{"guid": "ussr:c8453dc0-bfad-4e4b-8cef-cbddce9724df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 309/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 309/08 z 5. 3. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. marca 2009, sp. zn. IV. ÚS 309/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2009-03-05", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c8453dc0-bfad-4e4b-8cef-cbddce9724df", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c8453dc0-bfad-4e4b-8cef-cbddce9724df", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:c8453dc0-bfad-4e4b-8cef-cbddce9724df", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:c8453dc0-bfad-4e4b-8cef-cbddce9724df/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 309/08-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2009 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava\nOrosza v konaní o sťažnosti E. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., P., ktorou\nnamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 T 113/2001 (predtým pod sp. zn. 4 T 8/1999, pôvodne pod sp. zn. 4 T 75/1997), za účasti\nOkresného súdu Trnava, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo E. Š. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 113/2001\n(predtým pod sp. zn. 4 T 8/1999, pôvodne pod sp. zn. 4 T 75/1997) p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Okresnému súdu Trnava\n\nprikazuje\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n4 T 113/2001 konať bez zbytočných prieťahov.\n3. E. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € [slovom tritisíc eur\n(90 378 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť E. Š. trovy právneho zastúpenia\nv sume 398,88 € [slovom tristodeväťdesiatosem eur a osemdesiatosem centov (12 016,62\nSk)] na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Ch., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra\n2008 doručená sťažnosť E. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.\nCh., P., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 4 T 113/2001 (predtým\npod sp. zn. 4 T 8/1999, pôvodne pod sp. zn. 4 T 75/1997).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obžalovaným v trestnej veci vedenej\nokresným súdom pod sp. zn. 4 T 113/2001. Trestné stíhanie proti nemu začalo uznesením\nvyšetrovateľa Okresného úradu Policajného zboru Trnava sp. zn. VP-2571/93 z 31. marca\n1994 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 zákona\nč. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra\n2005 (ďalej len „Trestný zákon“).\n\n2\n\nPrávnemu zástupcovi sťažovateľa bolo 25. marca 1997 doručené oznámenie\nOkresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) o podaní obžaloby proti\nsťažovateľovi. Právny zástupca sťažovateľa podaním zo 14. mája 1997 oznámil okresnému\nsúdu, že „... do dnešného dňa mi nebolo doručené od Vášho súdu ustanovenie obhajcu\nna zastupovanie obvineného E. Š... Taktiež mi nebolo doručené uznesenie o vznesení\nobvinenia. Na základe uvedeného som sa nemohol zúčastňovať úkonov v prípravnom\nkonaní...“. Hlavné pojednávanie nariadené okresným súdom na 29. máj 1997 bolo zrušené.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 4 T 75/1997 z 8. júla 1997 vylúčil vec sťažovateľa\nna samostatné konanie a vec bola následne vedená pod sp zn. 4 T 8/1999. Ďalšie\npojednávanie v danej veci bolo nariadené na 25. február 1999. Právny zástupca sťažovateľa\npodaním z 15. marca 1999 navrhol „... vrátenie veci vyšetrovateľovi z dôvodu porušenia\npráva na obhajobu“. Okresný súd uznesením sp. zn. 4 T 8/1999 z 15. marca 1999 rozhodol\no vrátení veci okresnej prokuratúre na došetrenie.\nPredmetná vec bola po vykonaní výsluchov vyšetrovateľom odovzdaná okresnej\nprokuratúre, ktorá podala okresnému súdu 15. mája 2001 obžalobu na sťažovateľa\npre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 Trestného zákona.\nOkresný súd následne nariadil v roku 2001 trikrát termíny hlavných pojednávaní, v roku\n2002 päťkrát termíny hlavných pojednávaní, v roku 2003 „... 3 x termíny hlavných\npojednávaní, v roku 2004 boli stanovené súdom 3 x termíny hlavných pojednávaní, v roku\n2005 boli stanovené súdom 3 x termíny hlavných pojednávaní, v roku 2006 nebol stanovený\nsúdom ani jeden termín, v roku 2007 boli stanovené súdom 5 x termíny hlavných\npojednávaní, v roku 2008 zatiaľ boli stanovené súdom 6 x termíny hlavných pojednávaní...\nStanovené termíny boli z časti zrušené samotným súdom ešte pred stanoveným termínom\ntelegrafom, telefonicky a pod., z časti boli pojednávania zrušené pre neprítomnosť\nobžalovaných (sú dvaja), obhajcov (sú dvaja), ale predovšetkým svedkov.“.\nSťažovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu 2. marca 2006 sťažnosť\nna prieťahy v konaní. Okresný súd na uvedenú sťažnosť neodpovedal, preto právny\nzástupca sťažovateľa podaním z 26. júla 2006 urgoval vybavenie sťažnosti z 2. marca 2006.\nPredsedníčka okresného súdu v odpovedi 11. augusta 2006 «poukázala na priebeh konania\n\n3\n\na dôvody neuskutočnenia jednotlivých hlavných pojednávaní a prevzatie trestnej veci inými\nsudkyňami, čo sa nakoniec neuskutočnilo, pretože vo veci stále rozhoduje sudkyňa, ktorej\nbola vec pridelená v roku 1997. Následne nový predseda Okresného súdu Trnava\nodpovedal na sťažnosť dňa 14. 03. 2007 s tým, že vo veci bude nariadený termín hlavného\npojednávania na deň 24. 04. 2007 a podpredseda Okresného súdu Trnava svojim listom\nzo dňa 04. 05. 2007 oznámil, že nariadený termín sa neuskutočnil „... pretože kancelária\nnestihla vyexpedovať spomínaný termín.“ a ďalej, že údajne v dvoch prípadoch obhajcovia\nsvojim oneskoreným príchodom zapríčinili zmarenie hlavného pojednávania a nakoniec,\nže sťažnosť na prieťahy považuje za čiastočne opodstatnenú.».\nPodľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v označenom konaní\nk porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa E. Š., nar.:... bytom: B. na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v trestnej veci vedenej pod\nč. k.: 4 T/113/2001 (na začiatku pod č. k.: 4 T/75/1997, neskôr pod č. k.: 4 T/8/1999)\nporušené bolo.\nOkresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.: 4 T/112001\nkonal bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi E. Š., nar.:... bytom: B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume\n300.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi E. Š., nar.:... bytom: B. trovy\nprávneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí\nsenátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n4\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil\ndôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením\nč. k. IV. ÚS 309/08-10 z 24. septembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho\npojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti\na jej prijatiu na ďalšie konanie.\nNa výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním\nveci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci,\nkde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nOkresný súd na základe výzvy ústavného súdu uviedol vo svojej odpovedi\nsp. zn. 1 SprV/417/2008 z 29. októbra 2008 prehľad úkonov vykonaných v danej veci\na vyjadril sa takto:\n„Pokiaľ sa týka ďalšieho obsahu ústavnej sťažnosti, z č. l. 7 vyplýva, že obhajca\nobžalovaného E. Š. - JUDr. J. Ch. bol ustanovený dňa 20. 09. 1994. Na č. l. 21 dňa 24. 04.\n1995 bolo JUDr. J. Ch. doručené predvolanie na výsluch. Podľa č. l. 27 bolo dňa 10. 01.\n1997 doručené obhajcovi JUDr. J. Ch. ďalšie predvolanie na výsluch. Podľa č. l. 98a bolo\nJUDr. J. Ch. doručené predvolanie na oboznamovanie s výsledkami vyšetrovania, ktoré\nprevzal dňa 18. 02. 1997. Na č. l. 204 bolo JUDr. J. Ch. doručené ustanovenie obhajcu dňa\n06. 04. 2000.\nZ horeuvedeného prehľadu o jednotlivých úkonoch zo strany okresného súdu\nvyplýva, že samotný sťažovateľ sa niekoľkokrát nedostavil na hlavné pojednávania, rovnako\nsa nedostavil jeho obhajca JUDr. J. Ch., ktorý sa na hlavné pojednávanie dňa 26. 07. 2001\nneospravedlnil. Na hlavné pojednávanie dňa 09. 10. 2001 sa nedostavil obžalovaný E. Š.,\nktorý neprevzal predvolanie. Obžalovaný E. Š. sa nedostavil ani na hlavné pojednávanie\n\n5\n\ndňa 29. 11. 2001, hoci mal vykázané doručenie predvolania dňom 18. 10. 2001. Obžalovaný\nE. Š. sa nedostavil ani na hlavné pojednávanie dňa 03. 07. 2003.\nPokiaľ sťažovateľ uvádza, že horeuvedené prieťahy v súdnom konaní pôsobili\nna neho depresívne a mal problémy v zamestnaní, v tomto smere je potrebné uviesť,\nže podľa správy Obecného úradu B. na č. l. 295 bol obžalovaný nezamestnaný, podľa\nďalšieho dokladu na č. l. 300 bol E. Š. tri roky nezamestnaný, nezamestnaný bol aj podľa\nďalších dokladov na č. l. 315, 320, 369, 396, 335.\nJe faktom, že k prieťahom v konaní došlo aj zavinením sudkyne okresného súdu\nJUDr. K. S., ktorá bola aj opakovane práceneschopná, resp. navštívila lekára, bola tiež\nna materskej dovolenke a počas trvania jej materskej dovolenky, keď bol spis pridelený\nďalším sudkyniam okresného súdu, sa vo veci vôbec nekonalo.\nNapriek uvedeným skutočnostiam možno síce konštatovať, že k prieťahom v konaní\ndošlo aj zavinením Okresného súdu Trnava, napriek tomu však požiadavka priznania\nfinančného zadosťučinenia vo výške 300.000,- Sk, sa javí byť ako mimoriadne nadsadená,\npretože v obsahu podanej sťažnosti sú viaceré veci uvádzané subjektívne, pretože sťažovateľ\nvo viacerých prípadoch sám zavinil odročenie hlavného pojednávania, musel byť\npredvedený orgánmi polície a pojednávania viackrát zmaril aj obhajca obžalovaného.“\nK časti konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 T 75/1997 podpredseda\nokresného súdu vo vyjadrení z 15. decembra 2008 uviedol:\n„- dňa 24. 03. 1997 bola podaná na okresnom súde obžaloba proti E. Š. a spol. - č. l.\n426 vo zväzku VI\n- predsedníčka senátu JUDr. K. S. určila dňa 13. 04. 1997 termín hlavného\npojednávania na deň 06. 05. 1997 - č. l. 478\n- obhajca sťažovateľa JUDr. J. Ch. sa na hlavné pojednávanie dňa 06. 05. 1997\nnedostavil - doručenky nie sú pripojené - č. l. 500\n- dňa 06. 05. 1997 bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 29. 05. 1997 pričom\nJUDr. Ch. prevzal predvolanie dňa 14. 05. 1997 - č. l. 502\n- prípisom zo dňa 14. 05. 1997 JUDr. Ch. na č. l. 507 namieta, že mu nebolo\ndoručené ustanovenie na obhajobu E. Š.\n\n6\n\n- dňa 17. 06. 1997 bol určený termín hlavného pojednávania na 08. 07. 1997 č. l. 532\n- na hlavnom pojednávaní dňa 08. 07. 1997 podľa č. l. 543 bola uznesením trestná\nvec E. Š. vylúčená na samostatné konanie\n- na č. l. 552 nie sú pripojené doručenky k tomuto uzneseniu\n- na č. l. 53 spisu sa nachádza doklad o ustanovení obhajcu JUDr. J. Ch. E. Š. zo dňa\n20. 09. 1994\n- na č. l. 84 sa nachádza doručenka ohľadom predvolania k výsluchu JUDr. J. Ch.\nna 30. 11. 1995, JUDr. Ch. sa nedostavil\n- na č. l. 411 sa nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, JUDr. J. Ch.\nprevzal predvolanie na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 18. 02. 1997,\nno nedostavil sa.\nV rámci prípravy tohto vyjadrenia som zisťoval u riaditeľky súdnej správy, kde sa\nnachádzajú doručenky od ustanovenia obhajcov za rok 1994. Bolo zistené, že tieto doklady\nboli medzičasom škartované, pretože škartačná doba ohľadom týchto písomností je\n10 rokov. V období od februára 1990 do januára 2000 som zastával funkciu predsedu\nOkresného súdu Trnava. Keď v zmysle trestného poriadku ustanovovali obhajcov okresné\nsúdy, na okresnom súde Trnava zabezpečovala v tom čase ustanovovanie obhajcov vedúca\nsúdnej správy v súčinnosti s predsedom okresného súdu. Ustanovenie obhajcov sa\ndoručovalo všetkým procesným stranám (obvinenému; v prípadoch nutnej obhajoby\nobhajcovi; príslušnému úradu práce, resp. zákonnému zástupcovi pri trestnom stíhaní\nmladistvých; ustanovenie obhajcu sa zasielalo aj do ÚVV L., ak sa jednalo o väzobnú vec).\nNa základe týchto skutočností možno predpokladať, že doručenky od procesných\nstrán sa vždy vracali na sekretariát okresného súdu, kde sa ku každému prípadu\nustanovenia obhajcu kompletizovali. V prípade, že došlo k závade v doručení, vedúca\nsúdnej správy pokračovala v doručovaní pôvodného ustanovenia obhajcu až dovtedy,\npokiaľ sa podarilo doručenie realizovať. Za tejto situácie považujem preto za veľmi\nnepravdepodobné, že JUDr. J. Ch. ustanovenie obhajcu neprevzal, hoci to tvrdí. Považujem\nza nesprávny procesný postup zo strany konajúcej sudkyne, že si ešte v období roku 1997\nnepreverovala zaslanú námietku JUDr. Ch., že neprevzal ustanovenie obhajcu. Doklady\nv tomto smere boli k dispozícii na sekretariáte okresného súdu. Na druhej strane je však\n\n7\n\nfaktom, že momentálne nie je k dispozícii doklad v tom smere, že JUDr. Ch. mal\nustanovenie za obhajcu E. Š. doručené. Z trestného spisu však vyplýva, že JUDr. Ch. boli\nv súvislosti so sťažovateľom doručované ďalšie písomnosti, na ktoré v prípravnom konaní\nani raz nereagoval, hoci z hľadiska advokátskej etiky sa jednoznačne mal o obhajobu\nv predmetnej veci už v prípravnom konaní zaujímať, čím by došlo k ozrejmeniu skutočnosti,\nči ustanovenie obhajcu prevzal alebo nie. Bude vecou ústavného súdu, ako tvrdenia\nsťažovateľa a obhajcu JUDr. J. Ch. vyhodnotí.“\nPrávny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie okresného súdu podaním\ndoručeným ústavnému súdu 13. novembra 2008, v ktorom okrem iného uviedol:\n«Považujem niektoré tvrdenia Okresného súdu Trnava v jeho vyjadrení k sťažnosti\nsťažovateľa zo dňa 29. 10. 2008 za dosť neseriózne, pretože\n• podľa OS TT som sa dňa 26. 07. 2001 na hlavné pojednávanie nedostavil a ani sa\nneospravedlnil - toto tvrdenie je nepravdivé, pretože dňa 27. 06. 2001 mi bolo doručené\npredvolanie a hneď na druhý deň som poslal na súd ospravedlnenie (dokladám výpis\nz poštovej knihy + podací lístok + ospravedlnenie z 28. 06. 2001)\n• podľa OS TT sa E. Š. nedostavil na hlavné pojednávanie dňa 29. 11. 2001 a ja som\nsa mal ospravedlniť, pričom OS TT nám zaslal telegram dňa 19. 11. 2001 o PN sudkyne\na že sa dňa 29. 11. 2001 nebude konať hlavné pojednávanie (dokladám co telegramu), teda\nsom sa nemal prečo ospravedlňovať a a E. Š. prísť nemusel\n• termín určený na deň 13. 06. 2002 bol zrušený OS TT pre neprítomnosť sudkyne\n(dokladám list OS TT z 06. 06. 2002)\n• hlavné pojednávanie na deň 21. 10. 2004 nebolo určené dňa 09. 06. 2004, ale dňa\n30. 09. 2004 a náhradní obhajcovia neboli určení (dokladám upovedomenie obhajcu\nz 30. 09. 2004)\n• dňa 18. 12. 2007 som bol prítomný na hlavnom pojednávaní, ale kolegyňa pani\nJUDr. J. M. zomrela a preto bolo hlavné pojednávanie odročené.\nPodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Obdobne v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd je zakotvené právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote. Toto základné právo bolo postupom Okresného súdu Trnava voči môjmu klientovi E.\n\n8\n\nŠ., sťažovateľovi bez pochyby označeným súdom porušené. Je podľa môjho názoru\nirelevantné pre rozhodnutie o porušení tohto práva a ako som už aj napísal neseriózne\nzo strany súdu, tvrdiť, že jedenkrát som počas doby pätnástich rokov neprišiel a aj sa\nneospravedlnil a že sa sťažovateľ niekoľkokrát nedostavil. Je nad rámec tohto konania\ntvrdenie súdu, že sťažovateľ bol nezamestnaný. Je všeobecne známy fakt, že v Slovenskej\nrepublike bola miera nezamestnanosti pred niekoľkými rokmi veľmi vysoká a kulminovala\nokolo 15 %. Sťažovateľova nemožnosť uplatniť sa na trhu práce počas predchádzajúcich\nrokov a zároveň počas prejednávaní jeho trestnej veci súdom bola zavinená aj nekonaním\nsúdu. Aj trestné stíhanie má za následok, že zamestnávatelia sú opatrnejší a keď je niekto\nbez takéhoto „znaku“, tak radšej zamestnávajú tých. Sťažovateľ má právo na spravodlivý\nproces v primeranej dobe, preto je nadbytočné poukazovať, že bol nezamestnaný a to najmä\npreto, že Okresný súd Trnava nemá vedomosť, prečo bol nezamestnaný. Na základe\nuvedeného som toho názoru navrhnuté finančné zadosťučinenie je primerané.»\nK vyjadreniu okresného súdu z 15. decembra 2008 právny zástupca sťažovateľa\nv stanovisku z 9. februára 2009 uviedol:\n«Som toho názoru, že úlohou obhajcu v trestnom konaní je predovšetkým zabezpečiť\npre jeho klienta a to či už ho zastupuje na základe plnej moci alebo ex offo, zákonný\na spravodlivý proces. Opakujem, bol som ustanovený ako obhajca E. Š. dňa 20. 09. 1994,\nale ako som už napísal v sťažnosti samej ustanovenie obhajcu mi bolo doručené až 06. 04.\n2000 a v ten istý deň aj uznesenie o vznesení obvinenia proti obv. E. Š. K tvrdeniam\npodpredsedu Okresného súdu Trnava mi nedá nenapísať, že jeho vyjadrenie považujem\nza nie príliš profesionálne a naviac neetické voči konajúcej sudkyni a dovolím si vysloviť aj\nvoči mne. Svoj názor potvrdzujem právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Trnava\nč. k. 4 T 8/1999 zo dňa 15. 03. 1999 a Krajského súdu v Trnave č. k. 2 To 170/1999 zo dňa\n09. 09. 1999. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Trnava „Súd\nnedoručoval ustanovenie obhajcu JUDr. Ch.“ Vyšetrovateľ mi ako obhajcovi doručoval\npredvolania len ako svedkovi, o čom som súd prvého stupňa písomne upovedomil dňa\n14. 05. 1997, tiež, že mi nebolo doručené ustanovenie obhajcu a uznesenie o vznesení\nobvinenia. Uvedené som oznámil písomne Okresnému súdu Trnava v deň, keď mi bolo\ndoručené predvolanie na hlavné pojednávanie na deň 29. 05. 1997. Bez bezpochyby je\n\n9\n\npreukázané, čo potvrdili oba citované rozhodnutia súdov, ktoré v kópii prikladám, že mi ako\nobhajcovi nebolo doručené uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči môjmu\nklientovi E. Š. (rovnako platí o nedoručení ustanovenia obhajcu), čo potvrdzuje uznesenie\nKrajského súdu v Trnave v odôvodnení: „Tým, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo\ndoručené obhajcovi JUDr. J. Ch. ani nenadobudlo právoplatnosť nakoľko lehota\nna podanie opravného prostriedku plynie od doručenia uznesenia obhajcovi.“ ... Sťažovateľ\nmá právo na spravodlivý proces v primeranej dobe, preto navrhujem, aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky vyjadrenie Okresného súdu Trnava zo dňa 15. 12. 2008 nebral\ndo úvahy.»\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho\nvec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nIII. ÚS 176/06).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza predovšetkým zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\n10\n\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 19/08) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť\nsťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom\nnamietaného trestnoprávneho konania je rozhodovanie o obžalobe, podľa ktorej mal\nsťažovateľ spáchať trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona\nspolupáchateľstvom (§ 9 ods. 2 Trestného zákona), čo tvorí bežnú súčasť rozhodovacej\nagendy všeobecných súdov, a preto vec nemožno z právneho hľadiska považovať za zložitú.\nZ analýzy spisovej dokumentácie možno urobiť záver, že ani po skutkovej stránke nejde\no tak zložitú vec, ktorá by mohla ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného\nkonania.\nZ hľadiska\n\npovahy\n\nveci\n\nústavný\n\nsúd\n\npripomína,\n\nže\n\nv danom\n\nprípade\n\nide o trestnoprávnu vec, ktorá aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\nvyžaduje prísnejšie posudzovanie vzhľadom na citlivosť zásahov do sféry základných práv\na slobôd, ktoré je s trestnoprávnym konaním vždy spojené.\n\n11\n\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom\npri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd z prehľadu spisu zistil, že sťažovateľ sa podstatným spôsobom pričinil\no predĺženie predmetného konania neospravedlnenou neprítomnosťou na hlavných\npojednávaniach 9. októbra 2001, 19. decembra 2002 a 3. júla 2003, ako aj ospravedlnenou\nneprítomnosťou na hlavných pojednávaniach 25. februára 1999, 26. júla 2001, 18. decembra\n2007 a 21. októbra 2008. K predĺženiu konania prispeli aj neospravedlnené neúčasti jeho\nobhajcu na hlavných pojednávaniach 3. júla 2003 a 8. januára 2004, ako aj jeho žiadosti\nz 28. júna 2001 a 13. mája 2002 o odročenie hlavných pojednávaní, ktorým okresný súd\nvyhovel. Tieto okolnosti, ktoré prispeli k predĺženiu predmetného konania, ústavný súd\nzároveň zohľadnil pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.\n3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v konaní.\nÚstavný súd z prehľadu spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 T 113/2001\n(pôvodne vedeného pod sp. zn. 4 T 75/1997, následne pod sp. zn. 4 T 8/1999) zistil,\nže okresnému súdu bola 24. marca 1997 doručená obžaloba okresnej prokuratúry\nč. k. 1 Pv 2/96-114 na obvineného sťažovateľa a ďalších 18 spoluobvinených podľa § 176\nods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2005.\nOkresný súd vydal 25. marca 1997 pokyn na pripojenie súvisiacich spisov okresného\nsúdu vedených pod sp. zn. 1 T 72/95, 5 T 424/94, 6 T 246/94, 2 T 441/94, 7 T 222/94\na sp. zn. 6 T 394/94, pričom 14. apríla 1997 nariadil termín hlavného pojednávania\nna 6. a 8. máj 1997.\nHlavné pojednávanie 6. mája 1997 bolo uznesením odročené na 29. máj 1997\npre neospravedlnenú neúčasť jedného z obžalovaných s tým, že bude predvolaný pod\n\n12\n\nhrozbou pokuty a predvedenia. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 7. mája 1997\nprísediaci senátu okresného súdu oznámil, že „sa nebude môcť zúčastňovať na hlavných\npojednávaniach vo veci tun. súdu 4 T 75/97, nakoľko dňa 29. 5. 1997 nastupuje\nna liečenie“.\nOkresný súd uznesením č. k. 4 T 75/97-505 zo 6. mája 1997 zamietol sťažnosť\njedného z obžalovaných – J. H. o prepustenie z väzby na slobodu. Okresnému súdu bolo\n16. mája 1997 doručené oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa týkajúce sa predmetu\nkonania. Spis bol na základe predkladacej správy z 20. mája 1997 predložený Krajskému\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“). Podľa úradného záznamu okresného súdu\nz 27. mája 1997 príbuzná obžalovaného v 2. rade M. P. (ďalej len „obžalovaný v 2. rade“)\nuviedla, že „jej švagor M. P. sa nebude môcť dostaviť na hlavné pojednávanie, nakoľko je\nt. č. hospitalizovaný v nemocnici v T. po operácii nohy“. Na základe uvedených skutočností\na úradného záznamu okresného súdu z 28. mája 1997 bol termín pojednávania nariadený\nna 29. máj 1997 zrušený.\nKrajský súd uznesením č. k. 3 To 177/97-522 z 27. mája 1997 sťažnosť\nobžalovaného J. H. proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 T 75/97-505 zo 6. mája 1997\nzamietol a spis bol 12. júna 1997 vrátený okresnému súdu. Okresný súd nariadil 17. júna\n1997 termín hlavného pojednávania na 8. júl 1997. Na hlavnom pojednávaní 8. júla\n1997 okresný súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom svedkov a uznesením\nč. k. 4 T 75/97-552 vylúčil vec sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade na samostatné\nkonanie.\nOkresný súd nevykonal v danej (vylúčenej) veci vedenej následne pod sp. zn.\n4 T 8/1999 žiadny úkon až do 19. januára 1999, keď vydal pokyn na vypravenie prípisu\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa. Hlavné pojednávanie 25. februára 1999 bolo odročené\nz dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa. Na hlavnom pojednávaní 15. marca\n1999 okresný súd uznesením sp. zn. 4 T 8/1999 rozhodol, že predmetnú vec vracia\nprokurátorovi okresnej prokuratúry na došetrenie z dôvodu podstatnej zmeny okolností\nprípadu.\n\n13\n\nPo došetrení veci bola okresnou prokuratúrou podaná na sťažovateľa a obžalovaného\nv 2. rade okresnému súdu obžaloba č. k. Pv 89/98-233 z 15. mája 2001, ktorá bola ďalej\nokresným súdom vedená pod sp. zn. 4 T 113/2001 a podľa ktorej bol sťažovateľ obvinený\nz trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1 Trestného\nzákona v spojení s § 9 ods. 2 Trestného zákona.\nOkresný súd nariadil termíny hlavných pojednávaní na 26. júl 2001 (uznesením\nodročené z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa a jeho obhajcu, ako aj obžalovaného\nv 2. rade),\n\n9. október 2001\n\n(uznesením\n\nodročené\n\npre\n\nneprítomnosť\n\nsťažovateľa,\n\nobžalovaného v 2. rade a ich obhajcov) a na 29. november 2001 (zrušené z dôvodu\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne).\nNa hlavnom pojednávaní 5. februára 2002 okresný súd vykonal dokazovanie\nvýsluchom predvolaných svedkov, pričom pojednávanie bolo uznesením odročené\nna 28. marec 2002 (pojednávanie zrušené z dôvodu hospitalizácie obhajkyne obžalovaného\nv 2. rade). Ďalší termín hlavného pojednávania bol okresným súdom nariadený na 13. jún\n2002 (odročené na žiadosť obhajcu sťažovateľa z dôvodu jeho účasti na inom pojednávaní),\nna 17. september 2002 (okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie) a na 19. december 2002\n(odročené pre neprítomnosť sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade).\nNa hlavnom pojednávaní 27. marca 2003 vykonal okresný súd ďalšie dokazovanie,\npričom pojednávanie bolo uznesením odročené na 3. júl 2003 (odročené pre neprítomnosť\nsťažovateľa a jeho obhajcu, ako aj obžalovaného v 2. rade), 28. október 2003 (zrušené\npre neprítomnosť zákonnej sudkyne). Hlavné pojednávanie nariadené na 8. január 2004\nbolo uznesením odročené na 30. marec 2004 z dôvodu neprítomnosti obhajcov sťažovateľa\na obžalovaného v 2. rade, ako aj hospitalizácie prísediacej senátu. Hlavné pojednávanie\n30. marca 2004 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu náhlej hospitalizácie\nobhajkyne obžalovaného v 2. rade s tým, že okresný súd po skončení pojednávania prípisom\nadresovaným nemocničnému zariadeniu zistí dĺžku jej predpokladanej hospitalizácie.\nOkresný súd nariadil 9. júna 2004 termín hlavného pojednávania na 21. október 2004,\n\n14\n\npričom 15. júna 2004 ustanovil v zmysle § 40a ods. 1 v spojení s § 36 ods. 3 Trestného\nporiadku účinného do 31. decembra 2005 obžalovanému v 2. rade náhradného obhajcu.\nHlavné pojednávanie 21. októbra 2004 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne. Ďalšie termíny hlavných pojednávaní boli okresným súdom nariadené\nna 17. február 2005 a 10. máj 2005 (odročené z dôvodu účasti zákonnej sudkyne\nna odbornom seminári), na 16. august 2005 (zisťované návrhy na doplnenie dokazovania\nv danej veci) a na 3. november 2005 (zrušený zo zdravotných dôvodov na strane zákonnej\nsudkyne). Spis bol následne na základe aktuálneho rozvrhu práce okresného súdu a jeho\ndodatkov pridelený iným zákonným sudkyniam 14. februára 2006 a 30. júna 2006, pričom\nbol opätovne 4. januára 2007 prerozdelený do oddelenia pôvodnej zákonnej sudkyne\n(v tomto období neboli v danej veci vykonané žiadne úkony).\nOkresný súd pokynom zo 7. februára 2007 vykonal úkony súvisiace s prípravou\nhlavného pojednávania (vyžiadanie správ o povesti a odpisov z registra trestov, lustrum\ntrestných konaní) a 13. marca 2007 nariadil termín hlavného pojednávania na 24. apríl 2007\n(uvedený termín nebol trestnou kanceláriou realizovaný). Ďalší termín hlavného\npojednávania bol okresným súdom nariadený na 28. jún 2007 (vykonané ďalšie\ndokazovanie), na 21. august 2007 (odročené pre neprítomnosť obžalovaného v 2. rade\na predvolaného svedka), na 8. november 2007 (odročené pre neprítomnosť obhajcov\nsťažovateľa a obžalovaného v 2. rade, ako aj predvolaného svedka), 15. november 2007\n(odročené pre neprítomnosť obhajkyne obžalovaného v 2. rade z dôvodu jej náhleho úmrtia)\na na 18. december 2007 (odročené pre neprítomnosť sťažovateľa).\nHlavné pojednávanie nariadené okresným súdom na 5. február 2008 bolo zrušené\npre služobnú zaneprázdnenosť zákonnej sudkyne. Ďalšie termíny hlavných pojednávaní boli\nokresným súdom nariadené na 29. apríl 2008 (odročené pre neprítomnosť predvolaného\nsvedka), 17. jún 2008, 22. júl 2008 a 26. august 2008 (všetky termíny boli odročené\npre neprítomnosť predvolaného svedka, ktorého sa nepodarilo policajným orgánom napriek\npríkazu okresného súdu predviesť, pričom obžalovaný v 2. rade trval na jeho vypočutí).\nNa základe\n\nprípisu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz\n\n5. septembra 2008\n\n15\n\nnemocničné\n\nzariadenie\n\n(Psychiatrická nemocnica v P.) v odpovedi z 23. septembra 2008 uviedlo, že tento svedok\nbol 19. septembra 2008 prepustený z nemocnice. Okresný súd nariadil termín hlavného\npojednávania na 21. október 2008, ktorý bol odročený z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa\nna 9. december 2008. Posledný nariadený termín pojednávania na 17. február 2009 bol\nzrušený.\nNa základe uvedeného prehľadu ústavný súd konštatuje, že z celkového počtu\n31 nariadených hlavných pojednávaní bolo hlavné pojednávanie šesťkrát odročené\nz objektívnych dôvodov na strane zákonnej sudkyne (práceneschopnosť alebo služobné\npovinnosti). Pokiaľ boli ďalšie termíny hlavných pojednávaní odročené, stalo sa tak\nz dôvodu ne(ospravedlnenej) neprítomnosti sťažovateľa, obžalovaného v 2. rade, ich\nobhajcov alebo predvolaných svedkov, čo však nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.\nPodľa názoru ústavného súdu tiež nemožno pripísať procesné pochybenia vyšetrovacích\norgánov v prípravnom konaní v neprospech okresného súdu (v tomto prípade ide o obdobie\nod 15. marca 1999 do 15. mája 2001). Z uvedeného dôvodu ústavný súd posúdil\nako zbytočné prieťahy v konaní len obdobia nečinnosti okresného súdu od 1. augusta 1997\ndo 19. januára 1999 a od 1. decembra 2005 do 7. februára 2007 a na tomto základe\nrozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti\nprávoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 T 113/2001 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n16\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v celkovej sume\n300 000 Sk (9 958,18 €) argumentujúc najmä tým, že «sa mnohokrát na hlavné\npojednávanie dostavil zbytočne, v práci, i keď preňho platí prezumpcia neviny, je naňho\npozerané ako na „kriminálnika“, všetky neúčasti v práci z dôvodu účasti na hlavných\npojednávaniach, pred tým na výsluchoch si musel nadpracovať. ... Sťažovateľ, i keď\npripúšťa v spravodlivý výsledok v tomto trestnom konaní, nemôže sa zbaviť pocitu krivdy\na nespravodlivosti...».\nPri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného v súčasnosti okresným súdom pod\nsp. zn. 4 T 113/2001 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, okrem iného\nčiastočný podiel sťažovateľa na predĺžení konania, povahu veci a význam konania\npre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že predmetné konanie nebolo do rozhodnutia ústavného\nsúdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € (90 378 Sk)\npre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde. Priznané finančné zadosťučinenie je povinný vyplatiť sťažovateľom okresný súd tak,\nako je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. Ch. v konaní pred\n\n17\n\nústavným súdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom, ktorý\nvykonal v danej veci štyri úkony (3 úkony právnej služby v roku 2008 a 1 úkon v roku\n2009). Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa § 11 ods. 2 vyhlášky\n1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky), t. j. zo sumy 632,54 € (19 056 Sk za\núkony vykonané v roku 2008), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008 odmenu v sume\n105,42 € (3 176 Sk). Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie sťažnosti, ako aj podanie doručené ústavnému súdu 13. novembra\n2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, a to každý úkon\npo 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 316,27 € (9 528 Sk), čo spolu s režijným paušálom trikrát\n18,92 € (trikrát 190 Sk) - § 16 ods. 3 vyhlášky, ako aj DPH (19 % z 9 528 Sk, osvedčenie\nz 18. marca 2004) predstavuje sumu 398,88 € (12 016,62 Sk). Podanie právneho zástupcu\ndoručené ústavnému súdu 12. februára 2009 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho\nobsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci\nsamej, a preto odmenu zaň nepriznal (IV. ÚS 99/07).\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho\nporiadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n\n18\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. marca 2009\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}