{"guid": "ussr:bcf615af-764c-44e3-8594-df4d15e855b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2011 z 16. 6. 2011", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. júna 2011, sp. zn. II. ÚS 81/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2011-06-16", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bcf615af-764c-44e3-8594-df4d15e855b0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcf615af-764c-44e3-8594-df4d15e855b0", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bcf615af-764c-44e3-8594-df4d15e855b0", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bcf615af-764c-44e3-8594-df4d15e855b0/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 81/2011-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2011 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa\nprerokoval sťažnosť M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., ktorou namietala\nporušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6 Co\n275/2010-78 z 23. septembra 2010, a takto\nrozhodol:\n1. Právo M. H. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6 Co 275/201078 z 23. septembra 2010 p o r u š e n é b o l o .\n2. Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 6 Co 275/2010-78 z 23. septembra\n2010 a vec v r a c i a\n\nKrajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n\n3. M. H. primerané finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. M. H. p r i z n á v a\n\nnárok na úhradu trov konania v sume 245,70 € (slovom\n\ndvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Krajský súd v Nitre p o v i n n ý\nzaplatiť na účet advokátky Mgr. E. S., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra\n2010 doručená sťažnosť M. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\nsvojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 275/2010-78 z 23. septembra 2010 a ktorou\nžiadala vydať tento nález:\n„1. Krajský súd v Nitre rozhodnutím 6 Co/275/2010-78 z 23. septembra 2010 porušil\nprávo sťažovateľky M. H. spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6 Co/275/2010\nz 23. 9. 2010 a vracia vec tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke M. H., bytom N., priznáva primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 1 200 EUR, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej\nsťažnosti vo výške 245,70 EUR, ktoré je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť jej\nadvokátke Mgr. E. S., N., do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nÚstavný súd uznesením č. k. II. ÚS 81/2011-15 z 10. marca 2011 prijal sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie.\n\n2\n\nAko vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľky a spisu Okresného súdu Komárno (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 10 C 31/2009, ktorý si ústavný súd pripojil pre účely\nrozhodovania o sťažnosti, sťažovateľka sa v tomto konaní ako žalobkyňa domáhala\nnávrhom z 20. januára 2009 uloženia povinnosti M. M., N., „zaplatiť spoločne\na nerozdielne finančné zadosťučinenie za porušenie základných ľudských práv a slobôd,\nako aj zákonom garantovaných práv M. S., vo výške 7 610 € aj s úrokmi z omeškania tj.\ndvojnásobku stanovenej diskontnej sadzby ročne od 20. januára 2000 až do zaplatenia, a to\njej dcére M. H., N., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia“, ako aj náhrady trov konania.\nTento návrh odôvodnila sťažovateľka tým, že žaloba o určenie vlastníckeho práva, ktorú\nproti nej podala M. M. (a ďalšie dve osoby) a o ktorej je vedené konanie pred okresným\nsúdom pod sp. zn. 10 C 14/2000, obsahuje „množstvo ničím nepodložených tvrdení a úvah\nna adresu mojej nebohej matky M. S.“, čím „došlo k zásahu do jej základných ľudských\npráv a slobôd zaručených aj v čl. 19 ústavy ako aj do jej zákonom garantovaných práv\npodľa § 11 – 16 Občianskeho zákonníka“. Ďalej uviedla, že takéto konanie „už ďalej\nnemožno trpieť bez adekvátnej právnej ochrany a finančného zadosťučiennia“, ide o\n„nepravdivé znižujúce tvrdenia“, pričom tento návrh uplatnila „ako oprávenná osoba\npodľa § 13 Občianskeho zákonníka“.\nŽalovaná sa k návrhu písomne na výzvu okresného súdu vyjadrila (25. februára\n2010) prostredníctvom advokáta, ktorého na zastupovanie v konaní splnomocnila, navrhla\nžalobu zamietnuť a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Argumentovala tým, že\nv žalobe vo veci sp. zn. 10 C 14/2000 iba uviedla svoj subjektívny názor a v rámci\nuplatňovania svojich procesných práv, čo nemožno považovať za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv inej osoby.\nV priebehu konania okresný súd vyzval sťažovateľku výzvou z 3. marca 2009 na\nzaplatenie súdneho poplatku za návrh „podľa pol. č. 1 písm. a sadzobníka súdnych\npoplatkov“ vo výške 457 €. Potom, keď sťažovateľka v konaní požiadala o oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, bolo jej toto oslobodenie priznané uznesením krajského súdu č. k.\n9 Co 304/2009-34 z 21. decembra 2009. Sťažovateľka 6. júla 2010 doručila súdu k sp. zn.\n10 C 31/2009 podanie označené ako „späťvzatie návrhu“, v texte ktorého uviedla, že „na\nzáklade § 96 OSP ako aj pod nátlakom som nútená vziať späť a z uvedeného dôvodu aj\n\n3\n\nberiem späť celkom môj vzájomný návrh podľa § 97 OSP zo dňa 20.01.2009, ktorý je\npredmetom tohto konania č. 10 C 31/2009“.\nPotom, ako sa na výzvu okresného súdu vyjadrila žalovaná tak, že so zastavením\nkonania súhlasí, a uplatnila a vyčíslila si nárok na náhradu trov konania, okresný súd\nuznesením č. k. 10 C 31/2009-57 zo 14. júla 2010 konanie zastavil a zaviazal sťažovateľku\nnahradiť žalovanej trovy konania vo výške 4 014,42 €. Výrok o náhrade trov konania\nodôvodnil okresný súd tým, že sťažovateľka v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zavinila zastavenie konania. Výšku náhrady trov konania\nokresný súd určil tak, že mal za preukázané, že boli pre žalovanú jej advokátom vykonané\ndva úkony právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu), pričom s poukazom\nna § 10 ods. 8 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v platnom znení (ďalej aj „advokátska tarifa“), za každý úkon právnej služby patrí\nodmena 2 000 € zvýšená o režijný paušál (2 x 2 000 € + 2 x 7,21 €).\nProti tomuto uzneseniu, avšak iba proti výroku o náhrade trov konania, podala\nsťažovateľka (medzičasom už zastúpená advokátkou) odvolanie. Výrok o zastavení konania\nnadobudol právoplatnosť 4. septembra 2010. V odvolaní sťažovateľka poukázala na to, že\nžalovanej okresný súd priznal náhradu trov právneho zastupovania podľa § 10 ods. 8\nadvokátskej tarify (osobitná úprava výšky odmeny advokáta v konaní o ochranu osobnosti),\nhoci sa sťažovateľka návrhom nedomáhala ochrany osobnosti, ale zaplatenia sumy\n(nedomáhala sa súčasne morálnej satisfakcie a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch),\nčomu nasvedčuje aj výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku podľa pol. č. 1\npísm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhla uznesenie okresného súdu v napadnutom\nvýroku zmeniť tak, že žalovanej bude priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške\n489,10 € (vypočítaná podľa § 10 ods. 1 advokátskej tarify) a žalobkyni náhrada trov\nodvolacieho konania (145,55 €).\nKrajský súd uznesenie okresného súdu v jeho napadnutej časti uznesením č. k.\n6 Co 275/2010-78 z 23. septembra 2010 ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť jeho doručením právnej zástupkyni sťažovateľky 3. januára 2011.\nSťažovateľka svoju sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu č. k. 6 Co 275/2010-78\nz 23. septembra 2010 pre porušenie čl. 6 dohovoru odôvodnila tým, že krajský súd jej vec\n\n4\n\nnesprávne právne posúdil. Návrh sťažovateľky nemožno považovať za žalobu o ochranu jej\nosobnosti, domáhala sa ňou iba plnenia (zaplatenia 7 610 €), nebola zastúpená advokátom,\nz jej žaloby nie je zrejmé, akým pomerom sa sťažovateľka dožaduje zaplatenia za porušenie\njednotlivých základných práv, aká suma (a či vôbec) pripadá na porušenie osobnostných\npráv. Sťažovateľka uplatnila nárok na plnenie bez nároku na ochranu osobnostných práv,\nnešlo o kombinovaný nárok. Pre konanie o takejto žalobe advokátska tarifa neurčuje\nosobitnú sadzbu za úkon právnej služby, nemožno túto určiť podľa § 10 ods. 5 advokátskej\ntarify. Výška náhrady trov konania, ktorú krajský súd uložil zaplatiť sťažovateľke, je\nv rozpore s právnymi predpismi. Išlo o nárok na zaplatenie, a nie o konanie o ochrane\nosobnostných práv, čo vyplýva aj zo spôsobu vyrubenia súdneho poplatku za návrh [pol.\nč. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov]. Návrh na začatie konania nevzala\nsťažovateľka späť bezdôvodne, vzala ho späť z dôvodu nátlaku, ako to vyplýva aj z podania\nsťažovateľky. Súd sa nevysporiadal s tým, či späťvzatie návrhu sťažovateľkou je vôbec\nplatným právnym úkonom (nedostatok slobody vôle), hoci išlo o neplatnosť absolútnu, na\nktorú mal súd prihliadať z úradnej povinnosti.\nKrajský súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril podaním sp. zn. Spr. 87/11\nz 26. apríla 2011 tak, že poukázal na dôvody rozhodnutia uvedené v odôvodnení uznesenia\nsp. zn. 6 Co 275/2010 z 23. septembra 2010 a zároveň uviedol, že netrvá na ústnom\nprerokovaní veci pred ústavným súdom. Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení uviedla:\n„Odvolací súd rozhodoval na základe podaného odvolania navrhovateľky v časti\nnáhrady trov konania, pričom sa musel vysporiadať s dôvodmi odvolania, a teda aj\ns posúdením obsahu žaloby. Sťažovateľka pred Ústavným súdom namieta samotné\nspaťvzatie žaloby, ktoré podľa nej mal odvolací súd posúdiť ako neplatný právny úkon\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V späťvzatí žaloby však neuviedla žiadne konkrétne\nskutočnosti, prečo svoj návrh na začatie konania vzala späť. Ak bola toho názoru, že svojím\npodaním vlastne nemienila návrh vziať späť, mohla podať odôvodnené odvolanie aj proti\nvýroku uznesenia o zastavení konania, t. j. rovnako, ako podala odvolanie proti uzneseniu\nvo výroku o náhrade trov konania. Keďže z obsahu spisu nič nenaznačovalo, že\nnavrhovateľka v skutočnosti svoj návrh nevzala späť a odvolanie v tomto smere vôbec\nnepodala, potom bol odvolací súd viazaný tým, že uznesenie vo výroku o zastavení konania\n\n5\n\nnadobudlo právoplatnosť (§ 159 ods. 3, § 167 ods. 2 OSP). Pri rozhodovaní o trovách\nvychádzal z toho, že konanie ako také je právoplatne zastavené, a teda že niet dôvodu, aby\nbol výrok o zastavení konania prehodnocovaný v rámci rozhodovania o odvolaní len proti\nvýroku o trovách konania. ...\nPodľa môjho názoru závery vyvodené odvolacím súdom v uznesení zo dňa\n23. septembra 2010 č. k. 6Co/275/2010-78 nie sú ani zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne\na z toho dôvodu z ústavného hľadiska nie sú ani neospravedlniteľné a neudržateľné\n(I.ÚS 17/01). Písomné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu považujem za správne,\nspravodlivé a za také, ktoré nemá za následok porušenie základného práva sťažovateľky.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom súdu a najmä rozsahom odôvodnenia\nnestotožnila, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej nesprávnosti odôvodnenia alebo\no arbitrárnosti tohto odôvodnenia. Rozhodnutím Krajského súdu v Nitre neboli porušené\nzákladné práva sťažovateľky namietané v jej sťažnosti. Vzhľadom na to považujem\npredmetnú sťažnosť za neopodstatnenú, a preto navrhujem, aby jej Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky nevyhovel.“\nSťažovateľka už v podanej sťažnosti uviedla, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie, preto na ďalšiu výzvu ústavného súdu nereagovala.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z . z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\n\n6\n\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\n\n7\n\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nPrávo na spravodlivý súdny proces je vyjadrením základného práva domáhať sa\nsúdnej ochrany, je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj\n„bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu.\nV zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd\n(I. ÚS 22/03).\nVychádzajúc z týchto ústavne významných úvah zaoberal sa ústavný súd posúdením\nobsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk.\nSťažovateľka odôvodňovala tvrdené porušenie svojho práva na spravodlivé súdne\nkonanie v konaní jednak tým, že bola vôbec zaviazaná na náhradu trov konania žalovanej,\npretože podľa jej názoru na takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky, a jednak\ntým, že povinnosť nahradiť trovy konania (odmenu advokáta) jej bola uložená podľa\nustanovení advokátskej tarify upravujúcich výšku odmeny advokáta v konaní o ochrane\nosobnosti, pretože súdne konanie vedené sťažovateľkou nebolo konaním o ochranu\nosobnosti.\nPokiaľ sťažovateľka tvrdila, že nemala byť na náhradu trov konania zaviazaná vôbec,\ntento svoj názor odôvodňovala s poukazom na § 146 ods. 2 OSP tým, že povinnosť uhradiť\ntrovy konania v prípad jeho zastavenia možno žalobcovi uložiť iba vtedy, ak zastavenie\nkonania zavinil. Sťažovateľka podľa jej názoru síce návrh vzala späť a navrhla konanie\n\n8\n\nzastaviť, avšak neurobila tak bezdôvodne, vzala ho späť z dôvodu nátlaku, ako to vyplýva aj\nz podania sťažovateľky, v dôsledku čoho sa mali súdy vysporiadať s tým, či späťvzatie\nnávrhu sťažovateľkou je vôbec platným právnym úkonom s ohľadom na nedostatok slobody\nvôle, pretože ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú mal súd prihliadať z úradnej povinnosti.\nPokiaľ sťažovateľka tvrdila, že výška náhrady trov konania bola súdom určená\nv rozpore s advokátskou tarifou, tento svoj názor odôvodňovala tak, že predmetom konania\npred súdom nebola ochrana jej osobnosti, ale jednoduchý nárok na plnenie, pričom ak\nv prípade konania o ochranu osobnosti advokátska tarifa ustanovuje odmenu advokáta\nosobitne v § 10 ods. 8, v prípade konania o zaplatenie žalovanej sumy v § 10 ods. 1\nadvokátskej tarify. Ak súd priznal nárok na náhradu trov konania vychádzajúc z ustanovenia\n§ 10 ods. 8 advokátskej tarify, rozhodol podľa normy, ktorá sa na vec nevzťahovala.\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania podľa jeho výsledku, ak konanie... bolo zastavené.\nPodľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa\nmuselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.\nPodľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP ak sa však pre správanie odporcu vzal späť\nnávrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.\nPodľa § 9 ods. 1 advokátskej tarify základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa\ntarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,\nktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\nPodľa § 10 ods. 1 advokátskej tarify ak nie je ustanovené inak, základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je... nad 6 638,78 €\ndo 33 193,92 € 220,74 € plus 16,60 € za každých aj začatých 1 659,70 € prevyšujúcich\nsumu 6 638,78 €.\n\n9\n\nPodľa § 10 ods. 8 advokátskej tarify vo veciach ochrany osobnosti podľa\nObčianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných\nprostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva\nduševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1 000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej\nujmy, a 2 000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.\nKrajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. 6 Co 275/2010-78 z 23. septembra 2010\nvo vzťahu k otázke správnosti samotného zaviazania sťažovateľky na náhradu trov\nzastaveného konania uviedol:\n„V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo\nvšeobecnosti postupuje podľa § 146 ods. 1 OSP, teda žiaden z účastníkov konania nemá\nnárok na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj dve výnimky,\nktoré sa nachádzajú v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Prvá veta ods. 2 § 146 OSP\npredpokladá zavinenie niektorého účastníka konania na zastavení konania, toto zavinenie\nmôže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu a teda aj\npovinnosť uhradiť trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie navrhu\na súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá § 146 pods. 2 druhá veta OSP, teda, že\nspäťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, by bolo spôsobené správaním sa odporcu. Ak\nby späťvzatie návrhu bolo spôsobene správaním sa odporcu, napríklad, ak by odporca plnil\nnavrhovateľovi po podaní žaloby, bol by povinný uhradiť trovy konania odporca podľa\n§ 146 ods. 2 druhá veta.\nSúd pri rozhodovaní o trovách zastaveného koania musí najprv posúdiť, či nie sú\nsplnené zákonné podmienky pre použitie § 146 ods. 2, teda, či sa nejedná o niektorú zo\nspomínaných výnimiek a len v prípade, že tomu tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného\nkoannia pdoľa § 146 ods. 1 OSP.\n... Odvolací súd zo spisového materiálu súdu prvého stupňa zistil, že navrhovateľka\nspäťvzala návrh na začatie konania a to bez udania dôvodu, ani v podanom odvolaní\nnavrhovateľka nijako nezdôvodnila späťvzatie návrhu. Z uvedených dôvodov je potrebné\nkonštatovať, že navrhovateľka zavinila zastavenie konania tak, ako to predpokladá\n§ 146 ods. 2 prvá veta OSP tým, že vzala späť návrh na začatie konania bez udania dôvodu\na v zmysle tohto ustanovenia je povinná uhradiť trovy konania.“\n\n10\n\nZmyslom a účelom ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP a § 146 ods. 2 OSP je\núprava otázky náhrady trov zastaveného konania vychádzajúca z princípu, podľa ktorého\nv prípade, ak účastník konania vezme návrh na začatie konania späť a zaviní tým, že\nkonanie musí byť zastavené, je povinný znášať aj trovy konania, okrem prípadu, že takýto\nstav zavinila protistrana v spore. Pokiaľ sťažovateľka argumentovala tým, že svoj návrh na\nzačatie konanie vzala späť podaním, v ktorom uviedla, že „na základe § 96 OSP ako aj pod\nnátlakom som nútená vziať späť a z uvedeného dôvodu aj beriem späť celkom môj... návrh“,\nčo má vyvolať pochybnosť o platnosti takéhoto úkonu, tento argument je nenáležitý\nz dôvodu, že sťažovateľka v ďalšom priebehu konania proti samotnému výroku o zastavení\nkonania odvolanie nepodala, čím potvrdila svoje rozhodnutie privodiť zastavenie konania.\nIba zo samotnej tejto formulácie späťvzatia návrhu preto nemožno vyvodiť, že pri tomto\núkone absentovala vôľa sťažovateľky. Uvedená skutočnosť nemôže mať žiaden vplyv ani\nna posudzovanie splnenia podmienok podľa § 146 OSP.\nÚstavný súd s ohľadom na už uvedené dospel, pokiaľ ide o otázku samotného\npriznania náhrady trov zastaveného konania žalovanej, k záveru, že krajský súd na vec\nsťažovateľky aplikoval právnu normu (§ 146 OSP) spôsobom, ktorý nepoprel jej účel\na zmysel. Právne závery krajského súdu neboli zjavne arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné.\nKrajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. 6 Co 275/2010-78 z 23. septembra 2010\nvo vzťahu k správnosti aplikácie ustanovenia § 10 ods. 8 advokátskej tarify okresným\nsúdom na vec sťažovateľky uviedol:\n„Na ochranu osobnostných práv Občiansky zákonník ponúka viacero prostriedkov\nochrany a to tzv. negatórnu žalobu alebo návrh na upustenie od neoprávnených zásahov,\ntzv. reštitučnú žalobu alebo návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov\na tzv. satisfakčnú žalobu alebo návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Uvedené\nšpeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa okolností jednotlivého\nprípadu môžu použiť samostatne alebo kumulatívne. Posledný spomínaný prostriedok\nochrany osobnostných práv – satisfakčná žaloba sleduje priznanie satisfakcie občanovi,\n\n11\n\nktorého osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno\nodčiniť obnovením pôvodného stavu.\n... Ohľadom výšky náhrady trov konania, ktorá bola priznaná odporkyni súd\npostupoval v zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého je odmena za úkon\nprávnej služby 2 000 €. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že išlo\no žalobu na ochranu osobnosti, a nie o žalobu o zaplatenie, ako to v odôvodnení odvolania\ntvrdila navrhovateľka a to vzhľadom na to, že navrhovateľka žiadala síce zaplatenie určitej\nsumy, ale ako finančné zadosťučinenie za porušenie základných ľudských práv a slobôd M.\nS., matky navrhovateľky a žalobu zdôvodnila ust. § 11 – 16 Občianskeho zákonníka, teda\nbezpochyby išlo o žalobu na ochranu osobnosti, konkrétne satisfakčnú žalobu. Právny\nzástupca odporkyne si vyčíslil odmenu za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie\nveci a vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.2.2010, teda spolu za dva úkony 4 000 € a ku každému\nz úkonov režijný paušál po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004), teda právnemu\nzástupcovi odporkyne patrí odmena v celkovej výške 4 014,42 €.\nPoukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého\nstupňa v danej veci správne rozhodol, keď navrhovateľku zaviazal na zaplatenie trov\nkonania odporkyni, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP\npotvrdil a zároveň sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a podľa § 219\nods. 2 OSP iba poukazuje na správnosť týchto dôvodov.“\nPokiaľ sťažovateľka tvrdila, že na vec nemalo byť aplikované ustanovenie § 10\nods. 8 advokátskej tarify, pretože nešlo o spor na (postmortálnu) ochranu osobnosti, ani toto\ntvrdenie sťažovateľky neobstojí, a to už len s ohľadom na obsah návrhu na začatie konania\nsamotnej sťažovateľky, ktorý je úplne zrejmý a v ktorom sa domáha „finančného\nzadosťučinenia“ za konanie spočívajúce v „množstve ničím nepodložených tvrdení a úvah\nna adresu mojej nebohej matky M. S.“, čím „došlo k zásahu do jej základných ľudských\npráv a slobôd zaručených aj v čl. 19 ústavy ako aj do jej zákonom garantovaných práv\npodľa § 11 – 16 Občianskeho zákonníka“, a poukazuje aj na to, že postupuje ako\n„oprávenná osoba podľa § 13 Občianskeho zákonníka“. Na tomto závere nič nemôže\nzmeniť ani zjavne nesprávny postup okresného súdu pri vyrubovaní súdneho poplatku (od\nplatenia ktorého bola ostatne sťažovateľka napokon oslobodená) a ani skutočnosť, na ktorú\n\n12\n\npoukazuje sťažovateľka, a to, že sa domáha iba peňažného plnenia, a nie súčasne aj inej\nformy satisfakcie, pretože (ako to správne uviedol aj krajský súd) je vecou navrhovateľa v\nkonaní o ochranu osobnosti, ktorý z viacerých možných prostriedkov ochrany využije, resp.\nči sa ich rozhodne kumulovať.\nÚstavný súd s ohľadom na už uvedené dospel, pokiaľ ide o otázku správnosti\nprávneho posúdenia výšky náhrady trov konania podľa § 10 ods. 8 advokátskej tarify,\nk záveru, že ak krajský súd na vec sťažovateľky aplikoval toto ustanovenie, postupoval\nspôsobom, ktorý nepoprel účel a zmysel osobitnej úpravy výšky odmeny advokáta pri\nzastupovaní v konaní o ochranu osobnosti.\nNapriek uvedenému však rozhodnutie krajského súdu neobstojí, hoci z iného dôvodu,\nnež na ktorý poukazovala sťažovateľka.\nAko vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, tento potvrdil ako vecne\nsprávne uznesenie okresného súdu napriek tomu, že tento pri aplikácii § 10 ods. 8\nadvokátskej tarify dospel k záveru, podľa ktorého v zmysle tohto ustanovenia patria\nv konaní o ochrane osobnosti účastníkovi náhrada trov konania za jeden úkon právnej\nslužby vo výške 2 000 €. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „v zmysle\n§ 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z... je odmena za úkon právnej služby 2 000 €..., teda\nspolu za dva úkony 4 000 € a ku každému z úkonov režijný paušál po 7,21 € (§ 16 ods. 3\nvyhlášky 655/2004), teda právnemu zástupcovi odporkyne patrí odmena v celkovej výške\n4 014,42 €.“\nÚstavný súd zotrváva na stanovisku (podobne aj IV. ÚS 1/02), že zásadne nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí konanie\npred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri\nprerokovávaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomocí zo zákonnej úpravy\na z vlastnej interpretácie zákonov.\n\n13\n\nÚstavný súd je však oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania\na rozhodovania všeobecných súdov vo veciach, v ktorých už niet iného nadriadeného alebo\nopravného súdu, ktorý by chránil základné právo účastníka konania. Tieto zásady týkajúce\nsa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti boli relevantné aj\nv danej veci. V prípade, ak právne závery všeobecného súdu sú zjavne arbitrárne, sú\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Takáto situácia nastáva aj\nv prípade, ak všeobecný súd vykladá a aplikuje právnu normu takým spôsobom, ktorý\nzjavne popiera jej účel a zmysel.\nV prípade sťažovateľky aplikoval krajský súd ustanovenie § 10 ods. 8 advokátskej\ntarify tak, že sumu 2 000 € uvedenú v tomto ustanovení pokladal za výšku odmeny advokáta\nza jeden úkon právnej služby, hoci zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že táto suma je\ntarifnou hodnotou veci (v prípade konania o ochrane osobnosti podľa Občianskeho\nzákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch,\nvo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného\nvlastníctva, ak sa navrhovateľ žiada náhradu nemajetkovej ujmy).\nKrajský súd vykladal a aplikoval ustanovenie § 10 ods. 8 advokátskej tarify neberúc\ndo úvahy znenie § 9 ods. 1 advokátskej tarify, ktoré upravuje spôsob určenia výšky odmeny\nadvokáta za jeden úkon právnej služby (je základným ustanovením upravujúcim postup\nsúdu pri rozhodovaní o výške odmeny advokáta). Podľa tohto ustanovenia sa odmena\nadvokáta stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu\núkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\nZ uvedeného je zrejmé, že pri kontrole výpočtu výšky odmeny advokáta okresným\nsúdom vo veci sťažovateľky mal krajský súd sumu uvedenú v § 10 ods. 8 advokátskej tarify\npovažovať nie za výšku odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby, ale iba za tarifnú\nhodnotu veci, z ktorej mal určiť výšku odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby,\na celkovú výšku odmeny advokáta potom zistiť ako súčin takto zistenej odmeny za jeden\núkon právnej služby a preukázaného počtu úkonov vykonaných advokátom odporcu\nv konaní.\n\n14\n\nKeďže právne závery krajského súdu boli zjavne arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým\nrozhodnutím bolo porušené právo sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo\nveci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej\npráva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nV záujme ochrany dohovorom garantovaného práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1, ktoré boli u sťažovateľky porušené uznesením krajského súdu, bolo\npotrebné toto uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie\nkrajskému súdu.\nBude úlohou krajského súdu v ďalšom priebehu odvolacieho konania rozhodnúť\no odvolaní sťažovateľky proti prvostupňovému rozhodnutiu takým spôsobom, ktorý bude\nústavne konformný a bude v súlade s právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto náleze.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\npráva boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka si uplatňovala\nz tohto dôvodu nárok na zaplatenie sumy 1 200 €.\nNávrh na priznanie primeraného spravodlivého zadosťučinenia odôvodnila\nsťažovateľka tým, že rozhodnutím krajského súdu bola diskriminovaná, pretože vo veci\nokresného súdu sp. zn. 9 C 156/97, v ktorej bolo konanie po späťvzatí žaloby tiež zastavené,\nbolo o trovách konania rozhodnuté tak, že nárok na ich náhradu nebol priznaný žiadnemu\n\n15\n\nz účastníkov (v konaní bola žalovanou matka sťažovateľky a jednou zo žalobcov bola M.\nM., predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva); sťažovateľka je invalidnou\ndôchodkyňou a „je pre ňu maximálne stresujúca hrozba exekúcie na vymoženie trov, ktoré\nboli priznané nad zákonný rámec a pri nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu môže\nmať pre ňu vykonanie exekúcie následky vo forme ireverzibilných existenčných problémov“;\nrozhodnutie krajského súdu podľa názoru sťažovateľky môže súvisieť s okolnosťou, že\nústavný súd prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo veci sp. zn. IV. ÚS 78/2010 rovnakej\nzákonnej sudkyne a vydal nález vo veci sp. zn. I. ÚS 77/2010 týkajúcej sa manžela zákonnej\nsudkyne, navyše krajský súd o podanom odvolaní rozhodol za „neobvykle krátky čas“.\nZ týchto dôvodov je sťažovateľka toho názoru, že iba konštatovanie porušenia jej práv\na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočnou satisfakciou pre sťažovateľku\na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 200 € je primerané miere\nzásahu do jej práv.\nÚstavný súd sťažovateľke tento nárok nepriznal s poukazom na to, že neuviedla také\nkonkrétne dôvody, ktoré by opačný postup odôvodňovali. Pokiaľ sťažovateľka dôvodila\ntým, že v inej veci obdobných účastníkov nebola pri zastavení konania priznaná náhrada\ntrov konania žiadnemu z účastníkov, tento argument (podobne ako aj úvahu sťažovateľky\no neobvykle krátkom čase rozhodovania krajského súdu o podanom odvolaní a možných\ndôvodoch tohto stavu), považoval ústavný súd za taký, ktorý s vecou nesúvisí, a to\nz dôvodu, že predmetom konania vo veci okresného súdu sp. zn. 9 C 156/97 bolo určenie\nvlastníckeho práva, ako aj z dôvodu, že iba zo sťažovateľkou predloženého uznesenia\nnemožno zistiť, či v tejto veci vôbec trovy konania účastníkom vznikli a či si ich zákonným\nspôsobom uplatnili. Pokiaľ sťažovateľka argumentovala tým, že dôvodom na priznanie\nprimeraného zadosťučinenia má byť hrozba exekúcie, ktorá ju stresuje a výsledok\nexekučného konania už nebude možné navrátiť do pôvodného stavu, ústavný súd poukazuje\nna to, že dôvody priznania primeraného zadosťučinenia nemôžu byť iba hypotetické\na viažuce sa na budúce okolnosti, o ktorých nie je zrejmé, či vôbec nastanú a aké budú mať\nnásledky.\n\n16\n\nÚstavný súd sťažovateľke podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal nárok\nna náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním\nadvokátom v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka si ich uplatnila vo výške\n245,70 €. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov patrí\nza dva úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti –\nvykonané v roku 2010 odmena v sume 2 x 120,23 € a režijný paušál 2 x 7,21 € (spolu\n254,88 €).\nSťažovateľka si však z titulu náhrady trov konania uplatnila sumu 245,70 €. Keďže\ntáto suma neodporuje platným právnym predpisom, ústavný súd rozhodol tak, že\nsťažovateľke priznal náhradu trov konania v ňou uplatnenej výške.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2011\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/275/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e364aa2a-de44-4460-925e-c0c9f41b5931", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e364aa2a-de44-4460-925e-c0c9f41b5931"}, {"guid": "ussr:7647f61f-13d6-4fce-b969-531f951d0d8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7647f61f-13d6-4fce-b969-531f951d0d8f"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "77f4d46f-b49f-4510-8ecb-b939b788d0bb:82237177-77e6-448f-97ef-34a0ddeaffb1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1218206310.3", "spisova_znacka": "9Co/116/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/116/2024 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1218206310.3"}, {"guid": "338a992a-c45b-498e-856f-c0b5ac95677f:523205da-b746-4124-94bc-a78607b59b35", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2120206391.2", "spisova_znacka": "26Co/121/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/121/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2120206391.2"}, {"guid": "cb44e267-0e89-4f72-87aa-dfa4042a435d:bc49b432-c257-40a3-86d9-0d388a1fcc4e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8120200438.2", "spisova_znacka": "2Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/46/2024 z 15. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8120200438.2"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:3910f069-bf78-4994-a7a0-6c80cb666097", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:5d52ebcb-d25a-4a85-8df6-59f4e393c022", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:bda40433-43eb-4ae2-a094-7cd134b2d241", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:eec79f95-e29c-47a4-9ea3-37ac9772d67c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:43235491-d1ae-4bd2-9e61-96bc3e6e6504", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "65b43a0a-3136-461e-a6d8-698992749f95:b31f74b8-3d34-4de8-82d1-ecaec3221a10", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115226649.1", "spisova_znacka": "25Co/258/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/258/2016 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115226649.1"}, {"guid": "65b43a0a-3136-461e-a6d8-698992749f95:90422ae5-5bb4-4cb9-a7fe-2ad358d60708", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115226649.1", "spisova_znacka": "25Co/258/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/258/2016 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115226649.1"}, {"guid": "51d1a7fc-bbc0-4bb8-bc65-86b7af0568bd:7144a48d-47dd-48fd-bdbc-16dacc404d76", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6111212719.1", "spisova_znacka": "41Cob/259/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/259/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6111212719.1"}]}