{"guid": "ussr:ab8d0ba6-059f-4e44-a409-bb2e5cb167f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2011 z 2. 11. 2011", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. novembra 2011, sp. zn. III. ÚS 416/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2011-11-02", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab8d0ba6-059f-4e44-a409-bb2e5cb167f8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ab8d0ba6-059f-4e44-a409-bb2e5cb167f8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ab8d0ba6-059f-4e44-a409-bb2e5cb167f8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:ab8d0ba6-059f-4e44-a409-bb2e5cb167f8/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 416/2011-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. novembra 2011\nv senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika\no sťažnosti Ing. S. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., pre namietané porušenie\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 133/2001 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 133/2001\nporušené bolo.\n\n2. Krajskému súdu v Žiline\n\nprikazuje\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n16 Cb 133/2001 konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Ing. S. L. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n4. Krajský súd v Žiline\n\nje povinný\n\nuhradiť Ing. S. L. trovy právneho\n\nzastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet advokáta\nJUDr. S. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 416/2011-10 z 27. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. L., B.\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., pre namietané porušenie\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 133/2001.\nPodstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o porušení jeho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 133/2001. Sťažovateľ uviedol, že\nnamieta prieťahy v konaní krajského súdu od jeho začiatku, a to aj napriek tomu, že do\nkonania namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpil neskoršie. V tejto súvislosti dodal, že\nv tomto prípade ide o zmenu účastníka konania, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako\npôvodný účastník konania. Sťažovateľ v sťažnosti podrobne popísal postup krajského súdu\nv danej veci a poukázal na to, že ani po uplynutí 11 rokov nebolo vo veci právoplatne\n\n2\n\nrozhodnuté. Podľa jeho názoru v danom prípade nejde o skutkovo ani právne zložitú vec\na on samotný prieťahy v postupe krajského súdu nezapríčinil. Sťažovateľ dodal, že\npredmetom konania je jeho pohľadávka voči obchodnej spoločnosti, u ktorej je\npravdepodobnosť vymožiteľnosti s pribúdajúcim časom stále nižšia a nižšia.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 133/2001\nporušené bolo, krajskému súdu prikázal, aby v namietanom konaní postupoval bez\nzbytočných prieťahov a aby mu uložil povinnosť zaplatiť mu primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu\nlistom sp. zn. Spr. 513/2011 z 12. októbra 2011, ku ktorému pripojil vyjadrenie zákonnej\nsudkyne a konštatoval, že toto je potrebné pokladať za vyjadrenie krajského súdu ako\núčastníka konania pred ústavným súdom. V predmetnom vyjadrení krajský súd podrobne\nuviedol prehľad vo veci vykonaných úkonov a okrem iného konštatoval:\n«Domnievame sa, že právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov nebolo postupom tunajšieho súdu porušené. Pre úplnosť je vhodné dodať, že\npokiaľ Krajský súd v Žiline aktuálne meritórne nekoná, sťažovateľ nedisponuje\nsubjektívnym oprávnením uvedené relevantne spochybňovať. Ak by totiž tunajší súd\nrozhodoval vo veci, musel by vychádzať z právoplatného rozhodnutia, ktorým bola\nvyslovená neplatnosť postúpenia pohľadávky z B. s. r. o. na A. s. r. o. Uvedené by\nv konečnom dôsledku viedlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa/sťažovateľa. Pokiaľ teda\nKrajský súd v Žiline (aj) „čaká“ na rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku –\no obnove konania v súvisiacej veci, predmetný postup rozhodne nie je na ťarchu\nsťažovateľa.»\nK vyjadreniu predsedu krajského súdu podal stanovisko právny zástupca sťažovateľa\nlistom doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2011, v ktorom zotrval na svojich\n\n3\n\npredchádzajúcich tvrdeniach a vyjadril súhlas s tým, aby sa v danej veci konalo bez\nnariadenia ústneho pojednávania, nesúhlasí však s vyjadrením krajského súdu.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZ vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 16 Cb 133/2001 ústavný súd zistil takýto\nstav konania:\nDňa 12. októbra 2000 bol Okresnému súdu Žilina doručený návrh navrhovateľa\nna zaplatenie istiny v sume 165 023,24 € (4 971 490 Sk) s príslušenstvom, avšak z dôvodu\nvecnej a miestnej príslušnosti bol spis 14. marca 2001 postúpený krajskému súdu, ktorý\n26. marca 2001 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.\nDňa 4. mája 2001 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa\nzúčastnil navrhovateľ. Na pojednávaní krajský súd uznesením č. k. 16 Cb 133/01-39\nprerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde\nBratislava II, v ktorom sa žalobca B., spol. s r. o., B., voči odporcovi A., spol. s r. o., B.\n(navrhovateľovi v predmetnom konaní vedenom na krajskom súde), domáhal určenia\nneplatnosti dohody o postúpení pohľadávky.\nDňa 11. júla 2001 bolo krajskému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti\nuzneseniu o prerušení konania, a preto 24. augusta 2001 krajský súd predložil spis na\nrozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý\nuznesením sp. zn. 1 Obo 222/01 z 28. februára 2002 prvostupňové rozhodnutie potvrdil\na 15. apríla 2002 vrátil spis krajskému súdu.\nV priebehu marca a apríla 2003, ako aj v januári 2004 krajský súd zisťoval na\nOkresnom súde Bratislava II stav konania.\n\n4\n\nDňa 29. novembra 2004 navrhovateľ zaslal krajskému súdu opravu návrhu\na v prílohe rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25 Cb 261/00 z 25. júna 2002,\nktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Cob 262/2003,\n14 Cob 263/2003, 14 Ncb 40/2003 z 8. septembra 2004 nadobudol právoplatnosť\n14. októbra 2004.\nDňa 13. decembra 2004 krajský súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku.\nDňa 31. mája 2006 krajský súd uznesením sp. zn. 16 Cb 133/2001 konanie v časti\no zaplatenie zmluvnej pokuty (a iné) zastavil.\nDňa 20. júna 2006 bol krajskému súdu doručený návrh navrhovateľa, aby namiesto\nneho do konania vstúpil sťažovateľ, ktorý s tým prejavil súhlas, pričom krajskému súdu\nbolo zároveň doručené odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o čiastočnom zastavení\nkonania.\nNa základe toho krajský súd 10. júla 2006 predložil spis najvyššiemu súdu, ktorý\no odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. 1 Obo 205/2006 z 26. júla 2007 tak, že prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil a 27. augusta 2007 vrátil spis krajskému súdu.\nV septembri 2007 krajský súd určil termín pojednávania na 16. október 2007, pričom\nnavrhovateľ svoju neúčasť vopred ospravedlnil s odôvodnením, že nie je účastníkom\nkonania, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky, o čom bol krajský súd informovaný\n20. júna 2006.\nDňa 8. októbra 2007 bolo krajskému súdu doručené dovolanie navrhovateľa proti\nuzneseniu najvyššieho súdu z 26. júla 2007 a 29. októbra 2007 navrhovateľ na základe\nvýzvy zo 4. októbra 2007 doplnil písomné materiály týkajúce sa postúpenia pohľadávky.\nZ dôvodu podaného dovolania krajský súd 21. februára 2008 predložil spis\nnajvyššiemu súdu, ktorý uznesením sp. zn. 1 Obdo V 12/2008 z 29. januára 2009 zrušil\nuznesenie krajského súdu z 31. mája 2006 a uznesenie najvyššieho súdu z 26. júla 2007\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Spis bol vrátený krajskému súdu 21. apríla\n2009.\nDňa 12. júna 2009 krajský súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu v intenciách\nrozhodnutia najvyššieho súdu, na čo navrhovateľ odpovedal listom doručeným krajskému\nsúdu 1. júla 2009.\n\n5\n\nO návrhu z 20. júna 2006 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 16 Cb 133/2001\nzo 4. augusta 2009 tak, že vyhovel, aby do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa\nvstúpil sťažovateľ. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 2009.\nDňa 11. januára 2010 krajský súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu, na čo\nsťažovateľ reagoval podaním doručeným krajskému súdu 27. januára 2010.\nDňa 12. februára 2010 krajský súd uznesením konanie čiastočne zastavil.\nZ neúčasti na pojednávaniach určených na 15. apríl 2010 a 29. apríl 2010 sa\nsťažovateľ vopred ospravedlnil z dôvodu zahraničných pracovných ciest, a preto krajský\nsúd na jeho žiadosť určil termín ďalšieho pojednávania na 7. október 2010. V tento deň sa\nna krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný zástupca sťažovateľa,\npričom pojednávanie sa odročilo pre účely vyžiadania spisu Okresného súdu Bratislava II\nsp. zn. 42 Cb 5/2009 a sp. zn. 25 Cb 261/00.\nDňa 8. novembra 2010 krajský súd požiadal Okresný súd Bratislava II o zapožičanie\nspisov, ktoré mu tento súd poskytol 28. januára 2011.\nDňa 14. marca 2011 a 23. júna 2011 krajský súd požiadal Okresný súd Bratislava II\no zaslanie rozhodnutia o (ne)povolení obnovy konania vo veci sp. zn. 25 Cb 261/00, na čo\ntento súd reagoval 28. júla 2011, keď mu oznámil, že v danej veci bolo podané odvolanie.\nDňa 16. septembra 2011 krajský súd opäť žiadal Okresný súd Bratislava II o zaslanie\nrozhodnutia, na čo reagoval tento súd 7. októbra 2011, keď uviedol, že od 30. augusta 2011\nsa spis sp. zn. 42 Cb 5/2009 (25 Cb 261/00) nachádza na Krajskom súde v Bratislave.\nIII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 133/2011.\nV súvislosti s procesným postavením sťažovateľa považuje ústavný súd za dôležité\nzmieniť sa o tom, že v jeho prípade došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda\nk zmene doterajšieho účastníka konania na strane navrhovateľa, a to na základe singulárnej\nsukcesie (z titulu postúpenia pohľadávky na základe zmluvy). V tejto súvislosti bol 20. júna\n2006 krajskému súdu doručený návrh sťažovateľa na vstup do konania namiesto\ndoterajšieho účastníka konania na strane navrhovateľa. Krajský súd o návrhu rozhodol\nuznesením sp. zn. 16 Cb 133/2001 zo 4. augusta 2009 tak, že mu vyhovel. Uznesenie\nkrajského súdu nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 2009.\nPripustením zmeny účastníkov konania na strane navrhovateľa však nedošlo ku\nvzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už\nexistujúceho procesnoprávneho vzťahu. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného\nsúdu zásadný význam pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej\nprotiústavnosti konania krajského súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku súdom\npovolenej zmeny účastníkov konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu\n(m. m. I. ÚS 52/01, IV. ÚS 222/03, II. ÚS 373/06).\nAj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že\nsťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium\nkonania, ktoré predchádzalo tejto zmene (obdobne III. ÚS 182/2011).\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n\n7\n\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno\nv obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04, III. ÚS 139/07, III. ÚS 3/2011).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd\n\n8\n\n(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.\n1. Predmetom konania pred krajským súdom je návrh sťažovateľa na zaplatenie sumy\n165 023,24 € (pôvodne 4 971 490 Sk) s príslušenstvom. Ide o pohľadávku „na zaplatenie\nceny dodávky investičných celkov“ voči spoločnosti I., a. s., K. (ďalej len „odporca“), ktorá\nsťažovateľovi vznikla na základe dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000\nuzatvorenej medzi postupcom B., spol. s r. o., B. a postupníkom A., spol. s r. o., B.,\na následne na základe dohody o postúpení pohľadávky zo 7. novembra 2004 uzatvorenej\nmedzi postupcom A., spol. s r. o., a sťažovateľom ako postupníkom. Ústavný súd\nkonštatuje, že posudzovaná vec nie je skutkovo ani právne zložitá a tvorí štandardnú súčasť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov s rozsiahlou judikatúrou, a preto doterajšiu dĺžku\nkonania krajského súdu, ktorá predstavuje takmer 11 rokov, nemožno ospravedlniť žiadnou\nokolnosťou.\n2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súdu\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Zo spisu krajského súdu ústavný súd nezistil také okolnosti, na základe ktorých\nby bolo možné konštatovať, že sťažovateľ významnou mierou prispel k predĺženiu\npredmetného konania. V apríli 2010 sťažovateľ dvakrát vopred ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaniach, ktoré boli určené na 15. apríl 2010 a 29. apríl 2010, pričom zároveň\npožiadal, aby ďalší termín nebol určený skôr ako na jeseň, a to z dôvodu, že v jeho skoršej\núčasti na pojednávaní by mu bránili zahraničné pracovné povinnosti. Na základe toho\nkrajský súd určil termín pojednávania na 7. október 2010, pričom zástupca sťažovateľa sa\nho zúčastnil. Uvedené odročenie pojednávania o pol roka na žiadosť sťažovateľa\ns prihliadnutím na celkovú dĺžku doterajšieho konania (takmer 11 rokov) nemohlo\nvýraznejšie ovplyvniť predĺženie posudzovaného súdneho sporu.\n\n9\n\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup samotného krajského súdu.\nPri hodnotení doterajšieho postupu krajského súdu ústavný súd poukazuje na to,\nže namietané konanie na tomto súde trvá od 14. marca 2001, keď mu bol ako vecne\na miestne príslušnému súdu postúpený návrh, ktorý bol pôvodne podaný 12. októbra 2000\nna Okresnom súde Žilina, to znamená, že konanie na krajskom súde prebieha už vyše 10\nrokov a 7 mesiacov. Konanie sa dotýka základných práv a slobôd sťažovateľa až od 20. júna\n2006, keď sa stal účastníkom tohto konania. V priebehu tohto obdobia ústavný súd\nzaznamenal dve obdobia nečinnosti krajského súdu. V prvom období nečinnosti krajského\nsúdu trvalo takmer 5 mesiacov, a to od 4. októbra 2007, keď krajský súd vyzval pôvodného\nnavrhovateľa na predloženie listinných dôkazov, do 21. februára 2008, keď krajský súd\npredložil spis na rozhodnutie o dovolaní najvyššiemu súdu. Druhé obdobie nečinnosti\nv trvaní 6 mesiacov ústavný súd zistil v období od 4. augusta 2009, keď krajský súd vyhovel\nnávrhu, aby do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil sťažovateľ, do\n11. januára 2010, keď krajský súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu.\nPozornosti ústavného súdu neušlo, že v priebehu namietaného konania sa spis trikrát\nnachádzal mimo dispozičnej sféry krajského súdu, keď v dôsledku podania opravných\nprostriedkov a mimoriadnych opravných prostriedkov rozhodoval najvyšší súd, postup\nktorého sťažovateľ nenamietal. Spis prvostupňového súdu sa na najvyššom súde nachádzal\nspolu 2 roky a 11 mesiacov, a to v obdobiach od 24. augusta 2001 do 15. apríla 2002,\nod 10. júla 2006 do 27. augusta 2007 a od 21. februára 2008 do 21. apríla 2009.\nZ uvedeného je zrejmé, že aj keď konanie na krajskom súde trvá od 14. marca 2001,\npri posudzovaní postupu krajského súdu z hľadiska dodržania záruk podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemožno doň zaradiť obdobie v celkovom trvaní 6 rokov,\nkeď bolo konanie prerušené a keď sa spis nachádzal na najvyššom súde. Podľa názoru\nústavného súdu však ani toto zistenie nemôže ospravedlniť ďalší postup krajského súdu,\nkeďže konanie nie je ešte ani po vyše 10 rokoch a 7 mesiacoch právoplatne skončené. Už\n\n10\n\nlen samotná dĺžka tohto súdneho konania signalizuje namietané porušenie označených práv\nsťažovateľa, navyše ak v priebehu tohto obdobia bol krajský súd viackrát nečinný.\nÚstavný súd zistil, že krajský súd vo veci určil 5 termínov pojednávaní, pričom\nz neúčasti na tom, ktoré bolo určené na 16. október 2007, sa pôvodný navrhovateľ\nospravedlnil poukazujúc na návrh z júna 2006, ktorým žiadal, aby na jeho miesto vstúpil\ndo konania sťažovateľ, na ktorého bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom konania.\nPôvodný navrhovateľ súčasne upozornil krajský súd, že v prvom rade je potrebné\nrozhodnúť o tomto návrhu. Ústavný súd konštatuje, že aj v tomto smere pochybil krajský\nsúd, keď o návrhu podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP z júna 2006 nerozhodol bez zbytočných\nprieťahov, keďže o ňom rozhodol až uznesením zo 4. augusta 2009 (právoplatným\n23. septembra 2009), čím svojím neefektívnym postupom aj takýmto spôsobom prispel\nk predĺženiu konania. Navyše, ďalší termín pojednávania krajský súd určil až na 15. apríl\n2010. Z neúčasti na tomto a ďalšom pojednávaní určenom na 29. apríl 2010 sa sťažovateľ\nvopred ospravedlnil a na jeho žiadosť bol ďalší termín pojednávania určený až po uplynutí\nvyše 5 mesiacov na 7. október 2010. Táto okolnosť však s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku\nkonania zásadne neovplyvnila jeho priebeh.\nPodľa názoru ústavného súdu je dôkazom neefektívneho postupu krajského súdu aj\nskutočnosť, že na doplnenie „opravy návrhu“ z 29. novembra 2004 bol sťažovateľ vyzvaný\naž 11. januára 2010, teda po uplynutí viac ako 5 rokov.\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd súčasné nekonanie vo veci ospravedlňuje\ntým, že je potrebné vyčkať na právoplatné rozhodnutie vo veci návrhu na povolenie obnovy\nkonania, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42 Cb 5/2009\na v ktorom bolo 20. júla 2011 podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Krajský\nsúd v tejto súvislosti na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 7. októbra 2010, konštatoval, že\nje potrebné vyžiadať spisy Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 42 Cb 5/2009 a sp. zn.\n25 Cb 261/2000 bez toho, aby konanie prerušil. Pritom, ak by tak učinil, sťažovateľ by mal\nprávo podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, a navyše ak by došlo\nk prerušeniu konania spôsobom súladným so zákonom, zo zákona by sa nevykonávali\n\n11\n\nvo veci pojednávania a neplynuli by lehoty podľa tohto zákona (§ 111 ods. 1 OSP). Tým,\nsamozrejme, ústavný súd netvrdí, že zistil okolnosť, ktorá odôvodňuje prerušenie konania\npodľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ale snaží sa apelovať na to, že ak krajský súd takúto\nokolnosť zistil a tvrdí ju, v takom prípade mal uznesením konanie prerušiť, pretože až\nrozhodnutím o prerušení konania nastanú účinky, ktoré platné právo s prerušeným konaním\nspája a ktoré predstavuje zákonnú prekážku plynulého postupu v konaní. Totiž podľa\nkonštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky\njeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. III. ÚS 42/02,\nI. ÚS 65/03, II. ÚS 3/00, I. ÚS 214/06).\nÚstavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna\nčinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,\nIII. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).\nÚstavný súd preto s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, na doterajšiu\ndĺžku posudzovaného konania, ako aj s prihliadnutím na zistený neefektívny postup\nkrajského súdu dospel k záveru, že v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.\n16 Cb 133/2001 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto\nv súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa v zmysle § 56\nods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných\n\n12\n\nprieťahov, samozrejme, ak tomu nebude brániť prekážka postupu konania (bod 2 výroku\nnálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\nSťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo odôvodnil\nstavom právnej neistoty, v ktorej sa ocitol v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní\nkrajského súdu. Tým podľa jeho názoru dochádza „k prehlbovaniu ako aj vzniku ďalšej\nujmy na právach sťažovateľa“.\nÚstavný súd zistil, že sťažovateľ sa stal účastníkom konania až 20. júna 2006, teda\nkonanie, ktoré na všeobecných súdoch prebiehalo od roku 2001, mu nemohlo spôsobovať\nnásledky, ktoré popísal pri zdôvodnení žiadosti o finančné zadosťučinenie.\nÚstavný súd je toho názoru, že vyslovenie porušenia základných práv a slobôd\nsťažovateľa a príkaz všeobecnému súdu vo veci konať postačujú na dovŕšenie nápravy\nv konaní, preto mu ústavný súd finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 3 výroku nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia\nv celkovej sume 314,18 €.\n\n13\n\nÚstavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v uplatnenej sume\n314,18 €, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie\nsťažnosti – vykonané v roku 2011) v hodnote po 123,50 € a dva režijné paušály v hodnote\npo 7,41 € plus 20 % DPH, ktoré prikázal uhradiť krajskému súdu (bod 4 výroku nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. novembra 2011\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cb/133/2001", "guid": "4da848cd-0c24-4dac-ab62-ef9762e04ec6:af6350bb-7e69-4279-8f2f-aad2a888c444", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}