{"guid": "ussr:c401ec83-66a0-4237-bfe4-63cbcbb4e6a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/03 z 23. 7. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 128/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2003-07-23", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c401ec83-66a0-4237-bfe4-63cbcbb4e6a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c401ec83-66a0-4237-bfe4-63cbcbb4e6a2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:c401ec83-66a0-4237-bfe4-63cbcbb4e6a2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:c401ec83-66a0-4237-bfe4-63cbcbb4e6a2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 128/03-18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2003\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. Š., bytom N. Z., zastúpeného advokátkou\nJUDr. E. Ľ., B, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cs 3/96, za účasti\nOkresného súdu v Banskej Bystrici, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. J. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára\n2003 doručená sťažnosť JUDr. J. Š., bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nadvokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namietal porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cs 3/96.\n\nZ obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ koncom februára 1996 doručil\nokresnému súdu žalobu, „...ktorou sa domáhal proti Združeniu sudcov Slovenska v Banskej\nBystrici – Hlavnému združeniu ZSS, preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 28. 1. 1996,\nktorým sťažovateľovi bolo zrušené členstvo v Združení sudcov Slovenska; táto žaloba sa\nzaevidovala pod sp. zn. 10 Cs 3/96“.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že „V priebehu roku 1996 – 1997 som vec viackrát\nurgoval, pretože napadnuté rozhodnutie bolo značne zneužívané mediálne proti mne, čím sa\nznačne znižovala a znižuje moja povesť ako sudcu. O tom sa bližšie zmieňujem v žalobe.\nV každom podaní, ktoré som podal naliehal aj prosil, aby vec bola ukončená. Žalovaný však\nokrem nepodstatných procesných úkonov vo veci nič neurobil“.\nKrajský súd v Banskej Bystrici odstúpil list z 12. júna 2002, ktorý sťažovateľ\nadresoval jeho predsedovi, okresnému súdu, ktorý mu odpovedal listom č. Spr. 4029/02\nz 27. augusta 2002, že celý spis, ktorý je na ňom vedený pod sp. zn. 10 Cs 3/96, bol\n15. marca 2001 postúpený podľa § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).\nKeďže okresný súd je súdom prvostupňovým a krajský súd súdom odvolacím, a teda\nnejde o súdy toho istého stupňa, poukazuje sťažovateľ na to, že predmetnú vec nebolo\nmožné prikazovať z dôvodu vhodnosti a ani k jej prikázaniu Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) nedošlo. Na základe toho sťažovateľ vyvodzuje záver,\nže „Neznámym spôsobom došlo k jej vyhodeniu z evidencie bez toho, aby bola vybavená“.\nZ týchto skutočností podľa sťažovateľa vyplýva, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“).\nSťažovateľ zhrňuje v závere sťažnosti skutkový stav veci a konštatuje, že okresný\nsúd nekoná o jeho žalobe viac než päť rokov a za takmer šesť rokov nevykonal procesný\núkon smerujúci ku skončeniu sporu, hoci ide o skutkovo i právne jednoduchú vec, ktorú\n\n2\n\nnetreba dotvárať nejakým súdnym dokazovaním. Sťažovateľ vyslovuje názor, že prieťahy\nv jeho veci boli zapríčinené subjektívnymi dôvodmi.\nS ohľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodnutím\nvyslovil, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cs 3/96 porušil\njeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nZároveň žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby pokračoval vo vybavovaní\nveci bez ďalších prieťahov, a tiež aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj\nnáhradu trov konania.\nII.\nÚstavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy (s účinnosťou od 1. januára 2002)\noprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nBližšie podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1\na 2 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nNesplnenie niektorej zo všeobecných alebo osobitných podmienok konania\no sťažnostiach je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n3\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené\nalebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania.\nZo sťažnosti, zo stanoviska predsedu krajského súdu z 15. júla 2003 a príloh k nemu\npripojených vyplýva, že k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa malo dôjsť\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cs 3/96. Ústavný súd zistil,\nže na základe uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. Nc 187/2000 z 19. decembra 2000 bola\nprávna vec sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanému Združeniu sudcov Slovenska\nso sídlom v Banskej Bystrici (ďalej len „ZSS“) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 28. januára 1996, ktorým bolo sťažovateľovi zrušené členstvo v ZSS,\nprikázaná podľa ustanovenia § 12 ods. 2 OSP krajskému súdu na rozhodnutie o námietke\nzaujatosti. Na základe citovaného uznesenia najvyššieho súdu postúpil okresný súd\n15. marca 2001 spis sp. zn. 10 Cs 3/96 krajskému súdu, ktorému bol doručený poštou\n19. marca 2001, a bola mu pridelená spisová značka 13 Nc 92/01.\nProtiprávny stav vyvolaný namietanou nečinnosťou okresného súdu v konaní\nsp. zn. 10 Cs 3/96, v dôsledku ktorého malo dôjsť k zásahu do základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nmohol teda trvať najneskôr do 15. marca 2001 (keď bo spis postúpený krajskému súdu)\na po tomto dátume už k porušovaniu označeného základného práva postupom okresného\nsúdu nedochádzalo.\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n\n4\n\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že mu okresný súd listom č. Spr. 4029/02\nz 27. augusta 2002 oznámil, že celý spis sp. zn. 10 Cs 3/96 bol 15. marca 2001 postúpený\npodľa § 12 ods. 2 OSP krajskému súdu. Podľa názoru ústavného súdu treba s ohľadom\nna uvedené zákonnú dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti v danom prípade počítať\nnajneskôr odo dňa doručenia označeného listu okresného súdu sťažovateľovi. Opatrenie\nokresného súdu, ktorým došlo k postúpeniu veci krajskému súdu, bolo však úkonom,\no ktorom sa mohol sťažovateľ dozvedieť hocikedy od jeho vykonania, keďže od tohto dňa\nbolo kedykoľvek zistiteľné z občianskoprávneho spisu sťažovateľa, ktorého sa stalo\nsúčasťou.\nSťažnosť sťažovateľa z 13. januára 2003 bola ústavnému súdu doručená 23. januára\n2003. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd lehotu na podanie sťažnosti ustanovenú\nv § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu\nnepovažoval za zachovanú, a preto odmietol sťažnosť ako podanú oneskorene.\nZ toho možno pre sústavu všeobecného súdnictva vyvodiť, že ak všeobecný súd\nnemôže vo veci konať v dôsledku rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sa vec prikazuje\nna rozhodnutie inému všeobecnému súdu (bez ohľadu na dôvod takéhoto postupu), potom\nnie je takým súdom, ktorý by bol oprávnený a povinný vo veci konať tak, aby sa\nprerokovala a rozhodla bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd sa nezaoberal možným porušovaním základného práva sťažovateľa\niným orgánom verejnej moci (iným všeobecným súdom, predovšetkým krajským súdom),\na to z toho dôvodu, že je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom.\nKonanie o sťažnostiach pred ústavným súdom je navyše ovládané princípom\ndispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania iný všeobecný súd\nbez výslovného návrhu sťažovateľa.\nVychádzajúc z tohto záveru ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.\n\n5\n\nÚstavný súd napokon poznamenáva, že rozhodovanie o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy by prichádzalo do úvahy iba v tom\nprípade, ak by nadväzovalo na rozhodnutie o vyslovení porušenia základných práv\nsťažovateľa. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posúdil jeho sťažnosť ako\npodanú oneskorene, bolo už bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa jej zvyšnou\nčasťou.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júla 2003\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}