{"guid": "ussr:ce48b00a-9b84-43fb-8740-ee2a4d3b66de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 346/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/2011 z 13. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 346/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2011-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11", "nazov": "čl. 11 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ce48b00a-9b84-43fb-8740-ee2a4d3b66de", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ce48b00a-9b84-43fb-8740-ee2a4d3b66de", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ce48b00a-9b84-43fb-8740-ee2a4d3b66de", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ce48b00a-9b84-43fb-8740-ee2a4d3b66de/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 346/2011-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra\n2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 a čl. 36\nListiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5 Cdo 44/2011 z 3. mája 2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. P. M., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2011\ndoručená sťažnosť JUDr. P. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 44/2011 z 3. mája 2011.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 C 38/1999 z 26. novembra 2008 bola zamietnutá žaloba\nsťažovateľa, ktorou sa domáhal proti odporcom náhrady škody s prísl. z toho dôvodu, že\nsťažovateľ nepreukázal už prvý „zákonný predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu, a to\nporušenie právnej povinnosti odporcom..., a naopak odporca sa úspešne ubránil jeho\ntvrdeniu, že si odmietol splniť svoju zákonnú povinnosť a sporný byt mu podľa § 29a\nzákona č. 182/1993 Z. z. odpredať“.\nSťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) rozhodol 4. marca 2010 rozsudkom sp. zn. 9 Co 76/2009 tak, že\nrozhodnutie okresného súdu potvrdil. Dospel pritom k zhodnému právnemu záveru, že\n„v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za\nškodu, ktorú mal spôsobiť“ sťažovateľovi.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 5 Cdo 44/2011 z 3. mája 2011 odmietol.\nPodľa sťažovateľa sa všeobecné súdy nevysporiadali „zo základným právnym\naspektom, či mal alebo nemal právo nadobudnúť vlastnícke právo k bytu a (spolu)vlastnícke\nprávo k nebytovým priestorom, k spoločných častiach bytového domu, k spoločným\nzariadeniam bytového domu, k príslušenstvu bytového domu a k pozemku na ktorom je\npostavený bytový dom... s právnymi následkami porušenia tohto práva konaním mestskej\nčasti B. proti kogentným ustanoveniam zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a\n\n2\n\nnebytových priestorov v znení neskorších predpisov...“, a tiež sa nezaoberali „vznikom a\nexistenciou vecného (zákonného) práva“.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej podrobne opisuje skutkový stav veci, ktorý predchádzal\nsúdnemu sporu s odporcom, ktorý ako užívateľ bytu písomne požiadal o prevod\nvlastníckeho práva k bytu, ale do dnešného dňa tento byt a jeho podiely na nebytových\npriestoroch, spoločných častiach bytového domu, spoločných zariadeniach bytového domu,\npríslušenstve bytového domu a pozemku nie sú v jeho vlastníctve.\nPoukazuje tiež na to, že najvyšší súd sa pri rozhodovaní o dovolaní proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 9 Co 76/2009 zo 4. marca 2010 dopustil viacerých procesných\npochybení, ktoré sú dokonca v rozpore s ústavou, pričom ako navrhovateľ sa „nemal\nmožnosť obhajovať“ pred krajským súdom a ani pred najvyšším súdom, pretože\npojednávania jednoducho neboli.\nNajvyšší súd porušil aj jeho právo vyjadriť sa k stanovisku odporcu k podanému\ndovolaniu sťažovateľa, pretože mu jeho stanovisko nezaslal, čím porušil jeho základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti komentuje právne závery najvyššieho súdu k aplikácii\nčl. 20 ústavy, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 11 listiny a tvrdí, že sú zmätočné a\nneprijateľné v danej veci.\nSťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:\n„a) bolo porušené základné právo sťažovateľa\naa) vlastniť majetok podľa či. 20 Ústavy..., čl. 11 Listiny... a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu...,\nab) na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy... a čl. 36 Listiny... a na spravodlivé\nprerokovanie veci súdom podľa čl. 6 Dohovoru...;\nb) prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby opäť konal v kauze náhrady škody\n\n3\n\nc) priznal sťažovateľovi v súlade\nca) s čl. 127 ods. 3 Ústavy... a § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z... finančné\nzadosťučinenie 1.500,- euro;\ncb) s § 38 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z... úplnú náhradu trov konania pred\nÚstavným súdom...“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde\npredbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n4\n\nÚstavný súd považuje najprv za nevyhnutné poukázať na viaceré nedostatky\nsťažnosti, konkrétne to, že k sťažnosti bolo pripojené iba nekvalifikované splnomocnenie na\nprávne zastúpenie sťažovateľa, v ktorom sťažovateľ osvedčuje, že jeho právnym zástupcom\nje advokát JUDr. M. A., B., bez toho, aby na splnomocnení bol uvedený výslovný súhlas\nadvokáta s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom. V petite sťažnosti nie je\nuvedená ani identifikácia porušovateľa a špecifikácia konania (spisová značka), v ktorom\nmali byť porušené jeho základné práva, a hoci z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že\nsťažnosť smeruje najmä proti najvyššiemu súdu a jeho uzneseniu, v návrhu na rozhodnutie\nsťažovateľ už nenamietal (z hľadiska porušenia jeho práv) postup najvyššieho súdu v\nnapadnutom konaní, ale iba žiadal ústavný súd prikázať krajskému súdu, aby vo veci opäť\nkonal, bez toho, aby požadoval zrušenie konkrétnych rozhodnutí najvyššieho súdu a\nkrajského súdu.\nÚstavný súd preto konštatuje, že sťažnosť v tejto časti neobsahuje návrh rozhodnutia\nvo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3\nzákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby\nmohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Ústavný súd\npreto mohol jeho sťažnosť odmietnuť už pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNa druhej strane tieto nedostatky však nemohli výrazným spôsobom ovplyvniť\nprípadný názor ústavného súdu po preskúmaní postupov a rozhodnutí najvyššieho súdu a\nkrajského súdu a vyžiadaní spisu okresného súdu, že sťažnosť sťažovateľa je v celom\nrozsahu aj zjavne neopodstatnená.\nDôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a\nnamietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\n\n5\n\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nSťažovateľ namieta najmä zmätočnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, čím\nmu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, pričom najvyššiemu súdu vyčíta, že sa\nnevysporiadal s viacerými jeho námietkami v dovolaní.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu poukazuje\nhlavne na to, že ide o procesné rozhodnutie, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie\nsťažovateľa pre jeho neprípustnosť. Z tohto pohľadu ústavný súd konštatuje, že\nodôvodnenie tohto uznesenia je dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé. Skutočnosť, že\nsťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo zmätočnosti jeho uznesenia, keď navyše sťažovateľ\nodôvodnil dovolanie (a podobne aj sťažnosť) prevažne svojimi polemickými názormi na\nprávne posúdenie niektorých otázok v konaní o jeho veci. Najvyšší súd okrem jasne\na zrozumiteľne prezentovaných dôvodov, pre ktoré považoval dovolanie za procesne\nneprípustné, primerane reagoval na námietky sťažovateľa predostreté v podanom dovolaní\ntýkajúce sa odopretia súdnej ochrany jeho základnému právu vlastniť majetok, vysporiadal\nsa s nimi spôsobom súladným s požiadavkami na kvalitu odôvodnenia súdnych rozhodnutí\nvyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru, takže odôvodnenie jeho\nuznesenia poskytuje dostatočný základ pre jeho výrok.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru o nedostatku ústavne relevantnej\nsúvislosti medzi postupom a uznesením najvyššieho súdu v napadnutom konaní\na sťažovateľovým základným právom na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny) a jeho právom na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) a tiež\nzákladným právom na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (čl. 11 ods. 1 listiny) a\nprávom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorá by naznačovala možnosť vysloviť\nporušenie práva sťažovateľa v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3\nzákona o ústavnom súde).\n\n6\n\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. III. ÚS 151/05, IV. ÚS\n170/08).\nČo sa týka namietaného porušenia práv postupom krajského súdu a najvyššieho súdu\nspočívajúcim v tom, že sa neuskutočnili pojednávania na krajskom súde, resp. dovolacom\nsúde a sťažovateľ sa nemohol obhajovať alebo vecne vyjadriť k veci, ústavný súd\nkonštatuje, že je to síce čiastočne pravdivé tvrdenie, ale na druhej strane sa sťažovateľ\nk veci vecne vyjadril v písomnom odvolaní z 12. januára 2009 proti rozhodnutiu okresného\nsúdu, ktoré bolo doručené krajskému súdu 13. januára 2009, a tiež krajský súd pri\nvyhlasovaní rozsudku využil inú zákonnú možnosť postupu upravenú v § 156 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje\nrozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením,\na 2. februára 2010 vydal oznámenie, že bude 4. marca 2010 verejne vyhlásený rozsudok,\nzverejnil ho na úradnej tabuli súdu a obdobne tak urobil aj najvyšší súd, ktorý oznámenie\no pojednávaní 3. mája 2011 zverejnil aj na svojej internetovej stránke.\nÚstavný súd k tomu tiež poznamenáva, že túto námietku sťažovateľ vzniesol\nprvýkrát až v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ústavnom súde, a nie už v dovolaní proti\nrozhodnutiu krajského súdu, preto ju ústavný súd považoval vo vzťahu ku krajskému súdu\nza neprípustnú.\nTakisto v okolnostiach danej veci ústavný súd odmietol aj námietku sťažovateľa\n(ktorou poukazoval na to, že sa nemal možnosť vyjadriť k stanovisku odporcu k dovolaniu)\npreto, že po preskúmaní spisu a vyjadrenia odporcu z 25. augusta 2010 (č. l. 296 súdneho\nspisu) nezistil na strane najvyššieho súdu také závažné pochybenia, ktorým by bolo možné\npripísať ústavnoprávny rozmer. Jeho procesný postup síce nebol celkom v súlade\n\ns\n\nprocesným kódexom (Občianskym súdnym poriadkom), ale táto okolnosť nemala zásadný\nvplyv na výsledok konania, pretože dovolanie bolo odmietnuté z procesných dôvodov pre\n\n7\n\nneprípustnosť a dôvody neprípustnosti dovolania odôvodnil z ústavnoprávneho hľadiska\nakceptovateľným spôsobom; túto skutočnosť už ústavný súd hodnotil (pozri s. 6 uznesenia).\nÚstavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy a tiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneznamenajú právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ich účelovo\nchápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo v takomto spore (II. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 277/05). Preto aj túto časť sťažnosti sťažovateľa ústavný súd odmietol z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2011\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}