{"guid": "ussr:bf9eb9ad-bbf0-4a4e-bc74-602d2d8c76c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/08 z 17. 4. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. apríla 2008, sp. zn. IV. ÚS 134/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2008-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf9eb9ad-bbf0-4a4e-bc74-602d2d8c76c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf9eb9ad-bbf0-4a4e-bc74-602d2d8c76c4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bf9eb9ad-bbf0-4a4e-bc74-602d2d8c76c4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bf9eb9ad-bbf0-4a4e-bc74-602d2d8c76c4/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 134/08-37\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008\npredbežne prerokoval sťažnosť K. K., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení so základným\nprávom vlastniť majetok a právom na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd v spojení s právom podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru postupom a\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 265/2005 zo 4. mája 2006\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť K. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2006\ndoručená sťažnosť K. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R.,\nK., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení so\n\nzákladným právom vlastniť majetok a právom na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len\n„dohovor“) v spojení s právom pokojne užívať svoj majetok a nebyť zbavený majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 265/2005 zo 4. mája 2006.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu Ľudovej banky, a. s.\n(ďalej len „navrhovateľka“ alebo „banka“), bolo Krajským súdom v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) vedené konanie pod sp. zn. 5 Cb 139/01 vo veci zaplatenia sumy\n2 162 513,63 Sk s príslušenstvom proti sťažovateľke ako odporkyni na tom základe, že\nnavrhovateľka uzavrela 14. februára 1996 so sťažovateľkou zmluvu o záložnom práve\nk nehnuteľnostiam, ktorou zabezpečila návratnosť úveru poskytnutého inej osobe - J. Č.\n(ďalej len „úverová dlžníčka“).\nKrajský súd rozsudkom č. k. 5 Cb 139/01-165 z 23. mája 2005 okrem iného\nrozhodol, že sťažovateľka je povinná navrhovateľke uhradiť určenú sumu, ako aj trovy\nkonania. Sťažovateľka nesúhlasí s výrokom označeného rozsudku a uvádza, že podstatou jej\nargumentácie v prvostupňovom aj odvolacom konaní bola okolnosť, že záložná zmluva\nuzavretá s navrhovateľkou je neplatná z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti\n„... pokiaľ ide o určenie pohľadávky a predovšetkým v tom, že sťažovateľka podpisovala\nzmluvu, v ktorej bola uvedená iná istina pohľadávky ako taká, ktorú nakoniec podpísala aj\nbanka. Sťažovateľka na preukázanie týchto skutočností navrhovala vykonanie dôkazov“.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že sa v prvostupňovom konaní bránila aj tým, že jej\n„... v súlade s hmotným právom (Občiansky zákonník) nevznikla povinnosť poskytnúť\nplnenie banky, keďže banka sama zavinila, že úverová dlžníčka nemohla svoj záväzok\nsplniť, pretože pri poskytovaní úveru úverovej dlžníčky, svojím ľahkomyseľným konaním\nspôsobila, že úver bol úverovej dlžníčke poskytnutý, napriek tomu, že nespĺňala podmienky\nna poskytnutie úveru a že o jej neschopnosti splácať úver informovala banku pred\n\n2\n\nposkytnutím úveru samotná sťažovateľka. Takisto v tejto súvislosti navrhovala konkrétne\ndôkazy, výsluchy svedkov...“.\nSťažovateľka tiež uvádza, že krajský súd nevykonal ani jeden z ňou navrhovaných\ndôkazov, pričom v odôvodnení rozsudku sa nevyrovnal ani s rozpormi medzi tvrdeniami\nsťažovateľky a banky. Na základe uvedených dôvodov podala sťažovateľka 11. júla 2005\nproti prvostupňovému rozsudku odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s tým, že podľa jej názoru krajský súd nedostatočne\nzistil skutkový stav v predmetnej veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNa odvolacom pojednávaní sťažovateľka predložila najvyššiemu súdu ďalšie listinné\ndôkazy, z ktorých podľa jej názoru vyplynula pravdivosť ňou tvrdených skutočností, ale\n„Najvyšší\n\nsúd\n\nsa\n\nv skutočnosti\n\nodvolacími\n\nnámietkami,\n\ndôkazmi\n\nnavrhnutými\n\na predloženými sťažovateľkou pred súdom I. stupňa, ako aj v odvolacom konaní,\nnezaoberal“. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Obo 265/2005 zo 4. mája 2006 odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a nepriznal navrhovateľke náhradu trov\nodvolacieho konania.\nSťažovateľka zastáva názor, že označený rozsudok najvyššieho súdu je nesprávny po\nskutkovej a právnej stránke, a to z viacerých dôvodov:\n- najvyšší súd sa námietkami uvedenými v podanom odvolaní, ako aj sťažovateľkou\nnavrhnutými a predloženými dôkazmi v prvostupňovom a odvolacom konaní vôbec\nnezaoberal, ale uviedol: „Dôvody odvolania nie sú právne opodstatnené... Napádanie\nzáložnej zmluvy z dôvodu, že ju mala uzavrieť pobočka, ktorá nemá právnu subjektivitu\ntaktiež neobstojí. Žalobkyňa to dostatočne vysvetlila a je vecou vnútornej organizácie\nbanky, kto, aké úkony banky má vykonávať. Žalovaná zmluvu vykonala dobrovoľne a jej\nzáväznosť je tým daná“ ;\n- najvyšší súd svojím postupom a rozhodnutím ignoroval platné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), keď rozhodol v danej veci bez toho, aby podrobne\n\n3\n\npreskúmal dôvody neplatnosti záložnej zmluvy, v dôsledku ktorých je sťažovateľka podľa\njej názoru oprávnená odmietnuť plnenie podľa tejto zmluvy;\n- napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa ani obsahové náležitosti požadované\npodľa § 157 ods. 2 OSP, pretože „... nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané,\nz ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil“;\n- najvyšší súd svojím postupom (nevykonanie sťažovateľkou navrhnutých dôkazov,\nktoré by podľa jej tvrdenia boli preukázali neplatnosť záložnej zmluvy) a rozhodnutím\nodňal možnosť brániť sa nároku banky, čím došlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľky.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľky K. K.\n- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru\nv spojení s právom pokojne užívať svoj majetok a nebyť zbavený majetku zakotveného\nv článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a\n- na prejednanie veci zákonom ustanoveným postupom podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy SR v spojení s právom vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a právom\nna ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR\nbolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 265/2005 zo\ndňa 4. 5. 2006 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Obo 265/2005 zo dňa 4. 5. 2006 a vracia mu vec na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo\nvýške 100.000,- Sk.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\n\n4\n\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo\nslobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených\nv čl. 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nPodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikto nemôže byť zbavený svojho majetku\ns výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanoví zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\n\n5\n\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd [obdobne Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)] podľa\nsvojej konštantnej judikatúry vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, resp. k čl. 6 ods. 1\ndohovoru overuje, či konanie ako celok bolo spravodlivé, pričom nie je zásadne oprávnený\na povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, respektíve\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (II. ÚS 1/95, I. ÚS\n17/01, IV. ÚS 235/05).\n\n6\n\nZ uvedeného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové alebo právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\nEurópsky súd pre ľudské práva už vo viacerých rozhodnutiach týkajúcich sa\naplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru vyslovil, že právo na spravodlivé prejednanie veci v sebe\nzahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. „Článok 6 ods. 1 zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, nemožno ho ale chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument bola daná podrobná odpoveď. ... Preto otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúce z článku 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so\nzreteľom ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu“ (rozsudok Ruiz Torijo c. Španielsko\nz 9. decembra 1994). Z uvedeného však vyplýva povinnosť súdu poskytnúť odpoveď na\nargument, ktorý sa v kontexte danej veci javí ako rozhodujúci.\nV súvislosti s uvedeným ústavný súd už vyslovil, že do obsahu základného práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania (dotknutej\nosoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa\ndožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97) ani to,\naby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že označeným rozsudkom najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu jej práv podľa ústavy, dohovoru a Dodatkového protokolu\nk dohovoru tým, že najvyšší súd rozhodol v jej neprospech na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a právneho posúdenia danej veci, ktoré sú následkom\nnevykonania dôkazov navrhnutých sťažovateľkou. Sťažovateľka tiež považuje napadnutý\nrozsudok za nepreskúmateľný, pretože podľa jej názoru najvyšší súd v tomto rozhodnutí\n\n7\n\nneuviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a na základe akých dôkazov vo veci\nrozhodol.\nÚstavný súd prípisom z 24. januára 2008 požiadal predsedu najvyššieho\nsúdu o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky. Predseda najvyššieho súdu vo vyjadrení\nč. KP 8/08-24 z 26. marca 2008 uviedol:\n„... kľúčovým pre rozhodnutie vo veci bola otázka platnosti zmluvy o záložnom\npráve, ktorým sa zabezpečovala pohľadávka žalobcu z úveru poskytnutého J. Č. Súd prvého\nstupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva je platná. Rozhodol\ntak po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom a doplnení dokazovania.\nV rozhodnutí podrobne uviedol skutkové závery aj dôkazy, z ktorých k nim dospel. Odvolací\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k rovnakému záveru a rozsudok\npotvrdil. V rozhodnutí poukázal na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého\nstupňa...\nZ rozhodnutí však nevyplýva, že by sa súdy pri hodnotení dôkazov dopustili zjavnej\nlogickej nesprávnosti alebo, že by chybne postupovali pri podriadení skutkového zistenia\npod príslušné zákonné ustanovenie. Zo strany krajského súdu ani zo strany najvyššieho\nsúdu v žiadnom prípade nešlo o svojvoľný, či neospravedlniteľný alebo neudržateľný výklad\npríslušných ustanovení zákona... Podotýkam, že vo veci sťažovateľka podala aj dovolanie\nv podstate z rovnakých dôvodov aké uvádza v sťažnosti. Päťčlenný dovolací senát\nuznesením z 25. októbra 2007 sp. zn. 1 Obdo V 71/2006 dovolanie ako neprípustné\nodmietol...\nI keď už z uvedených dôvodov nepovažujem za potrebné bližšie rozoberať skutkovú\na právnu stránku sporu, dovolím si len stručnú poznámku. Podstatou záložného práva, tak\nako ostatných prostriedkov zabezpečenia pohľadávky, kde zabezpečenie poskytuje iná osoba\nako dlžník, je prevzatie určitej miery rizika, že dlžník svoj dlh riadne nesplní z veriteľa na\ntoho, kto zabezpečenie poskytuje. Konštrukcia zabezpečovacích inštitútov nepochybne\nvychádza z predpokladu, že ten kto zabezpečuje dlh niekoho iného, je o pomeroch dlžníka\na možných rizikách z nich pochádzajúcich, informovaný lepšie ako veriteľ a napriek tomu je\nochotný zabezpečenie prevziať. Práve preto, je veriteľ ochotný poskytnúť dlžníkovi plnenie\nlen za predpokladu, že niekto dlh, ktorý tým vznikne, zabezpečí (ak ho pre veriteľa\n\n8\n\ndostatočným spôsobom nezabezpečuje sám dlžník) a sníme z neho časť rizika. Ak ten, kto\nzáväzok prevzal bez toho, aby dostatočne pomery dlžníka poznal, alebo ak nesprávne\nzhodnotil mieru rizika z pomerov dlžníka vyplývajúcich, nemôže to byť pričítané na úkor\nveriteľa. Z tohto pohľadu je nelogická obrana sťažovateľky, uvádzaná aj v sťažnosti, že\nveriteľa, už pred poskytnutím úveru dlžníkovi, upozorňovala, že dlžník nie je schopný úver\nsplácať. Uvedená skutočnosť preto svedčí skôr v jej neprospech.“\nSťažovateľka v stanovisku zo 7. apríla 2008, ktorým reagovala na vyjadrenie\npredsedu najvyššieho súdu z 26. marca 2008, uviedla:\n„Vyjadrenie Najvyššieho súdu SR obsahuje argumentáciu, ktorá nezodpovedá\nskutočnostiam zistiteľným zo spisu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 265/2005, ani obsahu\nspisu Krajského súdu sp. zn. 5 Cb 139/01.\nPredmetom a podstatou sťažnosti sťažovateľky je odňatie možnosti konať pred súdom\na to tým, že jej tak I. stupňový, ako aj najvyšší súd odňali možnosť dokázať v konaní, ktoré\npred nimi prebiehali, svoje tvrdenia.\nSťažovateľka už v sťažnosti poukázala na to, že účastník občianskeho súdneho\nkonania má povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhovať na svoje tvrdenia dôkazy.\nSťažovateľkine tvrdenia, ktorými sa bránila proti žalobe žalobcu boli také, ktoré v súlade\ns hmotným právom boli spôsobilé privodiť pre sťažovateľku priaznivejší výsledok konania.\nTýkali sa tak platnosti zmluvy, ako aj obrany žalovanej - sťažovateľky spočívajúcej v tom, že\nbol to sám žalobca, kto spôsobil nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky zo strany\ndlžníka.\nSťažovateľka nepovažuje za účelné v tomto vyjadrení opakovať argumentáciu, ale\nz obsahu je sťažnosti je zrejmé, že pochybením súdu nie je nesprávne hodnotenie dôkazov,\nprípadne v jej neprospech, ale skutočnosť, že jej nebola daná možnosť dôkazmi, ktoré súdu\nnavrhovala, svoje tvrdenia preukázať.\nNakoniec, aj vo vyjadrení najvyššieho súdu je obsiahnuté tvrdenie o tom, že súd\nposudzoval skutočnosť platnosti zmluvy.\nJe teda zrejmé, že otázku platnosti alebo neplatnosti zmluvy považuje vo svojom\nvyjadrení najvyšší súd za takú, ktorou je potrebné sa v konaní zaoberať.\n\n9\n\nSťažovateľka už v sťažnosti uviedla veľmi konkrétne spôsob nakladania súdov\ns otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy.\nZnova opakuje, že na túto otázku neboli v konaní vykonávané žiadne dôkazy, ktoré\nnavrhovateľka označila a ktoré boli spôsobilé privodiť skutkové a právne závery\no neplatnosti zmluvy.“\nV zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy zákonný rámec v prípade sťažnosti sťažovateľky tvoria\nustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v časti upravujúcej záložné právo (§ 151a a nasl.\nOZ). V konkrétnych okolnostiach danej veci zásadnou otázkou, ktorá je napokon aj\ndôvodom podania sťažnosti sťažovateľky, je určenie platnosti záložnej zmluvy, ktorú\nvšeobecné súdy (krajský i najvyšší) vo svojich rozsudkoch vyslovili. Ústavný súd preto\nzvlášť skúmal, či v danom prípade najvyšší súd náležite vysvetlil, aké skutkové a právne\núvahy ho viedli k potvrdzujúcemu rozsudku v konaní sp. zn. 2 Obo 265/2005, a zároveň či\nneboli relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka aplikované spôsobom, ktorý by\nsignalizoval\n\nporušenie\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\npodľa\n\nústavy,\n\ndohovoru\n\na Dodatkového protokolu k dohovoru.\nÚstavný súd z fotokópie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 265/2005 zo\n4. mája 2006, ktorý bol k sťažnosti sťažovateľky pripojený ako príloha, zistil, že uvedeným\nrozsudkom bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 5 Cb 139/01-165 z 23. mája 2005\nako prvostupňového súdu, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná k povinnosti uhradiť\nnavrhovateľke určenú sumu s príslušenstvom.\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n„K celému postupu v konaní prvostupňového súdu po zrušení prvšieho rozsudku\nuznesením 2 Obo 289/03 odvolací súd dodáva, že k zrušeniu pôvodného rozsudku zo 6. 10.\n2003 č. k. 5 Cb 139/01-53 došlo z procesných dôvodov, ktoré nebolo možné tolerovať.\nPrvým takýmto dôvodom bolo, že časť jedného uplatneného nároku žalobcu bola vyčlenená\nna samostatné konanie, ktorý postup zákon nepozná. Nešlo o dve veci, ktoré by sa nehodili\nna spoločné konanie.\n\n10\n\nDruhým procesným pochybením bolo, že výrok rozsudku bol formulovaný tak, že\nžalobcovi bolo umožnené sa domáhať uspokojenia pohľadávky len z výťažku z predaja\nzaloženej nehnuteľnosti. Takéto obmedzenie žalobcovi súd nemôže uložiť, pretože súdom\npriznanú pohľadávku by mohol vymôcť aj inak pri zániku záložného práva.\nPrávny záver tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o platnosť záložnej zmluvy, dotknutý\nnebol. V novom, napadnutom rozhodnutí už tieto procesné chyby nie sú a dôvody odvolania\nnie sú právne opodstatnené. Napadanie úverovej zmluvy odvolateľkou nie je možné, pretože\nnebola jej účastníčkou. Napadanie záložnej zmluvy z dôvodu, že ju mala uzavrieť pobočka,\nktorá nemá právnu subjektivitu taktiež neobstojí. Žalobkyňa to dostatočne vysvetlila a je\nvecou vnútornej organizácie banky kto aké úkony má vykonávať... Pokiaľ ide o výšku do\nakej záväzok zabezpečovala, malo by to význam až pri rozvrhu výťažku z predanej\nnehnuteľnosti.“\nNa základe uvedenej argumentácie najvyššieho súdu ústavný súd zistil, že otázka\nurčenia platnosti záložnej zmluvy bola najvyšším súdom preskúmaná už v predchádzajúcom\nuznesení sp. zn. 2 Obo 289/03 z 26. mája 2004. V predmetnom uznesení na základe\nskoršieho odvolania podaného sťažovateľkou (v ktorom uviedla rovnaké dôvody neplatnosti\nzáložnej zmluvy ako v neskoršom odvolaní z 11. júla 2005 a napokon aj v sťažnosti\nústavnému súdu) sa najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu primerane argumentačne\nvysporiadal s tým, prečo považuje záložnú zmluvu za platnú. Ústavný súd k tomuto názoru\ndospel po dôkladnom preskúmaní označeného uznesenia najvyššieho súdu. Právna\nargumentácia sťažovateľky v odvolaní z 11. júla 2005 a jej návrhy na vykonanie ďalšieho\ndokazovania boli preto v dôsledku skoršieho vyslovenia platnosti záložnej zmluvy\nirelevantné a neboli predmetom preskúmania najvyššieho súdu v konaní a rozsudku sp. zn.\n2 Obo 265/2005 zo 4. mája 2006. Ústavný súd z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Obo 265/2005 zo 4. mája 2006 nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo\nmožné tento rozsudok označiť za neodôvodnený alebo arbitrárny (IV. ÚS 150/03).\nNa základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu nejestvuje taká príčinná\nsúvislosť medzi označenými základnými právami sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy, právami podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj podľa čl. 1 Dodatkového\n\n11\n\nprotokolu k dohovoru a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by\numožňovala vysloviť záver o porušení sťažovateľkou označených práv. Skutočnosť, že sa\nsťažovateľka nestotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia a nezakladá\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným\n(IV. ÚS 205/07).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03),\npričom v konkrétnych okolnostiach danej veci sa tak nestalo. Nad rámec tohto odôvodnenia\nústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého základné právo na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)\nsúdom (II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07).\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú\nsúvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto\nodmietne (I. ÚS 12/01, IV. ÚS 287/04). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky (napr. priznaním primeraného finančného zadosťučinenia, úhrady\ntrov konania alebo zrušením napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu).\n\n12\n\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. apríla 2008\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:10561cf4-f925-42fb-89da-0bcdc86a0356", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10561cf4-f925-42fb-89da-0bcdc86a0356"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:a00383e4-0b5e-4aed-924b-1c9a7c783970", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/05 z 27. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a00383e4-0b5e-4aed-924b-1c9a7c783970"}, {"guid": "ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7fc9500d-32b0-4426-9992-3ea81cc88d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 259/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 259/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7fc9500d-32b0-4426-9992-3ea81cc88d07"}, {"guid": "ussr:3a31bc7d-13db-4630-a207-93ee74b56b03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/09 z 14. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a31bc7d-13db-4630-a207-93ee74b56b03"}, {"guid": "ussr:75ca8439-860c-45d5-b201-d3c51af11160", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/09 z 28. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75ca8439-860c-45d5-b201-d3c51af11160"}, {"guid": "ussr:dd1f3353-ce01-4f0a-8c7f-8c50bbb9fab6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/09 z 5. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1f3353-ce01-4f0a-8c7f-8c50bbb9fab6"}, {"guid": "ussr:d647212e-9b5f-4d0c-acdb-9f910649ae78", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d647212e-9b5f-4d0c-acdb-9f910649ae78"}, {"guid": "ussr:17038089-e4b4-4f81-a117-2cf4de5c809b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17038089-e4b4-4f81-a117-2cf4de5c809b"}, {"guid": "ussr:d86c3c81-742f-4cb7-aa00-754d4dcd161e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d86c3c81-742f-4cb7-aa00-754d4dcd161e"}]}