{"guid": "ussr:bceea8a2-e20c-4ea4-b5dd-a8b0021fa5b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/07 z 20. 9. 2007", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2007, sp. zn. II. ÚS 200/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2007-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bceea8a2-e20c-4ea4-b5dd-a8b0021fa5b1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bceea8a2-e20c-4ea4-b5dd-a8b0021fa5b1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bceea8a2-e20c-4ea4-b5dd-a8b0021fa5b1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bceea8a2-e20c-4ea4-b5dd-a8b0021fa5b1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 200/07-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra\n2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,\nB., vo veci namietaných porušení jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1\na 2 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami\nKrajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach vedených pod sp. zn. Pš 11/04 z 22. októbra\n2004 a sp. zn. Pš 55/04 z 12. októbra 2004 v spojitosti s rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 6 To 28/04 z 19. januára 2005\na sp. zn. 1 Toš 3/05 z 20. januára 2005 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ing. V. M. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2005\ndoručená sťažnosť Ing. V. M., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\nJUDr. M. K., B., ktorou namietal porušenie svojich práv tým, že bola zamietnutá jeho\nžiadosť o prepustenie z väzby a väzba bola predĺžená, čím mali byť porušené čl. 17 ods. 1, 2\na 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5\n\nods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1 a 2 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou\nŠpeciálneho súdu (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. Pš 11/04 z 22. októbra 2004\na sp. zn. Pš 55/04 z 12. októbra 2004 v spojitosti s rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 To 28/04 z 19. januára 2005\na sp. zn. 1 Toš 3/05 z 20. januára 2005.\nZo sťažnosti vyplynulo, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. Pš 11/04\nzamietol 22. októbra 2004 podľa § 72 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní\nsúdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby a podľa § 73 ods. 1 písm. b), ods. 3 Trestného\nporiadku neprijal jeho písomný sľub s odôvodnením, že u sťažovateľa stíhaného za trestný\nčin podľa § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“) a trestný čin podľa § 148 ods. 1 a 5 Trestného zákona naďalej\ntrvajú dôvody väzby podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uvedené rozhodnutie\nnapadol sťažovateľ sťažnosťou, ktorú najvyšší súd v konaní sp. zn. 6 To 28/04 19. januára\n2005 zamietol podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú.\nKrajský súd uznesením sp. zn. Pš 55/04 z 12. októbra 2004, v záhlaví ktorého je\nuvedené, že krajský súd rozhodoval 14. decembra 2004, podľa § 71 ods. 1 Trestného\nporiadku predĺžil väzbu sťažovateľovi a ďalším obvineným do 15. júna 2005. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn.\nToš 3/05 20. januára 2005 zamietol podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým,\nže u obvineného sa na dôvodoch väzby nič nezmenilo.\nV odôvodnení sťažnosti sťažovateľ uviedol, že už Okresný súd Trnava, ktorého\nrozhodnutím sp. zn. Tp 116/2004 z 18. júna 2004 bol vzatý do väzby, neuviedol žiadne\nkonkrétne skutočnosti odôvodňujúce jeho väzbu. Ani krajský súd rozhodujúc o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby bližšie nekonkretizoval vo vzťahu k sťažovateľovi\ndôvodnú obavu z pokračovania trestnej činnosti, len uviedol, že by mohol „vyvíjať aktivity\nsmerujúce k založeniu nových resp. novej firmy, prostredníctvom ktorej by sa snažil\n\n2\n\ndistribuovať minerálne oleje miešané s naftou a tiež sa snažil realizovať účelové prevody\nzadĺžených firiem na iné právnické a fyzické osoby, vyvíjajúc tak snahu zakrývať nelegálne\nobchody s minerálnymi olejmi“. Najvyšší súd v rozhodnutí o sťažnosti uviedol, že už\nsamotná trojročná doba, počas ktorej mala byť páchaná obzvlášť závažná trestná činnosť,\nodôvodňuje obavu z pokračovania trestnej činnosti v prípade prepustenia sťažovateľa na\nslobodu. Pokiaľ krajský súd rozhodoval o predĺžení väzby sťažovateľa opäť konštatoval, že\ndôvodnosť trestného stíhania nebola zoslabená a dôvody väzby sa nezmenili, pričom ich\nvšak vo vzťahu k sťažovateľovi ničím nekonkretizoval. To isté stanovisko k pretrvávaniu\ndôvodov väzby si osvojil aj najvyšší súd. Sťažovateľ namieta, že jeho trestné stíhanie je\nnezákonné, pretože je nedostatočne odôvodnené. Rozhodnutia súdov o jeho väzbe sú\nzaložené\n\nna\n\nneistých,\n\nhypotetických\n\na\n\nnekonkrétnych\n\ndohadoch\n\na nedostatočne\n\nodôvodnených podozreniach.\nO žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, ako aj o návrhu prokurátora na\npredĺženie väzby rozhodovali súdy na neverejných zasadnutiach a bez vypočutia\nsťažovateľa. O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby bolo navyše rozhodnuté\nso zbytočnými prieťahmi.\nTýmito názormi a stanoviskami malo dôjsť zo strany všeobecných súdov k porušeniu\npráv a slobôd sťažovateľa, a preto žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie\nkonanie a vydal tento nález:\n„Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Pš 11/04 zo dňa 22. 10. 2004\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 To 28/04 zo dňa 19. 01. 2005\nbolo porušené základné právo Ing. V. M. (...) zakotvené v čl. 17. ods. 1, 2, 5, v čl. 46 ods. 1\na v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods. 3, v čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1, 2\npísm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Pš 55/04 zo dňa 12. 10. 2004\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Toš 3/05 zo dňa 20. 01. 2005\nbolo porušené základné právo Ing. V. M. (...) zakotvené v čl. 17 ods. 1, 2, 5, a v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1, 2 písm. c) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n3\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. Pš 11/04 zo dňa 22. 10. 2004 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 To 28/04 zo dňa 19. 01. 2005 a uznesenie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. Pš 55/04 zo dňa 12. 10. 2004 a uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Toš 3/05 zo dňa 20. 01. 2005 a vec vracia na ďalšie\nkonanie.\nIng. V. M. (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n10.000.000,- Sk (...), ktoré sú odporcovia povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nKrajskému súdu v Banskej Bystrici a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nukladá spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia Ing. V. M. (...) za\nzastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, na účet advokáta JUDr. M. K., (...)\ndo 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri\npredbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia\nnávrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n4\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nČo sa týka namietania označených práv sťažovateľa rozhodnutiami krajského súdu,\nústavný súd vychádzajúc zo svojej subsidiárnej právomoci odmietol túto časť sťažnosti\nsťažovateľa pre nedostatok právomoci.\nČo sa týka namietania porušenia označených základných práv sťažovateľa\nrozhodnutiami najvyššieho súdu, ústavný súd ich posúdil z hľadiska námietok sťažovateľa\nspočívajúcich\n\nv nedostatočnom\n\nodôvodnení\n\nrozhodnutí\n\nzaložených\n\nna\n\nneistých,\n\nhypotetických, nekonkrétnych a nedostatočne odôvodnených podozreniach vyšetrovateľa,\nna ktorom sú založené namietané rozhodnutia najvyššieho súdu, nepreukazujúcich\ndôvodnosť trestného stíhania za absencie dôvodnej obavy v pokračovaní v trestnej činnosti,\nv absencii vypočutia sťažovateľa v konaní o oprávnenosti trvania väzby a urýchleného\nrozhodnutia vo veci žiadosti o prepustenie z väzby.\nV uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6 To 28/2004 z 19. januára 2005, ktorým\nzamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. Pš 11/04 z 22. októbra\n2004 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a o neprijatí jeho\npísomného sľubu, najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n„Obvinený je stíhaný za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná\nod roku 2001 prinajmenšom do 31. decembra 2003 so spôsobenou škodou viac ako\n265 000 000 Sk.\nUž skutočnosť, že trestná činnosť mala byť obvineným páchaná počas trojročnej\ndoby je okolnosť, ktorá odôvodňuje obavu, že v prípade jeho prepustenia na slobodu by\nv páchaní majetkovej trestnej činnosti mohol pokračovať. Túto obavu nezoslabuje ani\nokolnosť, že sa dobrovoľne vzdal zastúpenia v jeho viacerých firmách. Trestnú činnosť môže\nv budúcnosti páchať cez iné blízke osoby v týchto firmách, založením nových spoločností na\ntento účel, popr. cestou zmluvy o obchodnom zastúpení spoločností a pod.\nKrajský súd taktiež správne rozhodol o neprijatí písomného sľubu, ktorý dal za\nobvineného jeho obhajca. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd dostatočne odôvodnil,\n\n5\n\npričom najvyšší súd si tieto dôvody osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.\nKeďže dôvody väzby u obvineného podľa § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por. trvajú aj\nnaďalej a sľub obvineného nebolo možné prijať, Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol\nsťažnosť obvineného v zmysle § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú.“\nK uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Toš 3/05 z 20. januára 2005, ktorým najvyšší\nsúd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. Pš 55/04\nzo 14. decembra 2004 o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľa, ústavný súd uvádza, že\nnajvyšší súd sa pomerne podrobne zaoberal skutočnosťami relevantnými pre svoje\nrozhodnutie, keď zamietnutie sťažnosti odôvodnil takto:\n„V týchto (sťažnostiach, pozn.) v podstate zhodne poukazovali na skutočnosť, že\ntrestnej činnosti, pre ktorú sú trestne stíhaní, sa nedopustili a naviac v ich prípade\nneexistujú konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala reálna obava, že budú v trestnej\nčinnosti pokračovať.(...)\nObvinení Ing. V. M. a J. K. ďalej zhodne argumentovali aj tým, že pre obchodné\nspoločnosti, prostredníctvom ktorých sa mala páchať trestná činnosť, jeden prestal\npracovať a druhý bol z jej predstavenstva odvolaný, ktorá okolnosť vedie potom\nk jednoznačnému záveru, že u obidvoch zanikla akákoľvek možnosť v pokračovaní takejto\ntrestnej činnosti. (...)\nVzhľadom k tomu navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté\nuznesenie a prepustil ich z väzby na slobodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa\n§ 147 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu\npredchádzajúce a zistil, že sťažnosti obvinených M. K., R. K., Ing. V. M., J. K. a Mgr. J. P.\nnie sú dôvodné.\nVyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného\nzboru, Odboru boja proti organizovanej kriminalite v B. uzneseniami z 15. a 21. júna 2004,\nČVS: PPZ -11/ BOK-S-I-2004 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie okrem iných L. R.,\nM. K., R. K., Ing. V. M. a J. K. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148\nods. 1, ods. 5 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods.1 Tr. zák. a Mgr. J. P. pre trestný čin\n\n6\n\nzaloženia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák.\nUznesením Okresného súdu v Trnave z 18. júna 2004, sp. zn. Tp 116/2004, v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trnave z 5. augusta 2004, sp. zn. 3 Tpo 21/2004, boli\nobvinení L. R., M. K., R. K., Ing. V. M. a J. K. podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodu\nuvedeného v § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatí do väzby s tým, že táto začala plynúť 15. júna\n2004.\nUznesením Okresného súdu v Trnave z 25. júna 2004, sp. zn. Tp 122/2004, v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trnave z 2. septembra 2004, sp. zn. 4 Tpo 64/2004, bol\nobvinený Mgr. J. P. podľa § 68 ods. 1 z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por.\nvzatý do väzby s tým, že táto začala plynúť 22. júna 2004.\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky podal 22. novembra 2004 na Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou\nŠpeciálneho súdu návrh na predĺženie lehoty trvania väzby obvineným L. R., M. K., R. K.,\nIng. V. M. a J. K. do 15. júna 2005 a obvinenému Mgr. J. P. do 22. júna 2005.\nNásledne prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky uznesením zo 7. decembra 2004, sp. zn. VII Gv 319/04, podľa § 72\nods. 1 Tr. por. bez akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia prepustil obvineného L. R.\nz väzby na slobodu.\nŠesťmesačná lehota trvania väzby u obvinených M. K., R. K., Ing. V. M. a J. K.\nskončila 15. decembra 2004 a u obvineného Mgr. J. P. 22. decembra 2004.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu významných skutočností\nvyplývajúcich zo spisového materiálu dotýkajúcich sa väzby obvinených M. K., R. K., Ing.\nV. M., J. K. a Mgr. J. P. dospel k záveru, že boli splnené podmienky procesného charakteru\nna konanie o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby uvedené v ustanovení § 71 ods. 1,\nods. 4 Tr. por. a aj dôvody na jej predĺženie predpokladané v ustanovení § 71 ods. 1 Tr.\npor.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr považuje za potrebné\nuviesť, že trestné stíhanie obvinených M. K., R. K., Ing. V. M., J. K. a Mgr. J. P. pre vyššie\nuvedené trestné činy je naďalej dôvodné, keďže vo veci boli zabezpečené a vykonané dôkazy\nodôvodňujúce takýto procesný postup vyšetrovateľa.\nRovnako podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nič nezmenilo na\n\n7\n\ndôvodoch väzby u obvinených M. K., R. K., Ing. V. M., J. K., pretože konkrétne skutočnosti\ndeterminované spôsobom a okolnosťami, za akých mali títo obvinení vyššie uvedené trestné\nčiny spáchať, časové obdobie a frekvencia páchania jednotlivých čiastkových útokov,\nnaďalej u nich zakladajú reálnu obavu z pokračovania totožnej trestnej činnosti v úmysle\nzískať majetkový prospech. Naviac u obvineného M. K. je potrebné poukázať na skutočnosť,\nže 17. decembra 2002 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom\nmu bola stanovená skúšobná doba v trvaní siedmich rokov, v rámci ktorej sa mal dopustiť\nďalšej trestnej činnosti obzvlášť závažného charakteru. Taktiež argumentácia obvinených\nIng. J. M. a J. K. neobstojí, keďže doposiaľ zabezpečené a vykonané dôkazy svedčia o tom,\nže naďalej nestratili vplyv v týchto obchodných spoločnostiach a ich postup uvedený\nv podaných sťažnostiach bol v tomto smere len formálneho charakteru, aby týmto spôsobom\ndosiahli prepustenie z väzby na slobodu. Napokon aj v prípade obvineného Mgr. J. P.\nkonkrétne skutočnosti podrobne rozvedené v uzneseniach vyššie uvedených súdov o vzatí do\nväzby, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje, zakladajú reálnu obavu, že by\nobvinený ušiel, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, pričom táto obava pretrváva u neho\nnaďalej.\nNapokon Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že prepustením obvinených M. K.,\nR. K., Ing. V. M., J. K. a Mgr. J. P. by mohlo byť zmarené alebo sťažené dosiahnutie účelu\ntrestného konania, ktorým je predovšetkým náležité zistenie trestných činov a spravodlivé\npotrestanie ich páchateľov podľa zákona, keďže dôvody väzby u všetkých obvinených\nnaďalej trvajú v nezmenenom rozsahu.\nZáverom Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci považuje za\npotrebné uviesť, že sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho\nsúdu pri odôvodnení tohto uznesenia postupoval v rozpore s ustanovením § 134 ods. 2 Tr.\npor., keďže svoje závery založil na argumentácii, ktorá bola použitá pri iných resp.\npredchádzajúcich rozhodnutiach, o čom bezpochyby svedčí aj dátum vyhotovenia tohto\nuznesenia, ktorý je rozdielny od dátumu samotného rozhodnutia o podanom návrhu\nšpeciálneho prokurátora (12. október 2004 - 19. november 2004) a napokon aj samotná\nargumentácia, ktorá je postavená na okolnostiach, ktoré sa vzťahujú na iné dôvody väzby.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obvinených M. K.,\nR. K., Ing. V. M., J. K. a Mgr. J. P. podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodné\n\n8\n\nzamietol, keďže predĺženie lehoty trvania ich väzby do 15. júna 2005 u obvinených M. K.,\nR. K., Ing. V. M. a J. K., resp. do 22. júna 2005 u obvineného Mgr. J. P. je zákonné\na opodstatnené.“\nPodľa názoru ústavného súdu rozhodnutia namietané sťažovateľom nie sú ani\nsvojvoľné ani arbitrárne, sú založené na dostatočných argumentoch odôvodňujúcich tak\nzotrvanie sťažovateľa vo väzbe, ako aj predĺženie väzby, a preto je sťažnosť sťažovateľa\nv časti, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv upravených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\na v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv upravených v čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zjavne\nneopodstatnená.\nČo sa týka námietky sťažovateľa, že v konaní o preskúmaní oprávnenosti väzby\nnebol vypočutý, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 2 písm. c) dohovoru, ústavný súd uvádza, že takáto\npovinnosť pre súd z Trestného poriadku platného v čase rozhodovania najvyššieho súdu\nnevyplývala. Pokiaľ sťažovateľ namieta a argumentuje čl. 5 ods. 4 dohovoru, ústavný súd\nuvádza, že súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať\nurčité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom\nna to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné\nzáruky uvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4\ndohovoru. Z doterajšej judikatúry však vyplýva, že určité základné procesné záruky sa\nmusia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké\nako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom\nprípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu\nponechaniu vo väzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom\nvypočutý. Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní.\nZabezpečenie reálnej kontradiktórnosti konania znamená napríklad právo na prístup\nk spisom, bez ktorého obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty (de Wilde\nc. Belgicko, s. 41, § 76; Trzaska c. Poľsko z 11. júla 2000, Lanz c. Rakúsko z 30. apríla\n2002, Wloch c. Poľsko z 19. októbra 2000).\n\n9\n\nSťažovateľ v konaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj v konaní o návrhu\nprokurátora na predĺženie lehoty väzby mal možnosť vo svojom návrhu, ako aj v opravných\nprostriedkoch predložiť argumenty proti ponechaniu vo väzbe, svoje právo aj využil, bol\noboznámený s návrhom a stanoviskom prokurátora, a preto podľa názoru ústavného súdu\nskutočnosť, že okresný súd aj krajský súd konali na neverejných zasadnutiach bez jeho\nvypočutia, sama osebe neznamená porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Preto\nústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nZjavne neopodstatnená je aj tá časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta, že vo veci\nžiadosti o prepustenie z väzby sa nepostupovalo urýchlene, čím došlo k porušeniu jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4\ndohovoru. Zo samotnej sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že žiadosť\nsťažovateľa podaná Krajskej prokuratúre v Trnave 26. augusta 2004 bola predložená\ns doplnením žiadosti zo 16. septembra 2004 a z 27. septembra 2004 krajskému súdu\n30. septembra 2004, spisový materiál bol však predlžený po predchádzajúcich urgenciách\n8. októbra 2004. Krajský súd rozhodol o žiadosti uznesením z 22. októbra 2004 a po podaní\na doplnení sťažnosti 5. novembra 2004 najvyššiemu súdu predložil spis podľa zistenia\nústavného súdu 10. novembra 2004. Spis s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.\n6 To 28/2004 o zamietnutí sťažnosti z 19. januára 2005 bol krajskému súdu doručený\n28. januára 2005, ktorý rozhodnutie doručil obhajcovi 2. februára 2005 a sťažovateľovi\n3. februára 2005.\nPodľa názoru ústavného súdu bola doba rozhodovania krajského súdu (vrátane\ndoručovania rozhodnutí) v súlade s požiadavkami urýchlenosti a neodkladnosti preskúmania\ndôvodov väzby. Aj keď doba konania na najvyššom súde sa javí ako neprimeraná, ústavný\nsúd vzal do úvahy aj konkrétne okolnosti konania, keď v rovnakom období krajský súd\na najvyšší súd rozhodovali aj o návrhu na predĺženie lehoty väzby, a teda opäť posudzovali\ndôvody ďalšej väzby aj u sťažovateľa, pričom išlo o vec, ktorá sa týkala väčšieho počtu\nobvinených. Navyše z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. Pš 11/04 ústavný súd zistil,\nže najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Toš 100/05 rozhodnutím zo 16. júna 2005\nprepustil sťažovateľa na slobodu. Sťažnosťou, ktorú podal sťažovateľ ústavnému súdu, sa\n\n10\n\ndomáhal práve vyslovenia porušenia svojich základných práv a slobôd, pretože bol\nneoprávnene a v rozpore so zákonom vzatý do väzby, resp. väzba bola predĺžená.\nCitovaným rozhodnutím najvyššieho súdu, ktoré sa stalo právoplatným, sa teda odstránil\nstav, ktorý namietal sťažovateľ už v čase rozhodnutia ústavného súdu, a ním namietané\nporušovania základných práv už netrvali. Tento skutkový stav bol dôvodom na vyslovenie\nzáveru, že sťažnosť je neopodstatnená.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2007\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:69f15b50-7880-4ce7-a645-28b975753951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1"}]}