{"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. novembra 2012, sp. zn. II. ÚS 519/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2012-11-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 519/2012-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra\n2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. D., D., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T.,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8 CoP 39/2012-784 z 31. júla 2012\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ing. K. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra\n2012 doručená sťažnosť Ing. K. D., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\n\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 8 CoP 39/2012-784 z 31. júla 2012.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Martin pod č. k.\n12 P 130/02-738 zo 16. februára 2012 v časti týkajúcej sa výšky výživného bola určená\nvýška výživného pre sťažovateľa v období od 1. septembra 2002 do 8. marca 2007\nvo výške 500 €. Krajský súd tento rozsudok v dôsledku jeho odvolania potvrdil ako\nsprávny.\nSťažovateľ tvrdil, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, pretože\nnevychádzal zo všetkých rozhodujúcich skutočností, krajský súd sa nezaoberal všeobecnými\nplatnými požiadavkami zákona uplatňovanými v súdnej praxi a rozhodoval len podľa\nokolností zistených na jeho strane jednostranne. Rozsudok krajského súdu je preto\narbitrárny a neobjektívny, preto sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie\nkonanie vydal tento nález:\n„Konaním Krajského súdu v Žiline vo veci sťažovateľa vedenej na Krajskom súde\nv Žiline pod č. k. 8 CoP/39/2012-784, v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline\nč. k. 8 CoP/39/2012-784 zo dňa 31.7.2012, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na k porušeniu ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie čl. 8 ods. 2 a 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.)\nRozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8 CoP/39/2012-784 zo dňa 31.7.2012\nsa zrušuje.“\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\n\n2\n\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je všeobecné tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom krajského\nsudu č. k. 8 CoP 39/2012-784 z 31. júla 2012 boli porušené ním označené práva, pretože\nrozsudok je arbitrárny a nezodpovedajúci realite.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť možno považovať preto tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne\noprávnený a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\n\n3\n\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu vyvodil (II. ÚS 21/96). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdov, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (m. m. I. ÚS 97/97), dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania\n(m. m. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách a do sféry pôsobnosti všeobecných\nsúdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie a rozhodovanie bolo zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu okrem iného vyplýva:\n„Vychádzajúc zo skutkového stavu, tak ako bol zistený pred prvostupňovým súdom,\nbol aj odvolací súd toho názoru, že v čase rozhodnom pre posudzovanie rozsahu\nvyživovacej povinnosti otca voči maloletému T., boli jeho schopnosti, možnosti a majetkové\npomery na takej úrovni, ktorá odôvodňovala stanovenie výživného až v sume 500 eur\nmesačne. V tomto smere okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil\núplne a správne. Vzhľadom k tomu čo v konaní vyšlo najavo a síce s akým vysokým\nobjemom finančných prostriedkov otec dieťaťa disponoval v rokoch 2002 až 2007, ani\nodvolací súd neuveril obrane otca dieťaťa o neschopnosti platiť súdom určené výživné.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odvolateľa, že výživné bolo stanovované\nza dlhšie časové obdobie, a preto by malo byť určené v rôznej výške, už aj s ohľadom na to,\nže dieťa rástlo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné okresný súd určil za obdobie\nrokov 2002 až 2007, teda v čase kedy dieťa bolo ešte v útlom veku 3 až 8 rokov, v čase, kedy\njeho osobnú starostlivosť zabezpečovala jeho matka. S poukazom na uvedené odvolací súd\nnedospel k záveru že by sa jednalo o taký dlhý časový úsek, pre ktorý by vzhľadom k veku\ndieťaťa malo byť výživné stanovené v rozdielnej výške. Aj keď neskôr bolo otcovi dieťaťa\n\n4\n\nurčené výživné v oveľa nižšej sume, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového\nsúdu, že za celé posudzované obdobie reálne schopnosti a možnosti otca dieťaťa výživné\nv sume 500 eur platiť umožňovali, a to aj pri zohľadnení ďalších vyživovacích povinností.“\nPodľa názoru ústavného súdu v danom prípade krajský súd v napadnutom rozsudku\ndostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Krajský súd zrozumiteľným a jednoznačným\nspôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. V každom prípade tento postup\nkrajského súdu, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom okresného súdu, nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade krajský súd\nneporušil označené základné práva a slobody nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou zákonov.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím\nvlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych\nnázorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského\nsúdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nvšeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol\nnahradiť napadnutý právny názor súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný alebo zjavne\nneodôvodnený, a tak ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa\nnázoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto nedostatky\nnevykazuje.\nObsahom základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je záruka, že rozhodnutie bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež konštatoval, že postup súdu vychádzajúci z aplikácie\nkonkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť ako nezákonný (I. ÚS 8/96,\nI. ÚS 6/97).\n\n5\n\nÚstavný súd nezistil v konaní krajského súdu a jeho rozsudku porušenie práv\noznačených sťažovateľom, preto sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní pre\nzjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. novembra 2012\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}