{"guid": "ussr:aaf1f9b4-e2a8-42ea-b7b9-411e56ccc862", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/03 z 8. 9. 2003", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2003, sp. zn. IV. ÚS 92/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2003-09-08", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aaf1f9b4-e2a8-42ea-b7b9-411e56ccc862", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:aaf1f9b4-e2a8-42ea-b7b9-411e56ccc862", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:aaf1f9b4-e2a8-42ea-b7b9-411e56ccc862", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:aaf1f9b4-e2a8-42ea-b7b9-411e56ccc862/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 92/03-31\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 8. septembra 2003 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Jána Lubyho prerokoval\nprijatú sťažnosť maloletej S. V., zastúpenej zákonnou zástupkyňou V. K., obe bytom T. P.,\nprávne zastúpenej advokátkou JUDr. A. P., K., vo veci porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 C 841/89, za účasti Okresného súdu Košice – okolie, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo maloletej S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice –\nokolie v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 841/89 p o r u š e n é b o l o .\n2. Maloletej S. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk\n(slovom Jedenstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice – okolie\n\np ovin n ý\n\nvyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu do rúk jej zákonnej\n\nzástupkyne.\n3. Okresný súd Košice – okolie\n\nj e\n\np o vin n ý\n\nuhradiť maloletej S. V.\n\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania vo výške 8 796 Sk (slovom\nOsemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet advokátky JUDr. A. P., K.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára\n2003 doručená sťažnosť maloletej S. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu\nKošice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 841/89.\nSťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že od roku 1989 sa vedie na okresnom\nsúde pod sp. zn. 5 C 841/89 v jej právnej veci konanie o určenie otcovstva proti žalovanému\nL. S., ale okresný súd v tejto veci napriek neprimeranej dĺžke trvania konania\na opakovaným znaleckým dokazovaniam doposiaľ nerozhodol.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „V konaní aj naďalej pretrvávajú\nprieťahy aj napriek tomu, že výsledky znaleckých posudkov sú známe vrátane skúšky DNA\nod roku 1997. Do pozornosti Ústavnému súdu SR dávame aj tú skutočnosť, že v uvedenej\nveci konali štyria sudcovia a toho času je vec pridelená JUDr. L. S. Poukazujeme aj na to,\nže bolo vydaných 8 uznesení o pribratí súdneho znalca, vypracovaných 7 znaleckých\nposudkov, okrem predbežných opatrení, vyplatení záloh znalcom, prípisov atď..., teda\nkonaním súdu bola tiež porušená zásada hospodárnosti konania. Po tom, čo Krajský súd\nv Košiciach potvrdil, že sťažnosť matky na prieťahy v konaní je opodstatnená muselo\n\n2\n\nuplynúť ďalších 5 rokov, v priebehu ktorých sa kauza prakticky nepohla z miesta, čo len\npotvrdzuje to, že prieťahy v konaní naďalej pretrvávajú“.\nSťažovateľka zastáva názor, že „V uvedenej kauze sú prieťahy preukázané, ale\nnapriek tomu sa neudialo nič, čo by viedlo k ukončeniu už 13 rokov sa vlečúcej kauzy, ktorá\nzaťažuje nielen samotnú matku, ale aj nepriaznivo vplýva na zdravý psychický vývoj\nmaloletej, u ktorej sa už v tomto veku formuje právny názor na súdy. Už samotný fakt, že sa\nk nej otec nehlási a opakované krvné skúšky sú pre maloletú traumatizujúce, čo osvedčuje\naj lekárske potvrdenie“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol,\nže „Okresný súd Košice – okolie v konaní o určení otcovstva, sp. zn.: 5 C 841/89 porušil\nprávo sťažovateľky mal. S. V. zastúpenou zákonnou zástupkyňou V. K. v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznáva jej finančné\nzadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vo výške 350 000,- Sk“.\nVýšku požadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje\nsťažovateľka tým, „že vychádzame z naposledy ustálenej čiastky životného minima, ako aj\ntým, že dieťa má právo žiť v takých istých pomeroch ako jeho rodičia“.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 92/03 zo 7. mája 2003 prijal podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.\nV rámci\n\nprípravy\n\npojednávania\n\nsa\n\nna\n\nzáklade\n\nžiadosti\n\nústavného\n\nsúdu\n\nk opodstatnenosti prijatej sťažnosti písomne vyjadrili účastníci konania. Okresný súd,\nzastúpený predsedom JUDr. J. P., zaslal ústavnému súdu v prílohe listu sp. zn. Spr. 565/03\nzo 4. júla 2003 stanovisko vec prejednávajúcej sudkyne, v ktorom sa uvádza: „Predmetom\nkonania je určenie otcovstva. Konanie sa začalo dňa 21. 8. 1989 na návrh dieťaťa\n\n3\n\nzastúpeného opatrovníkom podľa uznesenia tunajšieho súdu č. k. Nc 24/89–6 zo dňa 25. 5.\n1989.“\nV uvedenom stanovisku sa zákonná sudkyňa zmieňuje o tom, že táto vec jej bola\npridelená na prejedanie a rozhodovanie 10. októbra 1994 a pred ňou ju vybavovali už traja\nsudcovia.\nĎalej podrobne opisuje chronológiu vo veci vykonaných úkonov a v závere\npoukazuje na rozpory medzi znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva, odvetvia\nhematológie, súdneho znalca MUDr. N. H. a kontrolným znaleckým posudkom súdnej\nznalkyne MUDr. A. D., ktorými bolo otcovstvo žalovaného k sťažovateľke vylúčené,\na znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva, odvetvia hematológie, transfuziológie\na genetiky, vypracovanými súdnymi znalcami MUDr. H. M., MUDr. A. B. a RNDr. V. F.,\nktorými otcovstvo nebolo vylúčené.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky sa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného\nsúdu kriticky vyjadruje k tomu, že sa sudkyňa nevysporiadala so všetkými okolnosťami\nkonania, najmä nezdôvodnila, prečo bolo vo veci nariadené opakované kontrolné znalecké\ndokazovanie: „...keďže sa jedná o rovnocenné znalecké dokazovania na rovnocennej úrovni\nako už vykonané bolo a prečo až 16. 9. 1996 bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru\ngenetiky formou expertíznej analýzy DNA u doc. RNDr. V. F., keď už medzitým bola uznaná\nsťažnosť zákonnej zástupkyne ako opodstatnená. Oznámenie o stave konania opäť\nneobsahuje správu, prečo súd po obdržaní znaleckého posudku expertíznej analýzy DNA\nvo veci meritórne nerozhodol, a prečo opakovane sa mali vykonávať znalecké dokazovania\nrozborom červených a bielych krviniek aj po expertíze DNA.“\nKeďže právna zástupkyňa sťažovateľky sa na výzvu ústavného súdu k otázke\nkonania verejného ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti vyjadrila, že „...obsah § 30\nods. 1 a 4 zákona o Ústavnom súde ustanovuje, že konanie pred Ústavným súdom má formu\nverejného ústneho pojednávania, preto nevidíme dôvod upustiť od tejto zásady...“, nariadil\n\n4\n\nústavný súd podľa § 30 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde vo veci ústne pojednávanie,\nktoré sa konalo 8. septembra 2003.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh\na stav konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 841/89:\nPredmetnom konania pred okresným súdom je žaloba o určenie otcovstva. Konanie\nsa začalo 21. augusta 1989, keď bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky,\nzastúpenej kolíznym opatrovníkom.\nPrvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 25. septembra 1989. Bol na ňom vykonaný\nvýsluch matky, ktorá vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka. Žalovaný, u ktorého\nbolo doručenie na pojednávanie riadne vykázané, sa ho nezúčastnil.\nNa druhom pojednávaní uskutočnenom 17. októbra 1989 bol vykonaný výsluch\nžalovaného a jednej svedkyne. Tretie pojednávanie nariadené na 7. november 1989\nsa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti sudcu.\nŠtvrté pojednávanie vo veci bolo vykonané 28. novembra 1989. Boli na ňom\nvypočutí dvaja svedkovia a okresný súd ho odročil za účelom nariadenia znaleckého\ndokazovania po dovŕšení veku jedného roku sťažovateľky. V nasledujúcom období súd\nzadovažoval listinné dôkazy (pôrodopis, lekárske správy, odpisy mzdových listov matky\na žalovaného).\nUznesením sp. zn. 5 C 841/89 z 3. augusta 1990 bolo nariadené znalecké\ndokazovanie krvnou skúškou, proti ktorému sa žalovaný odvolal, avšak Krajský súd\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 14 Co 318/90 z 28. septembra 1990\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\n5\n\nDňa 2. októbra 1990 bol súdu doručený znalecký posudok súdneho znalca\nMUDr. N. H., podľa záverov ktorého je možné žalovaného z otcovstva k sťažovateľke\nvylúčiť.\nNa piatom pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo 20. novembra 1990, okresný\nsúd rozhodol o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené\nuznesením sp. zn. 5 C 841/89 z 19. júna 1991. Okresný súd ustanovil na posúdenie\na vykonanie revíznej krvnej skúšky, ktorú vykonal súdny znalec MUDr. N. H., súdneho\nznalca MUDr. J. K., zamestnanca Institutu klinické a experimentální mediciny, P.\nNa žiadosť menovaného súdneho znalca okresný súd zrušil uznesením sp. zn. 5 C 841/89\nzo 4. decembra 1991 uznesenie o jeho ustanovení a podať kontrolný znalecký posudok bolo\nuložené súdnej znalkyni MUDr. H. M., zamestnankyni toho istého inštitútu ako pred ňou\nustanovený súdny znalec. Menovaná súdna znalkyňa vypracovala znalecký posudok podľa\npokynov okresného súdu a zaslala mu ho v prílohe listu z 26. marca 1992.\nDňa 15. mája 1992 sa uskutočnilo v poradí šieste pojednávanie, ktoré bolo odročené\nza\n\núčelom\n\nnariadenia\n\nďalšieho\n\nkontrolného\n\nznaleckého\n\ndokazovania\n\nk doteraz\n\nvypracovaným znaleckým posudkom. Toto znalecké dokazovanie bolo nariadené\nuznesením okresného súdu sp. zn. 5 C 841/89 z 27. mája 1992, ktorým ustanovil súdnu\nznalkyňu MUDr. A. B. z Fakultnej nemocnice v O.\nPretože žalovaný sa na výzvy súdnej znalkyne opakovane nedostavil na odber krvi,\nvyzval okresný súd 7. mája 1993 súdneho znalca MUDr. N. H., aby poskytol súčinnosť\nustanovenej súdnej znalkyni. Dňa 30. júna 1993 zaslal MUDr. N. H. okresnému súdu\nvýsledky vyšetrení a znalecký posudok.\nOkresný súd v období od 20. augusta 1993 do 2. marca 1994 nereagoval na celkom\npäť urgencií súdnej znalkyne MUDr. A. B., ktorými sa dožadovala informácie,\nči má ďalej vo veci pokračovať, resp. ako ukončiť expertízu.\n\n6\n\nDňa 2. marca 1994 zaslal okresný súd súdnej znalkyni MUDr. A. B. znalecký\nposudok vypracovaný 30. júna 1993 súdnym znalcom MUDr. N. H. s ospravedlnením\nza\n\njeho\n\noneskorené\n\nzaslanie\n\nz dôvodu\n\n„značnej\n\nmigrácie\n\nsudcov\n\na následným\n\nprerozdeľovaním spisov“.\nDňa 15. apríla 1994 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok MUDr. A. B.,\npodľa záverov ktorého je pravdepodobnosť, že žalovaný je biologickým otcom\nsťažovateľky, 95 %.\nSiedme pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 9. augusta 1994 a bolo znovu odročené\nza účelom vykonania kontrolného znaleckého dokazovania doteraz vypracovaných\nznaleckých posudkov.\nUznesením sp. zn. 5 C 841/89 z 5. januára 1995 bolo nariadené kontrolné znalecké\ndokazovanie súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctva MUDr. A. D., Nemocnica\ns poliklinikou M. Tento znalecký posudok bol po tom, ako sa žalovaný opakovane\nnedostavil na predvolanie súdnej znalkyne na odber krvi, doručený okresnému súdu 15. júna\n1995. Podľa záverov predmetného znaleckého posudku bol žalovaný z otcovstva voči\nsťažovateľke vylúčený.\nÔsme pojednávanie vo veci bolo nariadené na 21. september 1995. Vzhľadom\nna rozporné výsledky doteraz vykonaných znaleckých dokazovaní bolo odročené\nna neurčito a okresný súd rozhodol, že bude nariadené ďalšie znalecké dokazovanie.\nUznesením sp. zn. 5 C 841/89 zo 16. septembra 1996 nariadil okresný súd znalecké\ndokazovanie súdnym znalcom z odboru genetiky RNDr. V. F. z Prírodovedeckej fakulty\nUniverzity Komenského v B., ktorému bolo uložené vykonať analýzu DNA účastníkov\nkonania. Uznesením sp. zn. 5 C 841/89 z toho istého dňa uložil okresný súd\nžalovanému platiť výživné na sťažovateľku do právoplatného skončenia konania o určenie\notcovstva. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný 30. septembra 1996 odvolanie.\n\n7\n\nUznesením sp. zn. 5 C 841/89 zo 6. novembra 1996 bolo žalovanému uložené zložiť\nzálohu na trovy znaleckého dokazovania. Aj toto uznesenie žalovaný napadol 28. novembra\n1996 odvolaním a zároveň požiadal, aby bol vzhľadom na svoje zárobkové a majetkové\npomery oslobodený od súdnych poplatkov. Po tom, ako okresný súd požiadal žalovaného,\naby mu predložil potvrdenie o svojich osobných a majetkových pomeroch, vzal žalovaný\nsvoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním z 30. januára 1997 späť.\nKrajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 212/97 z 30. júna 1997 obe vyššie uvedené,\nžalovaným napadnuté uznesenia okresného súdu ako vecne správne potvrdil.\nPodaniami z 22. septembra 1997 a 12. novembra 1997 požiadal okresný súd súdnych\nznalcov MUDr. N. H. a MUDr. A. D. o poskytnutie informácií, resp. dodatkov k nimi\npodaným znaleckým posudkom.\nDeviate pojednávanie vo veci sa konalo 29. októbra 1998 a bolo odročené za účelom\nbližšie neurčeného znaleckého dokazovania.\nDňa 19. novembra 1997 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok\nsúdneho znalca RNDr. V. F., podľa záveru ktorého: „na základe vykonaného dokazovania,\nvychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo\noznačeného muža voči maloletému dieťaťu za – prakticky dokázané – s mimoriadne vysokou\nhodnotou pravdepodobnosti, ktorú možno stotožniť s istotou.“\nDňa 21. novembra 1997 bol okresnému súdu doručený opravný znalecký posudok\nk znaleckému posudku súdneho znalca MUDr. N. H. z 28. septembra 1990. Podľa záverov\ntohto opravného znaleckého posudku nemožno žalovaného z prirodzeného otcovstva\nk sťažovateľke vylúčiť.\nV období od 9. decembra 1997 do 7. januára 1998 boli okresnému súdu doručené\nštyri stanoviská účastníkov konania k znaleckým posudkom.\n\n8\n\nDňa 4. júna 1999 bol okresnému súdu doručený návrh vedľajšej účastníčky\nna zvýšenie výživného určeného predbežným opatrením zo 16. septembra 1996.\nDesiate pojednávanie vo veci, ktoré sa malo uskutočniť 18. júna 1999, muselo byť\npre ospravedlnenú neprítomnosť súdnej znalkyne a závady v doručeniach účastníkom\nodročené na 9. september 1998. Na tomto v poradí jedenástom pojednávaní bol vykonaný\nvýsluch súdneho znalca MUDr. N. H. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom\npredvolania súdnej znalkyne MUDr. A. D.\nNa dvanástom pojednávaní konanom 16. novembra 1999 bola vypočutá súdna\nznalkyňa MUDr. A. D. Toto pojednávanie bolo odročené „za účelom vykonania ďalšieho\ndokazovania“.\nUznesením sp. zn. 5 C 841/89 z 31. januára 2000 zamietol okresný súd návrh\nvedľajšej účastníčky na zvýšenie výživného. Proti tomuto uzneseniu podala 3. apríla 2000\nodvolanie vedľajšia účastníčka, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.\n18 Co 149/00 z 12. októbra 2000 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\nListom z 2. februára 2000 okresný súd požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici\no oznámenie\n\nsúdnych\n\nznalcov\n\nz odboru\n\nzdravotníctva,\n\nodvetvia\n\nhematológie,\n\ntransfuziológie a genetiky – analýzy DNA. Požadovaný zoznam súdnych znalcov bol\nokresnému súdu doručený 27. marca 2000.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 5 C 841/89 z 2. novembra 2000 bolo nariadené\nznalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva, odvetvia hematológie a transfuziológie,\na ustanovenej súdnej znalkyni MUDr. M. J. z K. bolo uložené zistiť na základe vyšetrenie\nčervených krviniek účastníkov konania, či možno vylúčiť otcovstvo žalovaného\nk sťažovateľke a objasniť príčiny rozporov v doposiaľ predložených znaleckých posudkoch.\nŽalovaný podaním z 3. decembra 2001 podal námietky voči osobe ustanovenej\nsúdnej znalkyne, na základe ktorých okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 841/89 z 2. mája\n9\n\n2002 zrušil svoje predchádzajúce uznesenie, ktorým nariadil vykonanie znaleckého\ndokazovania menovanou súdnou znalkyňou, a uznesením sp. zn. 5 C 841/89 z toho istého\ndňa nariadil nové znalecké dokazovanie, ktoré uložil vykonať Lekárskej fakulte Univerzity\nPavla Jozefa Šafárika v K.\nListom z 2. mája 2002 oznámila Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika\nv K. okresnému súdu, že požadované znalecké dokazovanie nemôže vykonať, pretože\ntransfúzne oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v K., ktoré by ho mohlo vykonať,\nnepatrí do jej pôsobnosti (nadväzne na to bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 C 841/89\nz 2. mája 2002 zrušené).\nPodaním doručeným okresnému súdu 16. augusta 2002 namietla sťažovateľka\nzaujatosť sudkyne, ktorá prejednáva a rozhoduje jej vec. Poukázala v ňom na zdĺhavosť\nkonania s tým, že už v roku 1996 sa sťažovala predsedovi okresného súdu, ktorý jej\nsťažnosť uznal ako opodstatnenú, avšak k náprave nedošlo. Druhú sťažnosť podala\nkrajskému súdu v roku 2000, ale znovu žiadna náprava nenastala.\nPodľa sťažovateľky nie je vec zo strany zákonnej sudkyne zámerne meritórne\nriešená.\nNa č. l. 265 sa v spise nachádza opatrenie podpredsedu okresného súdu z 22. októbra\n2002, v ktorom sa uvádza, že: „Vo veci 5 C 841/89 na základe sťažnosti účastníčky konania\nV. K. som zistil prieťahy za obdobie od 21. 9. 1995 do 16. 9. 1996 a od 3. 11. 2000 do 2. 11.\n2001.“ Na základe toho bolo zákonnej sudkyni uložené konať plynulo bez prieťahu a raz\nštvrťročne predkladať podpredsedovi súdu písomnú správu o stave konania.\nDňa 7. októbra 2002 predložila zákonná sudkyňa spis krajskému súdu na rozhodnutie\no námietke zaujatosti vznesenej vedľajšou účastníčkou.\n\n10\n\nDňa 31. októbra 2002 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 16 Nc 104/02,\nže zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej\nna okresnom súde pod sp. zn. 5 C 841/89.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 5 C 841/89 zo 7. januára 2003 nariadil okresný\nsúd nové znalecké dokazovanie, ktoré uložil vykonať Lekárskej fakulte Univerzity\nKomenského v B., a to v lehote 50 dní.\nPodaniami z 24. marca 2003 a zo 14. apríla 2003 urgoval okresný súd doručenie\nznaleckého posudku.\nDňa 16. apríla 2003 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok Lekárskej\nfakulty Univerzity Komenského v B. Podľa záverov tohto znaleckého posudku je\nvyšetrovací systém haptoglobínov (vykonaný súdnym znalcom MUDr. N. H.) pri určovaní\notcovstva, ak bol použitý ako jediný vylučovací systém, irelevantný. Systém haptoglobínov\numožňuje otca vylúčiť iba v 18 % prípadov. Vzhľadom na to nemôže prevážiť nad\nvýsledkom iného systému, najmä analýzy DNA. Pretože v danom prípade bol už použitý\npodstatne dokonalejší a spoľahlivejší systém, než je systém haptoglobínov, menovite PCRDNA analýza, je pre určenie otcovstva žalovaného k sťažovateľke rozhodujúci výsledok\nvyšetrenia DNA.\nNa trinástom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 26. mája 2003, bolo doplnené\ndokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi. Toto pojednávanie bolo odročené\nna 29. máj 2003 za účelom doplnenia dokazovania o príjme manžela vedľajšej účastníčky\na zistenia výšky majetkového podielu žalovaného u jeho zamestnávateľa.\nNa ostatnom, štrnástom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 29. mája 2003, bol vo veci\nvynesený rozsudok, ktorým bolo určené, že žalovaný je otcom sťažovateľky. Zároveň bolo\nrozhodnuté, že sťažovateľka sa zveruje do výchovy matky a žalobcovi bolo uložené platiť\nna ňu do rúk matky bežné výživné, ako aj dlžné výživné. Súd taktiež uložil žalobcovi\npovinnosť nahradiť trovy konania štátu a vedľajšej účastníčke.\n11\n\nÚstavný súd 2. septembra 2003 na okresnom súde zistil, že rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 5 C 841/89 z 29. mája 2003 nadobudol právoplatnosť 18. júla 2003.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov (...).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy konštantne vychádza z toho, že „účelom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pričom k naplneniu tohto\npráva dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím“, čo sa v celom rozsahu\nuplatňuje vo veci sťažovateľky, predmetom ktorej je určenie otcovstva k sťažovateľke\n(napr. I ÚS 55/97, II. ÚS 813/00, II. ÚS 114/02, I. ÚS 27/03).\nRýchlosť, účinnosť a výsledok (odstránenie právnej neistoty účastníka) každého\nsúdneho konania sú podmienené (objektívne aj subjektívne) charakterom, ako aj právnou\na faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníka súdneho konania\na napokon aj činnosťou súdu. Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\n12\n\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a ďalej z § 100 OSP, podľa\nktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť\npre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu spravidla oznámi deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 3/00, I. ÚS 20/02) ústavný súd zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú faktická a právna zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\n1. Ako už bolo uvedené, predmetom konania vedeného na okresnom súde pod\nsp. zn. 5 C 841/89 je rozhodovanie o určení otcovstva k maloletej sťažovateľke.\nÚstavný súd akceptuje, že rozhodovanie v konkrétnej veci predstavuje pomerne\nvysoký stupeň zložitosti súvisiaci s dokazovaním – zistením skutkového stavu potrebného\npre rozhodnutie o merite veci, avšak vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho\ndoterajšieho priebehu a dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré\nby odôvodňovali takmer štrnásťročné trvanie konania jeho skutkovou zložitosťou.\nPokiaľ ide o právnu zložitosť, možno vysloviť názor, že v danom prípade ide o bežnú\nsúčasť sporovej agendy všeobecných súdov. Podklad pre rozhodovanie tvorí dlhoročnou\nsúdnou praxou ustálená a používaná právna úprava, ktorej prameňmi sú ustanovenia tretej\nhlavy (§ 51 až 62) zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov\na Občiansky súdny poriadok.\n\n13\n\nNa právnu zložitosť ako dôvod doterajšej dĺžky trvania súdneho sporu sa\nneodvolával ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky. Pokiaľ ide o skutkovú\nzložitosť, poukázal okresný súd iba na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo v tomto konaní\nvykonané.\n2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom\nsa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia práva\npriznaného jej čl. 48 ods. 2 ústavy. Keďže v danom prípade je sťažovateľka maloletá,\nneprichádza do úvahy hodnotiť jej správanie ako účastníčky konania v procesnom postavení\nžalobkyne, ale je možné zohľadniť iba správanie jej zákonnej zástupkyne, ktorá vystupovala\nv danom konaní ako vedľajšia účastníčka.\nÚstavný súd konštatuje, že správanie zákonnej zástupkyne sťažovateľky v konaní\npred okresným súdom neovplyvnilo podstatnejším spôsobom jeho dĺžku tak, aby jej bolo\nmožné pričítať podiel na stave, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu\nnachádzala.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 C 841/89, pričom zbytočné prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím\nna všetky okolnosti daného prípadu. Ústavný súd poznamenáva, že obdobie od podania\nžaloby okresnému súdu do 15. februára 1993, teda do nadobudnutia účinnosti zákona\no ústavnom súde, pre nedostatok svojej právomoci neposudzoval, a to z dôvodu, že zákon\no ústavnom súde neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá\noprávnenie konať o porušení základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby, ku ktorému došlo pred uvedeným dátumom (napr. II. ÚS 55/03). Zároveň však\npripomína, že aj keď za dies a qou pre posúdenie dĺžky konania treba považovať\n15. február 1993, neznamená to, že pri posudzovaní primeranosti celkovej dĺžky konania\nnie je potrebné prihliadnuť na stav, v ktorom sa konanie nachádzalo k uvedenému dátumu.\n\n14\n\nPri hodnotení podľa tretieho kritéria ústavný súd síce zistil, že v prevažnej časti\nposudzovaného obdobia okresný súd vo veci konal, avšak jeho konanie bolo do značnej\nmiery neefektívne a procesne nekoncentrované. Súčasne ústavný súd konštatuje aj\nopakované niekoľkomesačné, dokonca aj viac než ročné obdobie nečinnosti okresného súdu\nbez ospravedlniteľnej príčiny.\nZo zistenia ústavného súdu vyplýva, že k zbytočným prieťahom v predmetnom\nkonaní, keď bol okresný súd nečinný bez akéhokoľvek zákonného dôvodu, došlo\npo prvýkrát v období od pojednávania konaného 21. septembra 1995 do 16. septembra\n1996, teda v trvaní takmer jedného roka (keď súd predbežným opatrením uložil žalovanému\nplatiť sťažovateľke výživné). Ako zbytočné prieťahy je možné vyhodnotiť aj obdobie\nod 6. marca 1998 (vydanie uznesenia o priznaní znalečného doc. RNDr. F.) do 6. októbra\n1998, teda v trvaní siedmich mesiacov (zaslanie výzvy zamestnávateľovi žalovaného\nna predloženie mzdových listov). Ďalším obdobím, ktoré možno vyhodnotiť ako zbytočné\nprieťahy, je obdobie od 3. novembra 2000 (pokyn zákonnej sudkyne na doručenie uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 18 Co 149/00 z 12. októbra 2000 účastníkom) do 2. novembra 2001,\nteda v trvaní viac než jedného roka (vydanie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania\nznalkyňou MUDr. M. J.).\nDve zo zistených období nečinnosti okresného súdu sa zhodujú s obdobiami\nnečinnosti konštatovanými podpredsedom okresného súdu v jeho opatrení z 22. októbra\n2002.\nTakýto postup okresného súdu nie je možné najmä s prihliadnutím na celkovú dĺžku\nkonania ničím ospravedlniť ani odôvodniť.\nZ ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 141 ods. 1 ústavy) vyplýva aj zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov (§ 132 OSP). Preto ak všeobecné súdy pri svojom\nrozhodovaní postupovali podľa citovaného zákonného ustanovenia, nespadá do právomoci\nústavného súdu opätovne posudzovať hodnotenie nimi vykonaných dôkazov.\n\n15\n\nÚstavný súd v nadväznosti na to poznamenáva, že sa detailnejšie nezaoberal\npostupom súdu pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ ide o nariaďovanie opakovaných\na kontrolných znaleckých dokazovaní, rešpektujúc skutočnosť, že hodnotenie dôkazov je\npodľa § 132 OSP výlučnou záležitosťou všeobecných súdov.\nNapriek tomu je však potrebné konštatovať, že z postupu okresného súdu\npri znaleckom dokazovaní vyplýva značná nesústredenosť, ktorej výsledkom bola nízka\nefektivita ním uskutočňovaného spôsobu dokazovania, hoci okresný súd si mohol a mal byť\nvedomý, že práve znalecké dokazovanie predstavuje v danej veci ťažisko dokazovania.\nÚstavný súd pri\n\nhodnotení uvedených\n\nokolností\n\nprípadu\n\na predovšetkým\n\nposudzovaní dĺžky konania zhodne s Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu\n(napr. H. v. United Kingdom z 8. júla 1987) prihliadol aj na povahu sporu dotýkajúceho\nsa ochrany záujmov maloletého dieťaťa a jeho neistého osobného statusu, ktoré si\nvo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. II. ÚS 33/99,\nI. ÚS 53/02). Povaha tohto sporu preto podmieňovala chápanie zbytočných prieťahov\nv prísnejšom meradle.\nSo zreteľom na uvedené ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde pod\nsp. zn. 5 C 841/89 konštatoval, že postup okresného súdu v posudzovanej veci nemožno\nhodnotiť ako taký, ktorý by zodpovedal ústavou priznanému právu sťažovateľky\nna prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované čl. 48 ods. 2\nústavy, a príslušným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ktorých aplikácia je\nnevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného poskytnutia\nprávnej ochrany.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n16\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie“.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že primerané\nfinančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.\nPodľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 350 000 Sk. Pokiaľ ide o dôvody, z akých sa ho domáhala, argumentovala tým, že:\n„V uvedenej kauze sú prieťahy v konaní preukázané, ale napriek tomu sa neudialo nič,\nčo by viedlo k ukončeniu už 13 rokov sa vlečúcej kauzy, ktorá zaťažuje nielen samotnú\nmatku, ale aj nepriaznivo vplýva na zdravý psychický vývoj maloletej, u ktorej sa už v tomto\nveku formuje právny názor na súdy. Už samotný fakt, že sa k nej otec nehlási a opakované\nkrvné skúšky sú pre maloletú traumatizujúce, čo osvedčuje aj lekárske potvrdenie.“\nPožadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia ďalej odôvodnila tým,\nže „vychádzame z naposledy ustálenej čiastky životného minima, ako aj tým, že dieťa má\nprávo žiť v takých istých pomeroch ako jeho rodičia“.\nZ pripojeného lekárskeho potvrdenia MUDr. M. R. z 28. marca 2000 o. i. vyplýva,\nže kvôli opakovaným predvolávaniam sťažovateľky na odber krvi vo veci určenia otcovstva\nje dieťa psychicky hendikepované, záporne to vplýva na jej duševný vývoj, ako aj\nna výsledky v škole.\n\n17\n\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde a s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zakladajúce porušenie uvedeného základného práva vrátane významu sporu\npre sťažovateľku, ako aj na skutočnosť, že predmetom žalobného návrhu na určenie\notcovstva bol prvoradý záujem maloletej sťažovateľky, považoval ústavný súd tiež podľa\nzásad\n\nspravodlivosti\n\nza\n\nodôvodnené\n\npriznať\n\nsťažovateľke\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 100 000 Sk. Pritom ústavný súd zohľadnil aj citované stanovisko\nMUDr. M. R.\nSťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala na verejnom ústnom\npojednávaní priznať úhradu trov konania pred ústavným súdom pozostávajúcich zo štyroch\núkonov právnej služby v uvedenom konaní, a to spolu vo výške 33 112 Sk. Pri výpočte trov\nprávneho zastúpenia vychádzala právna zástupkyňa z požadovanej sumy primeraného\nfinančného zadosťučinenia.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou\nsťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého\nmôže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania\njeho trovy.\nPredmet konania, ktorým je ochrana základných práv a slobôd, je v zásade\nnevyjadriteľný v peniazoch a nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,\nktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (napr. III. ÚS 82/03).\nZ toho dôvodu pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal ústavný súd\nz ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\n(ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), podľa ktorého vo veciach zastupovania pred\nústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon\nprávnej služby je jedna tretina výpočtového základu.\n18\n\nPodľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom je priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2002 dosahovala priemerná mesačná mzda zamestnanca\nSlovenskej republiky výšku 12 811 Sk.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby (príprava\na prevzatie veci a sťažnosť), každý v hodnote 4 270 Sk. Účasť na verejnom ústnom\npojednávaní 8. septembra 2003 a podanie právnej zástupkyne sťažovateľky z 19. augusta\n2003, ktorým sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ústavný súd so zreteľom na jeho obsah nepovažoval za účelne vynaložené trovy\nprávnej služby, a preto odmenu zaň nepriznal. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa v ňom\ntotiž ústavnoprávnou stránkou veci nezaoberala a verejné zasadnutie neprinieslo vo veci\nžiadne nové ústavne významné poznatky, na čo ústavný súd sťažovateľku upozornil,\nkeď žiadal vyjadrenie, či sa vo veci má konať verejné ústne zasadnutie. Ďalej ústavný súd\npriznal právnej zástupkyni sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 128 Sk\n[§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 a § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.],\nt. j. spolu sumu 8 796 Sk.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2003\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}