{"guid": "ussr:bbd623b2-e8a5-4abe-9b10-7441bd8d409e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2011 z 27. 7. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. IV. ÚS 299/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2011-07-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "nazov": "čl. 25 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/120-1976/clanok-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-26", "nazov": "čl. 26 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/120-1976/clanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 26", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 26", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 26", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-25", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bbd623b2-e8a5-4abe-9b10-7441bd8d409e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:bbd623b2-e8a5-4abe-9b10-7441bd8d409e", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:bbd623b2-e8a5-4abe-9b10-7441bd8d409e", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:bbd623b2-e8a5-4abe-9b10-7441bd8d409e/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 299/2011-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. H., T., zastúpenej advokátom Mgr. P. N., T., vo\nveci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k verejnej funkcii za rovnakých\npodmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 25 písm. c) v spojení s čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach nečinnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri určovaní voľného\nmiesta sudcu na Okresnom súde Trenčín a nepredložením návrhu Súdnej rade Slovenskej\nrepubliky na pridelenie JUDr. L. H. na výkon funkcie sudcu na Okresnom súde Trenčín\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. L. H. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. marca\n2011 doručené podanie JUDr. L. H., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\nMgr. P. N., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k verejnej\n\nfunkcii sudcu za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 25 písm. c) v spojení s čl. 26\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) nečinnosťou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri určovaní\nvoľného miesta sudcu na Okresnom súde Trenčín (ďalej aj „okresný súd“) a nepredložením\nnávrhu Súdnej rade Slovenskej republiky na jej pridelenie na výkon funkcie sudcu na\nokresný súd.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«Sťažovateľka je justičná čakateľka v stálej štátnej službe, so vznikom\nštátnozamestnaneckého pomeru dňa 1. 1. 2009, po úspešnom absolvovaní výberového\nkonania, pričom jej služobným úradom je Krajský súd v Trenčíne s pridelením na výkon\nštátnej služby na Okresný súd Trenčín. Vo veku 30 rokov a po absolvovaní povinnej\ntrojročnej prípravnej praxe dňa 13. 10. 2010 úspešne vykonala odbornú justičnú skúšku.\nUvedenými skutočnosťami dňa 13. 10. 2010 splnila všetky zákonné predpoklady na\nvymenovanie za sudcu všeobecného súdu Slovenskej republiky podľa čl. 145 ods. 2 Ústavy\nSR a § 5 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v platnom a účinnom znení (ďalej\nlen „zákon o sudcoch“).\nDňa 15. 10. 2010 požiadala predsedníčka Okresného súdu Trenčín o určenie\nvoľného miesta sudcu, nakoľko sa ku dňu 30. 9. 2010 vzdal funkcie sudcu JUDr. D. J.,\nsudca Okresného súdu Trenčín, a zároveň sťažovateľka už v tom čase spĺňala predpoklady\nna vymenovanie za sudcu.\nKu dňu 31. 12. 2010 sa vzdal funkcie sudcu ďalší sudca Okresného súdu Trenčín\nMgr. B. M.\nPrečo neprišlo k určeniu voľných miest aspoň za sudcov, ktorí sa vzdali funkcie, bolo\nústne zo strany ministerstva povedané, že uvedená situácia sa bude riešiť začiatkom roka\n2011 na základe štatistických údajov, ktoré ministerstvo v tom čase spracovávalo.\nNapriek uvedeným skutočnostiam k určeniu voľného miesta sudcu pre Okresný súd\nTrenčín zo strany ministerstva doposiaľ neprišlo.\nDňa 21. 1. 2011 sa sťažovateľka dozvedela z rozhovoru s ministerkou v médiách Diskusná relácia Na rovinu, zo dňa 21. 1. 2011, 13:00 hod., dostupné na http://tv.sme.sk/\n\n2\n\nv /19020/ sudy-by-nemali-byt-len-pre-harabinove-deti.html, konkrétne z jej vyjadrenia,\ncitujem: „Budeme v budúcnosti vyberať sudcov transparentným výberovým konaním alebo\nautomaticky, trošku to zvulgarizujem a zjednoduším, alebo tam nastúpia automaticky\n„Harabinove deti“, ktoré boli prijaté za justičných čakateľov v posledných 2 alebo 3\nrokoch? Potrebujeme novú krv do justície, čiže pre mňa tie zmeny sú kľúčové. Môžeme\notvoriť možno desiatky nových sudcovských miest a mne nie je jedno, kto na nich nastúpi, či\nna nich nastúpia noví ľudia, alebo či na nich nastúpia, hovorím v úvodzovkách,\n„Harabinove deti“, že nečinnosť zo strany ministerstva pri určovaní voľných sudcovských\nmiest na okresných súdoch nie je náhodná a opodstatnená, ale účelová a svojvoľná, pričom\nsťažovateľke doposiaľ hrubo zasahuje do jej ústavných práv.\nÚčelovou nečinnosťou zo strany ministerstva v určení voľného miesta sudcu\nOkresnému súdu Trenčín a nepredložením návrhu ministerky Súdnej rade SR na pridelenie\nsťažovateľky na výkon funkcie sudcu na uvedené voľné miesto podľa právneho názoru\nsťažovateľky dochádza k diskriminácii voči jej osobe a k porušovaniu jej práv podľa čl. 30\nods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 25 písm. c) v spojení s čl. 26\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach.\nZ čl. 30 ods. 4 Ústavy SR možno odvodiť právo získať verejnú funkciu, ak uchádzač\nsplní všetky právnym poriadkom určené podmienky prístupu k verejnej funkcii.\nDiskrimináciu a znemožnenie prístupu k verejnej funkcii za rovnakých podmienok\npociťuje sťažovateľka najmä voči piatim justičným čakateľom, ktorí splnili všetky\npredpoklady na vymenovanie za sudcov už v apríli 2010, a ktorým bol zo strany\nministerstva a vtedajšej ministerky JUDr. V. P. umožnený zákonným spôsobom prístup\nk verejnej funkcii sudcu, keď hneď nasledujúci kalendárny mesiac, t. j. v máji 2010 mali\nmožnosť predstúpiť pred Súdnu radu SR a dňa 29. júna 2010 boli prezidentom SR\nvymenovaní do funkcie sudcov. Okrem uvedeného nikdy v histórii Slovenskej republiky\nžiadny justičný čakateľ nebol z dôvodu svojho statusu a zo svojho právneho postavenia\npripravený o možnosť prístupu k funkcii sudcu ani nikdy nedošlo k retroaktívnej\nprotiústavnej zmene postavenia justičných čakateľov, a to ani zákonom č. 426/2003 Z. z.\nsúčinnosťou od 1. 11. 2003, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o sudcoch, keď\nprostredníctvom prechodného ustanovenia tohto zákona (§ 151b) zostala zaručená ústavná\n\n3\n\na zákonná možnosť prístupu justičných čakateľov prijatých do štátnej služby pred 1. 11.\n2003 k funkcii sudcu.\nÚstavný súd SR k napadnutým článkom ústavy v niekoľkých rozhodnutiach vyslovil\nnázor, že „význam rovnakých podmienok je v tom, že právnymi predpismi akejkoľvek\nprávnej sily ani praxou orgánov štátnej moci nemožno preferovať či diskriminovať niektoré\nskupiny občanov pred inými skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejným funkciám“\n(II. ÚS 48/97, I. ÚS 161/03, I. ÚS 83/06, PL. ÚS 35/03, III. ÚS 79/04, III. ÚS 75/01).\nSťažovateľkine tvrdenie o úmyselnom porušovaní jej práv zo strany ministerstva\na ministerky je podporené aj navrhnutou novelou zákona o sudcoch, ktorá bola schválená\nNR SR dňa 1. 2. 2011 s účinnosťou od 1. 5. 2011 s absenciou prechodných ustanovení\ntýkajúcich sa justičných čakateľov, ktorí nastúpili do štátnej služby do 1. 5. 2011, a to\nnapriek pripomienkam prezidenta SR o neústavnosti ustanovení o justičných čakateľoch,\nktorých status sa zároveň uvedenou novelou zákona retroaktívne ruší a degraduje, čo je\nv príkrom rozpore s ústavnými princípmi nášho štátu. Taktiež v kontexte s vyjadrením\nministerky v TV SME zo dňa 21. 1. 2011 je evidentné prečo ministerstvo od nástupu\nministerky do funkcie dňa 9. 7. 2010 až dodnes neurčilo žiadne voľné miesto sudcu na\nokresné súdy.\nDňa 15. 3. 2011 po porade ministerky s predsedami krajských a okresných súdov\ntáto bezodkladne určila počty miest sudcov na krajské súdy. Okresným súdom, ktoré sú\nnajviac zaťažené počtom nápadu neurčila žiadne voľné miesto. Všetky kroky ministerky od\njej nástupu do funkcie nasvedčujú tomu, že až do účinnosti protiústavnej novely zákona\no sudcoch (do 1. 5. 2011) neumožní žiadnemu justičnému čakateľovi prístup k funkcii sudcu\nza rovnakých podmienok.\nNa Okresnom súde Trenčín pôsobí 25 aktívnych sudcov. V roku 2010 sa vzdali\nvýkonu funkcie sudcu 2 sudcovia. Okresný súd Trenčín ako jeden z ôsmich súdov\nv Slovenskej republike v sídle krajského súdu má v porovnaní s inými okresnými súdmi\nv rámci kraja rozšírený register vecí, pričom ako jediný v Slovenskej republike má\nvo svojom obvode až 3 ústavy na výkon trestu odňatia slobody vrátane nemocnice pre\nobvinených a odsúdených a 1 väzobný ústav. V porovnaní s inými súdmi v sídle krajského\nsúdu napríklad s Okresným súdom Žilina (33 aktívnych sudcov) je personálne obsadenie\nOkresného súdu Trenčín s 25 aktívnymi sudcami hlboko poddimenzované.»\n\n4\n\nĎalej vo svojej sťažnosti uviedla:\n«Ustanovenie zákona „ministerstvo určí voľné miesta sudcov“ podľa právneho\nnázoru sťažovateľky nemožno vykladať a uplatňovať tak, že ministerstvo (minister) je tým\noprávnené rozhodovať o tom, kto má alebo nemá byť sudcom, ani o tom, či si zo zákona\noprávnená osoba, ktorou sa uvedené miesto má obsadiť (§ 28 ods. 1 zákona o sudcoch\nuvádza, že prioritne justičným čakateľom, ktorý spĺňa všetky predpoklady na vymenovanie\nza sudcu podľa tohto zákona) zaslúži alebo nezaslúži byť sudcom, pretože na takéto\nrozhodovanie (na vlastnú úvahu) nemá v citovanom ustanovení ani v ústave ponechaný\nžiadny priestor.\nDôvod, pre ktorý ministerstvo (ministerka) takto koná sa sťažovateľke javí ako\n„sankcia“ uložená za jej príslušnosť k určitému zákonom podloženému statusu - k statusu\njustičného čakateľa, resp. expresívne ministerkou prezentovanému tiež ako „Harabinove\ndeti“. Ministerke však neprislúcha vykonávať úlohu sudcu a je nepochybné, že týmto\nnemožno obhajovať jej nečinnosť vo vykonávaní svojej kompetencie pri určovaní voľných\nmiest sudcov.\nOkrem toho právo na prístup k verejnej funkcii zaručené čl. 30 ods. 4 ústavy, ktoré\nv spojení s ďalšími ustanoveniami ústavy ustanovuje charakteristický princíp skutočne\ndemokratického politického režimu, by bolo len iluzórne, ak by v akomkoľvek okamihu\nmohol byť jednotlivec pozbavený tohto práva. Preto princíp účinnosti práv vyžaduje, aby\nrozhodnutie, v tomto konkrétnom prípade postup ministerstva, zodpovedalo určitým\nkritériám, ktoré umožňujú vylúčiť svojvôľu resp. zneužitie právomoci zo strany príslušného\norgánu (I. ÚS 13/02-56). Podľa názoru sťažovateľky sa uvedený postup ministerstva\ntakýmito kritériami nevyznačuje, a preto neumožňuje vylúčiť svojvôľu ministerstva\n(ministerky) pri nečinnosti v určení voľného miesta sudcu v prípade sťažovateľky.\nPodľa právneho názoru sťažovateľky riadny a zákonný výkon kompetencie\nministerstva v personálnej oblasti podľa § 71 písm. a) 1. zák. č. 757/2004 Z. z. o sudcoch\nv znení neskorších právnych predpisov spočíva v tom, že určí počty justičných čakateľov na\njednotlivých súdoch tak, aby títo po splnení zákonných predpokladov mohli plynulo nastúpiť\nna miesta sudcov. Z uvedeného dôvodu je i časovo ohraničená prípravná prax justičného\nčakateľa na obdobie 3 roky. Legislatívny zámer v tomto smere určite nebol koncipovaný\n\n5\n\ntak, aby čakateľ umelo „nadsluhoval“ a aby sa mu bezdôvodne predlžovala prípravná prax\npo jej zákonom určenej dobe, najmä na súdoch, kde je akútna potreba ďalšieho sudcu\n(Okresný súd Trenčín). V opačnom prípade nemalo ministerstvo v rokoch 2008 vypísať\nvýberové konania na justičných čakateľov. Ministerstvo zabezpečuje personálne vybavenie\nsúdov, má preto sledovať plynulý prechod justičných čakateľov spĺňajúcich všetky zákonné\npredpoklady na vymenovanie za sudcov tak, aby nebolo ohrozené ich právo prístupu\nk funkcii za rovnakých podmienok a zároveň, ale najmä, aby nebol ohrozený výkon\nsúdnictva z titulu nedostatku sudcov.\nS poukazom na vyššie uvedené sa sťažovateľka stotožňuje s názorom Krajského súdu\nv Bratislave k predmetnej kompetencii ministerstva, vyjadreným v odôvodnení rozsudku\nzo dňa 9. 3. 2005 sp. zn. 4Co/45/04 a Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 1. 12. 2003,\nsp. zn. 22C/160/2000.»\nSťažovateľka svoj návrh na rozhodnutie ústavného súdu v sťažnosti sformulovala\ntakto:\n„... navrhuje, aby Ústavný súd SR, ak prijme sťažnosť na ďalšie konanie, ju\nprerokoval prednostne a neriadil sa poradím, v akom mu bola predložená, nakoľko vec,\nktorej sa sťažnosť týka je naliehavá z dôvodu sťažovateľkinej faktickej straty možnosti\nuplatnenia toho času porušovaných základných práv počnúc nadobudnutím účinnosti novej\nprávnej úpravy dňom 1. 5. 2011 - Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení\nzákona č. 33/2011 Z. z.\nSťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nSťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd SR vydal tento nález:\nI. Základné právo JUDr. L. H. na prístup k verejnej funkcii sudcu za rovnakých\npodmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 25 písm. c) v spojení s čl. 26 Medzinárodného paktu o\nobčianskych a politických právach nečinnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky pri určovaní voľného miesta sudcu Okresnému súdu Trenčín a nepredložením\nnávrhu Súdnej rade Slovenskej republiky na pridelenie JUDr. L. H. na výkon funkcie sudcu\nna Okresný súd Trenčín bolo porušené.\n\n6\n\nII. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky sa prikazuje bezodkladne určiť\nvoľné miesto sudcu Okresnému súdu Trenčín.\nIII. Ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky sa prikazuje po určení voľného\nmiesta sudcu Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bezodkladne predložiť\nSúdnej rade Slovenskej republiky návrh na pridelenie JUDr. L. H. na výkon funkcie sudcu\nna Okresný súd Trenčín.\nIV. JUDr. L. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €\n(slovom päťtisíc eur), ktoré je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky povinné jej\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nV. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky sa ukladá povinnosť zaplatiť\ntrovy právneho zastúpenia JUDr. L. H. , v sume 261,82 € (slovom dvestošesdesiatjeden eur\na osemdesiatdva centov za 2 úkony právnej služby a 2 x režijný paušál) do rúk advokátovi\nMgr. P. N., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\n\n7\n\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom\nalebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,\nktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy „účelovou nečinnosťou\nministerstva spravodlivosti.“.\nMedzi volené a iné verejné funkcie, ku ktorým majú občania prístup za rovnakých\npodmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, patrí aj funkcia sudcu. Obsahom základného práva\npodľa čl. 30 ods. 4 ústavy je prístup k takej funkcii a možnosť nediskriminačného\nuchádzania sa o takú funkciu. Článok 30 ods. 4 ústavy nezaručuje právo stať sa sudcom,\nprávo verejnú funkciu dostať, ale iba právo na prístup k nej, t. j. právo uchádzať sa\no verejnú funkciu za rovnakých podmienok, aké majú vytvorené iní uchádzači.\nRovnako čl. 25 písm. c) paktu obsahuje právo a možnosť každého občana bez\nakýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok\ndo verejných služieb svojej krajiny s vylúčením akejkoľvek diskriminácie podľa čl. 26\npaktu.\nPrístup k verejnej funkcii sa môže realizovať po etapách, formou výberového\nkonania, ktorého výsledok sa dosiahne postupným rozhodovaním, postupným vylučovaním\n\n8\n\njednotlivých uchádzačov o verejnú funkciu, resp. podľa právnej úpravy obsiahnutej\nv zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) a účinnej do 30. apríla\n2011 úspešným absolvovaním výberového konania, „ak tento zákon neustanovuje inak“ [§ 5\nods. 1 písm. g)].\nPodľa § 28 ods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. apríla 2011 sa voľné\nmiesto na okresnom súde obsadzuje bez výberového konania justičným čakateľom\nvykonávajúcim stálu štátnu službu na tomto súde, ktorému skončila prípravná prax\njustičného čakateľa a ktorý spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu podľa tohto\nzákona.\nSťažovateľka v rámci svojej argumentácie vychádzala z toho, že na Okresnom súde\nTrenčín sa „uvoľnili“, resp. vytvorili voľné miesta, ktoré podľa nej ministerstvo malo určiť\nako voľné miesta. Zákon č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 517/2008 Z. z.“),\nustanovil, že § 71 písm. a) prvý bod zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) (v znení\nplatnom a účinnom od 1. januára 2009 do 30. apríla 2011) znie:\n„(Ministerstvo)...\n\nurčuje\n\npočty\n\nsudcov,\n\njustičných\n\nčakateľov\n\na\n\nostatných\n\nzamestnancov súdov a voľné miesta sudcov; počty sudcov určuje po dohode so súdnou\nradou.“\nNovelou zákona o súdoch zákonom č. 517/2008 Z. z. bola súčasne zrušená\n(k 31. decembru 2008) vyhláška ministerstva č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest\nsudcov a voľných miest sudcov na súdoch, ako aj splnomocňovacie ustanovenie pre vydanie\npredmetnej právnej úpravy [§ 92 ods. 2 písm. d) zákona o súdoch]. Táto právna úprava\nznamenala zrušenie objektívne ustanovených kritérií pre posudzovanie vyťaženosti súdov,\nale aj zrušenie definície voľného miesta, resp. kritérií (pravidiel) určovania voľných miest\nsudcov.\n\n9\n\nEsenciálnym predpokladom uplatnenia základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy\nna prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok [čo platí aj o práve podľa čl. 25\npísm. c) paktu] je vznik možnosti obsadiť túto verejnú funkciu, t. j. v danom prípade\nexistencia voľného miesta funkcie sudcu v spojení s vyhlásením výberového konania na\nmiesto sudcu (ak príslušný zákon neustanovuje inak). Až proces prihlasovania sa do takého\nkonania a uchádzania sa o také miesto možno považovať za relevantný z hľadiska\nuplatňovania základného práva uchádzača o také miesto na prístup k verejnej funkcii za\nrovnakých podmienok. Až od tohto okamihu možno uvažovať aj o možnosti porušenia tohto\npráva rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci. Ústavný súd\nnemôže ochraňovať základné právo, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej funkcii ešte reálne\nnemohlo vzniknúť, resp. nevstúpilo do svojej realizačnej fázy. Sťažnosť slúži na\nnamietnutie porušenia základného práva alebo slobody, ku ktorému v čase podania\nsťažnosti reálne došlo (II. ÚS 260/03). Vo vzťahu k obsadzovaniu voľných miest na\nokresných súdoch zákon o sudcoch v platnom a účinnom znení do 30. apríla 2011\nnepredpokladal výberové konanie.\nUrčenie voľného miesta patrí do právomoci ministerstva v oblasti personálnej agendy\nsúdov. V rámci úvahy založenej na posudzovaní splnenia objektívnych kritérií môže teda\nrozhodnúť o existencii voľného miesta, o tom, či voľné miesto existuje, a teda, či voľné\nmiesto určí. Táto úvaha pripúšťa aj možnosť, že voľné miesto v konkrétnom prípade\nneexistuje, a teda voľné miesto ministerstvo neurčí. Súvisí to s počtami sudcov\na s hodnotením zaťaženosti súdov. Neurčenie voľného miesta sudcu neznamená nečinnosť\npri jeho určovaní; môže znamenať, že voľné miesto v reálnom čase neexistuje, resp. že\ndochádza k ustanovovaniu objektívnych kritérií na ich určovanie (t. j. voľných miest), ktoré\nsa týkajú voľných miest sudcov vo všeobecnosti, práve v záujme zachovania rovnakého\nprístupu k funkcii sudcu v zmysle čl. 30 ods. 4 ústavy. Voľné miesto sudcu na príslušnom\nsúde teda nevzniká automaticky, napr. vzdaním sa funkcie iného sudcu tohto súdu. Hoci\npodľa definície vyplývajúcej z vyhlášky, ktorá v období, ktoré sťažovateľka považuje za\ndiskrimináciu z hľadiska jej prístupu k funkcii sudcu, nebola účinná (bola zrušená novelou\nzákona o súdoch od 1. januára 2009, a to zákonom č. 517/2008 Z. z.), jedným z voľných\nmiest je aj miesto sudcu, ktorému zanikol výkon funkcie podľa osobitného predpisu (podľa\n\n10\n\n§ 17 zákona o sudcoch) aj vzdaním sa funkcie – s čím sťažovateľka spája svoj nárok na\nurčenie voľného miesto sudkyne – táto skutočnosť nie je a nemusí byť jediným kritériom na\nurčenie voľného miesta sudcu pre príslušný súd.\nObdobie po 13. októbri 2010 (dátum zloženia justičnej skúšky sťažovateľky) až do\npodania sťažnosti 23. marca 2011 sťažovateľka hodnotí ako „účelovú nečinnosť“\nministerstva vo vzťahu k určeniu voľného miesta sudcu pre Okresný súd Trenčín, o ktoré by\nsa mohla uchádzať, a považuje ju za porušenie svojho základného práva na prístup k funkcii\nsudcu za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.\nS týmto právnym názorom sťažovateľky sa ústavný súd nestotožňuje. V tomto\nobdobí totiž neplatili kritériá na určovanie voľných miest sudcov podrobne upravené\nvyhláškou ministerstva č. 413/2006 Z. z., pretože táto vyhláška bola zrušená v rámci\nnovelizácie zákona o súdoch k 31. decembru 2008 vykonanej zákonom č. 517/2008 Z. z.\na rovnako touto novelizáciou bolo zrušené aj splnomocňovacie ustanovenie [§ 92 ods. 2\npísm. d) zákona o súdoch], ktorého obsahom bolo splnomocnenie ministerstva vydávať pre\ntúto oblasť všeobecne záväzný právny predpis. Tým vznikol po 1. januári 2009 stav, keď\nvoľné miesta sudcov mohlo ministerstvo určiť bez existencie transparentných kritérií, resp.\nna základe svojho uváženia. Ministerstvo v rámci svojej právomoci a kompetencie (činnosti\na nie namietanej „nečinnosti“) riešilo nielen otázku určenia voľných miest pre konkrétny\nokresný súd, ale aj absentujúcu otázku spôsobu určenia voľných miest pre okresné súdy\nvo všeobecnosti hľadaním a presadením normatívneho riešenia problému. Výsledkom je\nvyhláška ministerstva č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov,\nzamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy\nvydaná podľa § 92 ods. 2 písm. e) zákona o súdoch v znení zákona č. 33/2011 Z. z.\ns účinnosťou od 1. júna 2011, t. j. na základe „nového“ splnomocňovacieho ustanovenia na\njej vydanie, ktoré umožnilo takmer po dva a pol roku zaviesť tieto pravidlá opäť všeobecne\nzáväzným predpisom.\nPre úplnosť treba dodať, že zákony platné a účinné v roku 2010 okrem toho, že\nvychádzajú z voľného uváženia kompetentného orgánu (ministerstva) pri rozhodovaní, resp.\n\n11\n\nurčovaní voľného miesta sudcu, neobsahujú ustanovenia, ktoré by určovali termín (resp.\nlehotu) pre úkony súvisiace s určením voľného miesta sudcu. Možno zopakovať, že skôr,\nkým ministerstvo neurčí voľné miesto sudcu na príslušnom okresnom súde a kým\nsťažovateľka nepreukáže, že sa o toto miesto uchádza, a tiež to, že sa jej diskriminačným\nspôsobom zabraňuje v prístupe k nemu, nemožno vôbec uvažovať o porušení základného\npráva sťažovateľky na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok podľa čl. 30\nods. 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a podľa čl. 25 písm. c) v spojení s čl. 26 paktu.\nPokiaľ sa sťažovateľka odvoláva na judikatúru ústavného súdu v rovnakých\n(podobných) prípadoch, ústavný súd konštatuje, že uznesenie sp. zn. IV. ÚS 193/05\nz 25. augusta 2005 (konanie o sťažnosti bolo sčasti zastavené a sčasti odmietnuté ako\npodané oneskorene) sa týka sťažovateľky, ktorej nebolo umožnené absolvovať justičnú\nskúšku v reálne určenom termíne. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4 Co 45/04-176 z 9. marca 2005 takisto nie je rozhodnutím, ktoré sa týka rovnakej situácie;\nrieši aplikáciu sudcovských zákonov v období rokov 2000 a 2001. Zákony platné a účinné\nv roku 2010 neobsahujú ustanovenia, ktoré by ustanovovali termín (resp. lehotu) pre úkony\nsúvisiace s určením voľného miesta, a vychádzajú z úvahy pri rozhodovaní, resp. určovaní\nvoľného miesta sudcu.\nÚstavný súd konštatuje, že v danom prípade namietanej „účelovej nečinnosti“\nministerstva pri určovaní voľného miesta spojenej s nepredložením návrhu sťažovateľky na\npridelenie na výkon funkcie sudcu na konkrétny okresný súd nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva na prístup k verejnej funkcii sudcu za rovnakých podmienok, ktoré\noznačila sťažovateľka, namietaným postupom orgánu verejnej moci, a to pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky pri\njej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n12\n\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky už pri jej predbežnom\nprerokovaní, ďalšími jej návrhmi uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. júla 2011\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}