{"guid": "ussr:b82ea2a3-2de4-4d47-aab2-e93b2952ac36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/07 z 13. 12. 2007", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2007, sp. zn. IV. ÚS 214/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2007-12-13", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b82ea2a3-2de4-4d47-aab2-e93b2952ac36", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b82ea2a3-2de4-4d47-aab2-e93b2952ac36", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:b82ea2a3-2de4-4d47-aab2-e93b2952ac36", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:b82ea2a3-2de4-4d47-aab2-e93b2952ac36/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 214/07-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2007\nv senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nLadislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátkou JUDr.\nK. Ch., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok vo veci vedenej\npod sp. zn. 5 C 598/1999, za účasti Okresného súdu Kežmarok, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Kežmarok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 598/1999\nporušené bolo.\n\n2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n5 C 598/1999 konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk\n\n(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť Ing. F. L., CSc., trovy právneho\nzastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún)\nna účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. Ch., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta\n2007 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nadvokátkou JUDr. K. Ch., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len\n„okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 598/1999.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. októbra 1999 okresnému súdu\nnávrh na začatie konania týkajúci sa „vydania náhrady“ proti odporcovi V., o. z., K. (ďalej\nlen „odporca“). Uvedený návrh bol 8. apríla 2004 doručený odporcovi na vyjadrenie.\nSťažovateľ bol oznámením okresného súdu z 5. apríla 2005 upovedomený, že daná vec\nbude postúpená na prerokovanie miestne príslušnému Okresnému súdu Zvolen.\n\n2\n\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Ndc 74/2005 z 31. mája 2005, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 20. júna 2005, bolo\nrozhodnuté, že na prerokovanie predmetnej veci je miestne príslušný okresný súd. Následne\nbola sťažovateľovi 7. decembra 2006 doručená výzva okresného súdu na vyčíslenie\npredmetu konania kvôli vyrubeniu súdneho poplatku. Predvolanie na pojednávanie\nnariadené na 22. marec 2007 bolo sťažovateľovi doručené 22. decembra 2006. Okresný súd\nupovedomením zo 7. marca 2007 oznámil sťažovateľovi zrušenie tohto termínu a odročenie\npojednávania na neurčito.\nZ príloh predložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 25. apríla 2007\nokresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú ku dňu podania ústavnej sťažnosti\nnedostal žiadnu odpoveď.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti\nústavný súd vydal nasledovný nález:\n„1. Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní\nvedenom na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. 5 C 598/99 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Kežmarok prikazuje vo veci sp. zn. 5 C 598/99 konať bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Ing. F. L., CSc., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk\n(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný zaplatiť do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Kežmarok je povinný nahradiť Ing. F. L., CSc., trovy právneho\nzastúpenia v sume 7.656,- Sk (slovom) na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. K. Ch.\nvedený v..., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 214/07-9\nz 12. septembra 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa\n\n3\n\nvyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného\nsúdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa\nsťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby\nsa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nVyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 10029/2007 z 9. októbra 2007 bolo\nústavnému súdu doručené 12. októbra 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené:\n„Na tunajšom súde prebieha konanie označené pod sp. zn. 5 C 598/99. Návrh došiel\ndňa 20. 10. 1999. V pôvodnom návrhu bol označený ako navrhovateľ Ing. F. L. CSc. a spol.\nproti odporcovi V., o. z. K. Pretože podanie navrhovateľa bolo nejasné v zmysle ust. § 42\nods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 O. s. p., sudca poučil navrhovateľa v zmysle citovaných ustanovení\ndňa 14. 5. 2004. Navrhovateľ žiadal poskytnúť lehotu 30 dní na doplnenie spresnenia\nsvojho návrhu. Dňa 16. 6. 2004 bol doručený súdu spresnený a doplnený návrh, kde\nnavrhovateľom sa stalo P. S. zastúpené Ing. F. L. CSc. proti odporcovi V. - štátny podnik\nP., zastúpené V., š. p., odštepný závod K.\nSudca dňa 30. 9. 2004 vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k návrhu v lehote\n15 dní. Právny zástupca odporcu podaním zo dňa 26. 10. 2004 žiadal o predĺženie termínu\nna vyjadrenie k žalobe a žiadal o predloženie príloh k žalobe. Dňa 6. 12. 2004 bolo\ndoručené súdu vyjadrenie odporcu.\nNa základe vyjadrenia odporcu, že V., o. z. K. nemá právnu subjektivitu, bola vec\npostúpená dňa 5. 4. 2005 na Okresný súd vo Zvolene, ktorý vyjadril svoj nesúhlas a zaslal\nvec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti na Najvyšší súd SR, ktorý dňa 31. 5. 2005\nrozhodol, že je miestne príslušný Okresný súd v Kežmarku. Dňa 1. 7. 2005 bol doručený\nspis Okresnému súdu v Kežmarku.\n\n4\n\nPredseda Okresného súdu v Kežmarku svojim opatrením zo dňa 1. 11. 2006\nz dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Ť. pridelil vec do senátu\n3 C - JUDr. K., ktorý vytýčil termín pojednávania na deň 22. 3. 2007 a zároveň vyzval\nnavrhovateľa na vyčíslenie hodnoty predmetu konania.\nDňa 6. 3. 2007 po návrate JUDr. Ť. bola mu predmetná vec pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie. Pretože nebol schopný odborne sa pripraviť za taký krátky\nčas na pojednávanie, toto zrušil a odročil na neurčito, aby nedošlo k zbytočným nákladom\núčastníkov konania.\nS poukazom na rozbor spisového materiálu je potrebné konštatovať, že konanie\nvo veci je poznačené zbytočnými prieťahmi.\nV tejto súvislosti si však dovoľujem uviesť, že Okresný súd v Kežmarku po svojom\nvzniku, t. j. od 1. 1. 1997 napriek tomu, že pracoval výlučne s novým nápadom vecí, všetky\nsúdne agendy na úrovni okresného súdu vybavovali iba piati predsedovia senátov. Nebolo\nteda možné spĺňať požiadavku špecializácie sudcov a preto sa stalo, že všetci štyria civilní\nsudcovia vybavovali štyri najdôležitejšie agendy. K 1. 12. 1997 nastúpil na súd v poradí\nšiesty predseda senátu, ktorý vybavuje v podstate iba výlučne trestnú agendu.\nVšetci predsedovia senátov tunajšieho súdu pracovali do júna 2004 v neustálom\nstrese z možného zrušenia Okresného súdu Kežmarok.\nOkrem toho si dovolím poukázať na ďalšie objektívne prieťahy vo vybavovaní vecí,\nkeď zákonný sudca vo veci 5C 598/99 bol v čase od 4. 2. 2002 do 24. 5. 2002 a v čase\nod 11. 9. 2006 do 28. 2. 2007 práceneschopný s vážnym ochorením srdca.\nDovoľujem si zároveň, Vážený pán sudca spravodajca vyjadriť presvedčenie,\nže v budúcnosti k takýmto nepriaznivým situáciám na našom súde dochádzať nebude,\nnakoľko je predpoklad, že Okresný súd v Kežmarku bude od 1. 11. 2007 pracovať v počte\n8 senátov.\nPri samozrejmom presvedčení, že žiadosť pána Ing. L. posúdite spravodlivo,\ndovoľujem si požiadať o Vašu zhovievavosť pri určovaní primeraného finančného\nzadosťučinenia. K tomu dodávam, že predseda senátu - JUDr. Š. Ť. k spokojnosti vedenia\nOkresného súdu Kežmarok vybavuje veľmi dôležitú súdnu agendu vo veciach maloletých\na poručenských, a v jeho prípade ide o prvú sťažnosť podanú na Vašu váženú inštitúciu.“\n\n5\n\nZákonný sudca v pripojenom vyjadrení z 3. októbra 2007 okrem prehľadu úkonov,\nktorý bol totožný s chronológiou predmetnej veci uvedenej vo vyjadrení predsedu\nokresného súdu z 9. októbra 2007, ďalej uviedol:\n„Chcel by som však na svoju obhajobu uviest, že od r. 1999 som vybavoval veci\nregistrov Cb, C, PaNc, E, Er, čo sa muselo odzrkadliť aj na kvalite mojej práce. Ďalším\nz nezanedbateľných dôvodov je aj môj zdravotný stav, kde v r. 2002 som bol\npráceneschopný od 4. 2. 2002 do 24. 5. 2002 a v r. 2006 a r. 2007 od 11. 9. 2006 do 28. 2.\n2007, pričom pravidelne chodím na kontroly k odborným lekárom.\nOhľadom odôvodnenia sťažovateľa na uplatnenie si finančného zadosťučinenia\nchcem poukázať, že v tomto štádiu konania v predmetnej veci pod sp. zn. 5 C 598/99\nje irelevantné tvrdiť, že bude vo veci úspešný a mohol by si užívať svoj podiel, pretože\nv priebehu konania prejudikoval rozhodnutie súdu, čím považuje finančné zadosťučinenie\nza nedôvodné.“\nÚstavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti,\nako vo svojom vyjadrení uviedol predseda okresného súdu.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 28. októbra 2007, ktorým reagovala\nna vyjadrenie predsedu okresného súdu z 9. októbra 2007, uviedla:\n„K vyjadreniu predsedu Okresného súdu v Kežmarku a príslušného sudcu Okresného\nsúdu v Kežmarku, Dr. Ť. uvádzam nasledovné:\n- tak predseda Okresného súdu ako i príslušný sudca nepopreli, že v konaní došlo\nk zbytočným prieťahom;\n- ako vyplýva z konštantnej judikatúry ÚS SR, nečinnosť súdu nemožno podľa názoru\nÚS SR ničím ospravedlniť, a preto nemôže zohľadniť ani názor Okresného súdu\no nadmernej zaťaženosti konajúceho sudcu a nedostatok sudcov na Okresnom súde, pretože\ntieto skutočnosti nemôžu zakladať dôvod na porušovanie základného práva sťažovateľa;\n- k názoru príslušného sudcu uvedeného v poslednom odseku jeho vyjadrenia\nsa vyjadriť nemôžem, pretože ho považujem za nezrozumiteľné, navrhovateľ nepochybne\nodôvodnil svoju požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie dôvodmi uvedenými\n\n6\n\nv návrhu (vek, ťažkosti, ktoré prežíva po roky nečinnosti súdu, ktorý postavil navrhovateľa\ndo stavu stále pretrvávajúcej neistoty).“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý\nmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri\nvýklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\n\n7\n\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť\npre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP a ako súčasti prvého kritéria ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\nPokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje\npri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\n\n8\n\ndohovoru, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa\nako vlastníka na „vydanie náhrady“ za vyťaženie trvalého porastu na nehnuteľnostiach,\nktoré využíval odporca. Vzhľadom na to, že v danej veci boli okresným súdom vykonané\ndosiaľ len prvotné procesné úkony a neuskutočnilo sa ani jedno pojednávanie, ústavný súd\nnemohol predmetné konanie posúdiť z hľadiska jeho skutkovej a právnej zložitosti.\nSprávanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní\npredloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným\nprieťahom v konaní.\nTretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného\nokresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1\nOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nÚstavný súd z predloženého spisu zistil, že okresnému súdu bol 20. októbra 1999\ndoručený návrh sťažovateľa ako vlastníka pozemkov na „vydanie náhrady“ za vyťaženie\ntrvalého porastu na nehnuteľnostiach užívaných odporcom. Okresný súd bol od doručenia\nnávrhu nečinný až do 5. apríla 2004, keď vyzval odporcu, aby sa k predloženému návrhu\nvyjadril v určenej lehote. Podľa zápisnice okresného súdu z informatívneho výsluchu\nsťažovateľa, ktorý bol vykonaný 14. mája 2004, bol sťažovateľ vyzvaný upresniť a doplniť\nsvojho návrhu v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 OSP. Sťažovateľ svoj návrh doplnil\npodaním doručeným okresnému súdu 16. júna 2004.\nOkresný súd v ďalšom období vykonával úkony spojené s doručovaním písomností\na vyjadrení sťažovateľa týkajúcich sa predmetu konania odporcovi na vyjadrenie.\nNa základe vyjadrenia odporcu, že nemá právnu subjektivitu, okresný súd postúpil 5. apríla\n\n9\n\n2005 danú vec Okresnému súdu Zvolen ako miestne príslušnému súdu. Vzhľadom\nna nesúhlas Okresného súdu Zvolen s postúpením predmetnej veci rozhodol najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 1 Ndc 74/2005 z 31. mája 2005 tak, že miestne príslušným súdom\nna prerokovanie uvedenej veci je okresný súd. Spis bol okresnému súdu vrátený 1. júla\n2005.\nNásledne bol okresný súd v danej veci nečinný až do 24. novembra 2006, keď bol\nnariadený termín pojednávania na 22. marec 2007. Okresný súd zároveň prípisom\nz 27. novembra 2006 vyzval sťažovateľa na vyčíslenie hodnoty predmetu konania.\nOdpoveď sťažovateľa na uvedený prípis bola okresnému súdu doručená 18. decembra 2006.\nNa základe rozhodnutia zákonného sudcu zo 7. marca 2007 bol termín pojednávania\nstanovený na 22. marec 2007 zrušený a pojednávanie odročené na neurčito. V ďalšom\nobdobí (až do predloženia predmetného spisu ústavnému súdu 12. októbra 2007) bol\nokresný súd v danej veci opäť nečinný.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že nečinnosťou okresného súdu\nv uvedených obdobiach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 598/1999 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti\nprávoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 C 598/1999 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n10\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nKeďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo\npriznané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu\nprávnu neistotu, nečinnosť súdu a skutočnosť, že v danej veci sa zatiaľ neuskutočnilo ani\njedno pojednávanie, ako aj na skutočnosť, že: „... dokonca, ani konečné rozhodnutie v jeho\nprospech mu nemusí zabezpečiť náhradu za roky bez možnosti užívať si svoj podiel na\nnáhrade za trvalý porast...“\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,\nsprávanie sťažovateľa ako účastníka konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je\npredmetom posudzovaného konania, a § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m.\nIV. ÚS 161/07) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného\nzadosťučinenia pre sťažovateľa v požadovanej sume 100 000 Sk (slovom stotisíc\n\n11\n\nslovenských korún) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde).\nVzhľadom na dôvody uvádzané sťažovateľom a citované vyjadrenie zákonného\nsudcu v predmetnej veci ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní\no výške priznaného finančného zadosťučinenia nebral zreteľ na prípadný úspech\nči neúspech sťažovateľa v napadnutom konaní.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré\nmu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. K. Ch.\nÚstavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2krát 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume\n6 296 Sk. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nPodanie právnej zástupkyne sťažovateľa doručené ústavnému súdu 6. novembra 2007\nnevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu)\nako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2007\n\n12\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/598/1999", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}