{"guid": "ussr:b94c6d5c-e0c6-46d0-9ce2-c2fa7ffc0ea3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 276/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/09 z 8. 9. 2009", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2009, sp. zn. III. ÚS 276/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2009-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b94c6d5c-e0c6-46d0-9ce2-c2fa7ffc0ea3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b94c6d5c-e0c6-46d0-9ce2-c2fa7ffc0ea3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:b94c6d5c-e0c6-46d0-9ce2-c2fa7ffc0ea3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:b94c6d5c-e0c6-46d0-9ce2-c2fa7ffc0ea3/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 276/09-12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,\nK., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Sžf 17/2009 z 28. apríla 2009 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. Ing. K. M.\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2009\ndoručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 5 Sžf 17/2009 z 28. apríla 2009.\n\nZ obsahu sťažnosti vyplýva:\n«Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Košice rozhodnutím sp. zn. VI/230/64/697/2007\nzo dňa 28. 2. 2007 rozhodlo tak, že Daňové riaditeľstvo SR pracovisko Košice v zmysle\n§ 4 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov na základe návrhu Daňového\núradu Košice V o delegovanie daňového subjektu Ing. Mgr. K. M. zo dňa 29. 1. 2007\no delegovanie miestnej príslušnosti vyhovel a delegoval miestnu príslušnosť na správu daní\ndaňového subjektu z Daňového úradu Košice V na Daňový úrad Košice I od nasledujúceho\ndňa po dni doručenia rozhodnutia.\nDňa 15. 2. 2007 podal sťažovateľ námietku proti postupu správcu dane pri rozhodovaní\no námietke zaujatosti na Daňový úrad Košice V.\nListom zo dňa 7. 3. 2007 sp. zn. 709/100/9006/07 Daňový úrad Košice V vyzval žalobcu\nna odstránenie nedostatkov podania - doplnenie, ktoré doplnil sťažovateľ podaním zo dňa\n30. 3. 2007.\nDňa 17. 5. 2007 bolo doručené žalobcovi rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR\nč. I/223/6143-36824/2007/991545-r zo dňa 25. 4. 2007, ktorým tento orgán rozhodol tak,\nže námietke daňového subjektu Ing. Mgr. K. M. proti postupu zamestnanca správcu dane riaditeľa Daňového úradu Košice V v daňovom konaní nevyhovel.\nProti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/223/614336824/2007/991545-r zo dňa 25. 4. 2007 podal sťažovateľ (žalobca) na Krajský súd\nv Košiciach žalobu na jeho preskúmanie a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil\na vec vrátil žalovanému na nové konanie.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6 S 69/2007 zo dňa 30. 10. 2008 žalobu\nzamietol a žalobcovi - sťažovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto\nrozsudku podal sťažovateľ odvolanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 5 Sžf 17/2009 zo dňa 28. 4. 2009\npotvrdil napadnutý rozsudok a žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. Predmetný rozsudok bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 23. 6.\n2009...\nSťažovateľ poukázal v odvolaní na to, že súd I. stupňa v prejednávanej veci zamietol\nžalobu nevysporiadajúc sa nijakým spôsobom so skutočnosťami uvádzanými v žalobe.\n2\n\nVo svojom odvolaní síce sťažovateľ uviedol, že nie je zrejmé, ako I. stupňový súd vec\n„správne posúdil“, ale so zreteľom na obsah odvolania je možné túto chybu v písaní\nodstrániť logickým výkladom, ktorý vyústi v záver, že sťažovateľ napádal absenciu\nprávneho posúdenia veci súdom I. stupňa.\nNS SR vo svojom rozsudku uviedol, že:\n„Napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny.“\nV ďalšej časti odôvodnenia sa NS SR vysporiadava so žalobnými dôvodmi.\nPráve táto skutočnosť bola z jednou z dôvodov podania odvolania sťažovateľom,\nteda fakt, že I. stupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akými skutkovými\na právnymi úvahami sa v predmetnej veci riadil a akým spôsobom dospel k záveru\no neopodstatnenosti žaloby vyjadrenému vo výroku o jej zamietnutí.\nPodľa ustanovení O. s. p. konanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov\nje dvojinštančné.\nPodľa názoru žalobcu, dvojinštančnosť konania znamená, že v prípade, že účastník\nkonania nepovažuje rozhodnutie súdu L stupňa za správne, môže napadnúť dôvody a úvahy,\nktoré súd I. stupňa viedli k záveru o neopodstatnenosti žaloby tým, že proti týmto úvahám\na záverom vznesenie argumenty. V predmetnej veci však o takýto prípad nejde.\nPrvostupňový súd totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadne právne úvahy\nneuviedol a sťažovateľovi tak nedal možnosť dozvedieť sa, ako vec právne posúdil.\nZ uvedeného dôvodu sťažovateľ nemohol proti právnym záverom súdu I. stupňa vzniesť\nrelevantné argumenty.\nAk sa tieto úvahy a právne závery objavili až v rozsudku odvolacieho súdu,\nsťažovateľovi\n\ntým\n\nbolo\n\nodňaté\n\nprávo\n\nargumentovať\n\nproti\n\nzáverom\n\nsúdu,\n\nčo je opodstatnenou časťou a zmyslom dvojinštančnosti konania.\nNavyše, ako už bolo uvedené, sťažovateľ poukázal na to vo svojom odvolaní, že súd\nI. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza právny názor, podľa ktorého, napadnuté\nrozhodnutie nepodlieha súdnemu preskúmavaniu.\nNapriek tomu, vo veci rozhodoval meritórne. Jeho názor, že rozhodnutie, proti\nktorému žaloba smeruje nepodlieha súdnemu prieskumu sa však nepochybne prejavil v jeho\npostupe pri preskúmavaní I. stupňového rozhodnutia a pri vytváraní skutkových a právnych\nzáverov, keďže ako to vyplýva z odvolania sťažovateľa, I. stupňový súd si v skutočnosti\n\n3\n\nžiadne právne závery, ktoré by boli známe žalobcovi z odôvodnenia jeho rozhodnutia\nneosvojil.»\nV závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby po jej prijatí na ďalšie konanie\nústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nv konaní pred súdmi Slovenskej republiky zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,\ndomáhať sa preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy súdom zakotveného v článku\n46 ods. 2 Ústavy SR, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf\n17/2009 zo dňa 28. 4. 2009, bolo porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Sžf 17/2009 zo dňa 28. 4. 2009 a vracia mu vec na ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\n\n4\n\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPodľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených práv delegovaním miestnej\npríslušnosti daňových úradov, voči ktorému sa bránil podaním žaloby, ktorá bola\n\n5\n\nzamietnutá Krajským súdom v Košiciach, a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj najvyšším\nsúdom.\nÚstavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno\npovedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie\nzákladného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony.\nPokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň\nzasahovať (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06, III. ÚS 218/07).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07).\nÚstavný súd konštatuje, že najvyšší súd v namietanom prípade postupoval v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov ako generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces\na zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 17/2009 z 28. apríla 2009 okrem iného\nvyplýva:\n„Ďalej žalobca podrobným prípisom z 30. 03. 2007 objasňoval skutkový stav ako aj\nprávne dôvody nesprávneho postupu menovanej pracovníčky, ktoré spočívali podľa žalobcu\nnajmä v špatnom postupe uvedenej pracovníčky pri nerešpektovaní zákonom ustanovenej\n\n6\n\nlimitovanej procesnej lehoty na ukončenie daňových kontrol ustanovených v § 30a ods. 7\nzák. č. 511/1992 Zb. ...\nNa základe uvedeného Najvyšší súd musí konštatovať, že námietka v daňovom konaní\npredovšetkým plní funkciu osobitnej sťažnosti, v tomto prípade špeciálne zameranej\nna vyjadrenie nespokojnosti s postupom konkrétne označeného zamestnanca správcu dane,\ntzn. že môže smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní, ktoré majú priamu\nspojitosť so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je alebo náprava v\njej správaní nadriadeným orgánom alebo výmena osoby v tejto funkcii. Uvedený charakter\na poslanie námietky potvrdzuje ust. § 50 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. odnímajúce osobe\npodávajúcej námietku právo na odvolanie. Avšak žalobca nepostrehol, že v čase,\nkeď doplnil svoju námietku dna 4. 4. 2007, už na Daňovom úrade Košice V. neprebiehalo\nvo vzťahu k nemu žiadne daňové konanie, z čoho tiež logicky vyplýva, že zamestnanci,\nktorých postup žalobca namietal, už vo vzťahu k nemu nevykonávali žiadne úkony. Nakoľko\nuvedenou delegáciou rozhodovacie právomoci na iného správcu dane odpadol dôvod, voči\nktorému námietka smerovala, potom bolo celkom logické, že na základe týchto skutočností\nžalovaný ako orgán príslušný na rozhodovanie o námietke, posúdil námietku ako\nbezpredmetnú.\nNajvyšší súd vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že o námietke rozhodlo Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, hoci o nej mal rozhodnúť riaditeľ Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky, uvádza, že podľa § 50 ods. 3 veta druhá zák. č. 511/1992 Zb.,\nak námietka smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá\nnadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o námietke orgán najbližší nadriadený\nsprávcovi dane. Nakoľko námietka z 15. 2. 2007 v intenciách doplnenia podania zo dňa\n30. 3. 2007 smerovala nielen proti pracovníčke p. Pajzinkovej, ale aj proti konaniu\nriaditeľa Daňového úradu Košice V., bolo správne v zmysle zásady hospodárnosti\ndaňového konania, že o podanej námietke rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky ako žalovaný, nakoľko generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky nie je správnym orgánom uvedeným v zák. č. 511/1992 Zb. a zák. č. 150/2001 Z.\nz. o daňových orgánoch.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. d) a e) je daňové riaditeľstvo najbližšie nadriadeným\norgánom správcovi dane, ktorým bol Daňový úrad Košice V. ...\n\n7\n\nŽalobca ďalej z rozhodnutia vydedukoval, že nakoľko bola delegovaná miestna\npríslušnosť premiestnená z Daňového úradu Košice V. na Daňový úrad Košice I., potom\nbolo potrebné podľa jeho mienky s prihliadnutím na ust. § 25 ods. 1 písm. e) zák. č.\n511/1992 Zb. daňové konanie zastaviť. K tejto námietke Najvyšší súd uvádza, že v žalobe\nzo dňa 17. 7. 2007 nebola obsiahnutá. Povinnosťou účastníka súdneho konania je presne\nvymedziť svoje odvolacie dôvody (implicitne § 205 ods. 1 a 2 v spojení zásluhou\nhospodárnosti a rýchlosti § 6 O. s. p.). Ak v odvolacom konaní účastník uplatňuje námietku,\nktorú nevzniesol v prvostupňovom súdnom konaní, potom podľa § 205a ods. 1 O. s. p.\ntakáto námietka nie je prípustná.“\nZ namietaného rozsudku najvyššieho súdu preto podľa názoru ústavného súdu\nnevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Najvyšší súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím\npríslušných ustanovení právnych predpisov, a preto nemožno konštatovať, že by jeho\nskutkové alebo právne závery v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd uzatvára, že nezistil relevantnú\nsúvislosť medzi postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu a právami označenými\nsťažovateľom, a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V dôsledku toho\nuž bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými\nv sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2009\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}], "citovane_v": []}