{"guid": "ussr:a60072da-c7bb-445a-8af2-bfce2f52760d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 248/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 248/2010 z 13. 5. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. mája 2010, sp. zn. II. ÚS 248/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2010-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a60072da-c7bb-445a-8af2-bfce2f52760d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a60072da-c7bb-445a-8af2-bfce2f52760d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:a60072da-c7bb-445a-8af2-bfce2f52760d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:a60072da-c7bb-445a-8af2-bfce2f52760d/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 248/2010-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. H. a J. H., obaja bytom Z., vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14 Co 181/07-191 z 12. júla\n2007 a jeho rozsudkom č. k. 13 Co 289/2009-150 zo 16. februára 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Mgr. M. H. a J. H. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2010\ndoručená sťažnosť Mgr. M. H. a J. H. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom Z., ktorou\nnamietali porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 Co 181/07-191 z 12. júla 2007 a jeho rozsudkom č. k.\n13 Co 289/2009-150 zo 16. februára 2010.\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie\noznačeného práva rozsudkom krajského súdu č. k. 13 Co 289/09-150 zo 16. februára 2010\n(právoplatný 3. marca 2010) z dôvodu, že podľa ich názoru sa krajský súd v odvolacom\nkonaní zaoberal len odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 17 C 9/2009-108 z 22. septembra 2009, ktorým tento zamietol návrh\nsťažovateľov na opätovnú obnovu konania (návrh podaný 13. januára 2009) a nezaoberal sa\nsúdnym konaním okresného súdu sp. zn. 9 C 70/2003, ktoré predchádzalo opätovnému\nnávrhu na pokračovanie konania. Podľa sťažovateľov v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 9 C 70/2003 ich okresný súd uznesením č. k. 9 C 70/03-171 z 15. mája 2007\na následne i krajský súd uznesením č. k. 14 Co 181/07-191 z 12. júla 2007 veľmi poškodili.\nV ďalšej časti sťažnosti opisujú sťažovatelia postup okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 C 70/2003, spochybňujú konanie zákonného sudcu okresného súdu\nJUDr. I. Ď., ktorý nerešpektoval nimi predložené listinné dôkazy, namietajú konanie súdnej\nznalkyne Ing. J. H. z P. ustanovenej okresným súdom a spochybňujú uznesenie okresného\nsúdu z 15. mája 2007, ktorým okresný súd na základe ich späťvzatia návrhu konanie\nzastavil. Sťažovatelia svoje späťvzatie návrhu odôvodňujú takto: „... sme boli nútení zobrať\nspäť pre nepriaznivý znalecký posudok, avšak späťvzatie sme hneď odvolali, lebo sme\nnepoznali dôsledky späťvzatia, s ktorými mal nás sudca JUDr. I. Ď. najprv oboznámiť a až\npotom vydať uznesenie o zastavení konania.“\nProti predmetnému uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd 12. júla 2007 tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Podľa\nsťažovateľov ich v konaní pred krajským súdom poškodila predsedníčka senátu JUDr. M.\nP., ktorá „už tým, že podali proti zastaveniu konania odvolanie... mala... povinnosť\nuznesenie okresného súdu zrušiť a zariadiť, aby bol ustanovený kontrolný súdny znalec,\nktorého meno a adresu sme na poslednej strane odvolania uviedli, a žiadali jeho\nustanovenie“. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia namietajú, že o veci bolo rozhodnuté bez\nich súhlasu a nariadeného pojednávania.\nOkresný súd uznesením z 15. apríla 2008 vyzval sťažovateľov na doplnenie ich\npodania z 23. augusta 2007 označeného ako dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu\nz 12. júla 2007 z dôvodu, že ich podanie neobsahuje náležitosti dovolania v zmysle § 241\n\n2\n\nods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku prostredníctvom „nimi zvoleného advokáta“. Dňa\n19. mája 2008 sťažovatelia doplnili svoje podanie s tým, že „ani jeden advokát nás nechcel\nzastupovať v našom súdnom konaní, keď si prečítal... Navrhovatelia vzali procesným\npodaním zo dňa 12. 7. 2005 návrh voči odporcovi späť v celom rozsahu.“. Podľa\nsťažovateľov rozhodnutie krajského súdu z 12. júla 2007 je zmätočné, boli ním poškodení a\nžiadajú, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesenie krajského súdu\nz 12. júla 2007 potvrdil. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľom okresným súdom\ndoručené 10. októbra 2008.\nDňa 12. januára 2009 podali sťažovatelia okresnému súdu opätovný návrh na obnovu\nkonania vedeného pod sp. zn. 9 C 70/2003. Okresný súd rozsudkom č. k. 17 C 9/2009-108 z\n22. septembra 2009 návrh zamietol s odôvodnením, že nárok navrhovateľov je premlčaný.\nProti predmetnému rozsudku podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nrozsudkom č. k. 13 Co 289/2009-150 zo 16. februára 2010 tak, že rozsudok okresného súdu\nv časti, v ktorej zamietol návrh sťažovateľov, potvrdil.\nPodľa sťažovateľov krajský súd týmto rozsudkom porušil ich základné právo na\nsúdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom\nzrušil uznesenie krajského súdu č. k. 14 Co 181/07-191 z 12. júla 2007 a jeho rozsudok č. k.\n13 Co 289/09-150 zo 16. februára 2010, priznal im „úhradu poškodenia odporcom“ v sume\n260,14 €, úhradu súdnych trov v sume 367,18 € a primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 2 267 €.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu č. k.\n14 Co 181/07-191 z 12. júla 2007 a jeho rozsudkom č. k. 13 Co 289/2009-150\nzo 16. februára 2010\n1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy uznesením krajského súdu č. k. 14 Co 181/07-191 z 12. júla 2007\n\n4\n\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľov). Táto lehota sa pri opatrení alebo\ninom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovatelia mohli o opatrení alebo inom zásahu\ndozvedieť.\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,\nže sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny\nprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 108/02, IV. ÚS 236/03, IV. ÚS 158/04) a jednou zo zákonných podmienok na jej\nprijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti\nrozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv\nalebo slobôd sťažovateľov a nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na\nodmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon\no ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (IV. ÚS 237/04).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že označené konanie krajského súdu bolo\nukončené uznesením č. k. 14 Co 181/07-191 z 12. júla 2007. Z obsahu sťažnosti a jej príloh\nústavný súd nezistil právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Zistil však, že sťažovatelia\npodaním z 23. augusta 2007 podali proti predmetnému uzneseniu krajského súdu dovolanie,\nčo potvrdzuje, že v čase podania dovolania bolo napadnuté uznesenie krajského súdu\nprávoplatné.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že lehota ustanovená pre tieto konania\npred ústavným súdom nebola zachovaná, sťažovateľom bez akýchkoľvek pochybností\nuplynula skôr, ako podali sťažnosť ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde),\na preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\n2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 13 Co 289/2009-150 zo 16. februára 2010\nPodľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie\noznačeného základného práva rozsudkom krajského súdu č. k. 13 Co 289/2009-150 zo\n16. februára 2010, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 17 C 9/2009-108\nz 22. septembra 2009, je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá\nzásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil (II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej\nústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných\nsúdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi\nústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo\nveciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nJedným z aspektov práva na súdnu ochranu chráneného v čl. 46 ods. 1 ústavy je\nprávo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu).\n\n6\n\nPorušenie práva na súd, resp. prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by v prípade\nsťažovateľov prichádzalo do úvahy vtedy, keby podmienky na prístup k tomuto súdu\nustanovené Občianskym súdnym poriadkom neboli zo strany krajského súdu rešpektované\nspôsobom zjavne neopodstatneným alebo arbitrárnym. Inými slovami, keby krajský súd\ntieto všeobecné podmienky prístupu k súdu vykladal vo vzťahu k sťažovateľom\ndiskriminačne v porovnaní s ich výkladom pri iných subjektoch domáhajúcich sa súdnej\nochrany. V prípade sťažovateľov k takej situácii nedošlo, sťažovatelia mali priznané\npostavenie účastníka súdneho konania a krajský súd o ich návrhu meritórne rozhodol, aj\nkeď nie v súlade s predstavami sťažovateľov.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,\nvyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je\nabsolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie\nobmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo\nbolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú\nlegitimný cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto\ncieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nÚstavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je\nopravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať\nrozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade\ns právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu okrem iného vyplýva:\n«Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, navrhovateľom uložil\nspoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania v sume 203,72 eura do troch dní\nod právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia „prvý návrh“\npodali dňa 16. 04. 2003, pričom tento návrh zobrali späť a súd konanie zastavil. Nenastalo\n\n7\n\nspočívanie plynutia premlčacej doby. Následne navrhovatelia podali „opätovný návrh“ dňa\n13. 01. 2009. Súd mal jednoznačne preukázané, že nárok navrhovateľov je premlčaný. Ak\nsúd zistí, že nárok je premlčaný a povinný subjekt vznesie námietku premlčania, z hľadiska\nprocesnej ekonomiky už nepreskúma samotné „meritum veci“. Súd dospel k záveru, že v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 9 C/70/2003 nebolo riadne pokračované a súd na základe\nspäťvzatia návrhu konanie zastavil. Navrhovatelia mali možnosť uplatniť na súde to isté\nprávo znova, no nastala situácia, že premlčacia doba uplynula a právo navrhovateľov sa\npremlčalo, keď odporca vzniesol námietku premlčania. Súd potom nemohol navrhovateľom\nprávo priznať. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý\nmal plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania.\nNavrhovatelia v podanom odvolaní a v jeho doplnkoch uviedli, že po tom ako bolo\nkonanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, podali „opätovný návrh“ na pošte dňa\n12. 01. 2009. Do tohto dátumu od obdržania uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici\ndo 17. 08. 2007 „uplynul len 1 rok 4 mesiace a 25 dní“. Podaním „opätovného návrhu“\nsme dvojročnú premlčaciu dobu nezmeškali. K zastaveniu konania došlo „nesprávne“.\nNamietali rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej uložil navrhovateľom spoločne\na nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania. Poukázali na svoju sociálnu situáciu.\nUviedli, že obaja sú poberateľmi starobných dôchodkov, navrhovateľka v 2. rade v sume\n286,40 eura mesačne.\nVyjadrenie k podanému odvolaniu nebolo podané.\nV dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1\nprejednal a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.\nOkresný súd správne zistil skutkový stav, správne ho právne posúdil, preto sa\nodvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.»\nV citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zrozumiteľným\na jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu vo vzťahu k sťažovateľom potvrdil. V každom prípade tento postup\nkrajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľov nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade\nneporušil označené základné právo sťažovateľov „nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou\n\n8\n\na výkladom práva“. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu\nnestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nkrajského súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným\nsúdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej\njudikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by\nten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským\nsúdom takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2010\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:c5e09989-f991-4d18-b66a-016dbaf8e955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/04 z 25. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5e09989-f991-4d18-b66a-016dbaf8e955"}, {"guid": "ussr:dfd776b2-e95c-45df-bed2-6062c70eac1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/04 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 239, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfd776b2-e95c-45df-bed2-6062c70eac1f"}, {"guid": "ussr:4c632e2c-fdcc-49d8-82b1-f2b22ee8a1a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c632e2c-fdcc-49d8-82b1-f2b22ee8a1a6"}, {"guid": "ussr:c8358460-186c-4028-9300-d39ee23d7482", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8358460-186c-4028-9300-d39ee23d7482"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "dd7bc97c-3718-4da0-a422-efa38be568e2:350469f7-5213-4cb2-b837-67d52c5209ae", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4206210188.6", "spisova_znacka": "8Co/321/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/321/2017 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4206210188.6"}, {"guid": "dd7bc97c-3718-4da0-a422-efa38be568e2:728a7ef3-9414-41d1-b0ec-4cba537638cb", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4206210188.6", "spisova_znacka": "8Co/321/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/321/2017 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4206210188.6"}]}