{"guid": "ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/09 z 2. 6. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2009, sp. zn. III. ÚS 42/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2009-06-02", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6/text", "citacie_n": 35, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 42/09-77\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 2. júna 2009 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka\nprerokoval prijatú sťažnosť občianskeho združenia C., M., zastúpeného advokátom\nJUDr. A. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodu prejavu podľa\nčl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Košiciach pri služobnom zákroku v súvislosti s prezentáciou fotografií na informačných\npaneloch na verejnom zhromaždení pod názvom „STOP GENOCÍDE – proti porušovaniu\nľudských práv vo svete“ konanom 16. októbra 2008 v K. a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo občianskeho združenia C. na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Košiciach na verejnom zhromaždení pod názvom „STOP GENOCÍDE – proti\nporušovaniu ľudských práv vo svete“ konanom 16. októbra 2008 v K. p o r u š e n é\nbolo.\n\n2. Občianskemu združeniu C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach\np o v i n n é vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach j e p o v i n n é\nnáhradu\n\ntrov\n\nkonania\n\nobčianskemu\n\nzdruženiu\n\nC.\n\nv sume\n\n771,98 €\n\nzaplatiť\n(slovom\n\nsedemstosedemdesiatjeden eur a deväťdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu\nJUDr. A. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením\nč. k. III. ÚS 42/09-20 z 10. februára 2009 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť občianskeho združenia C. (ďalej len\n„sťažovateľ“) vo veci porušenia základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach (ďalej aj „krajské riaditeľstvo PZ“) pri služobnom zákroku\nv súvislosti s prezentáciou fotografií na informačných paneloch na verejnom zhromaždení\npod názvom „STOP GENOCÍDE – proti porušovaniu ľudských práv vo svete“ konanom\n16. októbra 2008 v K.\nSťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v sťažnosti uviedol,\nže 16. októbra 2008 sa v K. uskutočnilo verejné zhromaždenie pod názvom „STOP\nGENOCÍDE – proti porušovaniu ľudských práv vo svete“. Organizátorom podujatia\nbol sťažovateľ, ktorý si splnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z príslušných\n\n2\n\nustanovení zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 84/1990 Zb.“ alebo „zákon o zhromažďovacom práve“).\nV priebehu zhromaždenia sa na miesto jeho konania dostavila policajná hliadka\nna základe oznámenia redaktora televízie... (ďalej len „redaktor televízie“ alebo „televízia“)\ns cieľom zistenia, či sa uvedené zhromaždenie koná v súlade so zákonom. Televízia bola\nod počiatku na verejnom zhromaždení a jeho priebeh natáčala.\nNa miesto konania zhromaždenia sa dostavil aj prvý zástupca riaditeľa krajského\nriaditeľstva PZ a súčasne riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v K. (ďalej aj „zástupca krajského riaditeľa PZ“) spolu\ns ďalšími príslušníkmi Policajného zboru na služobných motorových vozidlách. V tom čase\nbolo na mieste konania zhromaždenia umiestnených dvanásť informačných panelov,\nna ktorých sa nachádzali fotografie obetí genocíd a fotografie ľudského plodu po vykonanej\ninterrupcii.\nPo vzhliadnutí výstavy zástupca krajského riaditeľstva PZ dospel k názoru,\nže vystavovaním informačných panelov dochádza k naplneniu skutkovej podstaty\npriestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“). Odôvodnil to tým, že podľa jeho názoru\nvyvesené informačné panely s touto tematikou vzbudzujú u niektorých osôb pohoršenie.\nPríslušník Policajného zboru, ktorý priestupok priamo dokumentoval, sa riadil\naj pokynmi a názorom nadriadeného – zástupcu krajského riaditeľa PZ. Zástupcovia\nsťažovateľa boli vyzvaní na odstránenie tých informačných panelov, resp. fotografií\nna nich, ktoré podľa subjektívneho názoru príslušníkov Policajného zboru porušujú verejný\nporiadok a vzbudzujú verejné pohoršenie. Príslušníci Policajného zboru zároveň uviedli,\nže v prípade neodstránenia určených fotografií príslušné informačné panely zaistia\nna základe § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“ alebo „zákon\no Policajnom zbore“). Pretože odstránením, aj keď iba niektorých panelov, by nebol\nnaplnený zmysel verejného zhromaždenia, sťažovateľ sa práve z tohto dôvodu rozhodol\nzhromaždenie pod nátlakom prítomných policajtov ukončiť.\n\n3\n\nSťažovateľ tvrdí, že krajské riaditeľstvo PZ služobným zákrokom – príkazom\nodstrániť určené fotografie, resp. plagáty z informačných panelov pod hrozbou ich\nzaistenia, porušilo základné právo sťažovateľa na slobodu prejavu. Verejné\nzhromaždenie organizované sťažovateľom poukazovalo na morálno-právne aspekty\ninterrupcií. Prezentované fotografie mali za cieľ poukázať na ľudskú podstatu\npočatého dieťaťa a násilnú povahu interrupcie. Práve tieto dva podstatné aspekty boli\ndôvodom, prečo ďalšie fotografie evokovali paralely umelého ukončenia tehotenstva\ns rôznymi formami genocíd, otrokárstva\n\na rasovej diskriminácie či iného\n\nnehumánneho zaobchádzania so zraniteľnými skupinami ľudí v minulosti. Takéto\nformy zaobchádzania boli totiž sprevádzané odopieraním osobnostných práv takýmto\nskupinám, ktoré sa z dôvodu nerovného postavenia (faktického alebo právneho)\nnemohli brániť.\nSťažovateľ tvrdil, že na verejnom zhromaždení iba využil právo na slobodu prejavu,\nktorá nepodnecovala k porušovaniu práv iných, a vyjadroval svoj názor na všeobecnú\nspoločenskú tému spôsobom, ktorý je legitímny aj z hľadiska judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcej sa slobody prejavu garantovanej v čl. 10\ndohovoru. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutia ESĽP v prípadoch Oberschlick\nv. Rakúsko, rozsudok z 1. 7. 1997; Ligens v. Rakúsko, Séria A, č. 103, č. sťažnosti 9815/82;\nči Handyside v. Veľká Británia, Séria A, č. 24, č. sťažnosti 5493/72.\nSťažovateľ taktiež namietal, že v zmysle zákona č. 84/1990 Zb. je orgánom\noprávneným zasahovať do výkonu zhromažďovacieho práva primárne obec a úloha\nči právomoci Policajného zboru sú len subsidiárne. Príslušníci Policajného zboru preto\nnemali oprávnenie zasahovať do priebehu verejného zhromaždenia, ku ktorému nemala\nobec (príslušná mestská časť) žiadne výhrady.\nPodľa sťažovateľa nemohol byť zásah orgánov Policajného zboru do jeho práva\nna slobodu prejavu v súlade s čl. 10 dohovoru aj z dôvodu, že v zmysle judikatúry ESĽP\n(napr. Hashman a Harrup v. Veľká Británia, rozhodnutie z 25. 11. 1999) musia byť\nustanovenia právnych predpisov, ktoré tvoria právny základ zásahu do ľudských práv,\nformulované s dostatočnou precíznosťou „... na to, aby každá osoba vedela, ako sa\nv budúcnosti má resp. nemá správať.“, pričom § 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch\ntejto požiadavke nezodpovedá pre absenciu legálnej definície pojmu „verejné pohoršenie“,\n\n4\n\nktorý je príliš vágny a neurčitý na to, aby mohol vyhovovať požiadavke právnej istoty,\na umožňuje svojvôľu orgánov verejnej moci pri jeho aplikácii.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného\nprávneho zástupcu navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného\npráva na slobodu prejavu zaručeného v čl. 26 ods. 1 ústavy a taktiež porušenie práva\nna slobodu prejavu podľa čl. 10 dohovoru postupom krajského riaditeľstva PZ\npri služobnom zákroku v súvislosti s prezentáciou fotografií na verejnom zhromaždení\npod názvom „STOP GENOCÍDE – proti porušovaniu ľudských práv vo svete“ konanom\n16. októbra 2008 v K., aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 100 000\nSk (3 319 eur a 40 centov), ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nKrajské riaditeľstvo PZ sa k sťažnosti vyjadrilo podaním č. p. KRP-300/UJK-J-2009\nz 27. februára 2009, v ktorom uviedlo, že služobný zákrok uskutočnený 16. októbra 2008\nproti sťažovateľovi bol v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky nevynímajúc\nústavu a medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nZákrok príslušníkov Policajného zboru sledoval legitímne ciele, na základe ktorých\nmožno právo na slobodu prejavu obmedziť. Výkonom práva na slobodu prejavu zo strany\nsťažovateľa dochádzalo totiž k popieraniu práva na súkromie v oblasti rozhodovania ženy\no svojom tehotenstve, navyše spôsobom vzbudzujúcim verejné pohoršenie, čo niektoré\nz osôb prítomných na mieste konania verejného zhromaždenia dávali zreteľne najavo.\nV tejto súvislosti poukázalo krajské riaditeľstvo PZ aj na arbitrážny nález\nz 12. septembra 2007 Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej aj „arbitrážna komisia“\na „nález rady pre reklamu“) zaoberajúci sa bilbordovou kampaňou sťažovateľa na obdobnú\ntému, a to na základe sťažností viacerých osôb namietajúcich, že uvedená kampaň\nje „... prekročením dobrého vkusu a etiky...“ a vyvoláva „... traumu a neprimeraný šok...“.\nNa základe označeného nálezu rady pre reklamu mala byť podľa krajského riaditeľstva PZ\nsťažovateľova bilbordová kampaň zastavená.\nZákrok príslušníkov Policajného zboru smeroval napokon aj k ochrane verejného\nzdravia. Podľa vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva môže pohľad na takéto fotografie\nvyvolať následky na zdraví. Sťažovateľom prezentované zábery môžu u senzitívnych\n\n5\n\na precitlivelých ľudí vyvolať zvýšené psychické napätie, pocity úzkosti a strachu, nespavosť\na iné neurotické ťažkosti.\nPodľa krajského riaditeľstva PZ bol zákrok vykonaný v súlade so zákonom.\nUstanovenie § 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch chráni spoločnosť pred osobami,\nktoré narušujú verejný poriadok napríklad tým, že vzbudzujú verejné pohoršenie. Zákon\no Policajnom zbore zase ukladá príslušníkom Policajného zboru povinnosť vykonať\nslužobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok.\nZ uvedených dôvodov považuje krajské riaditeľstvo PZ sťažnosť za neopodstatnenú.\nV časti týkajúcej sa návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia navyše aj z dôvodu,\nže zásahom nemohla byť poškodená dobrá povesť sťažovateľa, pretože ten bol\nuž v minulosti v súvislosti s obdobnými aktivitami vnímaný verejnosťou kontroverzne.\nKrajské riaditeľstvo PZ navrhlo, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel s tým,\nže základné práva sťažovateľa v posudzovanom prípade porušené neboli.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľ doplnil svoje stanovisko k predmetu\nkonania podaním z 29. apríla 2009. Okrem iného uviedol, že Rada pre reklamu, na ktorej\nnález poukazovalo krajské riaditeľstvo PZ, nie je štátnym orgánom ani zákonom\nustanovenou inštitúciou, ale mimovládnou organizáciou, ktorej cieľom je „samoregulácia\njej členov v oblasti reklamného priemyslu“. Jej nálezy nie sú právne záväzné, a to ani pre\njej členov. Reklamné agentúry, ktoré realizovali bilbordovú kampaň sťažovateľa, neboli\nčlenmi Rady pre reklamu a uvedený nález z 12. septembra 2007 pre ne nebol záväzný.\nKampaň „Právo na život“ bola objednaná na jeden mesiac. Bilbordy kampane zmizli z ulíc\nposledný septembrový deň podľa zmluvy (hoci mnohé ešte ostali visieť aj v októbri\na v novembri), a teda neboli „stiahnuté“ na základe uvedeného rozhodnutia arbitrážnej\nkomisie, ako tvrdí krajské riaditeľstvo PZ.\nVo vzťahu k argumentácii o riziku traumatizovania spoločnosti v dôsledku prvku\nnásilia, ktorý bol obsiahnutý v prezentovaných fotografiách, sťažovateľ namietal, že zábery\nz genocíd vrátane holokaustu sú v niektorých krajinách štandardne prezentované v rámci\nvyučovania na školách týkajúceho sa tejto témy (Nemecko, Francúzsko). V niektorých\nkrajinách sú zase v rámci kampane proti fajčeniu na obaloch cigariet povinne zobrazované\nreálne zábery poškodeného tkaniva pľúc fajčiarov.\n\n6\n\nSťažovateľ prezentovanými fotografiami iba poukázal na výsledok právom\ndovoleného konania – interrupčného zákroku, preto považuje za nelogické, aby štátny orgán\nkvalifikoval toto konanie ako pohoršujúce, nemorálne alebo neetické. Vizuálne zobrazenie\nreality často viedlo a vedie k mobilizácii verejnosti proti nespravodlivosti alebo\nnehumánnosti, ktorá sa deje skryte, prípadne zostáva nepovšimnutá či zámerne prehliadaná.\nPreto ide o prostriedok, ktorý je plne legitímny v kontexte verejnej spoločenskej diskusie,\na krajské riaditeľstvo PZ nemalo právomoc ho hodnotiť, posudzovať ani zasahovať do práva\nna slobodu prejavu v súvislosti s jeho využitím.\nDňa 2. júna 2009 sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie za účasti zástupcov\noboch strán, ktorí zotrvali na svojich stanoviskách a vo svojich prednesoch poukázali\nna najpodstatnejšie časti predchádzajúcej argumentácie obsiahnutej v písomných podaniach.\nV rámci dokazovania v predmetnej veci sa ústavný súd oboznámil s obsahom\ndôkazov predložených oboma stranami vrátane spisového materiálu vzťahujúceho\nsa na objasňovanie priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona\no priestupkoch týkajúceho sa prezentácie fotografií na verejnom zhromaždení sťažovateľa\nkonanom\n\n16.\n\noktóbra\n\n2008\n\nv K.\n\nObjasňovanie\n\npodozrenia\n\nz priestupku\n\nuskutočnilo Obvodné oddelenie Policajného zboru K. (ďalej len „obvodné oddelenie“)\npod č. p.:\n\nORP-P-950/OPP-Sev-2008\n\na o veci\n\nrozhodol\n\nObvodný\n\núrad\n\nv K.,\n\nodbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové (ďalej len „obvodný úrad“)\n13. januára 2009 pod č. 2008/3307, 3307a/08/ZAO. Ústavný súd sa taktiež oboznámil\ns obsahom odborného vyjadrenia z 29. októbra 2008 znalca z odvetvia psychiatrie –\nliečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatrie a sexuológie a s obsahom\nvyjadrenia predsedníčky Slovenskej sexuologickej spoločnosti z 30. marca 2009, ktoré\npredložilo krajské riaditeľstvo PZ. Rovnako sa oboznámil s obsahom odborného\nvyjadrenia z 27. apríla 2009 znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie\ndetí a dospelých a psychológie dopravy, ako aj s obsahom vyjadrenia detskej\npsychiatričky z Kliniky detskej psychiatrie fakultnej nemocnice v B. z apríla 2009,\nktoré predložil sťažovateľ.\n\n7\n\nII.\nZ obsahu vykonaných dôkazov zistil ústavný súd tieto okolnosti relevantné\nna posúdenie sťažovateľovej sťažnosti:\nDňa 16. októbra 2008 sa pred budovou Technickej univerzity v K. na... ulici (ďalej\nlen „technická univerzita“) uskutočnilo verejné zhromaždenie pod názvom „STOP\nGENOCÍDE – proti porušovaniu ľudských práv vo svete“. Zvolávateľom a organizátorom\npodujatia bol sťažovateľ. Písomné oznámenie zo 6. októbra 2008 o konaní zhromaždenia\ndoručil sťažovateľ Mestskej časti K. v súlade s § 5 zákona o zhromažďovacom práve\n8. októbra 2008. Obec zhromaždenie nezakázala ani nevyužila postup podľa § 5 ods. 5\nalebo § 8 zákona o zhromažďovacom práve.\nSúčasťou zhromaždenia bolo umiestnenie dvanástich informačných panelov\nna verejnom priestranstve pozdĺž chodníka pre chodcov, na ktorých boli smerom k objektu\ntechnickej univerzity umiestnené plagáty veľkosti približne 2 x 1 meter zobrazujúce obete\nmasových vrážd, koncentračných táborov, rasovo motivovaného násilia, ale aj časti tela\nplodu po vykonanom zákroku umelého prerušenia tehotenstva. Text pripojený k fotografiám\nna paneloch obsahoval heslá naznačujúce paralely medzi pozbavením života obetí\nmasových vrážd či rasovo motivovaného násilia a medzi dôsledkami umelého prerušenia\ntehotenstva.\nDňa 16. októbra 2008 o 14.57 h oznámil na operačné oddelenie krajského\nriaditeľstva PZ redaktor televízie, že pred budovou technickej univerzity na verejnom\npriestranstve je výstava fotografií, na ktorých sú znázornené „... mŕtve plody nenarodených\ndetí, odtrhnutá hlava a pod...“.\nReferent operačného oddelenia krajského riaditeľstva PZ vyslal na označené miesto\npolicajnú hliadku kvôli prevereniu oznámenia. Policajná hliadka na mieste konania\nzhromaždenia zistila, že ide o zhromaždenie zvolané sťažovateľom, ktorý predložil\n„... doklad o splnení oznamovacej povinnosti vo vzťahu k Miestnemu úradu mestskej časti\nK...“.\n\n8\n\nZo záznamu o kontrole Prezídia Policajného zboru, odboru kontroly č. p.: PPZ-2012/OKS-K-2008 z 29. októbra 2008 (ďalej len „záznam o kontrole“) vyplýva tento priebeh\nudalostí:\n«Pred Technickú univerzitu v K. sa následne dostavil 1. zástupca riaditeľa KR PZ\na súčasne riaditeľ úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v K. (ďalej len „1. zástupca\nriaditeľa KR PZ v K.“) plk. JUDr. R. P. Po zhodnotení situácie zistil, že konanie aktivistov\nobčianskeho združenia CBR zakladá dôvodné podozrenie z páchania priestupku proti\nverejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o priestupkoch“), a to vzbudzovaním\nverejného pohoršenia. Preto vyzval Ing. J. T. ako organizátorku predmetného zhromaždenia\nk odstráneniu kontroverzných informačných panelov, ktoré jej na mieste označil.\nIng. J. T. odmietla uposlúchnuť výzvu na upustenie od protiprávneho konania, preto\nbola 1. zástupcom riaditeľa KR PZ v K. upozornená, že polícia v prípade dobrovoľného\nneuposlúchnutia výzvy je v zmysle § 21 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o Policajnom zbore“) oprávnená\nfotografie vzbudzujúce verejné pohoršenie zaistiť.\nPo tomto poučení sa Ing. J. T. rozhodla zložiť všetky bilbordy. Spoločne s ďalším\nspoluorganizátorom P. K. ich v prítomnosti 1. zástupcu riaditeľa KR PZ v K. začali osobne\nskladať zo stojanov, ukladať na trávnik a následne ich odnášali do v blízkosti parkujúceho\ncivilného cestného vozidla, bielej dodávky. Ing. J. T. sa sama rozhodla zhromaždenie\npredčasne ukončiť.\nPoverený policajt OO PZ K. ppráp. R. P., velený dňa 16. 10. 2008 do stálej služby,\nzadokumentoval pod č. p.: ORP-P-950/OPP-Sev-2008 predmetnú vec ako priestupok proti\nverejnému poriadku obhliadkou miesta činu a fotografickou dokumentáciou, pričom dal\npokyn členom hliadky OO PZ K., aby osoby, ktoré sú prítomné podali vysvetlenie v zmysle\n§ 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.\nIng. J. T. a P. K. využili svoje právo v zmysle § 17 ods. 4 zákona o Policajnom zbore\na k uvedenej veci sa odmietli vyjadriť, preto z uvedeného dôvodu nebolo možné na mieste\nobjasniť uvedenú vec.\nDňa 16. 10. 2008 o 15.15 hod. bol vyrozumený o konaní zhromaždenia občianskeho\nzdruženia CBR pred Technickou univerzitou v K. prostredníctvom stálej služby OO PZ K. aj\n\n9\n\nzástupca riaditeľa OO PZ K. kpt. Mgr. M. Š. (ďalej len „zástupca riaditeľa OO PZ K.“).\nPo príchode zástupcu riaditeľa OO PZ K. na miesto páchania priestupku prevzal\nod 1. zástupcu riaditeľa KR PZ v K. riadenie služobného zákroku. Zástupca riaditeľa\nOO PZ K. osobne dohliadal na odstránenie bilbordov vzbudzujúcich verejné pohoršenie\na súčasne poskytol rozhovor pre televíznu spoločnosť TV... O vykonaní služobného zákroku\npríslušníkmi PZ následne informoval prednostu Miestneho úradu mestskej časti K.»\nZo spisu obvodného oddelenia vyplýva, že 14. novembra 2008 bola podľa § 60 ods. 3\npísm. d) zákona o priestupkoch obvodnému úradu predložená na prerokovanie vec\npodozrenia z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona\no priestupkoch podozrivými Ing. J. T. a P. K.– usporiadateľmi zhromaždenia, s tým, že tieto\nosoby konajúce v mene sťažovateľa „vystavili na mieste verejne prístupnom, chodníku\npre chodcov na ul... v K. bilboardy, nad obsahom ktorých sa pohoršovali“, ako je uvedené\nv správe o výsledku objasňovania priestupku „doposiaľ nestotožnené osoby, dospelé\naj maloleté, ktoré sú zachytené na kamerovom zázname TV... v priloženom DVD“.\nObvodný úrad požiadal 20. novembra 2008 obvodné oddelenie o poskytnutie\nsúčinnosti podľa § 56 zákona o priestupkoch uvedúc: „Priestupku podľa § 47 ods. 1\npísm. c) priestupkového zákona sa dopustí ten, kto sa na mieste verejnosti prístupnom alebo\nverejne dopustí hrubej neslušnosti spôsobilej spôsobiť u najmenej dvoch alebo viac osôb\ntam súčasne prítomných pohoršenie alebo aspoň nevôľu. Dôkaz o tejto skutočnosti\na to identifikácia pohoršujúcich sa osôb a ich prejav pohoršenia v spisovom materiály\nabsentuje. Takto predložený spisový materiál nie je spôsobilý na prejednanie správnym\norgánom.“\nObvodné oddelenie predložilo 19. decembra 2009 vec opäť obvodnému úradu\ns identifikáciou štyroch maloletých osôb vo veku 12 až 13 rokov, ktoré dodatočne\n16. decembra 2008 podali vo veci vysvetlenie (ako svedkovia).\nSúčasťou spisu bolo aj odborné vyjadrenie znalca z 29. októbra 2008, v ktorom\nkonštatuje: „Predložené zábery môžu u senzitívnych a precitlivelých ľudí vyvolať zvýšené\npsychické napätie, pocity úzkosti a strachu, nespavosť a iné neurotické obtiaže.“\nObvodný úrad 13. januára 2009 vec podozrenia z priestupku proti verejnému\nporiadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch odložil, o čom vyhotovil\nzáznam, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Podľa čl. 26 ods. 2 prvá veta, Ústavy SR, každý\n\n10\n\nmá právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,\nako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice\nštátu. Podľa ods. 4, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosť štátu verejného poriadku ochranu verejného zdravia\na mravnosti. Priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. c) priestupkového zákona, dopustí ten,\nkto sa na mieste verejnosti prístupnom alebo verejne, dopustí hrubej neslušnosti spôsobilej\nspôsobiť u najmenej dvoch alebo viac osôb tam súčasne prítomných pohoršenie alebo\naspoň nevôľu.\nHrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sú hrubo porušované pravidlá\nobčianskeho spolužitia a občianskej morálky najmä tým, že páchateľ napadne iného, hanobí\nhistorickú alebo kultúrnu pamiatku, hrob alebo pietne miesto, alebo hrubým spôsobom ruší\nzhromaždenie alebo obrad občanov. Ako ďalšie príklady zákon uvádza vulgárne nadávky\noplzlé reči, urážky skutkom a podobne.\nObvinení zákonom stanoveným spôsobom uplatnili právo vyplývajúce z Ústavy SR,\nvýkon ktorého je ďalej upravený zákonom č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve a jeho\nzákonné ustanovenia dodržali. I keď zábery, ktoré boli vystavené, môžu u senzitívnych\na precitlivelých ľudí vyvolať zvýšené napätie pocity úzkosti a strachu, nespavosť\na neurotické obtiaže, je nepochybné, že iba zobrazovali jestvujúcu skutočnosť, na ktorú\npodozriví mienili povoleným spôsobom poukázať. Pretože v prípade konania podozrivých\nnedošlo k narušeniu verejného poriadku ich konanie nie je priestupkom a preto bola vec\npodľa § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. odložená.“\nIII.\nPrávne predpisy vzťahujúce sa na vec\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n11\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné\nna ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\nspoločnostiam.\nPodľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti\naj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\núzemnej\n\ncelistvosti,\n\npredchádzania\n\nnepokojom\n\na zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. občania majú právo pokojne\nsa zhromažďovať.\n\n12\n\nPodľa § 1 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. výkon tohto práva slúži občanom\nna využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií\na názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením\npostojov a stanovísk.\nPodľa § 1 ods. 4 zákona č. 84/1990 Zb. na zhromaždenie nie je potrebné\npredchádzajúce povolenie štátneho orgánu.\nPodľa § 5 ods. 1 prvej vety zákona č. 84/1990 Zb. zvolávateľ je povinný\nzhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred,\nnajskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.:\nPolicajný zbor plní tieto úlohy:\na) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života,\nzdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,\n...\ni) spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia\nna jeho obnovenie,\n...\nk) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon,\npriestupky aj objasňuje a prejednáva,\n...\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. pri vykonávaní služobnej činnosti\nje príslušník\n\nPolicajného\n\nzboru\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„policajt“)\n\npovinný...\n\nnepripustiť...\n\naby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný\nzásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného\njeho služobnou činnosťou...\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. policajt v službe je povinný v medziach\ntohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo\nje dôvodné podozrenie z ich páchania.\n\n13\n\nPodľa § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. služobný zákrok je zákonom ustanovená\na v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje\ndo základných práv a slobôd osoby.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť\nosobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať,\nalebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci...\nPodľa § 21 ods. 1 prvej vety zákona č. 171/1993 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť\nna vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním\ntrestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci\nalebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu\nv konaní o priestupku.\nPodľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten,\nkto vzbudí verejné pohoršenie.\nIV.\nPrávne závery ústavného súdu\nSloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie\nsa zaručujú každému ako základné právo. Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť\nalebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať\na rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu, získať\ninformáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu\ni potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať.\nVo verejnom záujme sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať\ninformácie môžu obmedziť podľa čl. 26 ods. 4 ústavy len zákonom. Termínom „zákon“\nsa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet\nvšeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily. Zákonné\nobmedzenie základného práva zaručeného v ustanoveniach čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy\nje možné, iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\n\n14\n\na slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia\na mravnosti (mutatis mutandis II. ÚS 28/96).\nPri uplatnení zásahu do základného práva na slobodu prejavu je na interpretáciu\npodmienok ustanovených v čl. 26 ods. 4 ústavy relevantný aj medzinárodný štandard\nochrany slobody prejavu. Podľa rozhodnutí ESĽP výkon práva na slobodu prejavu môže\npodliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje\nzákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,\núzemnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo\nmorálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo\nzachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Termín „nevyhnutný“ použitý v tomto\nkontexte „... nemá takú flexibilitu, aby obsahoval význam výrazov užitočný, primeraný\nalebo žiadúci. Vzťahuje sa len na existenciu naliehavej spoločenskej potreby vykonať\ndaný zásah.“ (Handyside case. Séria A, č. 24, s. 23). Pritom obmedzenie práva\npriznaného dohovorom nemožno pokladať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,\nak nie je primerané sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia\nnie je dôležitý iba cieľ sledovaný obmedzením, ale aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť\n(Gillow case. Séria A, č. 109, s. 22).\nV posudzovanom prípade žiadna zo strán konania pred ústavným súdom\nnespochybňuje, že služobný zákrok vedený zástupcom krajského riaditeľa PZ v súvislosti\ns prezentáciou fotografií na informačných paneloch na verejnom zhromaždení pod názvom\n„STOP GENOCÍDE – proti porušovaniu ľudských práv vo svete“ konanom 16. októbra\n2008 v K. predstavoval zásah do práva na slobodu prejavu sťažovateľa. Podľa názoru\nústavného súdu túto skutočnosť jednoznačne preukazujú aj skutkové zistenia o priebehu\nslužobného zákroku vyplývajúce zo záznamu o kontrole.\nZ hľadiska posúdenia predloženej sťažnosti je preto rozhodujúce posúdenie ďalších\notázok, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, konkrétne, či zásah orgánov Policajného zboru\nbol v súlade so zákonom, či sledoval legitímny cieľ vyplývajúci z ustanovení čl. 26 ods. 4\nústavy a z čl. 10 ods. 2 dohovoru, a napokon či zodpovedal požiadavke proporcionality\n\n15\n\nz hľadiska toho, že musí ísť o opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na\nzabezpečenie niektorého z cieľov uvedených v ustanoveniach čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10\nods. 2 dohovoru.\nKrajské riaditeľstvo PZ uviedlo, že zásah bol nevyhnutný v záujme ochrany\nverejného poriadku, pretože vystavené fotografie či plagáty vzbudzovali u niektorých\nokoloidúcich osôb verejné pohoršenie, že sledoval legitímny cieľ ochrany verejného zdravia\na mravnosti s poukazom na odborné vyjadrenie dvoch znalcov, podľa ktorých môže pohľad\nna zobrazené násilie obsiahnuté v prezentovaných fotografiách vyvolať úzkosť, neurotické\nproblémy či nespavosť, a napokon, že zásah bol v záujme ochrany práv a slobôd iných,\nkonkrétne v záujme ochrany práva na súkromie, keďže právna úprava v Slovenskej\nrepublike umožňuje ženám legálnym spôsobom podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva.\nPokiaľ ide o zákonnosť zásahu, krajské riaditeľstvo PZ ho odôvodnilo ustanoveniami\n§ 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch a ustanoveniami § 2 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 21\nods. 1 zákona o Policajnom zbore.\nVzhľadom na okolnosti prípadu považoval ústavný súd za vhodné preskúmať najskôr\notázku, či bol zásah do práv sťažovateľa ospravedlnený legitímnym záujmom v zmysle\nčl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru, a následne sa zaoberal otázkou zákonnosti\na primeranosti uvedeného zásahu.\nUstanovenia čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj čl. 10 ods. 1 dohovoru zaručujú ochranu\npred zasahovaním orgánov verejnej moci do výkonu práva na slobodu prejavu. Pokiaľ orgán\nverejnej moci do výkonu uvedeného práva zasiahne, je na ňom, aby preukázal, že zásah\nzodpovedá kritériám zákonnosti, legitimity a proporcionality.\nPokiaľ ide o ochranu verejného poriadku a mravnosti, ústavný súd po oboznámení\nsa s obsahom fotografií, resp. plagátov prezentovaných sťažovateľom na zhromaždení\nkonštatuje, že výjavy na nich zobrazené obsahovali nepochybne prvok násilia, čo mohlo\nv časti verejnosti vyvolávať negatívne reakcie alebo postoje. Zobrazené násilie však nebolo\nprezentované samoúčelne, ale bolo zasadené do rámca morálneho kontextu a spoločenskej\n\n16\n\ndiskusie o otázke interrupcií, na ktorú vyjadroval sťažovateľ svoj názor. Kontext, v ktorom\nboli uvedené zábery prezentované, jednoznačne vypovedá o odsudzovaní násilia páchanom\nna človeku (vo všeobecnosti), v žiadnom prípade násilie nepropaguje ani nepredstavuje\nhrubé zneuctenie ľudskej dôstojnosti či popieranie ľudských práv.\nÚstavný súd sa v tejto súvislosti oboznámil aj s obsahom nálezu Rady pre reklamu\nz 12. septembra 2007, na ktorý poukázalo krajské riaditeľstvo PZ odôvodňujúc legitimitu\nsvojho postupu. Nález Rady pre reklamu sa týkal posúdenia veľkoplošnej bilbordovej\nkampane sťažovateľa týkajúcej sa obdobnej témy. Arbitrážna komisia v ňom konštatovala,\nže bilbordová reklamná kampaň sťažovateľa pod názvom „Právo na život“ je v rozpore\ns ustanovením bodu 3.2 časti I. Etických zásad reklamnej praxe platných na území\nSlovenskej republiky, podľa ktorého: „Reklamná kampaň musí byť slušná, čestná. Musí byť\npripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi.“ Tento záver odôvodnila tým,\nže posudzovaná\n\nreklamná\n\nkampaň\n\n„nebola\n\npripravená\n\ns dostatočným\n\npocitom\n\nzodpovednosti voči všetkým skupinám spotrebiteľov, najmä voči skupine maloletých“\na spôsobom komunikácie – „umiestnením vizuálu na veľkoplošnom nosiči – billboarde“\nzasiahla všetky skupiny „recipientov“, pričom na niektoré skupiny „pôsobila šokujúco“\nalebo „mohla byť aj nezrozumiteľná (napr. malým deťom)“. V závere nálezu Rady pre\nreklamu arbitrážna komisia uviedla, že «... sa nestotožnila ani s názorom zadávateľov\nreklamy, že uvedená reklama svojim „šokujúcim“ prejavom je plne v súlade so slobodou\nprejavu zakotvenou v čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ku ktorému\npristúpila aj SR. Aj keď Komisia neposudzuje reklamu z hľadiska jej súladu so všeobecne\nzáväznými právnymi normami, považuje za potrebné pripomenúť, že čl. 10 Európskeho\ndohovoru o ľudských právach má aj ustanovenie v bode 2 o obmedzení výkonu týchto\nslobôd, keďže oni v sebe zahŕňajú aj povinnosti a najmä zodpovednosť subjektov, ktorí\nslobodu prejavu uplatňujú.“.\nÚstavný súd konštatuje, že predmetom nálezu Rady pre reklamu bolo posúdenie\nveľkoplošnej bilbordovej kampane sťažovateľa, ktorú arbitrážna komisia považovala\nza nevyváženú, resp. neprimerane šokujúcu. Arbitrážna komisia neodôvodnila konkrétnym\nspôsobom poznámku o prekročení medzí slobody prejavu sťažovateľom z hľadiska čl. 10\ndohovoru (iba poukázala na odsek 2 uvedeného ustanovenia), pričom sama uviedla,\n\n17\n\nže nie je v jej kompetencii posudzovať súlad reklamy so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. V posudzovanom prípade, ktorý je predmetom konania pred ústavným súdom,\nnejde (a ani v čase policajného zásahu nešlo) o skúmanie vhodnosti či primeranosti\nveľkoplošnej bilbordovej kampane (z hľadiska vkusu, vhodnosti či adekvátnosti\nkomunikácie s verejnosťou), ale o posúdenie, či sťažovateľ umiestnením sporných fotografií\nna dvanástich informačných paneloch na jedinom mieste v súvislosti s konaním verejného\nzhromaždenia prekročil medze základného práva na slobodu prejavu zaručeného v ústave\na v dohovore a vyvolal protiprávny stav opodstatňujúci preskúmavaný zásah orgánov\nPolicajného zboru. Vzhľadom na tieto skutočnosti nepredstavuje nález Rady pre reklamu\ndostatočný a relevantný dôvod na potvrdenie legitimity zásahu orgánov Policajného zboru\ndo slobody prejavu sťažovateľa na zhromaždení konanom 16. októbra 2008 v K.\nÚstavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by dostatočne rozumne umožňovala\nodôvodniť záver, že informačné panely prezentované sťažovateľom na verejnosti počas\nkonania\n\nzhromaždenia\n\nobsahovali\n\nkomentované\n\nvizuálne\n\nzobrazenia\n\nv rozpore\n\ns elementárnymi princípmi morálky, etiky či ľudskej dôstojnosti, prípadne, že by smerovali\nk porušovaniu práv iných z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva,\npolitického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Naopak,\nvizuálne zobrazenia obhajovali ľudskú dôstojnosť pred násilím ako takým.\nSkutočnosť, že sťažovateľ prezentoval odlišný názor na spoločenskú prijateľnosť\numelého prerušenia tehotenstva, než je tá, z ktorej vychádza právna úprava platná\nv Slovenskej republike a ktorú pravdepodobne zdieľa väčšina spoločnosti, neodôvodňuje\nzásah do slobody prejavu. Forma a obsah uplatnenia slobody prejavu, ktorú sťažovateľ\nzvolil, neútočila urážlivým alebo znevažujúcim spôsobom na osoby, ktoré majú\nna problematiku interrupcií iný názor ako sťažovateľ, ani nebola spôsobilá vzbudzovať\nu nich vážnu obavu z porušenia ich práv. Skutočnosť, že bola do určitej miery provokatívna,\nnie je dostatočným dôvodom na jej obmedzenie.\nAj v zmysle judikatúry ESĽP je sloboda prejavu jedným zo základných pilierov\ndemokratickej spoločnosti a jednou zo základných podmienok jej pokroku a sebarealizácie\n\n18\n\nkaždého jednotlivca. V zmysle čl. 10 dohovoru požíva ochranu nielen pokiaľ ide\no informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané pozitívne a považované za neútočné\nči indiferentné, ale aj pokiaľ ide o informácie a myšlienky, ktoré provokujú, šokujú\nči znepokojujú. Uvedené ustanovenie dohovoru chráni nielen obsahovú podstatu\nvyjadrovaných informácií a myšlienok, ale taktiež formu, v ktorej sú prezentované. Z tejto\nochrany existujú výnimky ustanovené v čl. 10 ods. 2 dohovoru, ktoré však musia byť\ninterpretované reštriktívne (pozri napr. Nilsen a Johnsen v. Nórsko, č. 23118/93, § 43;\nFeldek v. Slovenská republika, č. 29032/95, § 72). Vo sférach politických prejavov\na spoločenskej debaty o otázkach verejného záujmu je pritom priestor na úvahu štátu,\nresp. orgánov\n\nverejnej\n\nmoci,\n\ntýkajúcu\n\nsa\n\nobmedzenia\n\nslobody\n\nprejavu\n\nmalý\n\n(pozri napr. Sürek v. Turecko, č. 26682/95, § 61).\nOtázka umelého prerušenia tehotenstva a jeho právnej regulácie je nepochybne\nlegitímnou témou spoločenskej verejnej diskusie – otázkou všeobecného, verejného záujmu.\nZároveň je zrejmé, že ide o tému vo svojej podstate kontroverznú, vyvolávajúcu emócie\njednotlivých názorových skupín a pravdepodobne aj v budúcnosti polarizujúcu spoločnosť\nvzhľadom na výrazný etický, morálny, hodnotový a svetonázorový kontext, v rámci ktorého\ndochádza k formulovaniu postojov k tejto problematike.\nV demokratickej spoločnosti založenej na princípe suverenity ľudu (čl. 2 ods. 1\nústavy) je však slobodná diskusia a konfrontácia názorov vo veciach všeobecného záujmu\nnevyhnutnou súčasťou slobody a tvorby politickej vôle, ktorá sa v konečnom dôsledku\nmôže premietnuť v procese tvorby zákonov. Z povahy právnych noriem nevyhnutne\nvyplýva, že stanovujú hranice práv subjektov právnych vzťahov. V danom prípade\nje nepochybné, že právna úprava podmienok umelého prerušenia tehotenstva stanovuje\nmedze práva ženy na súkromie. Túto skutočnosť však nemôže orgán verejnej moci\ninterpretovať tak, že obmedzí právo na slobodu prejavu, ktorý kritizuje platnú právnu\núpravu s poukazom na ochranu práv iných osôb. Dôsledkom takéhoto postupu, v rámci\nktorého štátny orgán posudzuje správnosť a prípustnosť prejavených názorov, je zavedenie\ncenzúry, ktorá je v zmysle čl. 26 ods. 3 ústavy v Slovenskej republike vylúčená. Sťažovateľ\nuplatnením práva na slobodu prejavu verejnou prezentáciou sporných vizuálnych zobrazení\n\n19\n\nna zhromaždení 16. októbra 2008 neporušil právo žien na súkromie, ako to namietalo\nkrajské riaditeľstvo PZ.\nKrajské riaditeľstvo PZ predložilo v záujme preukázania legitimity zásahu z dôvodu\nochrany verejného zdravia a mravnosti odborné vyjadrenie znalca z odvetvia psychiatrie,\npodľa ktorého môže pohľad na zobrazené násilie obsiahnuté v prezentovaných fotografiách\nvyvolať úzkosť, neurotické problémy či nespavosť. Uvedené závery znalec konštatuje\nbez bližšieho zdôvodnenia alebo konkrétneho uvedenia diagnózy s popisom intenzity,\nzávažnosti či doby trvania poruchy. Z vyjadrenia predsedníčky Slovenskej sexuologickej\nspoločnosti vyplýva, že formu prejavu, ktorú sťažovateľ zvolil, nepovažuje za vhodnú,\npretože je spôsobilá šokovať diváka a negatívne ovplyvniť jeho emocionálny svet.\nNa druhej strane, sťažovateľ predložil v konaní pred ústavným súdom odborné vyjadrenie\nznalca z odboru psychológie, ako aj vyjadrenie detskej psychiatričky, ktorých závery\nvo vzťahu\n\nk možným\n\nnásledkom\n\nna\n\npsychike\n\ndiváka\n\npo\n\nzhliadnutí\n\nfotografií\n\nprezentovaných sťažovateľom počas zhromaždenia sú opačné. Podľa ich vyjadrení násilie\nobsiahnuté v prezentovaných fotografiách nie je takej intenzity, aby spôsobilo divákovi\nväčší šok či traumu ako vyvolávajú bežné životné situácie, s ktorými sa možno denne\nstretnúť. Deti útleho veku nemusia uvedené zábery vôbec pochopiť, pričom u detí\nvšeobecne nie je pravdepodobnosť intenzívnejšieho šoku či traumy daná v dôsledku\nskutočnosti, že sa ich nedotkli traumatizujúce udalosti obsiahnuté na záberoch. Za daných\nskutočností dospel ústavný súd k záveru, že orgán verejnej moci, t. j. krajské riaditeľstvo PZ\nnepreukázalo naliehavú existenciu spoločenskej potreby obmedziť sťažovateľovo právo\nna slobodu prejavu z dôvodu ochrany verejného zdravia.\nPokiaľ ide o hodnotenie zákonnosti a primeranosti zásahu, ústavný súd konštatuje,\nže služobný zákrok príslušníkov Policajného zboru smeroval proti slobode prejavu\nsťažovateľa.\n\nNebol\n\nsa zhromažďovať,\n\npriamo\n\ntakže\n\nnamierený\n\nsťažovateľova\n\nproti\n\njeho\n\nzákladnému\n\nprávu\n\npokojne\n\nargumentácia\n\no výlučnej\n\nprávomoci\n\nobce\n\na o subsidiárnej úlohe Policajného zboru v tejto oblasti v zmysle zákona č. 84/1990 Zb.\nnie je opodstatnená.\n\n20\n\nV danom prípade bolo právnym základom pre postup orgánov Policajného zboru\npodozrenie, že aktivitami sťažovateľa dochádza k naplneniu skutkovej podstaty priestupku\npodľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch.\nSťažovateľ namietal, že zásah do základného práva na slobodu prejavu\nnie je zákonný, pokiaľ ustanovenie zákona, ktoré je jeho základom, nie je formulované\ns dostatočnou presnosťou, aby si jeho adresát mohol urobiť jasnú predstavu o podmienkach,\nna základe ktorých môže byť aplikované, a tomu následne prispôsobiť svoje správanie.\nV tejto súvislosti sťažovateľ namietal neurčitosť a vágnosť pojmu „verejné pohoršenie“.\nÚstavný súd konštatuje, že povaha uvedeného ustanovenia pravdepodobne vylučuje\npodanie striktnej a vyčerpávajúcej legálnej definície tohto pojmu, to však neznamená,\nže ide o pojem natoľko vágny, aby porušoval princíp právnej istoty zahŕňajúci požiadavku,\naby si jeho adresát mohol urobiť predstavu o podmienkach, na základe ktorých môže byť\naplikované, a tomu následne prispôsobiť svoje správanie. Naopak, ustanovenie § 47 ods. 1\npísm. c) zákona o priestupkoch je súčasťou slovenského právneho poriadku pomerne dlhú\ndobu a predstavuje prostriedok komplementárnej právnej ochrany pred protiprávnym\nkonaním,\n\nktorého\n\nspoločensky\n\nzávažnejšie\n\na škodlivejšie\n\nformy\n\nsú\n\npostihované\n\nprostredníctvom skutkových podstát trestných činov uvedených v deviatej hlave druhej časti\nTrestného zákona (napr. trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona). Vzhľadom\nna formuláciu uvedených skutkových podstát je podľa názoru ústavného súdu adresát\nprávnej normy obsiahnutej v ustanovení § 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch\nspôsobilý predvídať v dostatočnej miere, prípadne aj s využitím kvalifikovanej právnej rady,\npodmienky jej aplikovateľnosti v okolnostiach, ktoré sú preňho relevantné, a prispôsobiť\ntomu svoje správanie. Argumentáciu sťažovateľa o nedostatočnej určitosti § 47 ods. 1\npísm. c) zákona o priestupkoch z hľadiska požiadavky zákonnosti zásahu do jeho\nzákladných práv preto ústavný súd neakceptoval.\nV posudzovanom\n\nprípade\n\nvšak\n\nmohol\n\nzásah\n\norgánov\n\nPolicajného\n\nzboru\n\ndo základného práva na slobodu prejavu sťažovateľa splniť požiadavku zákonnosti\na proporcionality iba v prípade, ak by sa opieral o taký výklad a aplikáciu § 47 ods. 1\n\n21\n\npísm. c) zákona o priestupkoch, ktorá zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia\nčl. 26 ods. 4 ústavy, resp. z ustanovenia čl. 10 ods. 2 dohovoru.\nKeďže sloboda prejavu zahŕňa podľa čl. 26 ústavy a podľa čl. 10 dohovoru ochranu\ntak informácií alebo myšlienok, ktoré sú prijímané pozitívne a sú považované za neútočné\nči indiferentné, ako aj ochranu informácií a myšlienok, ktoré provokujú, šokujú\nči znepokojujú, či už z hľadiska ich obsahu, alebo z hľadiska formy ich prezentácie,\nnemožno do tejto slobody zasahovať na základe § 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch\no vzbudzovaní verejného pohoršenia iba na základe skutočnosti, že časť verejnosti\ns obsahom alebo formou prejavených myšlienok alebo informácií nesúhlasí alebo je ňou\nšokovaná, či obťažovaná, pokiaľ zároveň nie je splnená podmienka existencie naliehavej\nspoločenskej potreby na obmedzení takejto slobody prejavu z dôvodov ochrany práv\na slobôd iných, ochrany bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku alebo ochrany\nverejného zdravia a mravnosti v demokratickej spoločnosti.\nV posudzovanom prípade krajské riaditeľstvo PZ nepreukázalo, ako vyplýva\nz predchádzajúcich častí odôvodnenia, existenciu takejto naliehavej spoločenskej potreby\nv zmysle dôvodov zakladajúcich legitimitu zásahu do slobody prejavu sťažovateľa v súlade\ns čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru. Tento zásah preto nemôže byť považovaný\nza zákonný a primeraný. O tejto skutočnosti svedčí napokon aj fakt, že obvodný úrad\n13. januára 2009 vec podozrenia z priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona\no priestupkoch proti osobám konajúcim v posudzovanom prípade v mene sťažovateľa\nodložil podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch s tým, že došlé oznámenie\nneodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci, pretože „... v prípade\nkonania podozrivých nedošlo k narušeniu verejného poriadku ich konanie nie je\npriestupkom“.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že postupom krajského riaditeľstva PZ\npri služobnom zákroku na verejnom zhromaždení pod názvom „STOP GENOCÍDE – proti\nporušovaniu ľudských práv vo svete“ konanom 16. októbra 2008 v K. spočívajúcim\nv príkaze na odstránenie časti prezentovaných fotografií pod hrozbou ich zaistenia došlo\n\n22\n\nk porušeniu sťažovateľovho základného práva na slobodu prejavu zaručeného v čl. 26 ods. 1\nústavy, ako aj k porušeniu jeho práva na slobodu prejavu zaručeného v čl. 10 ods. 1\ndohovoru.\nV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nSťažovateľ žiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk z titulu nemajetkovej ujmy.\nPrimerané finančné zadosťučinenie predstavuje fakultatívny prostriedok nápravy\nporušenia ústavnosti zisteného a vysloveného meritórnym rozhodnutím (nálezom)\nústavného súdu. Pri rozhodovaní o jeho priznaní (vrátane určenia jeho výšky) vychádza\nústavný súd zo zásad spravodlivosti so zreteľom na konkrétne okolnosti každého\nindividuálneho prípadu.\nPodľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým\nv tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody už nemožno napraviť\nzrušením\n\nrozhodnutia\n\nalebo\n\nopatrenia,\n\nresp.\n\nuvedením\n\ndo\n\npôvodného\n\nstavu\n\nzvážení sťažovateľovho návrhu na\n\npriznanie\n\nprimeraného finančného\n\n(napr. I. ÚS 15/02).\nPo\n\nzadosťučinenia dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu\npredstavuje popri výroku ústavného súdu uznávajúceho a deklarujúceho porušenie\nzákladných práv sťažovateľa dostatočné opatrenie na zabezpečenie nápravy porušenia\nústavnosti priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €.\n\n23\n\nFinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy predstavuje náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej porušením základných práv a slobôd a nie je zameniteľné\ns náhradou nemajetkovej ujmy za zásah do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b\nods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka či s náhradou nemajetkovej ujmy za zásah do práva\nna ochranu osobnosti fyzickej osoby v zmysle § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka\n(pozri čl. 127 ods. 4 ústavy). Ústavný súd preto nepovažoval námietku krajského\nriaditeľstva PZ, že zásahom nedošlo k zníženiu vážnosti sťažovateľa v spoločnosti, pretože\nuž predtým bol verejnosťou vnímaný kontroverzne, za právne významnú pri posúdení\nnávrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\nPri posudzovaní jeho výšky prihliadal ústavný súd na význam základného práva\nna slobodu prejavu na strane jednej a na intenzitu, dôsledky zásahu, ako aj na konkrétne\nokolnosti, na základe ktorých k nemu došlo na strane druhej. Ústavný súd prihliadol\nna skutočnosť, že sťažovateľ zvolil zámerne do istej miery provokujúcu formu slobody\nprejavu, na ktorú bežne slovenská spoločnosť nie je zvyknutá, a v istom slova zmysle\n„testoval“ hranice slobody prejavu. Za daných okolností bola pozícia príslušníkov\nPolicajného zboru reagujúcich na telefonické oznámenie o skutočnostiach umožňujúcich\npredpoklad o vzbudzovaní verejného pohoršenia sťažená povinnosťou ihneď zvážiť všetky\nokolnosti prípadu a reagovať bezprostredne, čo nevyhnutne vyvoláva väčšie riziko\npochybenia. Navyše k zásahu došlo až v záverečnej fáze trvania zhromaždenia.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd návrhu na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo zvyšnej časti nevyhovel.\nSťažovateľ žiadal taktiež priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré\nmu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia advokátom. Na pojednávaní 2. júna 2009\nvyčíslil sťažovateľov právny zástupca trovy právneho zastúpenia vo veci sumou 771,98 €\nako odmenu za štyri úkony právnej služby, režijný paušál, náhradu cestovných výdavkov\nv súvislosti s cestou na miesto konania pojednávania a späť, ako aj daň z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH“), ktorej je platcom.\n\n24\n\nÚstavný súd pri priznaní trov vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007 (19 056 Sk/ 632,54 €) a za I. polrok\n2008 (20 950 Sk/ 695,41 €) vzhľadom na to, že úkony právnej služby boli realizované\nv rokoch 2008 a 2009. Sťažovateľ mohol v súlade s právnymi predpismi požadovať náhradu\ntrov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie\na prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti – 15. decembra 2008) a za dva úkony právnej\nslužby uskutočnené v roku 2009 (písomné podanie vo veci samej z 29. apríla 2009 a účasť\nna pojednávaní 2. júna 2009) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 105,42 € + 2 x 115,90 €. Taktiež mohol požadovať\nnáhradu za režijný paušál právneho zástupcu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 2 x 6,30 € + 2 x\n6,95 €, ako aj náhradu cestovných výdavkov v sume 196,27 € [(§ 15 písm. a) a § 16 ods. 4\nvyhlášky] a napokon 19 % DPH z ceny poskytnutej právnej služby (§ 18 ods. 3 vyhlášky\na § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov).\nVzhľadom na tieto skutočnosti priznal ústavný súd sťažovateľovi náhradu trov\nkonania v sume 771,98 € vyčíslenej jeho právnym zástupcom na pojednávaní 2. júna 2009,\npretože neprevyšovala sumu, ktorú mohol sťažovateľ požadovať podľa platných právnych\npredpisov. Na rozšírenie návrhu na priznanie trov konania podaním z 3. júna 2009 ústavný\nsúd neprihliadol, pretože bol podaný až po lehote stanovenej ústavným súdom na ich\nuplatnenie a vyčíslenie (do vyhlásenia rozhodnutia vo veci na pojednávaní 2. júna 2009).\nNásledná\n\nlehota\n\ntroch\n\ndní\n\nbola\n\nprávnemu\n\nzástupcovi\n\nsťažovateľa\n\nposkytnutá\n\niba na doplnenie podkladov preukazujúcich výšku uplatneného nároku na náhradu\ncestovného.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajské riaditeľstvo PZ povinné zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nObčianskeho súdneho poriadku).\n\n25\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k rozhodnutiu pripája odlišné\nstanovisko sudcu Ľubomíra Dobríka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2009\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cd1db569-1894-400f-a903-0b50443e9cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2017.1"}, {"guid": "ussr:96095451-f455-4091-b8fa-aa471470bb92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1"}, {"guid": "ussr:606047ed-e2a0-401a-927c-545edfa707b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.439.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.439.2016.1"}, {"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 385/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b"}, {"guid": "ussr:0243ec2c-32eb-4e64-b0b0-a0236ed321ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0243ec2c-32eb-4e64-b0b0-a0236ed321ed"}, {"guid": "219a7d3a-bffc-4d92-9d71-1b26dad0ae4e:9a3552e3-fd3e-4dcd-af97-9d68300ca1a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9016010042.1", "spisova_znacka": "7Sž/8/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/8/2016 z 26. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9016010042.1"}, {"guid": "b7f128a5-28f5-412c-b6ec-1c9d795648e9:1eab72be-d9c0-49d3-a3bb-bb5a5f7a95d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9016010053.1", "spisova_znacka": "3Sž/6/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/6/2016 z 20. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9016010053.1"}, {"guid": "e3cbc06f-2321-41b8-8ef0-5808009c14fe:0e01db40-031f-4e83-a175-8570dc4494d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010093.1", "spisova_znacka": "5Sž/16/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/16/2015 z 30. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010093.1"}, {"guid": "4a1a3293-23ee-4899-bb7b-428180727872:6fae4751-339f-4402-bc49-cc0391a8643b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010035.2", "spisova_znacka": "6Sž/5/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/5/2015 z 22. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010035.2"}, {"guid": "f28a9742-da5b-411c-9f8c-49e6af8a4a60:8b4a86f5-e59d-419d-981b-fd3c0d1f1b9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010092.1", "spisova_znacka": "5Sž/15/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/15/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010092.1"}, {"guid": "950a9b1d-0368-477d-b7c8-dc54805ac328:281fcedb-36ec-4fc4-9178-6f3e0a5d447c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2", "spisova_znacka": "6Sž/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/12/2014 z 16. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2"}, {"guid": "1e9cba3a-7b5c-4f15-9515-5ff03b0b2375:f03120fa-0b19-40b5-a1d3-b3619f3d7782", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1", "spisova_znacka": "2Sž/24/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/24/2013 z 25. 2. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1"}, {"guid": "92ffc039-00c6-492d-94ae-e278b1ac3f40:d4600f2a-fd53-4ab5-8d24-97c997a934ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010070.1", "spisova_znacka": "3Sž/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/11/2013 z 1. 7. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010070.1"}, {"guid": "c582340a-6787-4fa6-8145-4e8c97e2c799:89236fe1-8b7b-418b-9d4a-b91a8105d1d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010085.1", "spisova_znacka": "2Sž/15/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/15/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010085.1"}, {"guid": "9baeef28-b329-42a3-a15b-7d9aa2bcafab:7d60a7ca-3491-4025-8b66-432cd9f8b584", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010065.1", "spisova_znacka": "6Sž/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/11/2013 z 19. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010065.1"}, {"guid": "ded958c3-052b-4a0d-a576-6db52a9aa0b3:501c8422-374f-4993-804d-b105515da788", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1", "spisova_znacka": "3Sž/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/2/2013 z 6. 11. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1"}, {"guid": "70cb1397-fc02-40c3-9e0b-04f442707068:54a4d554-fc57-458a-b811-663ff775fe79", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1", "spisova_znacka": "3Sž/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/22/2012 z 11. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1"}, {"guid": "d9b06d19-ed47-40d7-a4a7-74999c10ebc7:5ca5bb83-c1f0-4cb0-afd9-a22242c2bf2c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200148.1", "spisova_znacka": "BA-1S/27/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/27/2020 z 14. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200148.1"}, {"guid": "4e581398-eba9-4f13-9cb7-7872e74a0966:3afbf4ca-49a7-40c9-bf3c-efa311c35c9f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425207194.1", "spisova_znacka": "6Co/15/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/15/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425207194.1"}, {"guid": "6d37fb46-d9fe-466e-b9a3-d6f16c9d4001:1fad3d85-df3a-4c3f-ba54-4a3ebcae23bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020201473.3", "spisova_znacka": "5S/198/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/198/2020 z 5. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-07-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020201473.3"}, {"guid": "6d37fb46-d9fe-466e-b9a3-d6f16c9d4001:49c52fa4-7c38-48a3-9b4f-4e658395c834", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020201473.3", "spisova_znacka": "5S/198/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/198/2020 z 5. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-07-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020201473.3"}, {"guid": "b30b855f-ca0e-4626-aa36-e6abd91b657c:3a7023c4-131d-40cc-8586-b7a9524ab037", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1320206283.1", "spisova_znacka": "9Co/41/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/41/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1320206283.1"}, {"guid": "8feb2199-33d1-4bc1-b5ed-68352fdceb97:90d20cc2-0cf4-4d9b-bc9e-8c0e6055e1ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1019200831.1", "spisova_znacka": "5S/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/130/2019 z 22. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1019200831.1"}, {"guid": "8feb2199-33d1-4bc1-b5ed-68352fdceb97:fa0353f6-00a3-43be-8d61-f22cf6839705", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1019200831.1", "spisova_znacka": "5S/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/130/2019 z 22. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1019200831.1"}, {"guid": "5e2d6944-5018-48de-a19d-c3bda95740d3:6c017eb4-65e1-4470-ba24-a03b0a7086e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1", "spisova_znacka": "9Co/113/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/113/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1"}, {"guid": "5e2d6944-5018-48de-a19d-c3bda95740d3:51f6ec85-d761-4247-90f2-45716b8895ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1", "spisova_znacka": "9Co/113/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/113/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1"}, {"guid": "eab0e8d5-22b4-4977-860a-7191f8b4b323:cbfa74cd-fbf6-486f-b7b1-7fe3bc133079", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1314227969.1", "spisova_znacka": "9Co/101/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/101/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314227969.1"}, {"guid": "eab0e8d5-22b4-4977-860a-7191f8b4b323:c3ef7ed6-4773-4d8f-9223-5a20ddb24efe", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1314227969.1", "spisova_znacka": "9Co/101/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/101/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314227969.1"}, {"guid": "eab0e8d5-22b4-4977-860a-7191f8b4b323:195d1ec0-2671-4dd4-b191-bbaab47f0330", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1314227969.1", "spisova_znacka": "9Co/101/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/101/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314227969.1"}]}