{"guid": "ussr:ca767c30-dd2b-408f-8317-d14257ae3e4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/03 z 22. 10. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2003, sp. zn. IV. ÚS 185/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2003-10-22", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca767c30-dd2b-408f-8317-d14257ae3e4e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ca767c30-dd2b-408f-8317-d14257ae3e4e", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ca767c30-dd2b-408f-8317-d14257ae3e4e", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ca767c30-dd2b-408f-8317-d14257ae3e4e/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 185/03-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2003\npredbežne prerokoval sťažnosť V. K., trvale bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,\nĎ., ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nMestského úradu Martin, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť V. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky.\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2003\ndoručená sťažnosť V. K., trvale bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), označená ako „Sťažnosť\nna porušovanie základných práv a slobôd“. V sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie jeho\nzákladného práva podľa čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy postupom Mestského úradu v Martine (ďalej len „mestský\núrad“).\n\nZo sťažnosti sťažovateľa a z k nej priložených listín vyplýva, že sťažovateľ je\npredsedom petičného výboru „na odčlenenie Tomčian od mesta Martin“. Dňa 9. novembra\n1999 bola mestskému úradu odovzdaná „petícia občanov Tomčian“ so žiadosťou\no vyhlásenie hlasovania o odčlenenie od mesta Martin. Podľa sťažovateľa Mestské\nzastupiteľstvo v Martine (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) 25. októbra 2001 hlasovanie\nschválilo, primátor mesta ho pozastavil na neurčito, čím porušil § 11 ods. 4 písm. c) zákona\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Po takmer trojročných prieťahoch primátor mesta\nnenechal už hlasovať o pozastavenom hlasovaní o odčlenení, rozhodol sám, vraj na základe\nuznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 8/02. Mestský úrad neustále robil prieťahy\nv konaní tak, aby nemusel hlasovanie vyhlásiť. Tieto prieťahy trvajú už štvrtý rok, hoci „už\ndvakrát o porušovaní práv sťažovateľa a práv obyvateľov Tomčian“ rozhodol ústavný súd v\n„NÁLEZOCH III. ÚS 23/00 a III. ÚS 24/01-31“.\nPodľa sťažovateľa neodôvodnenými prieťahmi v konaní mestského zastupiteľstva a\nprimátora osobne „došlo k situácii, že hlasovanie, ktoré malo byť vykonané do 90 dní od\njeho podania“ na mestskom úrade, doposiaľ po takmer štyroch rokoch vykonané nebolo.\nNeodôvodnenými prieťahmi malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 27 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy.\nSťažovateľ žiadal, aby ústavný súd:\n„1) Zaviazal MsÚ v Martine naplniť Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/01-31\n2) Podľa zákona o obecnom zriadení ods. 4 a 6 § 11 zákona SNR č. 369/1990 Zb.\nvyhovel žiadosti obyvateľov Tomčian vyhlásiť hlasovania o odčlenenie od mesta Martin.“\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd sťažnosť\npredbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a podľa § 25\n\n2\n\nods. 2 citovaného zákona skúmal, či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Dôvodom na\nodmietnutie sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súdu.\nÚstavný súd vychádzajúc zo zmyslu návrhu na rozhodnutie vo veci samej posúdil\ntento návrh ako požiadavku, aby v konaní o sťažnosti došlo k nútenému výkonu\npredchádzajúceho nálezu ústavného súdu (naplneniu nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS\n24/01). Takým návrhom je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nTýmto článkom ústavy je vymedzená právomoc ústavného súdu v konaní\no sťažnostiach, ktorá oprávňuje ústavný súd rozhodovať o porušení základných práv\na slobôd v určenom rozsahu. Z takto určenej právomoci ústavného súdu v konaní\no individuálnej ochrane základných práv a slobôd sa však nedá vyvodiť oprávnenie na\nnútený výkon nálezov ústavného súdu. Táto právomoc sa nedá vyvodiť ani z čl. 124 ústavy,\nktorý ustanovuje všeobecnú právomoc ústavného súdu na ochranu ústavnosti, pretože takto\nvšeobecne vymedzená právomoc zásadne vyžaduje ústavnú a zákonnú úpravu typu konania\npred ústavným súdom s konkrétnym účelom a predmetom ochrany ústavnosti.\nNapokon ústavný súd pripomína, že ani zákon o ústavnom súde neupravuje taký typ\nkonania pred ústavným súdom, ktorého účelom by bol nútený výkon rozhodnutí ústavného\nsúdu.\nÚstavný súd preto v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť sťažovateľa odmieta z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n\n3\n\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody\nsťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou\nsa sťažovateľ domáha jeho priznania, nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2003\n\n4", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}