{"guid": "ussr:c88bcba9-e23d-4d4e-a816-d27a43f086aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/03 z 11. 6. 2003", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2003, sp. zn. I. ÚS 49/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2003-06-11", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c88bcba9-e23d-4d4e-a816-d27a43f086aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c88bcba9-e23d-4d4e-a816-d27a43f086aa", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:c88bcba9-e23d-4d4e-a816-d27a43f086aa", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:c88bcba9-e23d-4d4e-a816-d27a43f086aa/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 49/03-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2003 v senáte\nzloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho\nprerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K.,\nvo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 503/99 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 503/99 p o r u š i l\nprávo Ing. J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Ing. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk\n(slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 12. marca\n2003 č. k. ÚS 49/03-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na konanie sťažnosť Ing. J. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\nporušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 19 C 503/99.\nZo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ podal 17. mája 1999 na\nOkresný súd Košice I žalobný návrh o určenie neplatnosti právnych úkonov. Sťažovateľ sa\nkonkrétne domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej získala jeho bývalá\nmanželka do svojho výlučného vlastníctva byt č. 3 na Exnárovej 15 v Košiciach, a určenia\nneplatnosti darovacej zmluvy, ktorou táto darovala uvedený byt svojmu synovi. Dôvodom\nneplatnosti napadnutých právnych úkonov bola podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, že\njeho bývalá manželka mohla získať sporný byt do svojho výlučného vlastníctva iba po\nzabezpečení primeraného náhradného bytu sťažovateľovi, k čomu však podľa tvrdenia\nsťažovateľa nedošlo. Konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov je vedené na\nokresnom súde pod sp. zn. 19 C 503/99 a do dňa podania tejto sťažnosti ústavnému súdu\ntoto konanie nebolo právoplatne skončené. Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd v danej\nveci nečinný, jeho postupom dochádza k prieťahom v konaní, a preto navrhol, aby ústavný\nsúd vydal toto rozhodnutie:\n„základné právo Ing. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na\nprejednanie veci v primeranej lehote, zaručené čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6, ods. 1\nDohovoru o ľudských právach a základných slobodách postupom porušiteľa v konaní\n19 C 503/99, porušené bolo.\n2\n\nPrikazuje porušiteľovi Ústavy SR a Dohovoru o ľudských právach a základných\nslobodách o veci konať, zakazuje porušiteľovi pokračovať v porušovaní základného práva\nnavrhovateľa.\nPriznáva navrhovateľovi finančné zadosťučinenie v sume: 80.000,- Sk (...)“, ktoré\nodôvodňuje aj tým, že „sa zdravotný stav menovaného zhoršil natoľko, že z čiastočného\ninvalidného dôchodku upadol do dôchodku celkového. Menovaný naviac trpí v dôsledku\ndlhodobej právnej neistoty aj psychicky a toho času je liečený aj v psychiatrickej\nambulancii“.\nV rámci\n\nprípravy\n\npojednávania\n\nsa\n\nna\n\nzáklade\n\nžiadosti\n\nústavného\n\nsúdu\n\nk opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: Okresný súd Košice I, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 31. marca\n2003 sp. zn. Spr 436/03 a sťažovateľ, zastúpený svojím advokátom, stanoviskom\ndoručeným ústavnému súdu 10. apríla 2003.\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti stručne popísal\npriebeh doterajšieho konania vo veci a uviedol, že:\n„Vo veci sa s prihliadnutím k zaťaženosti súdu priebežne konalo a preto sťažnosť na\nprieťahy v konaní považujem za nedôvodnú a navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol, že porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebolo.\nNetrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“\nK vyjadreniu predsedu okresného súdu prostredníctvom svojho advokáta zaujal\nsťažovateľ stanovisko, v ktorom uviedol, že:\n„S vyjadrením odporcu v žiadnom smere nesúhlasím. Ústavnému súdu podotýkam, že\nžalobu som podal súdu v roku 1999 a vec č. j. 19 C 503/99 nie je dodnes právoplatne\nskončená a to aj napriek odstupu času cca 4 rokov. (...)\nDlhodobo som v totálnej právnej neistote a trpím nielen po stránke zdravotnej, ale aj\npsychickej. Preto sa plne pridržiavam svojich doterajších podaní na svojej sťažnosti\nv plnom rozsahu trvám.\n\n3\n\nŽiadam, aby Ústavný súd mojej žiadosti vyhovel a k vyjadreniu k sťažnosti\nOkresného súdu Košice I udávam len toľko, že toto považujem za neústretové, pravdu\nrozporujúce, neobjektívne a nikomu neprajem zažiť to, čo som zažil ja, za dlhé roky súdneho\nneriešenia resp. nedoriešenia môjho prípadu.\nNa ústnom prejednaní mojej sťažnosti netrvám.“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť\nprerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len\nna základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh\na stav konania vo veci žalobného návrhu sťažovateľa o určenie neplatnosti právnych úkonov\nvedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 19 C 503/99 :\nDňa 17. mája 1999 podal sťažovateľ proti 1. Stavebnému bytovému družstvu III,\nKošice (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), 2. A. B., K. (ďalej len „žalovaná v 2. rade“),\na 3. I. B., K. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“) žalobný návrh o určenie neplatnosti právnych\núkonov.\nDňa 19. mája 1999 konajúca sudkyňa vyzvala žalovaných, aby sa písomne vyjadrili\nk žalobe, a sťažovateľa vyzvala na zaplatenie súdneho poplatku.\nDňa 21. júna 1999 doručila žalovaná v 2. rade a dňa 26. júla 1999 žalovaný v 1. rade\nokresnému súdu svoje písomné stanovisko k žalobe.\nDňa 27. augusta 1999 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa na uhradenie doplatku\nna súdnom poplatku a v ten istý deň požiadala Okresný súd Košice II o zapožičanie\nsúvisiacich spisov.\n\n4\n\nDňa 8. septembra 1999 sťažovateľ uhradil doplatok na súdnom poplatku.\nDňa 7. októbra 1999 doručil žalovaný v 3. rade okresnému súdu svoje písomné\nstanovisko k žalobe.\nDňa 28. marca 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za\núčelom opätovného predvolania účastníkov konania.\nDňa 2. mája 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ rozšíril\nokruh žalovaných v danej veci o Okresný úrad Košice III, odbor katastrálny, pričom\nokresný súd uznesením pripustil, aby Okresný úrad Košice III pristúpil do konania ako\nžalovaný vo 4. rade, a v ten istý deň bol zaslaný uvedenému žalovanému predmetný žalobný\nnávrh na vyjadrenie.\nDňa 25. mája 2000 doručil žalovaný v 4. rade okresnému súdu svoje písomné\nvyjadrenie k žalobe.\nDňa 14. júla 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za\núčelom predvolania žalovaných v 2. a 3. rade.\nDňa 26. septembra 2000 bolo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené pre\nneprítomnosť žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovanému v 3. rade bola uložená poriadková\npokuta, pretože sa bez ospravedlnenia nedostavil na súd.\nDňa 23. októbra 2000 požiadal žalovaný v 3. rade o odpustenie poriadkovej pokuty.\nDňa 24. októbra 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre\nneprítomnosť žalovanej v 2. rade, ktorej nebolo doručenie vykázané.\nDňa 31. októbra 2000 oznámila žalovaná v 2. rade okresnému súdu svoju adresu\nv Českej republike.\nDňa 3. decembra 2001 požiadala konajúca sudkyňa Ministerstvo spravodlivosti\nČeskej republiky o vykonanie dôkazu v cudzine - výsluch žalovanej v 2. rade.\nDňa 27. februára 2002 Ministerstvo spravodlivosti\n\nČeskej republiky vrátilo\n\nokresnému súdu dožiadanie bez jeho vybavenia, pretože žalovaná v 2. rade sa v čase\nvykonania dožiadania mala zdržiavať už na adrese Exnárova 15, Košice.\nDňa 30. apríla 2002 sa vo veci uskutočnilo pokračujúce pojednávanie, na ktorom\nokresný súd rozsudkom žalobu zamietol.\nDňa 30. mája 2002 podal sťažovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie.\n\n5\n\nDňa 7. júna 2002 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku za odvolanie a vyzvala žalovaných, aby sa písomne vyjadrili k podanému\nodvolaniu.\nDňa 19. júna 2002 požiadal sťažovateľ o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov\nza odvolanie.\nDňa 20. júna 2002 sa Správa katastra Košice III písomne vyjadrila k odvolaniu\nsťažovateľa.\nDňa 2. júla 2002 doručil sťažovateľ okresnému súdu potvrdenie o jeho osobných,\nmajetkových a zárobkových pomeroch a okresný súd mu v ten istý deň priznal oslobodenie\nod súdnych poplatkov.\nDňa 11. júla 2002 sa žalovaní v 2. rade a v 3. rade písomne vyjadrili k podanému\nodvolaniu.\nDňa 16. júla 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach, aby rozhodol\no odvolaní sťažovateľa.\nDňa 10. októbra 2002 sa uskutočnilo vo veci na odvolacom súde pojednávanie, ktoré\nbolo odročené za účelom predvolania žalovaného v 1. rade a žalovaného vo 4. rade.\nDňa 7. novembra 2002 Krajský súd v Košiciach na odvolacom pojednávaní\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nDňa 16. decembra 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 18. decembra 2002 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa, aby upresnil petit\nsvojho žalobného návrhu. Sťažovateľ tejto výzve vyhovel 9. januára 2003.\nDňa 20. marca 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie na okresnom súde, na\nktorom bol vyhlásený rozsudok o zamietnutí žalobného návrhu sťažovateľa.\nDňa 2. mája 2003 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uvedenému\nrozhodnutiu.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať,\naby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec\nvrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo\nslobôd (...).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov (...).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie\nústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až\nprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia\nprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\n\n7\n\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa\ntýchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu\n(II. ÚS 79/97, I. ÚS 3/00). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.\nPredmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o určenie neplatnosti kúpnej\na darovacej zmluvy.\nPokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že\nobčianskoprávne konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov vzhľadom na konkrétne\nokolnosti danej veci, na skutkovú a právnu povahu sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.\nPokiaľ ide o druhé kritérium, teda „správanie sťažovateľa“, ústavný súd je toho\nnázoru, že namietaná dĺžka konania v podstate nebola závislá od správania sťažovateľa,\nhoci uznáva, že za iných okolností môžu byť nedostatky (nepresnosť) žalobného návrhu\nposúdené tiež ako dôvod vzniknutých prieťahov, ktoré treba pripísať aj na vrub sťažovateľa.\nPokiaľ ide o tretie kritérium, teda „postup súdu“, ústavný súd zameral svoju\npozornosť na obdobie od 31. októbra 2000 do 3. decembra 2001, keď okresný súd bol\ntrinásť mesiacov nečinný bez akéhokoľvek zákonného dôvodu.\nPodľa názoru ústavného súdu práve uvedená doba 13 mesiacov nečinnosti, a to bez\nakýchkoľvek zákonných dôvodov mala vplyv na zdĺhavosť namietaného konania.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že uvedená nečinnosť okresného\nsúdu je porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nUvedenú nečinnosť okresného súdu nemôže odôvodniť ani tvrdenie predsedu\nokresného súdu o „zaťaženosti“ tohto súdu (napr. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02).\nVzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Košice I sp. zn. 19 C 503/99 konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n8\n\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu\nnemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný\nsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné\nprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj nárok na priznanie finančného\nzadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80 000 Sk.\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal\nústavný súd z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, s prihliadnutím na dĺžku\nzbytočných prieťahov v danom konaní a na všetky okolnosti zakladajúce porušenie\nnamietaného práva a tiež podľa zásad spravodlivosti uznal za odôvodnené priznať\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk.\nSťažovateľ si náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil a vzhľadom na to, že\nokresný súd 20. marca 2003 vydal vo veci rozhodnutie, neprichádzalo do úvahy\nv okolnostiach danej veci ani rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2003\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}