{"guid": "ussr:bf3c863e-e261-4fed-95bd-a5ac2aaaf707", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2010 z 8. 12. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. I. ÚS 462/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2010-12-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf3c863e-e261-4fed-95bd-a5ac2aaaf707", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:bf3c863e-e261-4fed-95bd-a5ac2aaaf707", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:bf3c863e-e261-4fed-95bd-a5ac2aaaf707", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:bf3c863e-e261-4fed-95bd-a5ac2aaaf707/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 462/2010-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B., zastúpenej advokátom\nJUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a\npráva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 4 CoE/48/2010-72 z 30. júna 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra\n2010 doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\nporušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),\nzákladného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 CoE/48/2010-72 z 30. júna 2010 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“).\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«P. D. Z. P. v likvidácii… (ďalej len „DZP“) dňa 05. 04. 2000 vydala v zmysle\nustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného\npoistenia, o zriadení V. z. p. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a\nobčianskych zdravotných poisťovní v príslušnom znení (ďalej len „ZoZP“) Platobný výmer\nč. 2/2000 (ďalej len „Platobný výmer“), ktorým uložila platiteľovi – spoločnosti CH., spol.\ns r. o… (ďalej len „Povinný“) zaplatiť dlžné poistné a poplatok z omeškania z dlžnej sumy\npoistného.\nZmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 DZP postúpila súbor\npohľadávok, ktorých súčasťou bola aj pohľadávka predpísaná Platobným výmerom\nPovinnému, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými na Sťažovateľa.\nNakoľko sa Sťažovateľ Návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie\nproti Povinnému na základe exekučného titulu – Platobného výmeru, súdny exekútor\ndoručil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „OS NM“) žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\nOS NM Uznesením sp. zn. 2Er/2527/2008-49 zo dňa 11. 12. 2009 (ďalej len\n„Rozhodnutie OS NM“) vyhlásil vedenú exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.\nV odôvodnení Rozhodnutia OS NM uviedol, že DZP údajne nebola v čase postúpenia\npredmetnej pohľadávky na Sťažovateľa (07. 07. 2005) nositeľom prevádzaného práva,\n\n2\n\nkeďže pohľadávka podľa názoru exekučného súdu prešla podľa § 34 ods. 2 a 3 ZoZP na\nvšeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne\npodľa počtu prevzatých poistencov.\nSťažovateľ podal proti Rozhodnutiu OS NM Odvolanie, ktoré bolo prejednané pred\nKS TN ako odvolacím súdom. KS TN Uznesením sp. zn. 4CoE/48/2010-72 zo dňa 30. 06.\n2010 (ďalej len „Rozhodnutie KS TN“) Rozhodnutie OS NM potvrdil. KS TN uviedol, že\nexekučný titul, na základe ktorého bola doposiaľ vykonávaná exekúcia, bol údajne vydaný\nv rozpore so zákonom a osobou, ktorá na takéto konanie nebola oprávnená. Preto KS TN\nako odvolací súd dospel k záveru, že predložený exekučný titul je údajne nulitným aktom,\nktorý nemá žiadnu právnu silu...\nSťažovateľ považuje Rozhodnutie KS TN za arbitrárne a za prejav svojvôle... Podľa\nnázoru Sťažovateľa, predmetné súdy vyslovili právne závery, avšak náležité sa\nnevysporiadali so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie\nveci a rozhodli na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne\nodôvodnili.\nSťažovateľ má za to, že odvolací KS TN sa v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnym posúdením, ktoré Sťažovateľ predložil\na na ktoré poukázal, ale práve naopak, KS TN rozhodol na základe skutočností, ktorými sa\nprvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal…\nRozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 3215/1999-A\nvydaným dňa 01. 07. 1999 (ďalej len „Rozhodnutie MZ SR I“) bolo zrušené povolenie na\nzriadenie zdravotnej poisťovne – DZP… Zrušením povolenia na zriadenie DZP vstúpila\nDZP na základe ustanovenia § 34 ods. 4 zákon ZoZP do likvidácie.\nUznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 7K 70/01-30 zo dňa 20. 04. 2001,\nkonkurzný súd na návrh likvidátora DZP vyhlásil konkurz na majetok DZP. Vyhlásením\nkonkurzu došlo k prerušeniu likvidácie na základe ustanovenia § 13a prvá veta zákona\nč. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v príslušnom znení (ďalej len „ZoKV“).\nRozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. M/5068/2001 zo dňa\n19. 12. 2001 (ďalej len „Rozhodnutie MZ SR II“) bola na základe Protestu Generálneho\nprokuratúra Slovenskej republiky č. VI. Gd 5187/01-19 zo dňa 12. 12. 2001 zrušená pre\nrozpor so zákonom výroková časť Rozhodnutia MZ SR I s textom: „Na V. z. p. prechádzajú\n\n3\n\nzáväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z\nomeškania.“ V odôvodnení Rozhodnutia MZ SR II sa uvádza, že: ,,... prechodu práv a\nzáväzkov predchádza likvidácia. Až po jej skončení prechádzajú na všeobecnú poisťovňu\nzáväzky, ktoré nebolo možné v rámci likvidácie uspokojiť z majetku zrušenej\npoisťovne…“ ...\nSprávca konkurznej podstaty DZP (ďalej len „SKP“) zaradil súbor pohľadávok DZP\nna zaplatenie dlžných poistných, prirážkach k poistnému, poplatkov z omeškania\na poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti (ktorých súčasťou bola i pohľadávka\nvyplývajúca z Platobného výmeru voči Povinnému) do konkurznej podstaty úpadcu – DZP...\nV rámci speňažovania konkurznej podstaty DZP boli predmetné pohľadávky DZP\npostúpené na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 na Sťažovateľa.\nPostúpeniu pohľadávok DZP na Sťažovateľa predchádzalo vydanie Opatrenie konkurzného\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 06. 2005. sp. zn.: 7K 70/01 (právoplatné\na vykonateľné dňa 29. 06. 2005), ktorým konkurzný súd odsúhlasil uvedený odpredaj\npohľadávok (ďalej len „Opatrenie“).\nNa základe právoplatného Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7K 70/011404 zo dňa 14. 12. 2006 (ďalej len „Uznesenie o zrušení konkurzu“) registrový súd dňa\n08. 08. 2007 ex offo vymazal DZP z obchodného registra v celom rozsahu, v dôsledku čoho\ndošlo k jej zániku...\nUznesenie o zrušení konkurzu bolo napadnuté odvolaním V. z. p., a. s... (ďalej len\n„VšZP“), avšak odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím Uznesením sp. zn. 6 Obo\n20/07 zo dňa 22. 02. 2007 napadnuté Uznesenie o zrušení konkurzu potvrdil ako vecne\nsprávne, v dôsledku čoho toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 04.\n2007...»\nSťažovateľka poukazujúc na obsah odôvodnenia uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 7 K 70/01-1404 zo 14. decembra 2006 o zrušení konkurzu na majetok\núpadcu – D. z. p. uviedla, že «... bola teda pôvodná pohľadávka DZP vyplývajúca z\nPlatobného výmeru ako exekučného titulu postúpená na Sťažovateľa v súlade s platným\nprávnym poriadkom. Táto pohľadávka nemohla teda prejsť na VšZP... samotným zrušením\n\n4\n\nDZP ešte nedošlo k automatickému prechodu pohľadávok a záväzkov na všeobecnú\npoisťovňu, resp. na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov…\nZároveň si nedovolíme neuviesť Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n29 Odo 394/2002 zo dňa 29.07.2004, ktorý vychádzal v predmetnej problematike\nz identického znenia ZoKV, a zmysle ktorého osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty\nv rámci speňažovania previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa totiž stáva\nvlastníkom takéhoto majetku bez ohľadu na to, či neskôr vyšlo najavo, že zapísaný\na následne i speňažený majetok (alebo jeho zodpovedajúca časť) v dobe speňaženia\nvlastnícky prináležal osobám iným…\nPodľa názoru súdu vysloveného v Rozhodnutí KS TN nemal však likvidátor údajne\nprávomoc vydávať vo veciach zdravotného poistenia platobné výmery ako individuálne\nsprávne akty. Existencia DZP po jej zrušení mala smerovať k jej likvidácii, z čoho podľa\nnázoru KS TN má údajne logicky vyplývať, že zrušená poisťovňa a ani likvidátor nemali\nžiadne oprávnenie vyrubovať zdravotné poistné v správnom konaní. O dôvodoch absencie\ntakéhoto oprávnenia v daných skutkových a právnych súvislostiach… sa však Sťažovateľ\nz odôvodnenia Rozhodnutia KS TN nedozvedel...\nZa logické (na rozdiel od vyjadrenia KS TN v odôvodnení Rozhodnutia KS TN) je\npotrebné podľa nášho názoru považovať také konanie likvidátora DZP (povinného konať zo\nzákona s odbornou starostlivosťou), ktoré smeruje v rámci likvidácie aj k vymáhaniu\npohľadávok, a to spôsobom, ktorý si konkrétny typ pohľadávky vyžaduje. V danom prípade\npráve najskôr jej predpísaním formou platobného výmeru. Ak by sme sa riadili logikou KS\nTN, tak potom DZP a jej likvidátor by boli oprávnení jedine inkasovať dobrovoľne\nzaplatené poistné, avšak chýbali by im akékoľvek právne nástroje na reálne vymáhanie\ndobrovoľne nezaplateného poistného a poplatku z omeškania, čo považujeme za absurdné\na v rozpore s úmyslom zákonodarcu. V tejto súvislosti sa zároveň vynára otázka, kto teda\npodľa logiky KS TN bol oprávnený vydať Platobný výmer, ak to nebola v čase likvidácie ani\nDZP a ani DZP konajúca jej likvidátorom, pričom na VšZP toto oprávnenie preukázateľne\nneprešlo a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vznikol až 01. 11. 2004.\nOdpoveď na túto otázku Sťažovateľ v odôvodnení Rozhodnutia KS TN nenašiel.\nV súvislosti s Rozhodnutím KS TN o zjavne „dodatočnom“ zistení údajnej absencie\noprávnenia DZP konajúcej likvidátorom vydať Platobný výmer (v prvostupňovom\n\n5\n\nRozhodnutí OS NM nie je o nej ani len zmienka) a jeho následného označenia za nulitný\nprávny akt, by sme si dovolili zároveň poukázať na nasledujúce skutočnosti.\nSamotný slovenský právny poriadok neobsahuje explicitnú legislatívnu definíciu\nnulity právnych aktov. Podľa právnej teórie a praxe nastáva nulita vtedy, ak vady dosahujú\ntakú závažnú mieru, že už nemožno hovoriť o právnom akte.\nZo samotného právneho výkladu nulity právneho aktu vyplýva skutočnosť, že musí ísť\no bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.\nPrávna úprava vychádza z toho, že v prípade vyhlásenia nulity právneho aktu musí\nísť o závažný a jednoznačný rozpor s právnym poriadkom.\nK výkladu nulity nie je pritom možné pristupovať rozširujúcim spôsobom. Uvedené\nchápanie podporuje aj európska judikatúra, v zmysle ktorej treba dôvody nulity vykladať\nreštriktívne a teda obmedziť dôvody nulity právnych aktov v rámci rozhodovacej praxe\nsúdov.\nSťažovateľ ma za to, že Platobný výmer ako exekučný titul je platný akt vydaný\nv súlade so zákonom. Sťažovateľ na základe identických platobných výmerov ako je\nPlatobný výmer (líšiacich sa osobou povinného a výškou záväzku) inicioval značné\nmnožstvo exekučných konaní, v ktorých samotné súdy neposúdili právoplatné a vykonateľné\nplatobné výmery ako nulitné akty, a to aj napriek skutočnosti, že sa touto otázkou v rámci\npodaných námietok, resp. iných podaní zaoberali. Je možné čiastočne akceptovať\nskutočnosť, že rôzne súdy zaujmú v identických (resp. obdobných) právnych veciach rôzne\nprávne názory a výklady, avšak touto rôznorodosťou nemôže byť postihnutý inštitút nulity\naktu, keďže v takom prípade by jeho existencia nemala žiadne reálne opodstatnenie\na právny význam, a tento inštitút by bol nebezpečným právnym nástrojom na zvrátenie\nakéhokoľvek právneho stavu v akomkoľvek štádiu, v dôsledku čoho by dochádzalo\nk neprípustnej eliminácii významu právnej istoty. Nehovoriac už o tom, že je nepochybne\nprávne neakceptovateľné, ak k predmetnej rôznorodosti dochádza až v rámci samotného\nexekučného konania, a to dokonca toho istého, ako je i v tomto prípade (in concreto\nprvostupňového a druhostupňového exekučného konania).\nNa jednej strane sa síce stotožňujeme s pravidelne sa opakujúcim právnym názorom\nústavného súdu implikovaným v mnohých jeho rozhodnutiach, že ústavný súd v zásade nie\nje oprávnený zjednocovať judikatúru všeobecných súdov… no na druhej strane je podľa\n\n6\n\nnášho názoru ústavnoprávne neakceptovateľné, ak táto variabilita rezonuje pri inštitúte\nnulity aktu.\nRozhodnutím KS TN podľa nášho názoru inter alia došlo k porušeniu princípu\nprávnej istoty a ochrany dôvery Sťažovateľa, ako nadobúdateľa práv vyplývajúcich\nz Platobného výmeru, v právo, ktorý predstavuje základný atribút právneho štátu. Vyplýva\nto najmä zo skutočnosti, že výsledkom postupu exekučného súdu je zároveň i dualita\nprávneho stavu, keďže nadobudnutiu práv vyplývajúcich z Platobného výmeru\npredchádzalo rozhodnutie konkurzného súdu – Opatrenia, ktorým konkurzný Krajský súd\nv Bratislave ako jediný vecne príslušný súd odsúhlasil odpredaj pohľadávok a de facto\ni nadobudnutie práv vyplývajúcich z Platobného výmeru, ako exekučného titulu.\nKS TN pri rozhodovaní v danej veci prehliadol existenciu základného práva\nSťažovateľa na legitímne očakávanie nadobudnutia majetku. Sťažovateľ má za to, že\nRozhodnutím KS TN bolo zasiahnuté aj do práva Sťažovateľa vlastniť majetok tým\nspôsobom, že napriek existencii právoplatného a vykonateľného rozhodnutia konkurzného\nsúdu o odsúhlasení odpredaja pohľadávky vo forme Platobného výmeru Sťažovateľovi, bol\nnásledne Sťažovateľ napadnutým rozhodnutím súdu de facto tohto majetku zbavený...\nDovolíme si tiež upriamiť pozornosť na ústavnému súdu určite známy Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20. 10. 2010,\nktorým bolo rozhodnuté o Ústavnej sťažnosti Sťažovateľa zo dňa 19. 08. 2009, v ktorom\nÚstavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že základné právo Sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 10/2009,\n2 Obo 11/2009-514 zo dňa 27. 05. 2009 porušené bolo, v dôsledku čoho toto rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Z uvedeného\nnálezu vyplýva, že v tomto kontexte je významné najmä to, že zmluva o postúpení\npohľadávok v tomto prípade bola predbežne posúdená príslušným konkurzným súdom\na výsledkom tohto posúdenia bolo rozhodnutie súdu o súhlase na takýto právny úkon, ku\nktorému aj došlo uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Ústavný súd ďalej\nskonštatoval, že v ďalšom konaní pred všeobecným súdom je najmä nevyhnutné, aby\nnajvyšší súd... vysvetlil aj vzťah medzi súdnou ochranou, ktorá bola sťažovateľke poskytnutá\n\n7\n\nkonkurzným súdom udelením súhlasu na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa\n§ 66b č. 328/1991 Zb. a súdnou ochranou požadovanou v prítomnom spore.\nZároveň je potrebné podotknúť, že exekučný súd sa navyše vôbec nezaoberal\nprípadne spôsobenými negatívnymi následkami vyhlásenia nulity Platobného výmeru, a to\nnapríklad v súvislosti s plynutím lehôt na opätovné vymáhanie predmetnej pohľadávky...».\nSťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:\n„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoE/48/2010-72 zo dňa 30. 06.\n2010 došlo k porušeniu vlastníckeho práva Sťažovateľa v zmysle ustanovenia článku 20\nods. 1 Ústavy SR, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 1 ods. 1\nPrvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach, a zároveň\nk porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle ustanovenia článku\n46 ods. 1 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoE/48/2010-72 zo dňa 30. 06.\n2010 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania\ntitulom trov právneho zastúpenia Sťažovateľa. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť\ntrovy právneho zastúpenia Sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažovateľka nepripojila k sťažnosti napadnuté uznesenie krajského súdu (napriek\ntomu, že v sťažnosti tak uviedla, pozn.). Ústavný súd si z krajského súdu vyžiadal\npredmetné uznesenie, ktoré podľa vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť\n20. septembra 2010.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nV súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na\njej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených\nprípadoch na inom orgáne. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového\nprotokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.\nNikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré\nustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPorušenie označených základných a iných práv vidí sťažovateľka v namietanej\nnesprávnosti právnych záverov v uznesení krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nuznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n2 Er 2527/2008-49 z 11. decembra 2009 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)\no neprípustnosti exekúcie a jej zastavení a v jeho nedostatočnom odôvodnení.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo\nskutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II.\nÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach\n\n10\n\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň\nby mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nSťažovateľka vidí porušenie ňou označených základných a iných práv uznesením\nkrajského súdu v tom, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nulitnosti\nplatobného výmeru, ktorý bol v exekučnom konaní označený za exekučný titul, a to\nz dôvodu neexistencie oprávnenia likvidátora poisťovne k vydaniu tohto platobného\nvýmeru.\nÚstavný súd poznamenáva, že o predchádzajúcich sťažnostiach sťažovateľky\nanalogického skutkového a právneho obsahu ako posudzovaná sťažnosť už rozhodoval\nsvojimi skoršími uzneseniami (napr. I. ÚS 359/09, I. ÚS 80/2010, I. ÚS 179/2010,\nI. ÚS 183/2010).\nÚstavný súd preto pri posudzovaní tejto sťažnosti vychádzal z odôvodnenia svojich\nskorších uznesení, na ktoré zároveň v ich podrobnostiach odkazuje.\nZhodne so svojimi predchádzajúcimi uzneseniami o odmietnutí analogických\nsťažností sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy v rámci exekučného\nkonania boli oprávnené aj mimo rámec správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie\noznačené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde\no správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp. paakt), ktoré nevyvolávajú žiadne\nprávne účinky. Takýto predmet skúmania podľa názoru ústavného súdu nebol žiadnym\nspôsobom limitovaný uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci\nsprávneho súdnictva.\n\n11\n\nÚstavný súd taktiež konštatuje, že nie je možné ustáliť prvky arbitrárnosti v záveroch\nkrajského súdu o tom, že správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný\ntitul je ničotným správnym aktom z dôvodu, že likvidátor poisťovne nebol oprávnený\nvydávať individuálne správne akty (správne rozhodnutia) ako orgán verejnej správy, a teda\nnemohol vydať ani platný exekučný titul, na základe ktorého sťažovateľka navrhla viesť\nexekučné konanie.\nZávery krajského súdu nie je spôsobilá spochybniť ani argumentácia sťažovateľky,\nže krajský súd sa nevysporiadal pri posudzovaní nulitnosti exekučného titulu s okolnosťou\nzahrnutia pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu do konkurznej podstaty poisťovne\npo vyhlásení konkurzu na jej majetok, schválením speňaženia konkurznej podstaty vrátane\ntejto pohľadávky rozhodnutím konkurzného súdu a následným nadobudnutím tejto\npohľadávky sťažovateľkou zmluvou o postúpení pohľadávky a s dôsledkami týchto\nokolností na platnosť exekučného titulu. Podľa sťažovateľky sa krajský súd nezaoberal ani\n„prípadne spôsobenými negatívnymi následkami vyhlásenia nulity Platobného výmeru, a to\nnapríklad v súvislosti s plynutím lehôt na opätovné vymáhanie predmetnej pohľadávky“.\nVšeobecný súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu\nkonania, len čo pre to zistí dôvody, a v súlade s tým postupoval aj krajský súd (ako i\nokresný súd), keď na základe záveru o nulitnosti označeného exekučného titulu exekúciu\nvyhlásili za neprípustnú a zastavili ju.\nÚstavný súd preto po preskúmaní uznesenia krajského súdu konštatuje, že v ňom\nnemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti právnych záverov\nkrajského súdu alebo ktoré by spočívali v ich nedostatočnom odôvodnení.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľky, že v obdobných veciach iných účastníkov\nkonania rozhodol ten-ktorý všeobecný súd spôsobom, s ktorým sa sťažovateľka stotožnila,\na že naopak, v jej veci rozhodli súdy odlišne, ústavný súd konštatuje, že nie je úlohou\nústavného súdu zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie\nrozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov (m. m. I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07).\n\n12\n\nZ týchto dôvodov ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali\nmožnosti porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy aj čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením krajského súdu.\nÚstavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. II. ÚS 78/05) zastáva\nnázor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1\nústavy (ako aj čl. 11 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu), ak toto\nporušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy\nvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. Inak povedané, o prípadnom porušení označeného\nzákladného a iného práva hmotnoprávneho charakteru (čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1\nlistiny, čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu) by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak\nby zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,\nresp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení\ns ich porušením.\nÚstavný súd dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu, ako aj dôvody uvádzané\nsťažovateľkou v sťažnosti neobsahujú také skutočnosti, ktoré by svedčili o porušení\nústavnoprocesných princípov podľa čl. 46 až čl. 48 ústavy, a teda ani základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti krajskému súdu odmietol pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch\nna ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\n\n13\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. decembra 2010\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}