{"guid": "ussr:bb2fec0d-911a-427a-9dfd-17b0cccffb24", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 544/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 544/2010 z 9. 12. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. decembra 2010, sp. zn. II. ÚS 544/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2010-12-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bb2fec0d-911a-427a-9dfd-17b0cccffb24", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2fec0d-911a-427a-9dfd-17b0cccffb24", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bb2fec0d-911a-427a-9dfd-17b0cccffb24", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:bb2fec0d-911a-427a-9dfd-17b0cccffb24/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 544/2010-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. J. H.,\nB., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na pokojné\nužívanie majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n16 CoE 189/2010 z 31. augusta 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra\n2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva\nna pokojné užívanie majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o\n\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 CoE 189/2010 z 31.\naugusta 2010.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe zmluvy o úvere z 29. januára 2003\nsťažovateľka v postavení veriteľa poskytla dlžníkovi (ďalej aj „povinný“) úver v sume\n165,97 €, pričom súčasťou tejto zmluvy o úvere bolo aj vyhlásenie dlžníka, že v prípade\njeho omeškania sa so splácaním poskytnutého úveru splnomocňuje v zmluve o úvere už\nvopred uvedenú osobu (Mgr. T. K. – ďalej len „splnomocnenec“), aby v jeho mene spísal\nnotársku zápisnicu o uznaní jeho dlhu s tým, že táto zápisnica bude spôsobilým exekučným\ntitulom. Keďže sa dlžník omeškal so zaplatením dvoch splátok, Mgr. B. Ž. na základe\nsubstitučnej plnej moci od splnomocnenca, ktorý bol splnomocnený na základe dlžníkom\nudeleného splnomocnenia v zmluve o úvere, spísal na notárskom úrade JUDr. O. Ď.\nnotársku zápisnicu o uznaní jeho dlhu s tým, že túto potom ako exekučný titul predložila\nsťažovateľka exekútorovi, ktorý na základe tohto požiadal Okresný súd Lučenec (ďalej len\n„okresný súd“ alebo „exekučný súd“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti\ndlžníkovi. Na základe okresným súdom udeleného poverenia súdny exekútor začal\n5. decembra 2003 exekučné konanie, pričom 28. októbra 2009 sťažovateľka bez udania\ndôvodu žiadala o zmenu v osobe povereného súdneho exekútora. Na podklade tejto žiadosti\nokresný súd preskúmal opodstatnenosť exekučného konania, a teda aj exekučného titulu,\npričom uznesením sp. zn. 19 Er 1693/03 z 24. februára 2010 okresný súd exekučné konanie\nvyhlásil za neprípustné, a preto ho zastavil, pričom súčasne zamietol návrh sťažovateľky na\nzmenu súdneho exekútora a uložil jej zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy konania. Okresný\nsúd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní o neplatnosti splnomocnenia udeleného\ndlžníkom splnomocnencovi priamo v úverovej zmluve, a to z viacerých dôvodov. Jedným z\ndôvodov bolo, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené\nsplnomocnencovi ešte v čase, keď jeho dlh z omeškania ešte neexistoval, t. j. dlžník sa\nvopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho\nprípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie bolo neurčité a všeobecné.\nOkrem uvedeného okresný súd poukázal na to, že splnomocnenec v notárskej zápisnici o\nuznaní dlhu sám bez splnomocnenia dlžníkom (t. j. nad rámec splnomocnenia) určil lehotu,\n\n2\n\ndokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený, pričom v tejto súvislosti sa okresný súd\nzaoberal aj splnením zákonnej podmienky uvedenej v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorej zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami\nzastúpeného. Vzhľadom na uvedené okresný súd poukázal na skutočnosť, že\nsplnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka, ktorý ho na uznanie dlhu splnomocnil,\nale hájil skôr záujmy sťažovateľky ako veriteľa. Napokon okresný súd konštatoval, že ak je\nneplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, tak ani táto\nnemôže byť platná, a teda neexistuje spôsobilý exekučný titul, preto exekučné konanie\nvyhlásil za neprípustné a zastavil ho.\nO odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd, ktorý uznesením sp. zn.\n16 CoE 189/2010 z 31. augusta 2010 rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekučného\nkonania ako vecne správne potvrdil.\nPodľa tvrdení sťažovateľky v sťažnosti podanej ústavnému súdu rozhodnutím\nkrajského súdu bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru, pretože exekučné konanie bolo týmto rozhodnutím krajského súdu\ndefinitívne zastavené bez toho, aby krajský súd zohľadnil, že okresný súd toto exekučné\nkonanie zastavil až po dodatočnom preskúmaní exekučného titulu, a to aj napriek tomu, že\nho najprv na základe tohto istého exekučného titulu odobril vydaním poverenia na\nvykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa tvrdenia sťažovateľky rozhodnutím\nkrajského súdu došlo aj k zásahu do jej vlastníckeho práva, pretože zastavením exekučného\nkonania sa jej uprelo právo na majetok, na ktorý mala legitímny nárok, čím malo byť\nporušené jej právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n„... okresný súd vydal poverenie, t. j. riadne preskúmal exekučný titul pred vydaním\npoverenia na zahájenie exekúcie. Týmto svojím postupom okresným súd vytvoril\nsťažovateľovi i povinnému právnu istotu a súčasne legitímne očakávanie sťažovateľa užívať\nsvoj majetok - pohľadávku posilnenú ochranou súdom v rámci dozoru nad núteným\nvýkonom práva, tzv. exekúciou voči majetku povinného.\n\n3\n\nNásledne okresný súd z vlastného podnetu, tj. bez podnetu exekútora, sťažovateľa\nalebo povinného, zahájil konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred zahájením tohto\nkonania neposkytol priestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k zahájeniu\nkonania o zastavení exekúcie.\nTýmto postupom okresný súd porušil zákonom a ústavou garantovanú rovnosť strán,\nkeďže zahájením konania z vlastného podnetu jednoznačne nahradil vôľu jedného\nz účastníkov exekúcie na úkor sťažovateľa, ktorý zahájením konania stratil právnu istotu a\nlegitímne očakávanie užívať svoj majetok, nastolený vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie a následným zahájením núteného výkonu práva, tzv. exekúciou.\nZ časového hľadiska okresný súd ani krajský súd nijakým spôsobom nezdôvodnil aký\nverejný záujem povýšil nad verejný záujem dohľadu nad výkonom exekúcie a prečo práve v\ntomto okamžiku zahájil okresný súd konanie na zastavenie exekúcie, keďže návrh na zmenu\nexekútora nepredvída zastavenie exekúcie ani nové skúmanie podmienok na vykonanie\nexekúcie, t. j. či v období od vydania poverenia na vykonanie exekúcie do zahájenia konania\nna zastavenie exekúcie sa zmenili akékoľvek zákonné alebo iné podmienky pre výkon tejto\nexekúcie a/alebo exekútor porušil akúkoľvek povinnosť uloženú mu exekučným poriadkom.\nDomnievame sa, že cieľom oprávnenia súdu zahájiť konanie na zastavenie exekúcie\nbez návrhu vyplývajúce z príslušných ustanovení exekučného poriadku je chrániť verejný\nzáujem ochraňujúci účastníkov exekúcie pred nezákonnou činnosťou exekútora v\nexekučnom konaní. Účelom tohto oprávnenia súdu zahájiť konanie na zastavenie exekúcie\nbez návrhu nemohlo byť oprávnenie takéhoto súdu nahradiť vôľu oprávneného alebo\npovinného v exekučnom konaní, keďže obe strany majú exekučným poriadkom garantované\nrovné postavenie, t.j. povinný mohol zahájiť toto konanie na zastavenie exekúcie na svoj\nnávrh a nebolo potreba, aby súd konanie zahajoval bez návrhu.\nV tomto prípade okresný súd ani krajský súd neidentifikovali ochraňovaný verejný\nzáujem, ktorý by bol akokoľvek nadradený verejnému záujmu zachovania rovnosti práv\núčastníkov v exekučnom konaní, čo spôsobuje protiprávnosť zahájenia konania súdom bez\nnávrhu.\nĎalším porušením okresného súdu a krajského súdu v priebehu konania na\nzastavenie exekúcie, vyplývajúce z odôvodnenia predmetných rozhodnutí, je vykonanie\ndokazovania z vlastného podnetu a bez znalosti vôle účastníkov konania, a to opätovným\n\n4\n\npreskúmaním exekučného titulu a súvisiacich dokladov najmä predmetnej zmluvy o úvere. V\npriebehu tohto konania súd nedal priestor na vyjadrenie účastníkom konania k vykonaným\ndôkazom ani nedal možnosť navrhnúť nové dôkazy v tomto konaní, ktoré by zvrátili jeho\nrozhodnutie zastaviť exekúciu. Táto skutočnosť je významným porušením povinnosti súdu\noboznámiť účastníkov konania o vykonaných dôkazoch a možnosti účastníkov sa k týmto\nvyjadriť alebo navrhnúť nové dôkazy. ...\nNa záver okresný súd a krajský súd svojím rozhodnutím zlomil právnu istotu\núčastníkov exekúcie, teda povinného a aj sťažovateľa a aj ich oprávnené očakávanie užívať\nsvoj majetok nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie bez splnenia zákonných\npovinností a porušením základných práv a slobôd ako sú popísané vyššie. ...\nPodľa názoru sťažovateľa, v posudzovanom prípade, došlo k zásahu do jeho práva\npokojne užívať majetok zo strany štátneho orgánu tým, že súd exekúciu zastavil, čím\nznemožnil nútený výkon práva, na ktorý sťažovateľovi vznikol, na základe zmluvy o úvere\nnárok a ktorý bol zabezpečený zákonom predvídaným exekučným titulom pod dohľadom\nsúdu. Uvedený zásah do vlastníckych práv sťažovateľa nie je v súlade s požiadavkami\nProtokolu 1 Dohovoru druhej vety a predstavuje zásah do pokojného užívania majetku\nsťažovateľa resp. predstavuje de facto zbavenie vlastníctva. Zásah do práva pokojne užívať\nmajetok musí spĺňať, v zmysle Protokolu 1 Dohovoru a konštantnej judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva 3 podmienky, a to aby i) bol zásah vykonaný vo verejnom záujme, ii)\nzásah bol primeraný sledovanému cieľu a iii) bol uskutočnený na základe zákona.\nPodľa názoru sťažovateľa v tomto prípade nebola stricto sensu splnená žiadna z\nvyššie uvedených podmienok. Pokiaľ ide o vykonanie zásahu vo verejnom záujme, v\nposudzovanom prípade, kedy súdy z vlastného podnetu zasiahnu do výkonu rozhodnutia\ntakým spôsobom, že zmaria možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky zo\nštandardného obchodno-právneho vzťahu, nie je možné považovať za zásah vo verejnom\nzáujme. Podľa názoru sťažovateľa však v danom prípade úplne absentuje požiadavka\nverejného záujmu. Nie je totiž možné považovať za otázku verejného záujmu znemožnenie\nvymožiteľnosti pohľadávky v prebiehajúcom exekučnom konaní bez návrhu povinného,\nktorá má svoj základ vo vzťahu súkrornno-právnej povahy. ...\nPokiaľ ide o požiadavku proporcionality, t. j. či je zásah primeraný sledovanému\ncieľu (kedy zásahom sa rozumie zastavenie exekučného konania), sťažovateľ má za to, že\n\n5\n\nzásah (zo strany súdu nie je primeraný sledovanému cieľu). V prvom rade je potrebné podľa\nnázoru sťažovateľa uviesť, že nie je vôbec zrejmé aký sledovaný cieľ mal byť súdom\nsledovaný. Pokiaľ by ním mala byť domnelá ochrana spotrebiteľa, sťažovateľ má za to, že\nprípad nespadá do rámca ochrany spotrebiteľov. Navyše, je opätovne potrebné zdôrazniť\nto, že zásahom sa marí možnosť veriteľa (t. j. sťažovateľa) na uspokojenie jeho pohľadávky\nvzniknutej zo štandardného zmluvného a obchodnoprávneho vzťahu. Ak by aj mal súd za to,\nže určité dojednania sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd musí,\npodľa názoru sťažovateľa postupovať tak, aby neznemožnil výkon sťažovateľovho práva.\nInak povedané zastavením vykonávacieho (exekučného) konania nemôže byť sťažovateľ ako\nveriteľ ukrátený. Ak je postupom všeobecného súdu znemožnené vymoženie určitej sumy,\nktorá pre sťažovateľa predstavuje pohľadávku, takýto postup je v rozpore s Protokolom 1\nDohovoru.\nPodľa názoru sťažovateľa, tým, že súd zasiahol do vykonávacieho konania, tak, že\nexekučné konania bez ďalšieho zastavil, porušili právo sťažovateľa vlastniť majetok a\npokojne užívať majetok v zmysle Protokolu 1 Dohovoru.“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo spoločnosti P., s. r. o. na spravodlivý proces vyplývajúce z\nčlánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n16 CoE 189/2010-31 zo dňa 31. 08. 2010.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16 CoE 189/2010-31 zo dňa\n31. 08. 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spoločnosti P., s. r. o. primerané\nfinančné zadosťučinenie v peniazoch v sume 2242,55 Eur (67559,06 Sk), ktoré mu zaplatí\nkrajský súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť spoločnosti P., s. r. o. trovy\nprávneho zastúpenia v sume 211,48 EUR s DPH (za dva úkony právnej služby každý za\n\n6\n\n105,74EUR s DPH) na účet právneho zástupcu J. H. ... do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu vyjadruje svoju nespokojnosť\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 16 CoE 189/2010 z 31. augusta 2010, ktorým podľa nej\nmalo byť zasiahnuté do jej práva na spravodlivý súdny proces tým, že krajský súd\nverifikoval zastavenie už prebiehajúceho exekučného konania bez tohto, aby sa\nsťažovateľka mala možnosť k tomu vyjadriť, čím súčasne malo dôjsť aj k zásahu do jej\nvlastníckeho práva, keďže v dôsledku zastavenia exekučného konania malo byť z exekúcie\n\n7\n\noprávnenej sťažovateľke upreté právo na vrátenie majetku od povinného, ktorý\nsťažovateľka povinnému poskytla.\nÚstavný súd v prvom rade podotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je\nv súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu\numožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či\nsú, alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd\nnevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony\nnevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné\npochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.\nInými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na\npreskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej\nspojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta,\na napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n«Krajský súci ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením\n§ 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP\nnapadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako\nvecne správne...\nOdvolací súd, pri preskúmaní predloženého spisového materiálu sa zaoberal\npredovšetkým Notárskou zápisnicou... zo dňa 26. 05. 2003, ktorá v prejednávanej veci\npredstavuje exekučný titul. Keďže notárska zápisnica nebola spísaná samotným povinným,\n\n8\n\nale splnomocneným advokátom, odvolací súd preskúmal plnomocenstvo obsiahnuté v\nZmluve o úvere č. ..., v časti nazvanej ako „Splnomocnenie“.\nPodľa ust. § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo\nprávnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi,\nv ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.\nPretože si účastníci v Zmluve o úvere dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť\nObchodným zákonníkom, potom podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne\nuzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase\nuznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, že pohľadávka veriteľa bola uznania už\npremlčaná.\nZ citovaného zákonného ustanovenia vypláva, že pre záväzok, ktorý je predmetom\nuznania je charakteristická jeho „určitosť“. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými\nzložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Týmto úkonom dlžník uznáva svoj\nurčitý záväzok, čim vlastne potvrdzuje jeho existenciu a platnosť v čase uznania. Zákon na\núčinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu.\nV danej veci, v čase udelenia splnomocnenia, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere bol\npredmet záväzku špecifikovaný ako „úver v sume 5.000.- Sk“ a „príslušný poplatok v sume\n2.800,- Sk“. Uvedené mal povinný plniť v 13 dvojtýždňových splátkach po 600,- Sk.\nSplnomocnením povinný... poveril tretiu osobu - advokáta Mgr. T. K., aby v budúcnosti v\njeho mene uznal záväzok, ktorého výška v tom čase nebola určená a... zmluvným stranám\nbola známa výška „poskytnutého úveru“, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu\nbudú predstavovať napr. trovy právneho zastúpenia, poplatky za spísanie notárskej\nzápisnice, úroky z omeškania atď., ktoré taktiež predstavovali súčasť záväzku, ktorý mala v\njeho mene uznať tretia osoba.\nPodľa § 574 ods. 2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až\nv budúcnosti je neplatná.\nUznať záväzok... je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti realizovať môže, ale aj\nnemusí. Záleží to od povahy okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle citovaného...\nnie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže... v budúcnosti. Takáto dohoda je\nneplatná podľa § 39 OZ. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase\nuzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy\n\n9\n\no splnomocnení nebola známa výška záväzku nemohol povinný realizovať svoje právo dlh\nuznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť tretiu osobu na takýto úkon. Preto je\nsplnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere neplatným právnym úkonom. ...\nKeďže v prejednávanej veci riadny exekučný titul nie je daný, pričom na podmienku\nexistencie a trvania exekučného titulu súd prihliada v každej fáze exekučného konania, súd\nprvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.\nOdvolací súd preto uznesenie okresného súdu v tejto časti potvrdil ako vecne správne.»\nZ citovanej časti rozhodnutia odvolacieho krajského súdu vyplýva stotožnenie sa\nkrajského súdu s rozhodnutím prvostupňového exekučného súdu, ktorý svoje rozhodnutie\no zastavení exekučného konania založil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu (ďalej len\n„Exekučný poriadok v rozhodnom znení“) na neexistencii spôsobilého exekučného titulu\nz dôvodu zistenia, že tento odporuje zákonu. Podľa zistenia exekučného súdu totiž\nexekučný titul, ktorým bola v tomto prípade notárska zápisnica, nebol spôsobilým\nexekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v\nrozhodnom znení, a to z viacerých dôvodov.\nPodľa exekučného súdu notárska zápisnica predložená sťažovateľkou ako exekučný\ntitul bola síce spísaná v mene povinného splnomocnenom na podklade splnomocnenia\nudeleného mu povinným, avšak toto splnomocnenie nespĺňalo základnú požiadavku podľa\n§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého splnomocnencom nemôže byť ten, koho\nzáujmy sú v rozpore so záujmami splnomocniteľa, pričom v danom prípade splnomocnenec\nnielenže uznal záväzok povinného, ale bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil\npovinnému aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore\nso záujmami povinného), a keďže zmluva o úvere bola medzi sťažovateľkou a povinným\nuzavretá podľa Obchodného zákonníka, tak splnomocnenie udelené povinným nespĺňalo ani\npožiadavku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa ktorej môže byť uznaný iba\nv čase uznania existujúci určitý, čo do výšky, záväzok, pričom v čase udelenia\n\n10\n\nsplnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej zmluvy o úvere, nebolo a ani\nnemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške).\nObrana sťažovateľky proti rozhodnutiu exekučného súdu obsiahnutá v jej odvolaní\nproti tomuto rozhodnutiu bola založená predovšetkým na tvrdení, že preskúmaním\nexekučného titulu z hmotno-právneho hľadiska konal exekučný súd nad rámec oprávnení\ndaných mu Exekučným poriadkom, a tiež na tvrdení, že exekučný súd preskúmaval\nexekučný titul potom, ako ho už raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že\nexekútorovi už raz udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného\ntitulu.\nKrajský súd v rozsahu svojej prieskumnej právomoci odvolacieho súdu preskúmal\nv rozsahu sťažovateľkou uplatnených odvolacích dôvodov rozhodnutie exekučného súdu,\ns ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, a tiež konštatoval, že exekučný súd má právo\npreskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom, nielen v štádiu konania pred udelením\npoverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného\nkonania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.\nPodľa názoru ústavného súdu nemožno tak závery exekučného súdu, ako ani závery\nkrajského súdu považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení\nExekučného poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie základných práv\nsťažovateľky ako účastníčky exekučného konania.\nSťažovateľka svoju argumentáciu (tak pred krajským súdom, ako aj pred ústavným\nsúdom), že exekučný titul, resp. jeho súlad so zákonom môže byť preskúmaný iba pred\nvydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a nie aj v priebehu celého exekučného konania,\nodvádza zrejme z doslovného znenia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\nv rozhodnom znení, podľa ktorého „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie\nalebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí\n\n11\n\nexekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo\nexekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nuznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“. Keďže Exekučný\nporiadok v rozhodnom znení na inom mieste než v citovanom § 44 ods. 2 vyslovene\nneupravoval povinnosť alebo právo exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu\nso zákonom, sťažovateľka zrejme dospela k presvedčeniu, že exekučný súd po vydaní\npoverenia na vykonanie exekúcie nemá už viac právo ani povinnosť skúmať zákonnosť\nexekučného titulu, na základe ktorého bolo toto poverenie vydané.\nÚstavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé\nustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda\nv ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení\nexekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu\nexekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom\nzákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44\nods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného\nporiadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už\nzačaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od\npreskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne\nzastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby sa exekučný\ntitul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení],\nalebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je\npodkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo\nneúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak\nv prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne\nzaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú\nexekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno\nvykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento\nzákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa\nexekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3\n\n12\n\nExekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im\nexekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).\nZ uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť\nexekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen\nv súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia\nexistencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom\nexekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1\nExekučného poriadku v rozhodnom znení).\nVzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával\no skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom\nhmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa\nnázoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska\npríslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, tak ako\nto namieta sťažovateľka.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že rozhodnutím krajského súdu\nnemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda ani k porušeniu práva vlastniť majetok podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, pretože krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými\nustanoveniami Exekučného poriadku v rozhodnom znení.\nZjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu\nverejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označila\nsťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\ntohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní\npred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,\naby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo\nstav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,\nII. ÚS 298/06).\n\n13\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom\nprerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nPokiaľ sťažovateľka tvrdí, že rozhodnutím krajského súdu jej bol definitívne\nznemožnený prístup k jej majetku, ktorý preukázateľne na základe zmluvy o úvere poskytla\npovinnému, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka má k dispozícii aj iné právne\nprostriedky (napr. žalobu o plnenie), ktorými sa môže aj legálnou cestou domôcť svojho\nmajetku, a tým aj ochrany svojho vlastníckeho práva.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. decembra 2010\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:845a433c-a797-4b27-8aab-43c40d01da6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 298/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:845a433c-a797-4b27-8aab-43c40d01da6a"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}