{"guid": "ussr:b27fb564-b74f-40ad-8f5e-e06dacdfd8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/02 z 18. 9. 2002", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. septembra 2002, sp. zn. III. ÚS 127/02", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Babjak", "sudca_id": 1099, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-babjak-1099", "datum_vydania": "2002-09-18", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b27fb564-b74f-40ad-8f5e-e06dacdfd8fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b27fb564-b74f-40ad-8f5e-e06dacdfd8fe", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:b27fb564-b74f-40ad-8f5e-e06dacdfd8fe", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:b27fb564-b74f-40ad-8f5e-e06dacdfd8fe/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 127/02-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra\n2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. B., bytom P., pre namietané porušenie jeho\nzákladného práva slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych\nzáujmov podľa čl. 37 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom ZO OZPBGN Slovenskej republiky, ZV B. C. P. a takto\nrozhodol:\nSťažnosť P. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2002\ndoručená sťažnosť P. B., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie jeho\nzákladného práva slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych\nzáujmov podľa čl. 37 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns čl. 12 ods. 4 ústavy postupom ZV ZO OZPBGN Slovenskej republiky B. C. P. (ďalej len\n\n„odborová organizácia“), ktorý mal spočívať vo svojvoľnom vylúčení sťažovateľa\nz uvedenej odborovej organizácie proti jeho vôli.\nDôvodom takéhoto postupu malo byť sťažovateľom opakovane požadované\nposkytnutie právnej pomoci zo strany odborovej organizácie. Sťažovateľ uviedol, že ako\nzamestnanec H. b. P., a. s., odštepného závodu B. C. P., utrpel 4. marca 1998 pracovný úraz,\npreto sa so žiadosťou o radu týkajúcu sa ďalšieho postupu pri uplatňovaní práv\nvyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ako aj práv\nv oblasti nemocenského zabezpečenia obrátil na závodný výbor odborovej organizácie, kde\nmu bolo odporučené navštíviť odborového právnika. Ten však vyjadril názor, že postup\nzamestnávateľa a Sociálnej poisťovne voči sťažovateľovi bol zákonný. Obdobné stanovisko\nzaujal aj pri ďalších návštevách sťažovateľa, v rámci ktorých žiadal právnu pomoc pri\nuplatnení práva na doplatenie nemocenských dávok a v súvislosti so zamietnutím žiadosti\no priznanie invalidného dôchodku. V inom prípade zase sťažovateľovi, podľa jeho\nvyjadrenia, bola prisľúbená pomoc pri riešení jeho problému, ktorá však nakoniec\nposkytnutá nebola. Na základe vyššie uvedených skutočností požiadal sťažovateľ listom\nz 11. apríla 1999 odborovú organizáciu o zmenu právnika. Po osobnej urgencii v tejto veci\n(7. júna 2000 a 8. júna 2000) mu odborová organizácia zabezpečila možnosť obrátiť sa so\nžiadosťou o právnu pomoc na iného právnika. Aj napriek prísľubu z jeho strany mu však\nnakoniec žiadna právna pomoc nebola poskytnutá.\nSťažovateľ uviedol, že v dôsledku pracovného úrazu bol opakovane práceneschopný,\nnaposledy od 4. augusta 1999 do 15. januára 2001, kedy mu zamestnávateľ doručil\nvýpoveď, v ktorej bola ako výpovedný dôvod uvedená nadbytočnosť v zmysle § 46 ods. 1\npísm. c) Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, platný v tom\nobdobí). Pracovný pomer sťažovateľa skončil uplynutím výpovednej doby 30. apríla 2001.\nSťažovateľ uviedol, že 7. marca 2002 požiadal listom odborovú organizáciu\no informácie, ktoré sa dotýkali jeho členstva v nej. Odpoveď odborovej organizácie\n(predsedu závodného výboru) z 18. marca 2002 podľa sťažovateľa dokazuje, že bol jej\nčlenom do mája 2000, kedy za neho jeho zamestnávateľ prestal odvádzať členské príspevky\npre odborovú organizáciu.\n\n2\n\nSťažovateľ poukázal na skutočnosť, že podľa kolektívnej zmluvy sa členské\npríspevky členov odborovej organizácie zrážajú z ich mzdy na základe ich písomného\nsúhlasu, ktorý udelia pri vstupe do odborovej organizácie, a ktorý táto doručí\nzamestnávateľovi. Súhlas so zrážkami zo mzdy platí počas celého členstva v odboroch.\nKeďže sám svoje členstvo v odborovej organizácii neukončil a ani nevzal svoj súhlas\nso zrážaním členských príspevkov späť, muselo (podľa jeho názoru) dôjsť k zastaveniu\nuvedených zrážok zo strany zamestnávateľa na pokyn samotnej odborovej organizácie.\nSťažovateľ zdôraznil, že kvôli svojej práceneschopnosti od 4. augusta 1999 do\n15. januára 2001 sa o tom, že členské príspevky pre odborovú organizáciu z jeho mzdy nie\nsú zamestnávateľom zrážané, dozvedel až v mesiaci február 2001 (na základe výplatných\nsáčkov).\nZistil, že členské príspevky mu zamestnávateľ prestal zrážať od decembra 1999, a nie\nod mája 2000, ako uvádzal vo svojom liste z 18. marca 2002 predseda závodného výboru\nodborovej organizácie. Pochybuje pritom o jeho argumentácii v uvedenom liste z 18. marca\n2002, že dôvod zastavenia zrážok nepozná.\nNa základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ vyjadril názor, že kvôli\npožadovaniu poskytnutia právnej pomoci (a ako vyplýva z jeho sťažnosti aj poukazovaniu\nna nedostatky v činnosti odborovej organizácie pri obhajovaní sociálnych záujmov a práv\nsvojich členov) ho odborová organizácia svojvoľne a proti jeho vôli vylúčila, čím porušila\njeho práva zaručené v čl. 37 ods. 1 a čl. 12 ods. 4 ústavy, preto žiadal, aby „Ústavný súd\nSlovenskej republiky, mojej sťažnosti vyhovel, a nariadil ZO OZPBNP ZV OZ, B. C.,\nodštepný závod, aby mi do troch dní od doručenia rozhodnutia ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky bolo ZV OZ, B. C., odštepný závod, zaplatené finančné zadosťučinenie v sume\n50 000 Sk, ZV OZ, B. C., odštepný závod, je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy\nkonania do troch dní od doručenia rozhodnutia.“\n\n3\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo\ninom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu\ndozvedieť.\nSťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, že k zásahu do jeho základných\npráv malo dôjsť svojvoľným vylúčením z odborovej organizácie. Ako dôkaz o tomto zásahu\n\n4\n\npredložil ústavnému súdu listiny preukazujúce skutočnosť, že od decembra 1999 mu neboli\nzo mzdy zrážané čiastky predstavujúce členský príspevok v prospech odborovej\norganizácie, ako aj list predsedu závodného výboru odborovej organizácie z 18. marca\n2002.\nZ uvedeného listu nevyplýva, že by došlo k vylúčeniu sťažovateľa z odborovej\norganizácie, avšak poukazuje sa v ňom na možnosť zániku členstva v odborovej organizácii\nv dôsledku neplatenia členských príspevkov. Túto skutočnosť potvrdzujú aj stanovy\nodborovej organizácie (ďalej len „stanovy“), ktoré si ústavný súd v tejto súvislosti vyžiadal.\nPodľa čl. 6 bod 1 stanov členstvo v organizácii zaniká: a) vystúpením, b) neplatením\nčlenských príspevkov podľa čl. 7 bod 1, c) zrušením členstva podľa čl. 8, d) úmrtím.\nPodľa čl. 7 bod 1 stanov členstvo zanikne pre neplatenie členských príspevkov tým,\nže členský príspevok za príslušný kalendárny mesiac nebol zaplatený do troch nasledujúcich\nkalendárnych mesiacov po tomto mesiaci. Členstvo zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté\nplatí, ak bola zaplatená len časť členského príspevku.\nK sťažovateľom namietanému zániku jeho členstva v odborovej organizácii, ku\nktorému malo dôjsť v priebehu roka 2000 a v ktorom vidí zásah do svojich základných práv\na slobôd, by teda mohlo dôjsť len týmto spôsobom. O tejto možnosti sa však sťažovateľ\npodľa vlastného vyjadrenia dozvedel už vo februári 2001, kedy zistil, že mu zamestnávateľ\npočas roka 2000 nezrážal zo mzdy členský príspevok v prospech odborovej organizácie,\nktorej bol členom.\nSťažovateľ sa však ústavnej ochrany svojich základných práv podľa čl. 127 ústavy\ndomáhal až 15. apríla 2002, kedy bola jeho sťažnosť doručená ústavnému súdu.\nÚstavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny\nprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,\n\n5\n\nIII. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie\nkonanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol\no opatrení alebo inom zásahu do svojich základných práv alebo slobôd dozvedieť.\nSťažovateľ mal až do 31. decembra 2001 k dispozícii prostriedky individuálnej\nochrany svojho základného práva pred ústavným súdom, ktoré však nevyužil bez toho, že\nby mu v tom bránili vážne prekážky.\nV čase, keď sa domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde\npodľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným\nsúdom. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. septembra 2002\n\n6\n\n7", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}