{"guid": "ussr:a69d07c4-e2e9-433a-aa85-4cbe298f6ac4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 274/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/08 z 3. 9. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. septembra 2008, sp. zn. III. ÚS 274/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2008-09-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a69d07c4-e2e9-433a-aa85-4cbe298f6ac4", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:a69d07c4-e2e9-433a-aa85-4cbe298f6ac4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:a69d07c4-e2e9-433a-aa85-4cbe298f6ac4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:a69d07c4-e2e9-433a-aa85-4cbe298f6ac4/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 274/08-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008\npredbežne prerokoval sťažnosť J. N., L., zastúpeného advokátom JUDr. F. P., B., ktorou\nnamieta porušenie jeho základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 3/2008 zo 4. júna 2008, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť J. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2008\ndoručená sťažnosť J. N., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. F. P.,\nB., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 5 Tdo 3/2008 zo 4. júna 2008.\n\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že:\n„Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 4 T 185/05-171 zo dňa 28. 9. 2006\nsom bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa §-u 221 ods. 1 Tr. zákona\nv jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa §-u 202 ods. 1 Tr. zákona,\nza ktoré mi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným\nodkladom, pričom mi bola určená skúšobná doba v trvaní 15 mesiacov. Zároveň mi bol\nuložený trest prepadnutia veci a bol som zaviazaný na náhradu škody. To všetko na tom\nskutkovom základe, že dňa 28. 9. 2004 v čase asi o 11,35 hod. na poľnej ceste v časti\nStrážny vrch v L. – K. po predchádzajúcom verbálnom konflikte som mal fyzicky napadnúť\nI. Š. tak, že som sa záhradnou motykou zahnal smerom na hornú časť jej tela, táto mala\nproti úderu nastaviť pravú ruku v ktorej držala vidly, pričom som ju mal zasiahnuť do tejto\nruky tak, že Š. mala utrpieť zranenie malíčka, čo si vyžiadalo liečenie a PN v trvaní\nod 28. 9. 2004 do 26. 11. 2004...\nPrvostupňový aj odvolací súd však nesprávne vyhodnotili dôkaznú situáciu, nebrali\ndo úvahy svedecké výpovede a to najmä H. P. a Mgr. M. N. Nevysporiadali sa s otázkou\nnepravdivej výpovede I. Š., ktorá popiera, že v rukách v čase incidentu nemala vidly, pričom\nje toto jej tvrdenie v rozpore s vykonaným dokazovaním. Nebola vyvrátená moja obhajoba,\nže sa jednalo o nutnú obranu, keď práve I. Š. napadla mňa. Ako dôkaz neboli zaistené vidly,\nktoré mala v rukách a všetky nejasnosti v predmetnej veci neboli posúdené v môj prospech.\nSamotné odôvodnenie rozsudkov prvostupňového i odvolacieho súdu nie je v súlade\ns ustanovením §-u 168 ods. 1 Tr. poriadku...\nVo svojom odôvodnení konštatuje, že som prostredníctvom svojho obhajcu podal\ndovolanie a namietal som, že moje konanie malo byť posúdené ako nutná obrana podľa\n§-u 25 ods. 1 Tr. zákona a nie ako úmyselné. V ďalšej argumentácii som poukazoval\nna nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie a na dovolanie som uplatnil dôvod podľa\n§-u 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku.\nDovolací súd ďalej uvádza, že dospel k takému záveru, že nakoľko dôvodom\ndovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, bolo potrebné toto odmietnuť.\nNajvyšší súd SR ako dovolací súd tiež vo svojom uznesení uvádza, že Krajský súd\nv Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obvineného iba zrušil napadnutý\nrozsudok iba vo výroku o treste.\n\n2\n\nTu uvádzam, že nie Krajský súd v Banskej Bystrici, ale v Nitre a to je taktiež jeden\nz dôvodov, pre ktorý som podal dovolanie, nakoľko podľa môjho názoru Krajský súd v Nitre\nnesprávne právne posúdil zistený skutok...\nVzhľadom na hore uvedené skutočnosti považujem uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5 Tdo 3/2008 zo dňa 4. 6. 2008 za nepreskúmateľné, protizákonné a teda\naj protiústavné...“\nSťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:\n„1. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 3/2008 zo dňa\n4. 6. 2008 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený článok 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 3/2008 zo dňa\n4. 6. 2008 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 4 T 185/05-171\na rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 101/2006 sa zrušuje a vec sa vracia\nna ďalšie konanie.\nNajvyšší súd je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov konania v takej sume\nv akej bude vyčíslená v náleze ústavného súdu Slovenskej republiky do jedného mesiaca\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych\nveciach.\nPodmienky konania o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až § 56 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z týchto\npodmienok je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti\nnemu.\n\n4\n\nAk preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci\npredbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo\nslobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo treba preskúmať po jeho prijatí na ďalšie\nkonanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 101/03,\nII. ÚS 104/04).\nSťažovateľ v podanej sťažnosti namieta porušenie základného práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru najmä nedostatkami pri hodnotení skutkových záverov a vo vyjadrení\ntýchto záverov v písomnom vyhodnotení rozhodnutia.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno\ndomáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\nV danom prípade postup všeobecného súdu v trestnom konaní je upravený Trestným\nporiadkom (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nZ dikcie čl. 142 ods. 1 ústavy vyplýva, že v trestných veciach rozhodujú všeobecné\nsúdy.\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodovaniu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚlohou ústavného súdu je kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\ns medzinárodnými\n\nzmluvami\n\no ľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách.\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\n5\n\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu teda byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\nPo preskúmaní výroku a odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\ns ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil\ntaký jeho výklad Trestného zákona, ktorý by mal za následok porušenie označených práv\nsťažovateľa. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 3/2008 zo 4. júna 2008 nevyplýva\njednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty\na zmyslu. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tieto boli predmetom konania na okresnom súde\na krajskom súde. Najvyšší súd dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku nezistil, a preto dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nÚstavný súd v jeho postupe nezistil pochybenie, ktoré namietal sťažovateľ. Ústavný súd\nsa vzhľadom na uvedené skutočnosti nedomnieva, že by skutkové alebo právne závery\nnajvyššieho súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd už v mnohých svojich rozhodnutiach judikoval, že neúspech v konaní\nautomaticky neznamená porušenie základných práv a slobôd.\nPokiaľ sťažovateľ uzneseniu najvyššieho súdu vytýka, že na str. 4 (piaty odsek)\nsa uvádza, že o odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ide o pisársku chybu\nodstrániteľnú opravným uznesením.\nZ týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti\ntohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2008\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}