{"guid": "ussr:cf190d17-252e-4d42-aed2-2f1b97ff99b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2011 z 24. 8. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. augusta 2011, sp. zn. IV. ÚS 361/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2011-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cf190d17-252e-4d42-aed2-2f1b97ff99b6", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:cf190d17-252e-4d42-aed2-2f1b97ff99b6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:cf190d17-252e-4d42-aed2-2f1b97ff99b6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:cf190d17-252e-4d42-aed2-2f1b97ff99b6/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 361/2011-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť P. K., trvale bytom B., prechodne B., vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci\nvedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 307/09 a jej prípisom z 20. septembra 2010 a namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 174/2008 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť P. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra\n2010 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na\núčinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.\nVI/2 Pz 307/09 a jej prípisom z 20. septembra 2010 (ďalej aj „napadnutý prípis“) a namieta\ntiež porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 174/2008.\nZo sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca žalobou\npodanou 5. augusta 2008 okresnému súdu domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede\nz nájmu bytu. Sťažovateľ podal 29. septembra 2008 okresnému súdu návrh na vydanie\npredbežného opatrenia, ,,ktorým sa domáhal nariadiť prenajímateľovi vyššie uvedeného\nbytu povinnosť strpieť sťažovateľom nájom bytu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa\n19. 05. 2008 a zdržať sa vypratania vecí sťažovateľa, to všetko do nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 11 C 174/2008“. Následne okresný\nsúd návrh\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nvydanie\n\npredbežného\n\nopatrenia\n\nzamietol\n\nuznesením\n\nč. k. 11 C 174/08-36 zo 17. októbra 2008, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie.\nKrajský súd v Bratislave „o odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že rozhodnutie\nprvostupňového súdu potvrdil uznesením č. k. 14 Co/9/2009-75 zo dňa 9. februára 2009“.\nSťažovateľ okrem iného v sťažnosti uviedol, že „odvolací súd svoje rozhodnutie založil\nna fikcii neplatnosti nájomnej zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi sťažovateľom\na prenajímateľom dňa 19. 05. 2008. Z predmetnej nájomnej zmluvy doloženej do súdneho\nspisu odvolací súd usúdil, že v zmluve absentuje rozsah užívania bytu sťažovateľom\na z dôvodu, že predmet a rozsah užívania bytu sú podstatnými náležitosťami nájomnej\nzmluvy ich absencia, respektíve nedostatky vo vymedzení, spôsobujú neplatnosť nájomnej\nzmluvy. Rozhodnutie prvostupňového súdu preto potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.“.\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza:\n\n2\n\n„Sťažovateľ podal dňa 04. 03. 2009 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania voči uzneseniu Krajského súdu Bratislava\nč. k. 14 Co/9/2009-75. Dôvod na podanie mimoriadneho dovolania sťažovateľ vidí v tom, že\nodvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania pričom potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového súdu, ovšem svoje rozhodnutie založil na inom právnom základe ako\nprvostupňový súd. Sťažovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k novému právnemu posúdeniu\nveci odvolacím súdom, nemal možnosť predkladať dôkazy a tvrdiť skutočnosti na svoju\nobranu. Odvolací súd vyslovil v rozhodnutí o odvolaní fikciu neplatnosti zmluvy o nájme\nbytu, čím zasiahol do zásady dvojinštančnosti súdneho konania, pretože prvostupňový súd\nneplatnosť zmluvy o nájme bytu vôbec neposudzoval ani o jej neplatnosti nerozhodol.\nZo súdneho spisu vyplýva, že prvostupňový súd platnosť zmluvy o nájme bytu\nnespochybňuje a vyvodzuje z nej práva, ktoré sťažovateľovi patria pri užívaní časti bytu.\nSťažovateľ doložil k podnetu adresovanom Generálnej prokuratúre aj Prílohu č. 1 zmluvy o\nnájme bytu zo dňa 19. 05. 2008. Z predmetnej prílohy je bez akýchkoľvek pochybností\nzrejmý rozsah užívania bytu sťažovateľom, z čoho vyplýva nedôvodnosť záverov\nodvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy o nájme bytu.\nZ poverenia Generálnej prokuratúry preskúmala sťažovateľov podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania Krajská prokuratúra B., pričom žiadne opatrenia neprijala.\nKrajská prokuratúra B. informovala sťažovateľa o vybavení podnetu písomnosťou\nKc 78/09-7 zo dňa 27. 04. 2009. Vo vybavení podnetu konštatuje, že danosť práv\nsťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nebola osvedčená, pričom nie je potrebné\nupraviť pomery účastníkov pre okolnosť vyplývajúcu zo znenia § 711 ods. 6 Občianskeho\nzákonníka. Svoj názor prokuratúra založila na tej skutočnosti, že sťažovateľ spolu s\nnávrhom na vydanie predbežného opatrenia založil do spisu len zmluvu o nájme bytu zo dňa\n19. 05. 2008 a nezaložil aj Prílohu č. 1 tejto zmluvy. Odvolací súd preto podľa názoru\nprokuratúry vychádzal pri rozhodnutí zo zistených skutočností (nemal k dispozícii Prílohu\nč. 1 zmluvy) a rozhodol, že podmienky na vydanie predbežného opatrenia v čase jeho\nrozhodovania splnené neboli.\nSťažovateľ sa žiadosťou o preskúmanie postupu Krajskej prokuratúry B. Kc 78/09-7\nobrátil na Generálnu prokuratúru. V opakovanej žiadosti sa sťažovateľ domáhal podania\nmimoriadneho dovolania. Dôvody zamietnutia podnetu na podanie mimoriadneho\n\n3\n\ndovolania uvádzané vo vybavení podnetu Krajskou prokuratúrou sťažovateľ považuje\nza chybné závery. Nepredloženie Prílohy č. 1 zmluvy o nájme bytu nemôže byť relevantným\ndôvodom na neposkytnutie ochrany porušovania práva sťažovateľa, vyplývajúceho mu\nz ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zmluve o nájme bytu zo dňa\n19. 05. 2008 je na Prílohu č. 1 odvolávka a to v čl. II bod 2 a bod 3. Sťažovateľ nemal\ndôvod predkladať prvostupňovému súdu Prílohu č. 1 zmluvy a už vôbec nie predkladať ju\nodvolaciemu súdu. Platnosť zmluvy o nájme bytu ako už sťažovateľ uviedol nebola\nprvostupňovým súdom spochybnená a odvolací súd vyslovil len fikciu jej neplatnosti\nza porušenia už v podaniach sťažovateľa vymedzených ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku. Zákonným dôvodom na podanie mimoriadneho dovolania je teda porušenie\n§§ 221 ods. 2, 212 ods. 1 a nasl. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\nGenerálna prokuratúra SR vybavila opakovaný podnet sťažovateľa písomnosťou\nVI/2 Pz 307/09-8 zo dňa 13. júla 2009 tak, že neprijala žiadne opatrenia, keď konštatovala,\nže rozhodnutia súdov, ktoré sťažovateľ žiada napadnúť, sú vydané v súlade so zákonom.\nSťažovateľ podal na Generálnu prokuratúru ďalší opakovaný podnet, ktorým žiadal\npreskúmať rozhodnutie prokurátora Generálnej prokuratúry VI/2 Pz 307/09-8.\nListom zo dňa 27. 04. 2010 sťažovateľ žiadal o informáciu o vybavení svojho\nďalšieho opakovaného podnetu zo dňa 27. 04. 2010.\nPísomnosťou VI/2 Pz 307/09-12 zo dňa 20. septembra 2010 riaditeľ netrestného\nodboru Generálnej prokuratúry SR informoval sťažovateľa, že jeho podnet zo dňa\n27. 04. 2010 nebol vybavovaný s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre.\nPrvé pojednávanie vo veci samej bolo vykonané 15. 11. 2010 po podaní sťažnosti\nadresovanej predsedovi Okresného súdu Bratislava V, ktorý v odpovedi na sťažnosť\nna prieťahy v konaní konštatoval dôvodnosť sťažnosti.“\nSťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo P. K., nar..., trvalo bytom B., na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na spravodlivý súdny proces upravené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na verejné prerokovanie jeho veci v jeho\nprítomnosti bez zbytočných prieťahov a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\n\n4\n\ndôkazom upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, základné právo na účinný opravný prostriedok\npred národným orgánom upravené v čl. 13 Dohovoru postupom a rozhodnutím Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/ 2 Pz 307/09-12 zo dňa 20. 09. 2010 a konaním,\nktoré mu predchádzalo boli porušené.\nOkresnému súdu Bratislava V sa prikazuje konať vo veci plynulé bez porušovania\nzákladných práv sťažovateľa.\nVzhľadom na faktický a právny stav vo veci predbežného opatrenia, keď jeho\nnariadenie v reálnom čase už spätne nemôže zhojiť ujmu na práve a právom chránených\nzáujmoch sťažovateľa premietajúcu sa do stavu nemožnosti užívať odo dňa 04. 11. 2008\nčasť bytu a vzhľadom na dlhodobú nečinnosť súdu vo veci samej sťažovateľ navrhuje\npriznať mu nemajetkovú ujmu v sume 3000 euro. Sťažovateľ navrhuje uložiť Generálnej\nprokuratúre Slovenskej republiky povinnosť nahradiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu\nv sume 1.500 euro a uložiť Okresnému súdu Bratislava V povinnosť nahradiť sťažovateľovi\nnemajetkovú ujmu v sume 1.500 euro a nahradiť štátu trovy konania pred Ústavným\nsúdom.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.\n\n5\n\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns konštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no zjavnú\n\nneopodstatnenosť sťažnosti môže ísť vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné\ndôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,\npredovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer (napr. IV. ÚS 62/08).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na\nzačatie konania. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 13 dohovoru postupom generálnej prokuratúry a namieta tiež porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 11 C 174/2008. Ústavný súd v nadväznosti na takto vymedzený petit preskúmal\nsťažnosť sťažovateľa.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“ alebo aj „zákon č. 153/2001 Z. z.“) prokurátor\npreskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov,\nvyšetrovateľov,\n\npolicajných\n\norgánov\n\na súdov\n\nv\n\nrozsahu\n\nvymedzenom\n\nzákonom\n\naj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených\nporušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné\norgány.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna\nžiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje\nk tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal\nnávrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého\nkonania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona\noprávnený.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet\ndo dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto\nlehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).\n\n7\n\nPodľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu\nv lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote\nupovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).\nPodľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci\nvybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.\nĎalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ\npodnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej\nveci.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor\npovinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona\nalebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie\nnávrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže\nvstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých\nvykonanie je podľa zákona oprávnený.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,\nvykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu\nsvojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo\nopakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto\nprávu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným\nspôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení\n\n8\n\ndotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby\npríslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr.\nI. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného\npráva na inú právnu ochranu nemožno považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu,\nresp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02,\nII. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).\nSťažovateľ formuluje proti postupu generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho\npodania z 27. apríla 2010 na základe jeho žiadosti zo 14. septembra 2010 v zásade dve\nzákladné námietky.\n1. K námietke sťažovateľa dotýkajúcej sa skutočnosti, že generálna prokuratúra sa\njeho podaním z 27. apríla 2010 meritórne nezaoberala, pretože ho vyhodnotila ako „ďalší\nopakovaný podnet“ (t. j. v poradí už tretí).\nSťažovateľ bol prípisom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 307/09-8 z 13. júla\n2009, ktorým bol jeho v poradí druhý podnet, t. j. opakovaný, po meritórnom posúdení\nodložený, informovaný, že „podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ďalší\nopakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len\nvtedy, ak obsahuje nové skutočnosti“. Generálna prokuratúra označila ako opakovaný\npodnet už podanie sťažovateľa z 26. mája 2009, pričom podanie sťažovateľa z 27. apríla\n2010 adresované generálnej prokuratúre týkajúce sa opäť tej istej veci bolo v skutočnosti\n„ďalším“ opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre. Z príslušného\nspisu generálnej prokuratúry vedeného pod sp. zn. VI/2 Pz 307/09 ústavný súd zistil, že pri\nposudzovaní obsahu opakovaného podnetu sťažovateľa z 26. mája 2009 a ďalšieho\nopakovaného podnetu sťažovateľa z 27. apríla 2010 ide o podnety, ktoré sa týkajú tej istej\nveci a neobsahujú nové skutočnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd považuje túto námietku sťažovateľa za zjavne\nneopodstatnenú.\n\n9\n\n2. K námietke sťažovateľa k vecnému stanovisku (resp. právnemu názoru), ktoré\nzaujali orgány prokuratúry (tak krajská prokuratúra a tiež generálna prokuratúra) k jeho\npodaniam, t. j. skutočnosť, že ich nevybavili v súlade s jeho právnym názorom, čím podľa\nnázoru sťažovateľa porušili jeho základné práva garantované v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy a práva garantované v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.\nV súvislosti s touto námietkou sťažovateľa ústavný súd posúdil v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti vecnú stránku namietaného postupu generálnej prokuratúry.\n2.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nÚstavný súd sa najprv zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na to nevyužitím práva generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) podať mimoriadne dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k.\n14 Co 9/2009-75 z 9. februára 2009, keď podľa názoru sťažovateľa boli splnené podmienky\nna jeho podanie.\nV prípise prokurátorky generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 307/09-8 z 13. júla 2009\nsa uvádza: „Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na základe Vášho opakovaného\npodnetu preskúmala podľa § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zákonnosť\nvybavenia Vášho podnetu zo strany Krajskej prokuratúry v B. vedeného pod číslom konania\nKc 78/09.\nSkutočnosti odôvodňujúce prijatie iného právneho záveru, než aký Vám bol\noznámený listom Krajskej prokuratúry v B. zo dňa 27. apríla 2009 zistené neboli.\nPo oboznámení sa s obsahom Vášho pôvodného podnetu, s obsahom opakovaného\npodnetu, ako aj preskúmaním na vec sa vyťahujúceho spisového materiálu Okresného súdu\nBratislava V sp. zn 11C 174/08 bolo zistené, že rozhodnutia súdov, ktoré žiadate\nmimoriadnym dovolaním napadnúť, sú vydané v súlade so zákonom.\n\n10\n\nPodľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak generálny prokurátor na\nzáklade podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby\npoškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon\n(§243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. V danom\nprípade sa však o takýto prípad nejedná, nakoľko definitívnu ochranu práv a zákonom\nchránených záujmov zabezpečí až právoplatný rozsudok vo veci samej. Predbežné opatrenie\nmá iba dočasnú povahu.\nK dôvodom odloženia Vášho podnetu poukazujem zdôvodnenie obsiahnuté\nvo vybavení Vášho podnetu zo strany Krajskej prokuratúry v B. Záverom Vám oznamujem,\nže podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej\nistej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové\nskutočnosti.“\nV prípise prokurátora generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 307/09-12 z 20. septembra\n2010 sa uvádza: „K Vášmu prípisu zo 14. septembra 2010 oznamujem, že Váš ďalší\nopakovaný podnet z 27. apríla 2010 nebol vybavovaný s poukazom na § 34 ods. 2 zákona\nč. 153/2001 o prokuratúre.“\nZákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e\na nasl. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení. Z uvedených procesných\nustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie\nktorého patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo\nsťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy (prípadne právo podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických\nosôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,\nt. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,\na teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej\n\n11\n\núvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá mimoriadne dovolanie. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania\nnemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01,\nII. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).\nPretože v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti\nnamietanému rozhodnutiu krajského súdu č. k. 14 Co 9/2009-75 z 9. februára 2009\nmimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv\nsťažovateľa, ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nNad rámec uvedeného – v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa\ns napadnutým prípisom generálnej prokuratúry – ústavný súd konštatuje, že obsahom\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že\nrozhodnutie súdu alebo iného orgánu verejnej moci (v danom prípade stanoviska orgánov\nprokuratúry Slovenskej republiky) bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nPodstatou je, aby postup súdu alebo iného orgánu, ktorý je nositeľom verejnej moci\n(v danom prípade orgánov prokuratúry Slovenskej republiky), bol v súlade so zákonom, aby\nbol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako dostatočne\nodôvodnené, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade ústavný súd nemá dôvod\nzasahovať do postupu a rozhodnutí súdov a orgánov verejnej moci konajúcich v rámci\na podľa im zákonom zverených kompetencií, a tak vyslovovať porušenia základných práv\n(obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n2.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 13 dohovoru\nĎalej sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tou jej časťou,\nv ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(na verejné prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom) a práva podľa čl. 13 dohovoru (na účinný prostriedok nápravy)\n\n12\n\nnapadnutým postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom č. k. VI/2 Pz 307/09-12\nz 20. septembra 2010.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že generálna prokuratúra postupovala\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z. Verejné prerokovanie veci\nv prítomnosti sťažovateľa, ako aj možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom\npríslušná\n\nprávna\n\núprava\n\nv súvislosti\n\ns preskúmavaním\n\npodnetov\n\nneustanovuje.\n\nPo preskúmaní zákonnosti postupu napadnutého orgánu verejnej moci (§ 31 ods. 1 zákona\nč. 153/2001 Z. z.) prokurátor podávateľa podnetu v zákonom ustanovenej lehote len\nupovedomuje (§ 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.), žiadne dokazovanie pri vybavovaní\npodnetu podávateľa sa nevykonáva, pretože mu to právna úprava neustanovuje; aj na jeho\npostup sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo spisu\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nsp. zn.\n\nVI/2 Pz 307/09\n\nvyplýva,\n\nže\n\nprokuratúra\n\nposúdila\n\nopodstatnenosť podnetu sťažovateľa na základe vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.\n11 C 174/2008, ktorého postup sťažovateľ v podnete namietal.\nTo, že po posúdení všetkých okolností daného prípadu generálna prokuratúra dospela\nk inému záveru a nestotožnila sa s očakávaniami a predstavami sťažovateľa, ešte\nneznamená, že mohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 13 dohovoru.\nVo vzťahu k uvedenému namietanému porušeniu práva ústavný súd pripomína, že\nak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno\npovažovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03),\na preto ani napadnutý postup generálnej prokuratúry nesignalizuje žiadnu možnosť priamej\npríčinnej súvislosti s porušením práva sťažovateľa mať účinné právne prostriedky nápravy\npred národným orgánom podľa čl. 13 dohovoru.\nÚstavný súd ešte dodáva, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa\nčl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať\n\n13\n\npravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom\n(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. apríla 1988, séria A, č. 131,\nods. 52, sťažnosť č. 9658/82, č. 9659/82). V danom prípade však ústavný súd k takémuto\nzáveru nedospel.\nKeďže ústavný súd nedospel k záveru o arbitrárnosti namietaného postupu generálnej\nprokuratúry ani jej prípisu z 20. septembra 2010 v súvislosti s označeným čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj čl. 13 dohovoru, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 174/2008\nČo sa týka namietaných prieťahov, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 11 C 174/2008, ktorý sťažovateľ označil za ďalšieho porušovateľa svojich práv,\nsťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie\nna 15. november 2010 až po podaní jeho sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorý\nkonštatoval jej dôvodnosť, a poukazuje na dlhodobé nekonanie súdu vo veci samej, ktoré\nprehlbuje stav jeho právnej neistoty, a v nadväznosti na to žiada, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.\nV súvislosti s informáciou sťažovateľa, že okresný súd nariadil pojednávanie vo veci\nsamej po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ústavný\nsúd konštatoval, že podanie tejto sťažnosti sa v okolnostiach danej veci prejavilo ako účinný\nprostriedok ochrany práv sťažovateľa v označenom konaní okresného súdu, ktorú mal\nsťažovateľ „k dispozícii“ podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Podľa názoru\nústavného súdu je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti preto zjavne neopodstatnená, čo bolo\ndôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n14\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd sa nezaoberal ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa (prikázať okresnému súdu vo veci konať, priznať nemajetkovú ujmu), pretože\no tomto môže ústavný súd rozhodnúť až po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\na po rozhodnutí o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nNad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že z vyžiadaného spisu okresného\nsúdu sp. zn. 11 C 174/2008 zistil, že o návrhu sťažovateľa okresný súd už rozhodol\nrozsudkom z 15. marca 2011 tak, že návrh sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku sa\nsťažovateľ odvolal a vec je t. č. na Krajskom súde v Bratislave vedená pod sp. zn.\n14 Co/239/240/2011 z dôvodu rozhodnutia o odvolaní.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa aj ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. augusta 2011\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}