{"guid": "ussr:a2e1ccec-ec73-4be3-8bb5-e02fd5a25a2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/08 z 22. 5. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. mája 2008, sp. zn. I. ÚS 176/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2008-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a2e1ccec-ec73-4be3-8bb5-e02fd5a25a2a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2e1ccec-ec73-4be3-8bb5-e02fd5a25a2a", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:a2e1ccec-ec73-4be3-8bb5-e02fd5a25a2a", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:a2e1ccec-ec73-4be3-8bb5-e02fd5a25a2a/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 176/08-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008\npredbežne prerokoval sťažnosť K. K. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBanská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000 a 7 Ccu 20/2002\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť K. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára\n2008 doručená sťažnosť K. K. K. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva vyjadriť sa ku\n\nvšetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu\nBanská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000\na 7 Ccu 20/2002.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v postavení vedľajšej účastníčky\nv konaní o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu\nproti domnelému otcovi (odporcovi) v rámci občianskoprávneho súdneho konania,\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000\n\na\n\nnásledne pod sp. zn.\n\n7 Ccu 20/2002. V tomto konaní došlo podľa tvrdenia sťažovateľky k viacerým procesným\npochybeniam zo strany súdu, najmä vzhľadom na nasledovné skutočnosti:\n–\n\nokresný súd nikdy nevydal uznesenie o začatí konania podľa § 81 ods. 3\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej\naj „OSP“),\n\n–\n\ndňa 16. novembra 2006 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, na\nktorom sa zúčastnili všetci predvolaní okrem odporcu, ktorý nemal\nvykázané doručenie; toto pojednávanie bolo odročené na neurčito,\n\n–\n\nokresný súd ani za viac ako šesť rokov nedokázal doručiť odporcovi\npredvolanie na pojednávanie,\n\n–\n\ndňa 7. decembra 2006 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, na ktoré\nokresný súd žiadneho z účastníkov nepredvolal; o tomto pojednávaní sa\nsťažovateľka dozvedela až ex post 3. januára 2008.\n\nPorušenie základných práv podľa označených článkov ústavy vidí sťažovateľka\nv tom, že „Postupom, ktorým súd odňal sťažovateľke právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným (nielen ex post k už vykonaným) dôkazom, a to bezprostredne, v reálnom\nčase, kedy sa tieto dôkazy vykonávali a ktoré neboli vykonané na riadne nariadenom\nverejnom súdnom pojednávaní, pričom obsahujú zistenia významné pre rozhodnutie súdu,\nvytvoril sťažovateľke podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení,\nnež akými disponuje odporca, čo je nielen porušením práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale aj porušením princípov\n\n2\n\nkontradiktórnosti a rovnosti zbraní a zásad priamosti a bezprostrednosti občianskeho\nsúdneho konania“.\nSťažovateľka v doplnení svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 1. apríla 2008\nokrem iného namieta, že „(...) namietané základné práva porušené už boli a rozhodnutie\nokresného súdu(...) zostane poznačené neústavným postupom okresného súdu, v ktorom\ndošlo k namietaným porušeniam základných práv a ktoré v konaní pred všeobecnými súdmi\nnemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením“.\nNa základe uvedeného v petite svojej sťažnosti, po jej doplnení, sťažovateľka\nnavrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn.\n15Nc/1013/2000 a 7Ccu/20/2002 boli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa jeho vec prerokovala verejne, v jej prítomnosti\na aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie za porušenie jej základného práva vo výške 150.0 0 0 , - S k .\nÚstavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia\nnálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľky vo výške 6.732,-Sk na účet jej zástupcu,\nJ. V.,B.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené\nalebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).\nSťažovateľka v obsahu sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 Nc 1013/2000 a 7 Ccu 20/2002.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n4\n\nPodľa názoru sťažovateľky porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nspočíva najmä v tom, že postup konajúceho súdu vychádzal po právnej stránke\nz nelegálneho, a tým aj de facto protiústavného základu, keďže: „Okresný súd v Banskej\nBystrici pri príprave a vykonaní pojednávania dňa 07.12.2006 nepostupoval zákonom\nustanoveným postupom a porušil najmä ust. § 1, § 2,§ 3, § 5 ods.1, § 6, § 18, § 45 a nasl.,\n§ 51, § 100 ods. 1, § 100 ods. 3, § 101, § 114, § 115, § 116 ods. 1, § 117, § 119, § 120,\n§ 122, § 123, § 176 a § 178 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v z .n. p.“\nÚstavný súd na margo uvedeného taxatívneho výpočtu namietaných porušení\nustanovení OSP, ktorých údajné porušenie sťažovateľka tvrdí, konštatuje, že sťažovateľka\nnijako nekonkretizuje, v čom vidí právne relevantný korelát medzi nezákonnosťou, resp.\nprotiústavnosťou postupu okresného súdu a označenými ustanoveniami OSP, takže len\nsamotná konštatácia sťažovateľky o nezákonnosti označených ustanovení OSP sa následne\nbez ďalšej argumentácie javí ako právne irelevantná. Ústavný súd konštatuje, že o svojvôli\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný výklad a následná\naplikácia procesných ustanovení OSP zo strany okresného súdu takéto nedostatky\nnevykazuje, napadnutým konaním neboli porušené princípy spravodlivého procesu, a preto\nnemohlo dôjsť ani k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, takže bolo potrebné sťažnosť v tejto časti\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nObsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá\npovinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). K odopretiu súdnej ochrany preto\nnedochádza, ak osobe bolo umožnené domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na príslušnom súde za predpokladu, že tento súd vo veci riadne konal a rozhodol\n(I. ÚS 62/97).\n\n5\n\nÚstavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi\nústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre taktiež konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 13/01).\nPodstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie tvrdenej nezákonnosti\nv procesnom postupe okresného súdu. Túto skutočnosť vníma sťažovateľka ako nelegálnu\ningerenciu súdnej moci do jej statusu vedľajšej účastníčky konania s následným porušením\nsvojich ústavných práv.\nPodľa názoru ústavného súdu procesný postup okresného súdu v predmetnej veci bol\nuskutočnený lege artis, okresný súd konal zákonom predvídaným spôsobom, a preto aj\nústavný súd ho považuje za ústavne relevantný a akceptovateľný.\nÚstavou zaručené základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy pritom neznamená tiež právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom\na nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie všetkým procesným\nnávrhom účastníka konania (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96).\n\n6\n\nÚstavný súd poukazuje aj na normatívnu dikciu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa ktorej má každý právo na\nto, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť\nvyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti\nprocesu\n\nv záujme\n\nmravnosti,\n\nverejného\n\nporiadku\n\nalebo\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti\n\nv demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana\nsúkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,\npokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom\nspravodlivosti. Vo vzťahu ku skutočnostiam namietaným sťažovateľkou možno dôvodiť, že\nnavonok krehká realizácia ambivalentnej jednoty zásady prerokovania a zásady voľného\nhodnotenia dôkazov zo strany súdu v namietanom konaní síce vykazuje znaky odchýlenia sa\nod ideálneho stavu, avšak nemožno ju a priori vnímať ako porušenie označených článkov\nústavy.\nÚstavný súd na záver konštatuje, že postupom okresného súdu nijako nemohlo dôjsť\nk namietanému porušeniu ústavou garantovaných práv. Taktiež konanie nevykazuje znaky\nsvojvôle, resp. nie je arbitrárne, čo neumožňuje stotožniť sa s názorom sťažovateľky\no nespravodlivosti konania všeobecného súdu konajúceho v jej veci. Po preskúmaní\nsťažnosti a jej príloh sa ústavný súd prikláňa k názoru, že v prípade sťažovateľky nešlo\no prípad denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) majúci za následok porušenie\noznačeného základného práva, ale o prípad, keď právo na súdnu ochranu bolo ústavne\nkonformným spôsobom v adekvátnom rozsahu realizované, aj keď nie podľa subjektívneho\nnázoru sťažovateľky. Vo veci meritórneho rozhodnutia v označenom konaní konal okresný\nsúd. Pritom podľa názoru ústavného súdu nemožno opomínať fakt, že samotná nespokojnosť\nsťažovateľky s postupom konajúceho súdu, nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\nAj v minulosti už\n\nústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti\n\nvšeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo\n\n7\n\nzjavne nedôvodné alebo arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). K tomu treba dodať,\nže aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a je preto\npodmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie\nje napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo\ninštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že okresný súd v súlade s čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 2 ústavy, citovanou judikatúrou a zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov konal a rozhodoval tak, ako mu umožňoval platný právny poriadok podľa stavu de\nlege lata (čl. 2 ods. 2 ústavy). Ústavný súd súčasne pripomína, že okresný súd nevykonal\nžiaden úkon, ktorého obsah by\n\nzakladal dôvodnú domnienku vzniku stavu denegatio\n\niustitiae, v dôsledku čoho by bola účastníkovi konania (sťažovateľke) odňatá možnosť\nkonať pred súdom, a preto medzi jeho postupom a možnosťou porušenia obsahu základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy niet takého vzťahu, ktorý by odôvodňoval\nprijatie sťažnosti v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie.\nZ tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Vzhľadom na to, že\nsťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľky už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. mája 2008\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a659c32-a5fc-4d88-a8c0-f43c44fea22c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/03 z 18. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-18", "citacie_n": 336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a659c32-a5fc-4d88-a8c0-f43c44fea22c"}, {"guid": "ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}