{"guid": "ussr:cb7ba5ea-cda0-4e7e-9a4a-c855de3a1419", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/02 z 24. 1. 2002", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. januára 2002, sp. zn. II. ÚS 1/02", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "2002-01-24", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cb7ba5ea-cda0-4e7e-9a4a-c855de3a1419", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:cb7ba5ea-cda0-4e7e-9a4a-c855de3a1419", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:cb7ba5ea-cda0-4e7e-9a4a-c855de3a1419", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:cb7ba5ea-cda0-4e7e-9a4a-c855de3a1419/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 1/02-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2002\npredbežne prerokoval sťažnosť RSDr. J. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M.\nV., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky\nrozkazom ministra obrany Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 161 z 25. mája\n2001 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť RSDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. januára 2002\ndoručené podanie RSDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., zastúpeného advokátom\nJUDr. M. V., B., označené ako „Ústavná sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že\nsťažovateľovi ako profesionálnemu vojakovi bol 26. mája 2001 doručený rozkaz ministra\nobrany Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 161 z 25. mája 2001, ktorým bol\ns odvolaním sa na § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení\n\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon“) dňom 31. mája 2001 odvolaný z doterajšej funkcie\na súčasne s odvolaním sa na § 23 ods. 2 zákona bolo ukončené jeho vyčlenenie mimo\nozbrojené sily na plnenie úloh inej právnickej osoby na zabezpečenie obrany Slovenskej\nrepubliky a úloh ozbrojených síl. S odvolaním sa na § 26 ods. 2 písm. j) zákona bol\nsťažovateľ 1. júna 2001 zaradený do personálnej zálohy náčelníka Generálneho štábu\nArmády Slovenskej republiky.\nDňa 28. augusta 2001 bol sťažovateľovi doručený výpis z rozkazu náčelníka\nGenerálneho štábu Armády Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 119 z toho\nistého dňa, ktorým podľa § 27 ods. 3 zákona 31. augusta 2001 bolo ukončené jeho zaradenie\ndo personálnej zálohy na základe uplynutia zákonom stanovenej lehoty na zaradenie do\npersonálnej zálohy a podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona bol 30. novembra 2001 prepustený\nzo služobného pomeru profesionálneho vojaka.\nSťažovateľ tvrdil, že personálnym rozkazom ministra obrany č. 161 z 25. mája 2001\ndošlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), a preto žiadal, aby ústavný súd vo svojom náleze podľa § 57 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) rozhodol takto:\n„1) Rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky (v personálnych veciach)\nčíslo 161 zo dňa 25. 5. 2001, ktorým podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. g) zákona\nč. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) dňom\n31. mája 2001 odvolal z doterajšej funkcie a súčasne podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona\nukončil vyčlenenie mimo ozbrojené sily na plnenie úloh inej právnickej osoby na\nzabezpečenie obrany Slovenskej republiky a úloh ozbrojených síl a podľa ustanovenia § 26\nods. 2 písm. j) zákona dňom 1. júna 2001 zaradil do personálnej zálohy náčelníka\nGenerálneho štábu Armády Slovenskej republiky plukovníka RSDr. J. K. bolo porušené\nzákladné právo menovaného na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky,\nustanovené v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ústava“).\n\n2\n\n2) Citovaný rozkaz ministra obrany Slovenskej republiky je v zmysle § 48 ods. 9\nzákona neplatný, pretože neobsahuje odôvodnenie požadované ustanoveniami § 48 ods. 2\na § 48 ods. 4 zákona a v rozpore s ustanovením § 27 ods. 1 zákona o odvolaní\nprofesionálneho vojaka z funkcie nerozhodol ten služobný orgán, ktorý profesionálneho\nvojaka do funkcie ustanovil.\n3) Vec sa vracia na dalšie konanie ministrovi obrany Slovenskej republiky, ktorý\nzabezpečí obnovenie stavu, aký bol pred porušením základného práva sťažovateľa.“\nPokiaľ ide o splnenie procesných podmienok konania ústavného súdu o jeho ústavnej\nsťažnosti, sťažovateľ uviedol, že označený rozkaz ministra obrany porušuje jeho základné\nprávo na „spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky“, pričom „o jeho ochrane\nnerozhoduje iný súd“. Ohľadom lehoty podania ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol:\n„Vzhľadom na to, že v dobe od 1. júla 2001 do 31. decembra 2001 nebolo možné podať\nsťažnosť na ústavný súd, pristupujem k podaniu návrhu teraz“.\nII.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, pričom skúmal, či neexistuje žiaden z dôvodov na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 označeného zákona. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd rozhodol\no jej odmietnutí z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pretože za opodstatnenú možno\npovažovať len takú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy (v znení platnom a účinnom od 1. januára\n2002), ktorou sťažovateľ „nenahrádza“ konanie o „starej“ ústavnej sťažnosti pred ústavným\nsúdom, ktoré mal k dispozícii a mohol aj reálne využiť do 31. decembra 2001.\nV okolnostiach prípadu sťažovateľa potom ústavný súd zistil, že napadnuté\nrozhodnutie ministra obrany Slovenskej republiky č. 161 bolo ešte z 25. mája 2001, pričom\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti nebola zistená žiadna prekážka, ktorá by\nsťažovateľovi bola bránila uplatniť si ochranu svojho základného práva podľa čl. 36 ústavy\n\n3\n\n„starou“ ústavnou sťažnosťou v priebehu roku 2001. Z uvedených dôvodov bolo preto\npotrebné jeho sťažnosť odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2002\n\n4", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}