{"guid": "ussr:cc075a2e-edcd-48bd-8bae-20c18f514bcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 60/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/2012 z 8. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2012, sp. zn. I. ÚS 60/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2012-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc075a2e-edcd-48bd-8bae-20c18f514bcd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc075a2e-edcd-48bd-8bae-20c18f514bcd", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:cc075a2e-edcd-48bd-8bae-20c18f514bcd", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:cc075a2e-edcd-48bd-8bae-20c18f514bcd/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 60/2012-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť D. V., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Č. s. r. o.,\nkonajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. P. Č., B., ktorou namietala porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 14 Co 102/2011 z 28. júna 2011, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť D. V. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola\n16. novembra 2011 doručená sťažnosť D. V. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n\n,,krajský súd“) sp. zn. 14 Co 102/2011 z 28. júna 2011 (ďalej len ,,rozsudok krajského\nsúdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka bola ako odporkyňa\núčastníkom občianskeho súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov (ďalej len ,,BSM“). O veci rozhodoval ako prvostupňový súd Okresný súd\nBanská Bystrica (ďalej len „okresný súd“), ktorý rozsudkom sp. zn. 20 C 182/2009\nz 15. februára 2011 (ďalej ,,rozsudok okresného súdu“) vyporiadal BSM účastníkov\nkonania, rozhodol o trovách konania a spoločne a nerozdielne zaviazal účastníkov zaplatiť\nsúdny poplatok. Na odvolanie sťažovateľky o veci rozhodoval krajský súd, ktorý rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny potvrdil.\n3. Sťažovateľka sa domnieva, že rozsudkom krajského súdu boli porušené jej\noznačené práva, a preto podala sťažnosť ústavnému súdu. Sťažnosť napriek jej rozsahu\n(15 strán) obsahuje predovšetkým všeobecné východiská a odkazy na judikatúru ústavného\nsúdu, Európskeho súdu pre ľudské práva a iných súdnych orgánov, avšak bez toho, aby\nz citovaných právnych záverov sťažovateľka vyvodila ich aplikovateľnosť v súdenej veci.\nSťažovateľka sama v sťažnosti definovala predmet sporu medzi ňou a bývalým manželom\n(navrhovateľom) takto: ,,Predmetom sporu medzi sťažovateľkou a navrhovateľom\nv priebehu dokazovania pred krajským ale aj okresným súdom sa stala otázka, v akej miere\nsa sťažovateľka zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, hlavne bytu v B. na ...\na či právne závery všeobecných súdov k tomuto skutkovému zisteniu vyslovené v\nprávoplatnom rozhodnutí sú ústavne konformné a akceptovateľné.“\n4. Na preukázanie zásahu do označených práv sťažovateľka uviedla:\n,,Súdy počas dokazovania ustálili, že kúpna cena zaplatená kupujúcimi za byt v S.,\nbola poukázaná a pripísaná na účet vedený pod menom sťažovateľky. Výpis z uvedeného\núčtu sa nachádza ako dôkaz v spise. Na tento účet boli poukazované aj príjmy sťažovateľky,\nrovnako aj iné príjmy BSM a uhrádzané výdavky spojené s BSM a domácnosťou priebežne v\npriebehu mesiaca február 2007. Keďže na uvedený účet priebežne prichádzali príjmy tak\nnavrhovateľa ako aj sťažovateľky a boli z neho priebežne uhrádzané výdavky spojené s\n\n2\n\nBSM, podľa názoru sťažovateľky záver krajského súdu, že finančné prostriedky získané, za\npredaj bytu v S., teda kúpna cena bola v celosti použitá na kúpu bytu v B., na ... je v\nrozpore so skutkovými zisteniami. Uvedená kúpna cena sa stala súčasťou BSM a bola\npoužitá ako súčasť BSM na rozličné výdavky spojené s BSM a domácnosťou.\nKúpna cena 43 152,09 Eur za predaj bytu v S., na ..., ktorý bol vo výlučnom\nvlastníctve jedného z manželov, v tomto prípade navrhovateľa, sa jej vyplatením stala\nsúčasťou BSM manželov, a preto záver oboch súdov o ich výlučnom vlastníctve iba\nnavrhovateľom je nesprávny a nezákonný. Podľa názoru sťažovateľky, sporná kúpna cena\nsa stala súčasťou BSM, nie je možné ju zohľadňovať pri vyporiadaní BSM vo vzťahu k bytu\nv B., na ... ako pohľadávku výlučného majetku navrhovateľa voči BSM. Z vyššie uvedených\ndôvodov hodnotí výrok rozsudku krajského súdu a okresného súdu za nesprávny a\nnezákonný.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je jasné, podľa akého kritéria dospel\nk záveru, že keď príjmy sťažovateľky a navrhovateľa z pracovného pomeru poukazované\nna spoločný účet sa stali súčasťou BSM a z neho sa uhrádzali výdavky spojené s BSM,\npríjem z predaja bytu v S. za trvania BSM bol výlučným príjmom navrhovateľa a bol použitý\nvýlučne na kúpu bytu na .... v B., preto predmetný byt bol nadobudnutý do BSM 100 %\npričinením navrhovateľa....\nSťažovateľka sa s právnymi závermi krajského súdu nestotožňuje, lebo z odôvodnenia\nrozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery krajského súdu\no výlučnom vlastníctve finančných prostriedkov navrhovateľa za odpredaný byt\na zohľadnenie tejto skutočnosti v jeho prospech pri vyporiadavaní BSM sú v extrémnom\nnesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami lebo z nich v žiadnej možnej interpretácii\nzachytených v spise ale ani z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, v dôsledku\nčoho rozsudok krajského súdu považuje za rozporný s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nS dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia sťažovateľky, ktoré na pojednávaní boli bez\nakýchkoľvek pochybností potvrdené a aj v dôvodoch rozsudkov oboch súdov konštatované\nsa ani okresný ale ani krajský súd náležité nevysporiadali...\n\n3\n\nOba všeobecné súdy sa prispôsobili „úradníckemu\" spôsobu výkonu súdnictva. Tento\nspôsob vychádza zo pseudodeduktívneho výkladu právneho predpisu, ktorý sa obyčajne\noznačuje ako zákonný existencionalizmus. Prejavuje sa prehnaným dôrazom na zistenie\nskutkových okolností prípadu, ktoré sa sudcovia snažia subsumovať pod konkrétne zákonné\nustanovenia. Právny predpis je tu chápaný ako nesporná právna forma, ktorá už dopredu\ndáva jednoznačnú odpoveď na situáciu konkrétneho súdneho sporu. Takémuto úradníckemu\nspôsobu výkonu súdnictva potom zodpovedá aj spôsob vyhotovenia súdnych rozhodnutí,\nktoré sú síce obšírne, ale s absenciou právno-kreatívneho aspektu. Zjednodušene povedané,\ndve tretiny rozhodnutia tvorí popis skutkového stavu (popis obsahu žaloby a vyjadrení sa\nk nej a prehľad vykonaných dôkazov) a jednu tretinu právne normy, ktoré súd použil pri ich\naplikácii na konkrétny prípad. Celé odôvodňovanie (a teda vlastná súdnoprecedenčná\nhodnota súdneho rozhodnutia) sa potom často zúži na strohé konštatovanie, že na základe\nzistených dôkazov súd rozhodol podľa príslušných právnych noriem.\nS poukazom na vyššie uvedené sťažovateľka je názoru, že tak okresný ako i krajský\nsúd na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam ktoré sú\nv extrémnom rozpore s obsahom spisu a ich postup je možné hodnotiť ako svojvôľu, ktorou\nporušili ústavné právo sťažovateľky na zákonný a spravodlivý proces.“\n5. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených práv rozsudkom krajského súdu, tento zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nPožadovala priznať aj náhradu trov konania.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí\nnávrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\ntakto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podstatné sťažnostné námietky sťažovateľky smerujú k tvrdenému zásahu jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že konajúce súdy dospeli\nk záveru o výlučnom pričinení sa jej bývalého manžela (navrhovateľa) na nadobudnutí\n\n5\n\npeňažných prostriedkov použitých na kúpu bytu na ... v B., o ktorom medzi účastníkmi\nnebolo sporné, že patrí do BSM. Tieto peňažné prostriedky boli získané predajom iného\nbytu v S., ktorý\n\nnadobudol navrhovateľ za svoje peňažné prostriedky získané pred\n\nuzavretím manželstva.\n9. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tento vo vzťahu\nk všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96,\nII. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že\npri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\n10. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov\ns ústavou a dohovorom najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n\n6\n\n11. Vychádzajúc z týchto kritérií ostalo v právomoci ústavného súdu posúdiť, či\nrozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, mohlo dôjsť\nk zásahu do označených práv sťažovateľky. V odôvodnení rozsudku krajského súdu tento\npo prepise dôvodov rozsudku okresného súdu, obsahu odvolania sťažovateľky a vyjadrenia\nnavrhovateľa na vlastné odôvodnenie uviedol:\n,,Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. vykonané dôkazy\nvyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil\npodľa § 157 ods. 2 O. s. p. Preto sa krajský súd s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu\nstotožňuje a na tieto odkazuje. Z podaného odvolania odporkyne vyplýva, že táto nenamieta\nrozsah vecí patriacich do BSM, ich hodnotu ani rozdelenie týchto vecí. Za nesprávne\npovažovala však rozhodnutie okresného súdu v tom, že pri vyporiadaní BSM nezohľadnil\nv jej prospech podiel z bytu č. ... na ..., ktorý bol nadobudnutý nesporne za trvania\nmanželstva a existencie BSM zo spoločných prostriedkov, čím porušil ustanovenie § 150\nOZ.\nV tejto súvislosti treba uviesť, že navrhovateľ pred uzatvorením manželstva\nnadobudol byt č. ... nachádzajúci sa v S. na ... Byt odpredal za kúpnu cenu 43 152,09 Eur,\npričom kúpna cena mu bola splatená po častiach tak, že posledná splátka bola dňa\n26. 02. 2007. Ohľadom bytu č. ... na ... bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 04. 12. 2006\nmedzi predávajúcou a účastníkmi konania ako kupujúcimi. Kúpna cena bola dohodnutá na\n900 000,-Sk s tým, že v zmluve bolo uvedené, že kúpna cena bude zaplatená do 31. 03. 2007.\nZ uvedeného vyplýva, že účastníci konania v čase uzatvárania zmluvy nemali finančné\nprostriedky spoločné na zaplatenie kúpnej ceny za byt. Kúpna cena za byt bola zaplatená\n27. 02. 2007, teda po tom, ako obdržal navrhovateľ finančné prostriedky za odpredaný byt v\njeho výlučnom vlastníctve.\nOkolnosť, že finančné prostriedky za odpredaj bytu č. ... na ... v S. boli poukázané na\nspoločný účet účastníkov, neznamená, že odporkyňa sa tiež pričinila o ich nadobudnutie.\nV podanom odvolaní odporkyňa tvrdí, že finančné prostriedky sa použili na rozličné\nvýdavky spojené s BSM a domácnosťou. Toto tvrdenie považuje krajský súd za účelové s\nohľadom na veľmi krátku dobu ako boli finančné prostriedky pripísané na účet a následne\npoužité na zaplatenie kúpnej ceny za byt č. ... na ... Tvrdeniu odporkyne odporuje aj\nvyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní 18. 01. 2011, kde bolo\n\n7\n\nuvedené, že z finančných prostriedkov za byt v S. bol zakúpený byt na ... Dokazovaním bolo\nteda nesporne preukázané, že kúpna cena za byt v S. a jej následné použitie na kúpu bytu\nč. ... na ... bola prínosom len navrhovateľa a preto okresný súd správne rozhodol, keď túto\nokolnosť pri vyporiadaní zohľadnil v prospech navrhovateľa.\nAko vyplýva z obsahu spisu, tak odporkyňa tvrdila, že zo spoločných finančných\nprostriedkov patriacich do BSM malo byť investované jednak do bytu v S. ako aj do bytu\nna ... v B.\nV konaní však otázku investícií do bytu č. 14 v S. a prípadne do bytu na ... v B. však\nodporkyňa neuplatnila, teda nebol daný dôvod, aby sa okresný súd touto otázkou zaoberal a\nskúmal tak aj finančné pričinenie odporkyne na predmetných bytoch. Potom nebol dôvod\naby sa touto otázkou zaoberal aj pri vyporiadaní a veľkosti podielov podľa § 150 OZ.\nZ uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne\nsprávne a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.“\nKeďže sa krajský súd stotožnil s dôvodmi rozsudku okresného súdu, ústavný súd\npoukazuje aj na tú časť odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, ktorá má význam\nv prerokúvanej veci:\n,,Pokiaľ odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdila, že z peňazí\nzískaných predajom bytu navrhovateľa v S. vo výške 1 300 000,- Sk nebola zaplatená kúpna\ncena bytu v B. s poukazom na výpis z banky za mesiac február 2007 tvrdila, že bola použitá\nna výdavky spojené s BSM a domácnosťou. Okrem tvrdenia túto skutočnosť žiadnym\nspôsobom nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno, že predmetný byt v B. nebol\nzakúpený z finančných prostriedkov získaných vo výške 1 300 000,- Sk. Odporkyňa súdu\nnepredložila žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že účastníci konania v BSM mali\nfinančnú hotovosť 900 000,- Sk nadobudnutých len z prostriedkov spoločných. Na\nuvedenom účte sa nachádzali finančné prostriedky z predaja bytu v S. a z tohto účtu bol aj\nurobený výber 900 000,-- Sk. Nepreukázala na aké výdavky z BSM a na domácnosť bola\npoužitá suma 1 300 000,- Sk. Nepredložila žiadny listinný dôkaz svedčiaci o zakúpení vecí\ndo domácností alebo v rámci BSM v značnej hodnote za 1 300 000,- Sk. Z výpovede\nprávneho zástupcu odporkyne na pojednávaní dňa 18. 01. 2011 vyplynula skutočnosť, keď\n\n8\n\nuviedol, že z finančných prostriedkov nadobudnutých predajom bytu v S. bol zakúpený byt\nna ..., ktorý patrí do BSM a ktorý ku dňu zániku BSM existoval.“\n12. Podľa ústavného súdu postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho\nzáveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny,\nteda krajský súd v danom prípade nemohol porušiť jej označené práva. Krajský súd dal\nsťažovateľke v napadnutom rozsudku podrobnú odpoveď na to, prečo v jej veci bolo\nna mieste pričítať výlučnú zásluhu na nadobudnutí bytu na ... v B. navrhovateľovi.\nOdôvodnenie uznesenia krajského súdu nevykazuje všeobecný charakter, vychádza zo\nskutkových zistení okresného súdu a primeraným spôsobom reaguje aj na odvolacie\nnámietky sťažovateľky. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nkrajského súdu svojím vlastným (m. m. I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). Aj keby ústavný\nsúd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v\nzmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba\nv prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O\nsvojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny\nvýklad krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to\nbuď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a\nzákladným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\n\n9\n\nslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS\n101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\n14. Ústavný súd považuje v záujme presvedčivosti uznesenia za vhodné aspoň\nstručne odpovedať na podstatné sťažnostné námietky. Medzi účastníkmi konania nebolo\nsporné, že byt na ... v B. patril do BSM. Sporné bolo a ostalo to, či na nadobudnutí tohto\nbytu mal výlučnú zásluhu navrhovateľ alebo sa o jeho nadobudnutie pričinila aj\nsťažovateľka. Aj podľa názoru ústavného súdu časová a logická súvislosť in concreto vedú\nk záveru o výlučnej zásluhe navrhovateľa, pričom k preukázaniu inej skutkovej situácie\nsťažovateľka v konaní pred všeobecnými súdmi neuniesla dôkazné bremeno. Ak totiž\npríjem z predaja bytu navrhovateľa v S. bol v celosti uhradený 26. februára 2007 na účet\nsíce vedený na meno sťažovateľky (aj podľa jej tvrdení však išlo o spoločný účet\nmanželov), ale hneď na druhý deň 27. februára 2007 boli tieto prostriedky použité na\núhradu kúpnej ceny bytu na ... v B., ktorá bola výrazne nižšia ako predajná cena bytu v S.,\nnemožno rozumne uvažovať v inej rovine, ako uvažovali všeobecné súdy. Správnosti tohto\nuvažovania všeobecných súdov nasvedčuje aj skutočnosť, že kúpna zmluva na byt na ...\nv B. bola uzavretá už v decembri 2006, avšak účastníci konania (sťažovateľka s bývalým\nmanželom) sa zaviazali uhradiť kúpnu cenu do konca marca 2007, čo nesporne indikuje, že\nv čase uzavretia kúpnej zmluvy nemali potrebné zdroje na úhradu jeho kúpnej ceny a museli\nčakať na úplnú úhradu ceny za byt v S. Tvrdenia sťažovateľky o tom, že investovala do\nobidvoch bytov, súdy celkom správne považovali za nepreukázané, pretože sťažovateľka\nani po poučení nepredložila žiadny listinný alebo iný dôkaz, na preukázanie tohto tvrdenia.\nNa existenciu akéhokoľvek dôkazu v tomto smere nepoukazuje ani v ústavnej sťažnosti.\nSťažovateľka si celkom zrejme zamieňa bremeno tvrdenia (tvrdiť skutočnosti rozhodujúce\nvo veci samej) s dôkazným bremenom (označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení). Všeobecné súdy pri rozhodovaní v sporových veciach pritom vychádzajú\nzo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a nie zo skutkového stavu\ntvrdeného jedným z účastníkov konania.\n15. Výčitka sťažovateľky o úradníckom spôsobe rozhodovania so síce obšírnym\nodôvodnením rozhodnutí, avšak s absenciou právno-kreatívneho aspektu je nielen\n\n10\n\nneopodstatnená, ale aj zjavne nepremyslená. Všeobecné súdy, ako vyplýva z už uvedeného,\njasne, konkrétne a výstižne formulovali právny záver v jej právnej veci a neobmedzili sa iba\nna opis skutkového stavu a odkaz na príslušné zákonné ustanovenia. Naopak, je to sťažnosť\nsťažovateľky, ktorá je síce obšírna, avšak z dvoch tretín pozostáva z odôvodňovania\nprocesných podmienok konania pred ústavným súdom a odkazu na všeobecnú judikatúru\na podstate veci sa venuje sťažovateľka na necelých dvoch stranách, aj to prevažne\nv zákonnej (a nie v ústavnej) rovine. Inak povedané, sťažnosti chýba ústavnoprávny rozmer.\n16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní, ústavný\nsúd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to, že\nsťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie rozsudku krajského súdu, vrátenie veci na ďalšie\nkonanie, náhrada trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2012\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "0e16595e-562b-4524-9a3c-7c6b20662286:3031ff4b-b7e5-41e3-a0d2-9678daf92bcf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1107208217.1", "spisova_znacka": "14Co/102/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/102/2011 z 1. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-10-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1107208217.1"}], "citovane_v": []}