2011, kt. bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Malacky\nč. k. 10 Cb 321/2008-274 z 21. 6. 2011 a rozpor týchto rozhodnutí s princípmi riadneho\na spravodlivého procesu. Jedným z takýchto princípov predstavujúcich súčasť práva na\nspravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu\npresvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132\nOSP, § 157 ods. 2 OSP). Z odôvodnenia rozhodnutia, inštitút kt. je jednou z podstatných\nzáruk kontroly výkonu súdnej moci, pritom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nSťažovateľ touto sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu garantovanú mu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a nepriamo - nezrušením uznesenia Okresného súdu\nMalacky 10 Cb 321/2008-116 z 21. 5. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v\nBratislave 1 Cob 172/2008-142 z 30. 10. 2008 - aj porušovanie jeho základného práva\npodnikať garantovanom mu v čl.35 ods.1 Ústavy SR a práva vlastniť majetok garantovanom\nmu v čl. 20 ods.1 Ústavy SR, k obmedzeniu kt. došlo nariadeným predbežným opatrením\nv rozpore s čl. 20 ods.4 Ústavy SR.“.\nPorušenie princípov na riadny a spravodlivý proces, tak ako to vyplýva z čl. 46\na nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, videla sťažovateľka konkrétne v tom, že\n„a) právne závery napadnutých rozhodnutí sú v extrémnom nesúlade so skutkovými\nzisteniami a sú tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\nb) v odôvodnení napadnutých rozhodnutí všeobecné súdy nereagovali na\nsťažovateľom prednesené zásadné, relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany a v týchto odôvodneniach ani neuviedli, prečo tak neurobili, hoci ust. § 157 ods. 2\n\n3\n\nOSP primerane sa vzťahujúce aj na uznesenie, súdom priamo ukladá povinnosť dbať na\npresvedčivosť odôvodnenia svojich rozhodnutí,\nc) všeobecné súdy hrubo porušili požiadavku rovnosti zbraní ako jednej zo\nzákladných zásad spravodlivého súdneho konania...“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na\nďalšie konanie a vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1) Základné právo G., s. r. o., K... na súdnu ochranu čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl.6\nods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2 Cob 331/2011-298 z 18. 8. 2011 bolo porušené.\n2) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 331/2011-298 z 18. 8. 2011 sa\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť G., s. r. o., K... trovy konania vo výške\n314,18 Eur... na účet jeho advokátky JUDr. E. C... do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n4\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti pre\nzjavnú neopodstatnenosť stav, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím štátneho\norgánu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to pre nedostatok ich vzájomnej príčinnej súvislosti, prípadne z iného dôvodu.\nZa zjavne neopodstatnený preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody,\nreálnosť (dôvodnosť) ktorého by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 27/04, I. ÚS 185/05, IV. ÚS 158/08, IV. ÚS 158/09).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv sťažovateľky\nuznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 331/2011-298 z 18. augusta 2011.\n\n5\n\nPretože ide o rozhodnutie súdneho orgánu, ústavný súd súčasne zobral do úvahy, že\nv konaní o ústavnej sťažnosti zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu a ani dôvody, ktoré ho na základe výkladu a uplatnenia právnych\npredpisov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, a ani preskúmavať, či v konaní pred ním\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav. Z ústavného rozdelenia súdnej moci\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd totiž vyplýva, že ústavný súd nie je ďalšou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02,\nIV. ÚS 319/2011). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov výkladu a použitia príslušných právnych predpisov s ústavou\na medzinárodnou zmluvou o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 225/03,\nIV. ÚS 158/09). Akékoľvek skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť\npreto predmetom kontroly ústavným súdom len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené,\nresp. arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 262/04).\nV okolnostiach prípadu ústavný súd poukazuje na to, že posúdenie zákonných\npodmienok na vydanie predbežného opatrenia, ako aj skúmanie ich trvania na základe\nžiadosti účastníkov konania patrí do právomoci všeobecných súdov, a nie ústavného súdu.\nZ tohto dôvodu sa ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti zásadne\nnepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodovania o predbežných opatreniach. Okrem\ntoho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov nezasahujú konečným\na nezvratným spôsobom (IV. ÚS 82/09).\nVzhľadom na uvedené je ústavný súd aj v týchto prípadoch oprávnený zamerať sa\nlen na posúdenie, či postup a rozhodnutie všeobecného súdu v konaní pri vydávaní\npredbežného opatrenia bol v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, zásadou spravodlivého\nprocesu a základným právom na súdnu ochranu, keďže aj v takýchto konaniach musia byť\nrešpektované požiadavky vyplývajúce z princípov spravodlivého procesu, resp. základného\npráva na súdnu ochranu. Preto aj rozhodnutie o predbežnom opatrení musí mať (rovnako\n\n6\n\nako iné súdne rozhodnutia) zákonný podklad, musí byť vydané príslušným súdnym\norgánom a nesmie byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.\nÚstavný súd už rozhodol, že požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných princípov\nkladené na rozhodnutia o nariadení predbežného, možno sformulovať do týchto podmienok:\na) v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy musia mať zákonný podklad,\nb) musia byť vydané príslušnými orgánmi a nemôžu byť prejavom svojvôle [čl. 1\na čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy (IV. ÚS 20/09)].\nV odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 2 Cob 331/2011-298 z 18. augusta 2011\nkrajský súd okrem iného uviedol:\n„Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého\nstupňa, ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia.\nJe nesporné, že od vydania predbežného opatrenia nedošlo k zmene pomerov\núčastníkov a v uvedenej veci je skutkový stav rovnaký, ako existoval v čase rozhodovania\no nariadení predbežného opatrenia odvolací súd pod č. k. 1 Cob/172/2008-142 dňa 31. 10.\n2008. Predbežné opatrenie má trvať až do právoplatného skončenia vo veci samej a je pre\núčastníkov aj súd prvého stupňa záväzné.\nOdvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, iné\nrozhodnutia v obdobných veciach nie sú pre toto konanie záväzné.“\nKeďže krajský súd sa v súlade so zákonom (§ 219 Občianskeho súdneho poriadku)\nv celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a obmedzil sa len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ústavný súd považoval\n\n7\n\nza potrebné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k.\n10 Cb 321/2008-274 z 21. júna 2011, v ktorom súd prvého stupňa okrem iného uviedol:\n„Súd preskúmal návrh odporcu v I. rade na zrušenie predmetného predbežného\nopatrenia a konštatuje, že musí predovšetkým poukázať na rozhodnutie nadriadeného súdu,\nktorého rozhodnutím je súd prvého stupňa viazaný, a síce rozhodnutie č. k.:\n1 Cob/172/2008-142 zo dňa 30. 10. 2008, ktorým súd druhého stupňa potvrdil rozhodnutie\nkonajúceho súdu o nariadení predbežného opatrenia a súčasne rozhodol, že predbežné\nopatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, teda v zmysle\nustanovenia § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku určil dobu jeho trvania.\nSúd má súčasne za to, že dôvody nariadeného predbežné opatrenia naďalej trvajú,\nnakoľko predmetom sporu sú stroje, na kúpu ktorých poskytol navrhovateľ finančné\nprostriedky vo výške 87.000 Eur, a ktorých nakladanie s nimi bolo predbežne znemožnené\na finančné prostriedky vo výške 300.000 Eur, ako zálohu na kúpnu cenu za farmu v zmysle\nuzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25. 08. 2006. Navrhovateľ osvedčil obavu, že\nby bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, nakoľko E. B., zaviazaný vyššie uvedenou\nzmluvou o úvere, previedol obchodný podiel spoločnosti odporcu v I. rade na tretie osoby, v\nktorej bol jediným spoločníkom. Súd má súčasne za to, že nariadeným predbežným\nopatrením nie je právo odporcu v I. rade obmedzené nad mieru nevyhnutne potrebnú a\npovažuje za primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený.\nPodľa § 77 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie zanikne,\nak uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.\nNa základe citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol tak,\nako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd (v zmysle zásad\npodľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného\nsúdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a prerokoval vec bez nariadenia\npojednávania, a pretože zistil, že odvolanie nie je opodstatnené, napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového súdu potvrdil. Z citovaného rozhodnutia krajského súdu vyplynulo\nstotožnenie sa s názorom okresného súdu o dôvodnosti ďalšieho uplatňovania nariadeného\npredbežného opatrenia, pretože neprišlo k zmene podmienok, na základe ktorých došlo k\n\n8\n\njeho nariadeniu. V dôsledku toho ho naďalej považoval za potrebné pre dočasnú úpravu\npomerov účastníkov konania.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že ho možno\npovažovať za ústavne udržateľné tiež preto, že tak samotné rozhodnutie, ako aj výklad\nprávnych predpisov a právne závery krajského súdu nie sú svojvoľné, prípadne zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím podstaty a zmyslu sťažovateľkou\noznačených základných práv a slobôd. Ani potvrdenie splnenia zákonných podmienok na\nďalšie trvanie nariadeného predbežného opatrenia nemôže samo osebe viesť k záveru\no zjavnej neopodstatnenosti právneho názoru krajského súdu a nezakladá oprávnenie\nústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím právnym názorom. Skutočnosť, že\nsťažovateľka sa s právnym názorom a rozhodnutím krajského súdu nestotožňuje, nemôže\nviesť k jej tvrdeniu o ich zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) a nezakladá oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. Ústavný súd už\npredtým uviedol (v druhovo rovnakej veci), že aj keď by nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nvšeobecným súdom, mohol by nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba\nv prípade, ak by tento bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných zákonných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (II. ÚS 590/2011). To však nie je prípad\nsťažovateľkou napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie\nokresného súdu o nariadenom predbežnom opatrení. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť\nsťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\nPretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy\nrozhodovať o jej ďalších požiadavkách – zrušiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu,\nvrátiť mu vec na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia –\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n\n9\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júla 2012\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de06f973-0dee-435e-8cc4-6bea53ee0fc6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de06f973-0dee-435e-8cc4-6bea53ee0fc6"}, {"guid": "ussr:5beb36da-c45d-4714-ac3e-7a32b812915d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 319/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 319/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5beb36da-c45d-4714-ac3e-7a32b812915d"}, {"guid": "ussr:47f10929-db89-4690-b678-334c373e6aa2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/09 z 14. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47f10929-db89-4690-b678-334c373e6aa2"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:57ca12a3-c3cc-4ce1-abc0-a22230a61e16", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ca12a3-c3cc-4ce1-abc0-a22230a61e16"}, {"guid": "ussr:7d3a36aa-3015-4621-bc66-8bda521eddc7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d3a36aa-3015-4621-bc66-8bda521eddc7"}, {"guid": "ussr:939b24a9-309a-45b3-97ea-4f0f9ab3c988", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 185/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/05 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:939b24a9-309a-45b3-97ea-4f0f9ab3c988"}, {"guid": "ussr:fce57628-be7b-47b2-a7bf-891519f51c8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 262/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/04 z 25. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-25", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fce57628-be7b-47b2-a7bf-891519f51c8f"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}