{"guid": "ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24. júna 2026, sp. zn. PL. ÚS 8/2026", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": null, "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace/text", "citacie_n": 0, "text": "PL. ÚS 8/2026\nOdlišné stanovisko sudcu Rastislava Kaššáka k nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. PL. ÚS 8/2026-56 z 24. júna 2026\n\nV súlade s § 67 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pripájam k nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 8/2026-56 z 24. júna 2026 odlišné\nstanovisko, ktoré sa týka jeho výroku a odôvodnenia.\nPlénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) predmetným\nnálezom vo veci návrhu verejného ochrancu práv v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústava“) o súlade § 11 ods. 2 druhej vety zákona\nSlovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky\nBratislave v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o hlavnom meste SR Bratislave“)\ns Ústavou Slovenskej republiky a Medzinárodným paktom o občianskych a politických\nprávach rozhodol, že:\n1. Ustanovenie § 11 ods. 2 druhá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb.\no hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov nie je\nv súlade s čl. 13 ods. 4 ústavy, čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy, s čl. 69 ods. 2 ústavy\na s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.\n2. Vo zvyšnej časti návrhu verejného ochrancu práv nevyhovuje.\nV úvodnej časti svojho odlišného stanoviska považujem za potrebné zdôrazniť, že návrh\nverejného ochrancu práv v tejto veci bol doručený ústavnému súdu 29. januára 2026,\nčiže necelých deväť mesiacov pred komunálnymi voľbami. Ústavný súd uznesením č. k.\nPL. ÚS 8/2026-20 z 25. marca 2026 prijal návrh verejného ochrancu práv na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu. Návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia\nnevyhovel. Ústavný súd sa tak dostal do mimoriadne náročnej situácie, keď približne päť\nmesiacov pred voľbami do orgánov samosprávy musel rozhodovať o mimoriadne citlivom\na náročnom podaní, a to nielen z právno-teoretického hľadiska, ale najmä z pohľadu\naplikačnej praxe. Ústavný súd si bol od začiatku vedomý perspektívnej komplikovanosti\n\n1\n\na vzniknutej „časovej tiesne“ v súvislosti s nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami.\nNapriek tomu nevyhodnotil existenciu relevantného dôvodu na pozastavenie účinnosti\nnapadnutého ustanovenia v marci 2026. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v minulosti\nrozhodoval ústavný súd obsahovo podobný návrh od generálneho prokurátora vo veci\nsp. zn. PL. ÚS 6/05, ktorý bol v konaní o súlade právnych predpisov zamietnutý\npre nedosiahnutie väčšiny potrebnej na rozhodnutie vo veci samej.\nZákladným postulátom pre neústavnosť podania verejného ochrancu práv bolo tvrdenie,\nže napadnuté ustanovenie zákona o hlavnom meste SR Bratislave vyzdvihuje povinné\nzastúpenie mestských častí, resp. ich obyvateľov na úkor pomeru obyvateľov mestskej\nčasti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. Pri pevne stanovenom počte\nposlancov mestského zastupiteľstva Bratislavy vo výške 45 vyjadruje výhradu voči\nzákonnej požiadavke, aby každá mestská časť hlavného mesta Bratislavy musela mať\naspoň jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve, a to bez ohľadu na počet obyvateľov\nmestskej časti. To podľa verejného ochrancu práv spôsobuje narušenie rovnosti aktívneho,\nako aj pasívneho volebného práva, a to len s mimoriadne obmedzenou možnosťou\nmestského zastupiteľstva samostatne korigovať uvedenú nerovnosť.\nV rámci formulovania meritórneho stanoviska v predmetnej veci musel ústavný súd zaujať\npostoj najmä v otázkach vo vzťahu k materiálnemu narušeniu rovnosti volebného práva\na k legitímnemu záujmu mestských častí na zastúpení v mestskom zastupiteľstve.\nSo všetkými naznačenými problémami sa ústavný súd musel vysporiadať v už tak\nobmedzenom časovom rámci s prihliadnutím navyše na skutočnosť, že 18. júna 2026\nzasadalo Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy (2022 – 2026), ktoré\nv rámci 71. bodu programu tohto zasadnutia prijalo uznesenie č. 1313/2026 vo veci „Návrh\nna určenie volebných obvodov do Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy\nza jednotlivé mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy na nasledovné volebné obdobie\na na určenie výkonu funkcie primátora hlavného mesta SR Bratislavy na nasledovné\nvolebné\n\nobdobie“\n\n(https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-\n\nmesta-sr-bratislavy-2022-2026-zasadnutie-18062026/bod-71/#uznesenie-352576 ).\nV rámci môjho odlišného stanoviska mám záujem predovšetkým zvýrazniť a rozvinúť\njeden ústavným súdom zamietnutý argument, ktorý mohol v konečnom dôsledku viesť\nk odlišnému výroku ústavného súdu. Rovnako je mojím cieľom poukázať na to,\n\n2\n\nže do úvahy prichádzali aj iné odlišné prístupy k uchopeniu problémov nastolených\nv návrhu verejného ochrancu práv, čo by opäť mohlo viesť a potvrdiť prijatie odlišného\nmeritórneho rozhodnutia.\nV prvom rade je potrebné upozorniť na vyššie popísaný časový sled udalostí od podania\nnávrhu až po prijatie nálezu ústavného súdu 24. júna 2026, ktorý napriek opakovanému\nakcentu ústavného súdu zrejme, práve naopak, vôbec nesvedčí v prospech jeho\ndeklarovaného akcentu na princíp právnej istoty vyjadrený v postuláte demokratického\na právneho štátu. Integrálnou súčasťou princípu právnej istoty je aj dôvera občanov\nv právny poriadok. Právna istota a predovšetkým právna istota ex ante vychádza\nz predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, pričom pre občanov, iné fyzické\nosoby a právnické osoby predstavuje princíp právnej istoty predovšetkým ich orientačnú\nistotu, od ktorej sa odvíja ich dôvera v právny poriadok (PL. ÚS 29/05). Súčasťou princípu\nprávnej istoty je aj ochrana legitímnych očakávaní. Štát môže vertikálnym mocenským\nzásahom, a to aj vo forme náhlej, neočakávanej zmeny pravidiel, na ktoré sa adresáti\nprávnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu (PL. ÚS 12/05). Zmena\nspôsobu vytvárania volebných obvodov do Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR\nBratislavy za jednotlivé mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy na nasledujúce\nvolebné obdobie prijatá ústavným súdom deň po tom, ako 23. júna 2026 predseda\nNárodnej rady Slovenskej republiky Richard Raši vyhlásil voľby do orgánov samosprávy\nobcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov na 24. október 2026, môže byť\npovažovaná za náhlu a neočakávanú zmenu pravidiel hry, čo výrazne oslabuje dôveru\nobčanov v právny poriadok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že možnosť napadnúť rovnosť\nvolebného práva pri voľbách do mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy\nbola verejnému ochrancovi práv dostupná dlhodobo, nemuselo sa tak stať v relatívne\nkrátkom čase pred komunálnymi voľbami. Aj preto mal ústavný súd osobitne dôkladne\nzvážiť, či takáto požiadavka na zmenu volebných obvodov, ktorá prišla krátko\npred komunálnymi voľbami, nebude namiesto objektívneho zohľadnenia rešpektovania\nprincípov volebného práva viesť k niekoho „politickej výhode“. Európska komisia\npre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) odporúča, aby sa predišlo\nzbytočným podozreniam\n\nna\n\ntzv.\n\ngerrymandering,\n\naby\n\nsa\n\ndelimitácia\n\nobvodov\n\nuskutočňovala transparentne, konzistentne, na základe zákonom určených kritérií,\na spravidla nie tesne pred voľbami. Zdôrazňuje, že hranice volebných obvodov patria\nmedzi základné prvky volebného práva, ktoré by nemali byť menené menej ako jeden rok\n\n3\n\npred voľbami, resp. by mali byť upravené na ústavnej alebo vyššej než zákonnej úrovni.\nZároveň vyžaduje, aby tvorba volebných obvodov rešpektovala princípy transparentnosti,\nnestrannosti a ochrany pred politickou manipuláciou; za vhodné považuje najmä existenciu\njasných zákonných kritérií, ako sú kontinuita územia obvodu a rešpektovanie\nadministratívnych hraníc. Účelom jednoročného princípu je ochrana právnej istoty\nako jedného z kľúčových prvkov princípu právneho štátu. V oblasti volebného práva\nprávna istota znamená, že dôvera vo vedenie demokratických volieb v súlade\ns medzinárodnými štandardmi nesmie byť oslabená oneskorenými zmenami primárnej\nalebo sekundárnej právnej úpravy, a to ani v prípade, ak takéto zmeny pochádzajú\nod volebných orgánov [Revidovaná interpretačná deklarácia o stabilite volebného práva,\nCDL-AD(2024)027]. Dôvodenie ústavného súdu, že v odbornej spisbe sa dlhodobo\nspochybňuje materiálna rovnosť volebného práva na komunálnej úrovni (uvádzajú sa diela\nnapr. z rokov 2019, 2022), svedčí skôr v prospech skutočnosti, že tento problém bolo\nna mieste riešiť v čase viac ako rok pred komunálnymi voľbami, aby sa tak zamedzilo\nakýmkoľvek pochybnostiam.\nRovnako dôležité je v mojom odlišnom stanovisku upriamiť pozornosť na spôsob,\nako ústavný súd argumentoval a pristupoval k legitímnemu záujmu mestských častí\nBratislavy na zastúpenie v mestskom zastupiteľstve minimálne jedným poslancom\nza každú zo 17 mestských častí. Východiskovým argumentačným ustanovením je čl. 69\nods. 2 ústavy, ktorý zdôrazňuje voľbu poslancov obecného zastupiteľstva pri rešpektovaní\nprincípov volebného práva. V rámci formulovania základných východísk svojho\nrozhodnutia v tejto oblasti ústavný súd vybral zo svojej rozhodovacej činnosti príklady,\nkeď sa vyjadril k rovnosti volebného práva v kontexte prípadu tvorby volebných obvodov\nv meste Rožňava (PL. ÚS 34/99) a obdobne pri meste Martin, konkrétne pri nevytvorení\nvolebného obvodu pre mestskú časť Tomčany (IV. ÚS 96/07). Ústavný súd opakovane\nakcentuje len rovnosť volebného práva ako ústavného princípu chráneného priamo\nústavou, ktorý keďže je vyjadrený priamo v texte ústavy, musí mať intenzita jeho ochrany\nprednosť pred ochranou akéhokoľvek iného verejného záujmu, ktorý nemá ústavnú\nrelevanciu, t. j. v danom prípade záujmu obyvateľov mestskej časti mať v mestskom\nzastupiteľstve „svojho“ poslanca (IV. ÚS 96/07). Zrejme je tu na mieste upozorniť\nna doterajšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu relevantnú pre túto vec.\n\n4\n\nTvrdenie,\n\nže\n\nplnohodnotným\n\nnositeľom\n\nlokálnej\n\núzemnej\n\nsamosprávy\n\na práva\n\nna samosprávu je len obec alebo mesto (PL. ÚS 4/2016), nie mestská časť, platí až na dve\nvýnimky. Ústavný súd už v PL. ÚS 8/2020, v bode 35 výslovne uviedol, že síce bežné časti\nslovenských obcí nemajú právo na vlastnú samosprávu, ale iným prípadom sú výlučne\nmestské časti hlavného mesta Bratislavy a mesta Košice, ktorým zákonodarca priznal\nprávo na samosprávu. Právo na územnú samosprávu má podobu kolektívneho práva\nprináležiaceho miestnemu spoločenstvu, ktorým je obec ako právnická osoba, a nie jej\nčasť. Subjekt priznaného práva na územnú samosprávu v prípade obce ako základnej\njednotky územnej samosprávy je špecifikovaný odkazom na ústavnú úpravu čl. 64 a 64a\n(porovnaj nález sp. zn. PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017). Vo vzťahu k právu na územnú\nsamosprávu je nevyhnutné uviesť, že podľa aktuálne platnej zákonnej úpravy časti\nslovenských obcí (miest) nemajú priznané právo na samosprávu. Zákon im nepriznáva\noprávnenie vykonávať vlastnú územnú samosprávu, čo znamená, že si nevytvárajú vlastné\norgány obce, resp. mesta a ani nenapĺňajú iné definičné prvky práva na samosprávu. Iným\nprípadom sú časti obce, ktoré majú zákonodarcom priznané právo na samosprávu, ktorými\nsú výlučne mestské časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice\n(pozri k tomu TRELLOVÁ, L.: Ústavnoprávne aspekty územnej samosprávy. Bratislava :\nWolters Kluwer, 2018. s. 74 – 75). Možno preto dôvodiť, že poukazovať na materiálne\nporušenie princípu rovnosti volebného práva v súvislosti s koncipovaním volebným\nobvodov pri mestách ako princípu chráneného ústavou je vhodné a správne.\nOdlišný rozmer však dostáva táto otázka pri tvorbe volebných obvodov hlavného mesta\nBratislavy, kde majú jeho mestské časti negatívnym zákonodarcom potvrdenú existenciu\npráva na samosprávu. Tu proti sebe stojí ústavou chránený princíp rovnosti volebného\npráva a negatívnym ústavodarcom potvrdené právo na samosprávu mestských častí\nBratislavy (PL. ÚS 8/2020). V Bratislave je 17 mestských častí uvedených v prílohe\nzákona o hlavnom meste SR Bratislave. Podľa čl. 64a ústavy sú obec a vyšší územný celok\nsamostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby,\nktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon. Zákon o hlavnom meste\nSR Bratislave v § 1a ods. 1 ustanovuje, že „Bratislava je samostatný územný samosprávny\na správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý\npobyt.“. Podobne pri mestskej časti upravuje, že je územným samosprávnym a správnym\ncelkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská\nčasť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom\nzákonom a štatútom Bratislavy; v tomto rozsahu má postavenie obce. Zároveň zákon\n\n5\n\nzdôrazňuje, že obyvateľ Bratislavy je podľa miesta svojho trvalého pobytu zároveň\nobyvateľom príslušnej mestskej časti.\nBolo by principiálnym nepochopením problematiky, ak by sa vnímalo právo\nna samosprávu obce ako kvalitatívne odlišné v porovnaní s právom na samosprávu\nmestských častí Bratislavy a Košíc. Ústavný súd mal preto veľmi dôkladne zvážiť\nvyvažovanie zásahu do základného práva na samosprávu mestských častí hlavného mesta\nBratislavy v porovnaní s princípom rovnosti volebného práva. Dalo sa očakávať,\nže ústavný súd zodpovedne pristúpi k vyvažovaniu týchto dvoch konkurujúcich hodnôt\nv podobe ústavného práva a ústavného princípu, čo však ostalo v náleze bez povšimnutia.\nÚstavný súd venuje minimálnu pozornosť odbornej spisbe z relatívne nedávnej doby, ktorá\nreflektuje na jeho aktuálnu rozhodovaciu činnosť o práve na samosprávu obce po roku\n2017, keď ho vyslovene artikuloval ako kolektívne právo miestneho spoločenstva.\nNeoddeliteľnou črtou práva na samosprávu prináležiaceho obci ako subjektu právne\ninštitucionalizovanému do podoby právnickej osoby verejného práva je výkon jej\nvlastných (pôvodných) kompetencií, ktoré sa formujú decentralizáciou štátnej moci. Obec\nich realizuje v záležitostiach obecného (miestneho) významu na báze relatívnej\nnezávislosti od štátu, a to prostredníctvom vlastných volených orgánov obce. Táto premisa\nplatí rovnako pre mestské časti miest Bratislava a Košice. Mestské časti miest Bratislava\na Košice napĺňajú okrem iných aj atribút práva na územnú samosprávu v podobe\nautonómnej normotvorby či atribútov ustanovených v čl. 65 ods. 1 ústavy. Platná právna\nregulácia umožňuje na úrovni mestskej časti hlavného mesta Bratislavy a mesta Košice\nuskutočňovať územnú samosprávu vo všetkých jej formách tak, ako pozná formy\nuskutočňovania územnej samosprávy ústavná úprava v čl. 67 ods. 1 ústavy (t. j.\nna zhromaždeniach obyvateľov obce, v miestnom referende mestskej časti a orgánmi\nmestskej časti (TRELLOVÁ, L. – VRABKO, M.: Priame prejavy práva na samosprávu obce\nv kontexte verejnej správy. Praha : Leges, s.r.o. 2022. s. 120 – 125).\nZ hľadiska Európskej charty miestnej samosprávy (ďalej len „charta“) nemožno otázku\nzastúpenia mestských častí v mestskom zastupiteľstve redukovať výlučne na matematické\nvyjadrenie rovnosti hlasov potrebných na získanie mandátu. Článok 3 ods. 1 charty\ndefinuje miestnu samosprávu ako právo a spôsobilosť miestnych orgánov spravovať\npodstatnú časť verejných vecí na vlastnú zodpovednosť a v záujme miestneho\nobyvateľstva. Článok 3 ods. 2 zároveň spája výkon tohto práva s demokraticky volenými\nzastupiteľskými orgánmi. V podmienkach Bratislavy je pritom potrebné prihliadať\n\n6\n\nna osobitnú povahu mestských častí, ktoré zákon nekonštruuje len ako vnútorné\nadministratívne jednotky hlavného mesta, ale ako územné samosprávne a správne celky\nBratislavy združujúce vlastné miestne spoločenstvo obyvateľov a vykonávajúce\nsamosprávu Bratislavy v rozsahu určenom zákonom a štatútom.\nAk teda zákonodarca priznal mestským častiam Bratislavy kvalitu samosprávneho celku\na ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2020 potvrdil ich odlišnosť od bežných častí mesta\npráve cez zákonom priznané právo na samosprávu, potom ich nemožno úplne abstrahovať\nod reprezentácie na úrovni celomestského rozhodovania. Mestské zastupiteľstvo hlavného\nmesta totiž nerozhoduje len o abstraktnom celku obyvateľov Bratislavy, ale aj o veciach,\nktoré sa bezprostredne dotýkajú jednotlivých miestnych spoločenstiev organizovaných\nv mestských častiach. Úplné vylúčenie niektorej mestskej časti z reálnej možnosti mať\nzastúpenie v mestskom zastupiteľstve preto môže predstavovať oslabenie demokratickej\nlegitimity výkonu samosprávy hlavného mesta ako dvojúrovňovo organizovaného\nsamosprávneho celku. To neznamená, že princíp zastúpenia každej mestskej časti musí\nautomaticky a bez ďalšieho prevážiť nad princípom rovnosti volebného práva. Znamená to\nvšak, že ústavne konformné riešenie nemá byť založené na jednostrannom uprednostnení\naritmetickej rovnosti hlasov, ale na vyvažovaní rovnosti volebného práva s právom\nmiestnych spoločenstiev na samosprávu a s požiadavkou demokratickej legitimity\nrozhodovania v hlavnom meste Bratislave. V tomto zmysle je zastúpenie mestských častí\nv mestskom zastupiteľstve legitímnym ústavne relevantným cieľom, ktorý má byť\npri tvorbe volebných obvodov zohľadnený, hoci jeho konkrétna podoba musí rešpektovať\naj hranice vyplývajúce z princípu rovnosti hlasov.\nSúhlasím so všeobecným právnym východiskom, v zmysle ktorého rovnosť vo voľbách\npredstavuje základ ich integrity. Tento princíp je nevyhnutne spojený so zastupiteľskou\ndemokraciou a vo všeobecnosti s rovnosťou aktívneho a pasívneho volebného práva.\nZ uvedeného pravidla však existujú – a to naprieč celou Európou (členské štáty Rady\nEurópy) – odôvodnené odchýlky a výnimky, ktoré sú akceptované zo strany Benátskej\nkomisie, ako aj zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).\nPodstatou a jedným z pilierov slobodných a rovných volieb je totiž aj zabezpečenie toho,\naby zvolení kandidáti skutočne reprezentovali „svojich“ voličov. Uvedené má obzvlášť\nveľký význam pri voľbách do samosprávy, kde jednotlivé administratívne jednotky riešia\nkaždá svoje vlastné a špecifické problémy a sledujú svoje vlastné a osobitné záujmy.\n\n7\n\nMedzi okolnosti, ktoré je pri uvedenom potrebné pri prideľovaní mandátov zohľadniť,\npatrí podľa Benátskej komisie nielen (i) stupeň rovnosti hlasov, na ktorý väčšina\nbezvýnimočne odkazuje, ale aj (ii) miera, v ktorej môžu voliči participovať na voľbách,\n(iii) priamosť a bezprostrednosť vzťahu medzi voličmi a zvolenými kandidátmi, (iv) rozsah\nmožností voľby poskytnutý iným voličom a (v) podiel voličov, ktorí skutočne dosiahnu\nsvoje reálne zastúpenie [správa Benátskej komisie CDL-AD(2017)034 z 12. decembra\n2017].\nPodpora menšín vo voľbách na účel zabezpečenia ich skutočného zastúpenia nie je\nv rozpore s princípom rovnosti hlasov [správa Benátskej komisie CDL-AD(2005)009\nz 15. marca 2005]. Benátska komisia priamo vo väčšinou citovanom Kódexe dobrej praxe\nvo volebných veciach výslovne upriamila pozornosť na skutočnosť, že určité opatrenia\nna zabezpečenie minimálnej reprezentácie menšín rezervovaním kresiel alebo poskytnutím\nvýnimiek z bežných pravidiel distribúcie kresiel neporušujú princíp rovnosti.\nNa odôvodnenie takejto výnimky je, prirodzene, potrebné poukázať na objektívne\na primerané dôvody. Osobitné výnimky z pravidla o rovnosti hlasov sa síce môžu javiť\nako diskriminačné, avšak ak slúžia na zabezpečenie efektívnej rovnosti voličov, môžu\nbyť akceptované (rozsudok ESĽP vo veci Sejdić a Finci proti Bosne a Hercegovine\nz 22. 12. 2009, sťažnosti č. 27996/06 a č. 34836/06).\nDobrým príkladom je aj priamo Európsky parlament, v ktorom má každý členský štát\nzaručených aspoň 6 poslancov (a tiež nie viac ako 96; čl. 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej\núnii). Volič na Malte tak má vo výsledku až desaťnásobne (!) silnejší hlas než volič\nv Nemecku. Podobne je to aj v USA v Snemovni reprezentantov, kde počet kresiel\nzodpovedá veľkosti populácie štátu, avšak s výnimkou, že každý štát musí mať aspoň\njedného zástupcu. A taktiež v Španielsku (minimálne dve kreslá: čl. I ods. 2 tamojšej\nústavy) či v Nórsku (čl. 57 tamojšej ústavy).\nNetvrdím, že tieto príklady sú jedna k jednej použiteľné a aplikovateľné aj v našej veci,\nlen si myslím, že komplexnosť volebných systémov je potrebné pochopiť hlbšie než\nna pôdoryse jednoduchých matematických prepočtoch „váhy hlasu“. Určite sa nemôžem\nstotožniť ani s úvahami (nad rámec predmetu konania) vyjadrenými v bode 54 nálezu\no „takých istých občanoch“ a bezvýnimočnej „rovnosti vo volebnom práve“. A ani\ns teóriami o nedôvodnosti argumentu o potrebe aspoň minimálnej reprezentácie určitých\nmenšín či skupín v zastupiteľskom zbore, ktoré sú v zrejmom rozpore s už uvedenými\npríkladmi z viacerých štátov Európy.\n\n8\n\nDomnievam sa, že hranicou pri posudzovaní predmetných výnimiek je predovšetkým\nzabránenie tzv. gerrymanderingu, resp. iným úpravách v nastavení volebného systému,\nktoré by vo svojom súčte zapríčinili stav, že skutočná vôľa voličov vyjadrená vo voľbách\nby sa nepreniesla do ich výsledku. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v žiadnych\nvoľbách s viacerými volebnými obvodmi nebude zaručená dokonalá (matematická)\nproporcionalita.\nV Košiciach 24. júna 2026\n\nRastislav Kaššák\nsudca\n\n9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad", "verejný ochranca práv", "voľby-volebné obvody", "diskriminácia", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "volebné právo", "volebné právo-rovnosť", "mesto-voľby do orgánov obcí a miest", "mesto-mestská časť", "Národná rada Slovenskej republiky", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-volebné obvody", "volebné právo-rovnosť", "právna veta"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b89d6266-572b-4475-ab5e-515d381eb6c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2020 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1"}, {"guid": "ussr:3765fad2-0d14-4619-892b-2d88330ad502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2016 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:f0c9673b-ab5b-4799-8b96-4f4f7805c153", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/05 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0c9673b-ab5b-4799-8b96-4f4f7805c153"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}], "citovane_v": []}