{"guid": "ussr:9c7da5d2-eccd-4835-8ed2-eec44d5a9e39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 215/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/03 z 1. 10. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. októbra 2003, sp. zn. III. ÚS 215/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Eduard Bárány", "sudca_id": 1091, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/eduard-barany-1091", "datum_vydania": "2003-10-01", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9c7da5d2-eccd-4835-8ed2-eec44d5a9e39", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9c7da5d2-eccd-4835-8ed2-eec44d5a9e39", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:9c7da5d2-eccd-4835-8ed2-eec44d5a9e39", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:9c7da5d2-eccd-4835-8ed2-eec44d5a9e39/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 215/03-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003\npredbežne prerokoval sťažnosť M. K., t. č. v Ústave na výkon väzby B. B., zastúpeného\nadvokátom JUDr. J. K., Z., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd Krajskou prokuratúrou v Žiline pri rozhodovaní\no žiadosti o jeho prepustenie z väzby z 3. júna 2003 vedenom pod sp. zn. Kv 39/02\na Okresným súdom v Žiline pri rozhodovaní o žiadosti o jeho prepustenie z väzby\nz 3. júna 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tp 99/02, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta\n2003 doručená sťažnosť M. K., t. č. v Ústave na výkon väzby B. B. (ďalej len\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., ktorou namieta porušenie svojich\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) Krajskou prokuratúrou v Žiline (ďalej len „prokuratúra“) pri rozhodovaní\n\no žiadosti o jeho prepustenie z väzby z 3. júna 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 39/02\na Okresným súdom v Žiline (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o žiadosti o jeho\nprepustenie z väzby z 3. júna 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tp 99/02.\nMimo petitu, ktorý je jasne odlíšený od ostatných častí sťažností, sťažovateľ uvádza\naj ďalšie ustanovenia ústavy a dohovoru (čl. 127 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 3\ndohovoru), ktoré však ústavný súd pokladá za súčasť jeho argumentácie. Podľa § 20 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť\nnávrhom sa zvlášť vzťahuje na návrh výroku rozhodnutia ústavného súdu (petit). Ústavný\nsúd rozhoduje v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy iba o porušení tých práv,\nktorých porušenie sťažovateľ namieta. Ústavný súd predpokladá, že tie práva, ktorých\nporušenie sťažovateľ namieta, sú uvedené v petite jeho sťažnosti, a preto rozhoduje len\no nich.\nSťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práv došlo nasledovným, ním opísaným\nskutkovým stavom. Sťažovateľ bol 30. januára 2001 uznesením vyšetrovateľa Okresného\núradu vyšetrovania Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ČVS: OÚV-401/2001\nspolu s ďalšími deviatimi osobami pre šesť skutkov obvinený z trestného činu legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. b) a ods. 3 Trestného zákona.\nUznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn. Tp 6/02 z 31. januára 2002\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2002 sp. zn. 1 Tpo 27/02 bol\nsťažovateľ podľa § 68 Trestného poriadku vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 67\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku a ďalším uznesením Okresného súdu v Liptovskom\nMikuláši sp. zn. Tp 6/02 z 12. apríla 2002 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline\nzo 7. mája 2002 sp. zn. 1 Tpo 73/02 boli dôvody väzby sťažovateľa rozšírené o § 67 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn.\nTp 6/02 z 19. júla 2002 bola sťažovateľova väzba predĺžená do 29. januára 2003 z dôvodov\nzložitosti a časovej náročnosti dokazovania a preto, lebo v tej dobe ešte neboli vypočutí\nvšetci svedkovia. Uznesením okresného súdu sp. zn. 5 Tp 99/02 zo 14. januára 2003 bola\n\n2\n\nsťažovateľova väzba predĺžená do 29. júla 2003 pre potrebu dopočutia obvinených k ďalším\nskutkom a vypočutia a konfrontácie ďalších asi 60 svedkov, ako aj pre zabezpečenie\nlistinných dôkazov. Predpokladalo sa skončenie vyšetrovania do 29. júla 2003.\nSťažovateľ prostredníctvom obhajcu 3. júna 2003 podľa § 72 ods. 2 Trestného\nporiadku požiadal prokuratúru o prepustenie z väzby s tým, aby v prípade, že jeho žiadosti\nnebude vyhovené, bol súdu s jeho žiadosťou predložený aj celý vyšetrovací spis.\nProkuratúra žiadosti sťažovateľa z 3. júna 2003 nevyhovela 4. júla 2003, čo bolo obhajcovi\noznámené listom doručeným 7. júla 2003. Okresný súd rozhodol o tejto žiadosti uznesením\nsp. zn. 5 Tp 99/02 6. augusta 2003 tak, že ju zamietol. Uznesenie o zamietnutí bolo\nobhajcovi doručené 11. augusta 2003.\nProkuratúra podala 4. júla 2003 okresnému súdu návrh na predĺženie väzby\nsťažovateľa do 29. januára 2004. Okresný súd o ňom rozhodol tak, že mu vyhovel na\nneverejnom zasadnutí 17. júla 2003 uznesením sp. zn. 5 Tp 99/02.\nSťažovateľ tvrdí, že približne jednomesačné doby rozhodovania prokuratúry\na okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 3. júna 2003 neboli v súlade\ns požiadavkami predložiť takúto žiadosť súdu „bez omeškania“ a rozhodnúť o nej\n„neodkladne“ zakotvenými v § 72 ods. 2 Trestného poriadku. Jednomesačné doby\nrozhodovania prokuratúry a okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu\npovažuje za konanie so zbytočnými prieťahmi, v ktorom vidí porušenie svojich práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie svojich\npráv podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru vidí navrhovateľ aj vo výrazne nerovnakej dobe\nvybavovania jeho žiadosti a návrhu prokuratúry na predĺženie jeho väzby. Podľa jeho\nmienky to znamená porušenie zásad rovnosti strán a spravodlivého procesu.\nSťažovateľ žiada od ústavného súdu len, aby deklaroval porušenie jeho označených\npráv uvedenými rozhodnutiami prokuratúry a okresného súdu, ako aj náhradu trov právneho\nzastúpenia.\n\n3\n\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25\nods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistil nasledovné:\nSťažnosť je zjavne neopodstatnená. Podľa judikatúry ústavného súdu „Zjavná\nneopodstatnenosť sťažnosti spočíva v nesúlade medzi jej skutkovou a právnou stránkou“\n(III. ÚS 203/02) a zjavnú neopodstatnenosť „...možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd\nSR nezistí príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (I. ÚS 24/98). Táto\nkonštrukcia zjavnej neopodstatnenosti sa plne vzťahuje aj na sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy.\nÚstavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 7/00 vyslovil, že právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na rozhodovanie o žiadosti\nosoby nachádzajúcej sa vo väzbe o prepustenie z väzby, lebo rýchlosť tohto konania\nzakotvuje čl. 17 ods. 2 ústavy v spojení s § 72 ods. 2 Trestného poriadku. Vyplýva to\nz nasledovnej formulácie použitej v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/00:\n„K analyzovanému právu, ktoré vyplýva aj z čl. 17 ods. 2 ústavy, treba uviesť, že ide o iné\nzákladné právo, ako je právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov). Vzťah medzi právami podľa čl. 48 ods. 2\na čl. 17 ods. 2 ústavy je obdobný ako medzi právami podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 5 ods. 3\nDohovoru. Zatiaľ čo čl. 6 ods. 1 v časti týkajúcej sa primeranosti lehoty na prejednanie veci\nsúdom sa vzťahuje na všetkých účastníkov súdneho konania s cieľom chrániť ich pred\nnadmernými procesnými prieťahmi, čl. 5 ods. 3 sa týka len obvinených osôb, ktoré sú\npozbavené osobnej slobody, a ochraňuje ich pred neopodstatnene dlhou väzbou (obdobne\npozri napr. rozsudok vo veci Stögmüller v. Rakúsko, 10. november 1969, strana 40, § 5, na\nktorý odkazuje aj rozsudok vo veci Punzelt, § 98). Zákonite potom aj slovne príbuzné\npojmy, akými sú napríklad „primeraná lehota“ alebo „bez prieťahov“, sa vykladajú sčasti\nodlišne pri čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 3 Dohovoru v porovnaní s čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“\n\n4\n\nNavrhovateľ teda namietol porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v takom\nkonaní, na ktoré sa čl. 48 ods. 2 ústavy nevzťahuje.\nSťažovateľ namieta porušenie čl. 5 ods. 3 dohovoru, ktorý sa nevzťahuje na\nrozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Na rozhodovanie\no sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sa vzťahuje čl. 5 ods. 4\ndohovoru, ktorého porušenie však sťažovateľ nenamieta.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorý sa však\nnetýka zbytočných prieťahov v konaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Pokiaľ ide\no námietku porušenia princípu rovnosti zbraní a celkovo spravodlivého procesu výraznou\nodlišnosťou dôb rozhodovania okresného súdu o návrhu prokurátora na predĺženie väzby\na o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, tak tento rozdiel sám osebe nezapríčinil\nporušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. októbra 2003\n\n5", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}