{"guid": "ussr:9a18ff63-c50c-4bae-b3bb-0f0496c1906f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 56/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 56/2012 z 2. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. februára 2012, sp. zn. IV. ÚS 56/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2012-02-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9a18ff63-c50c-4bae-b3bb-0f0496c1906f", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9a18ff63-c50c-4bae-b3bb-0f0496c1906f", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:9a18ff63-c50c-4bae-b3bb-0f0496c1906f", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:9a18ff63-c50c-4bae-b3bb-0f0496c1906f/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 56/2012-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B., ktorou namietajú\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.\n23 Er 1428/2008 a jeho uznesením z 8. júna 2011, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta\n2011 doručená sťažnosť Bc. M. D. (ďalej len „sťažovateľ“) a Ľ. D. (ďalej len\n„sťažovateľka“), obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 Er 1428/2008 a jeho uznesením z 8. júna 2011.\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi exekučného\nkonania (v procesnom postavení povinných), ktoré začalo 8. januára 2007 na návrh\noprávneného I., a. s., B. [neskôr v jeho právnom postavení vystupuje jeho právny nástupca\nČ., a. s., B., pozn., (ďalej len „oprávnený“)], na základe exekučného titulu − notárskej\nzápisnice č. N 671/2003, Nz 116956/2003 z 9. decembra 2003 spísanej notárom JUDr. I. L.,\nM. Súdna exekútorka JUDr. A. S., L. (ďalej len „súdna exekútorka“), exekúciu o vymoženie\nsumy 197 503,10 Sk s príslušenstvom vedenú pod sp. zn. Ex 2/2007 vykonáva okrem iného\nzrážkami zo mzdy (proti sťažovateľovi) a zrážkami z iných príjmov − z dôchodku (proti\nsťažovateľke).\nSťažovatelia 1. apríla 2011 a 13. apríla 2011 podali okresnému súdu námietky proti\npríkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011, ktorými namietali, že im\nbola odopretá možnosť podať proti predmetnému príkazu na začatie exekúcie a exekučnému\npríkazu opravný prostriedok. Súčasne namietali, že neboli upovedomení o začatí exekúcie,\npretože súdna exekútorka ich upovedomila len o spôsobe vykonania exekúcie. Poukázali\nna § 67 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz\nna vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti\nexekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu, ktorým sa námietky\nzamietli.\nOkresný\n\nsúd\n\nv\n\nexekučnej\n\nveci\n\nsťažovateľov\n\nrozhodol\n\nuznesením\n\nsp. zn. 23 Er 1428/2008 z 8. júna 2011 tak, že podanie sťažovateľov označené ako námietky\nproti príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol.\nSťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že „tomuto uzneseniu predchádzalo\nvydanie viacerých Exekučných príkazov Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011, v ktorom prišlo\nk navýšeniu predbežných trov exekúcie oproti Upovedomeniu o začatí exekúcie Ex 2/2007\nzo dňa 8. 2. 2007... z pôvodných 56.280,00 Sk (1.868,15 €) na súčasných 1.868,81 €\n(zodpovedá 56.299,77 Sk (označené ako trovy exekúcie) bez riadneho zákonom\npredpísaného postupu, o ktorom mal právoplatne rozhodnúť príslušný súd...\n\n2\n\nDňa 17. 3. 2011 vydal Exekútorsky úrad JUDr. A. S. nasledovné písomnosti, ktoré\nnám boli doručené:\n1. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami z iných príjmov dôchodku\nEx 2/2007 pre adresáta: Ľ. D...\n2. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy pre adresáta: M.\nD...\n3. Exekučný príkaz Ex 2/2007 Príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku pre\nadresáta S. − ústredie – Ľ. D...\n4. Exekučný príkaz Ex 2/2007 Príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy pre\nadresáta V. a. s. – M. D...\n5. Exekučný príkaz Ex 2/2007 Príkaz na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti\npre adresáta: M. D. a Ľ. D...\nV rovnakom čase bola vydaná aj písomnosť Ex 2/2007 zo dňa 17. 03. 2011 Príkaz\nna začatie exekúcie zrážkami zo mzdy určená výlučne pre platiteľa mzdy V. a. s...\nV danom čase vydania exekučných príkazov Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011\na vykonávania zrážok zo mzdy od 5. 4. 2011 nebolo vydané OS Malacky žiadne vykonateľné\nrozhodnutie! Teda ani súdny exekútor nedisponoval žiadnym vykonateľným rozhodnutím OS\nMalacky k spôsobu vykonávania exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov – dôchodku.“.\nĎalej sťažovatelia argumentujú tým, že «napriek tomu, že súdny exekútor JUDr. A.\nS. vydala všetky písomnosti (Exekučné príkazy, Upovedomenie o spôsobe vykonania\nexekúcie zrážkami zo mzdy) Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011, ktoré nám boli doručené s\npoučením: „Proti tomuto exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok“ a\n„Proti tomuto upovedomeniu nie je prípustný opravný prostriedok“ zistili sme nasledovné\nskutočnosti, na základe ktorých sme oslovili súdneho exekútora a v rovnakom čase aj\npríslušný vo veci konajúci súd!\n1. Súdny exekútor vydal 17. 3. 2011 písomnosť Ex 2/2007 Príkaz na začatie exekúcie\nzrážkami zo mzdy určený výlučne pre platiteľa mzdy V. a. s. čím bolo porušené ustanovenie\n§ 66 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z. z v znení neskorších predpisov, rovnako aj\nustanovenie § 67 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov\n\n3\n\n2. Zrejme v rovnakom čase bola podobná písomnosť doručená aj pre adresáta S. −\nústredie čím bolo porušené ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z. z v znení\nneskorších predpisov, rovnako aj ustanovenie § 67 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z v znení\nneskorších predpisov.».\nSťažovatelia namietajú takýto postup súdnej exekútorky a tvrdia, že „nikdy sme my\npovinní neboli súdnym exekútorom upovedomení o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy\na iných príjmov – dôchodku!\nNikdy teda doteraz neuplynula lehota na vznesenie námietok, nikdy o týchto\nnámietkach súd právoplatne nerozhodol – napriek tomu súdny exekútor vydal 17. 03. 2011\nexekučný príkaz Ex 2/2007, v ktorom sa v bode 3) odvoláva na príkaz na začatie exekúcie!\ndoručený iba platiteľovi dôchodku a doručení iba platiteľovi mzdy...\nNie je teda jasné kedy v tomto konaní (v termíne vydania Príkazov na začatie\nexekúcie Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011 a vydaním Exekučných príkazov Ex 2/2007 zo dňa\n17. 3. 201) uplynula 14 dňová lehota na vznesenie námietok v zmysle ustanovenia § 50\nods. 1 OS Malacky na túto skutočnosť opäť nereagoval.“.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú, že «keďže písomnosť Príkaz na začatie exekúcie\nzrážkami zo mzdy a z iných príjmov - dôchodku Ex 2/2007 zo dňa 17. 03. 2011 je už názvom\nstanovený proces, ktorý tu do stanoveného termínu vydania - doručenia nebol, ale termínom\nvydania - doručenia vznikol! Tieto písomnosti boli doručené iba platiteľom mzdy,\ndôchodku!\nZ tohto novovzniknutého procesu vyplývajú aj práva povinných určené v zákone,\nktoré nás povinných jednoznačne diskriminovali, tým, že súdny exekútor rozhodol zrejme\nnad rámec svojej právomoci nad zákon a v písomnostiach Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011\nPríkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov − dôchodku uviedol v poučení\npre platiteľa mzdy: „Proti príkazu na začatie exekúcie nie je prípustný opravný\nprostriedok“ a pre istotu nám ani jednému povinnému tieto príkazy na začatie exekúcie\nzrážkami zo mzdy a iných príjmov dôchodku nedoručil.».\n\n4\n\nV súvislosti s uvedeným sťažovatelia poukazujú na nesúlad medzi hodnotami\nurčenými ako predbežné trovy exekúcie uvedenými v upovedomení o začatí exekúcie sp. zn.\nEx 2/2007 z 8. februára 2007, „kde bola súdnym exekútorom stanovená hodnota bez DPH\nna sumu: 1.868,15 € (56.280,00 Sk)...\nO výške tejto sumy predbežných trov exekúcie súd právoplatne rozhodol\nv uzneseniach zo dňa 25. 2. 2009. O inej hodnote súd nerozhodol!\nAvšak vo všetkých písomnostiach Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011 je už hodnota\noznačená ako trovy exekúcie svojvoľne zvýšená súdnym exekútorom na sumu: 1.868,81 €\n(56.299,77 Sk)!\nKedy a z akého dôvodu súdny exekútor navýšil trovy exekúcie, keďže ani k tomuto\nnavýšeniu k 17. 3. 2011 neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu nám nie je jasné a nie je\ntáto skutočnosť uvedená ani v Uznesení č. k.: 23 Er 1428/2008-502 zo dňa 8. 6. 2011,\nvydané sudkyňou JUDr. L. OS M.!\nRovnako nám nie je jasné prečo a z akého dôvodu by sme mali platiť o 0,66 €\n(19,77 Sk) viac za niečo nevydokladované!\nZ týchto dôvodov, keďže neboli rešpektované ustanovenia zákona súdnym\nexekútorom podali sme proti tomuto konaniu súdneho exekútora námietky a naše vyjadrenia\nnesúhlasu s týmto konaním súdneho exekútora.\nNa naše prekvapenie sme sa od zákonnej sudkyne JUDr. L. dozvedeli v Uznesení\n23Er 1428/2008-502 zo dňa 8. 6. 2011, že naše podania − námietky odmieta! Odôvodnenie\npodľa § 66 ods. 1 písm. a) však sudkyňa JUDr. L. neodôvodnila...\nRovnako neodôvodnila ani navýšenie trov exekúcie!\nOkrem iného sudkyňa JUDr. L. v Uznesení 23Er 1428/2008-502 zo dňa 8. 6. 2011\nzámerne neuviedla, že Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 2/2007 zo dňa 8. 2. 2007 bolo\nvydané iba na 2 spôsoby exekúcie, ktoré si zvolil súdny exekútor JUDr. S. a iba o týchto 2och spôsoboch vykonania exekúcie OS M. rozhodol:\n• Aj podľa § 135 ods. 1 Exekučného poriadku − predajom nehnuteľností\n• Aj podľa § 168 ods. 1 Exekučného poriadku − zriadením exekučného záložného\npráva...“.\n\n5\n\nPodľa tvrdenia sťažovateľov „o našich námietkach voči tomuto Upovedomeniu\no začatí exekúcie Ex 2/2007 zo dňa 8. 2. 2007 aj podľa § 135 ods. 1 Exekučného poriadku −\npredajom nehnuteľností aj podľa § 168 ods. 1 Exekučného poriadku − zriadením\nexekučného záložného práva! rozhodla sudkyňa JUDr. L. Uznesením 23 Er 1428/2008-252\na Uznesením 23 Er 1428/2008-253 obidve zo dňa 25. 2. 2009, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 10. 3. 2009 bez možnosti podania opravného prostriedku napriek exelentným\nvýkonom sudkyne JUDr. L. z oblasti elementárnej matematiky, ktoré sme uvideli vyššie a to\nvo vydanom Uznesení č. k. 23 Er 1428/2008-252 a v Uznesení č. k. 23 Er 1428/2008-253 zo\ndňa 25. 2. 2009, ktoré sa bez možnosti opravného prostriedku stalo právoplatným dňa 10. 3.\n2009, no nie vykonateľným.“.\nSťažovatelia namietajú, že „keďže doteraz nebolo zo strany OS Malacky vydané\nžiadne opravné uznesenie ani k Uzneseniu č. k. 23 Er 1428/2008-252 a Uzneseniu\nč. k. 23 Er 1428/2008-253 a rovnako pani sudkyňa nemá záujem splniť si svoju povinnosť,\nktorú jej ukladá zákon ani v uznesení č. k. 23 Er 1428/2008-502 a aj po viac ako 50 dňoch\nod vydania uznesenia č. k. 23 Er 1428/2008-502 trvá na svojských výpočtoch a ňou\nstanovených súkromných pravidiel pre výpočty úrokov, sčítania a porovnávania čísiel\npodávame túto sťažnosť, aby Ústavný súd rozhodol o prípustnosti vydávania takýchto\nUznesení, ktoré sa okamžite stávajú právoplatné a po prípade aj vykonateľné bez možnosti\npodania opravných prostriedkov.“.\nPodľa názoru sťažovateľov došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 23 Er 1428/2008 a jeho uznesením z 8. júna 2011 k porušeniu ich základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy (hoci sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú čl. 47\nods. 1 ústavy, z ich tvrdenia, že „v tomto konaní bola porušená aj zásada rovnosti\núčastníkov konania“, zjavne vyplýva, že majú na mysli čl. 47 ods. 3 ústavy, pozn.).\nNa základe uvedeného sťažovatelia ústavný súd žiadajú, aby uviedol:\n„1. Podľa ktorého zákona sa písomnosti Príkaz o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy\na iných príjmov doručujú výlučne do rúk platiteľa mzdy a nie aj do rúk povinného?\n\n6\n\n2. Podľa ktorého zákona akceptuje sudca Exekučný príkaz odvolávajúci sa Príkaz\no začatí exekúcie, ktorý nebol doručený povinným a zrejme ani oprávnenému , resp. proti\nktorému nie je možné podať opravný prostriedok?\n3. Podľa ktorého zákona súd neskúma a nerieši prečo súdny exekútor vykonáva\nzrážky zo mzdy a iných príjmov keď súdny exekútor nedisponuje vykonateľným rozhodnutím\nsúdu o námietkach proti týmto spôsobom exekúcie?\n4. Podľa ktorého zákona postupoval súd keď o námietkach povinných o spôsobe\nvykonania exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov nikdy nerozhodoval?\n5. Podľa ktorého zákona koná sudca, ak sa v uznesení uznáša na ním\nvyselektovaných častiach konania?\n6. Podľa ktorého zákona koná sudca, ak povinným napriek jednoznačnej úprave trov\nkonania tvrdí, že trovy sú bezo zmeny?“\nSťažovatelia zároveň na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiadajú, aby ju\nústavný súd prijal na ďalšie konanie a následne o nej nálezom takto rozhodol:\n„Uznesenie č. k.: 23 Er 1428/2008-502 zo dňa 8. 6. 2011 vydané OS Malacky, ktoré\nsa stalo právoplatné a vykonateľné 16. 6. 2011 zrušil v celom rozsahu a zastavil celé\nexekučné konanie Ex 2/2007 pre nesprávny procesný postup!\nZ dôvodu nedodržania zákonov SR a pre porušenie zásady dodržania rovnosti\núčastníkov konania navrhujeme, aby Ústavný súd nariadil vyplatenie nemajetkovej ujmy za\npoškodzovanie tohto práva povinných na konanie pred nezávislým súdom vo výške 1.000\n€ /mesačne pre každého jedného povinného zvlášť od doby začatia exekučného konania do\ndoby vyplatenia za každý jeden začatý mesiac! + vyplatenie všetkých neoprávnene\nzadržiavaných peňazí + náhradu škôd podľa zákona.“\nOkrem uvedeného sa sťažovatelia domáhajú, aby im bol ustanovený právny zástupca\nv konaní pred ústavným súdom.\n\n7\n\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označili\nsťažovatelia, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\n\n8\n\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.\nústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nK úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nna uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby\na právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek\ndiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní\nmusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich\nimanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto\nkonaní však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv\na slobôd.\nÚstavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa\ntakéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\n\n9\n\nUvedené východiská a závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na nútený výkon\nsúdnych a iných rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu prislúchajúci do\nprávomoci všeobecných súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených osobitným\nzákonom.\nSúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je podľa\nstabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02,\nIV. ÚS 292/04) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa\nExekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo\nna súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby\nkonečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na ujmu jedného z účastníkov súdneho\nkonania. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia treba považovať za integrálnu súčasť práva\nna spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (obdobne III. ÚS 15/03). Preto pri postupe\nvšeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane\nv exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne\nzdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (m. m. II. ÚS 143/02).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom\nkonania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto\npostavenia vyplývajú.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,\nvyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je\nabsolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie\n\n10\n\nobmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo\nbolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú\nlegitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto\ncieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nTakto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj pri\nnútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (II. ÚS 143/02). Aj v exekučnom konaní sa\nmusí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.\nK naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza až\nvtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného\npráva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil vo svojom postupe a pri\nsvojom rozhodovaní svojvôľu, a ak prijme vo veci konečné rozhodnutie, tak toto by malo\nvychádzať z jeho objektívnych zistení získaných v rámci zákonom predpísaného spôsobu\nzisťovania skutkového stavu v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie.\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\nv napadnutej veci aj okresný súd ako exekučný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu\nposúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného\nhľadiska akceptovateľná a udržateľná.\nSťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 Er 1428/2008 a jeho uznesením z 8. júna 2011, ktorým tento súd\nich podanie (z 1. apríla 2011 a z 13. apríla 2011) označené ako námietky proti príkazu\nna začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol.\nÚstavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľov a k nej pripojených listinných dôkazov,\nako aj z informácie získanej z príslušného spisu okresného súdu zistil, že na základe návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie proti sťažovateľom ako povinným o zaplatenie\n197 503,10 Sk s príslušenstvom sa 8. januára 2007 začalo exekučné konanie vedené súdnou\n\n11\n\nexekútorkou pod sp. zn. Ex 2/2007. Vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého\nboli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť oprávnenému peňažné plnenie, bola notárska zápisnica\nč. N 671/2003, Nz 116956/2003 z 9. decembra 2003 spísaná notárom JUDr. I. L., Notársky\núrad, M.\nNa základe uvedeného exekučného titulu po podaní návrhu oprávneného na exekúciu\nz 8. januára 2007 a vydaní poverenia na výkon exekúcie (č. 5104 * 013989) Okresným\nsúdom Bratislava IV z 24. januára 2007 upovedomila poverená súdna exekútorka\núčastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 2/2007 z 8. februára 2007.\nSťažovatelia ako povinní vzniesli v zákonom ustanovenej lehote proti exekúcii\nnámietky (sťažovateľka 9. marca 2007 a sťažovateľ 12. marca 2007), ktorých podstatou\nokrem iného bola skutočnosť, že hodnota oprávneným nárokovanej istiny v exekučnom\ntitule nekorešponduje so sumou, ktorú by mali ako povinní zaplatiť.\nOkresný súd ako exekučný súd námietky sťažovateľov ako nedôvodné zamietol, a to\nuznesením č. k. 23 Er 1428/2008-252 z 25. februára 2009 (námietky sťažovateľa)\na uznesením č. k. 23 Er 1428/2008-253 z 25. februára 2009 (námietky sťažovateľky);\noznačené uznesenia nadobudli právoplatnosť 10. marca 2009.\nUpovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. Ex 2/2007 zo 17. marca 2011\nsúdna exekútorka upovedomila sťažovateľku ako povinnú, že exekúciu vykoná zrážkami\nz iných príjmov – dôchodku. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn.\nEx 2/2007 zo 17. marca 2011 súdna exekútorka rovnako upovedomila sťažovateľa ako\npovinného, že exekúciu vykoná zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Súčasne súdna\nexekútorka v označených upovedomeniach poučila povinných, že voči týmto rozhodnutiam\nnie je prípustný opravný prostriedok.\nToho istého dňa, t. j. 17. marca 2011 súdna exekútorka v exekučnej veci vedenej pod\nsp. zn. Ex 2/2007 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý doručila\nobchodnej spoločnosti V., a. s., ako platiteľovi mzdy povinného (ďalej len „platiteľ mzdy“),\n\n12\n\na tiež príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku, ktorý doručila S.– ústrediu,\n29. augusta 8, B. (ďalej len „S.“). Rovnako v ten istý deň vydala exekučný príkaz na\nvykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku, ktorý doručila oprávnenému, sťažovateľke ako\npovinnej a S., a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý doručila\noprávnenému, sťažovateľovi ako povinnému a platiteľovi mzdy povinného. Súdna\nexekútorka súčasne vydala aj exekučný príkaz na zriadenie záložného práva\nk nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľa vedených na LV č. ... v katastrálnom území\nB.\nDňa 1. apríla 2011 a 13. apríla 2011 podali sťažovatelia okresnému súdu námietky\nproti príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011, ktorými namietali,\nže im bola odopretá možnosť podať proti predmetnému príkazu na začatie exekúcie\na exekučnému príkazu opravný prostriedok. Súčasne namietali, že neboli upovedomení\no začatí exekúcie, pretože súdna exekútorka ich upovedomila len o spôsobe vykonania\nexekúcie. Poukázali na § 67 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vydá\nexekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty\nna vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie\nsúdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.\nOkresný súd v predmetnej exekučnej veci uznesením sp. zn. 23 Er 1428/2008\nz 8. júna 2011 rozhodol tak, že podanie sťažovateľov označené ako námietky proti príkazu\nna začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol; označené uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 16. júna 2011.\nV odôvodnení namietaného uznesenia okresného súdu sp. zn. 23 Er 1428/2008\nz 8. júna 2011 sa okrem iného uvádza, že „zákonom ustanoveným postupom boli vydané\nupovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a)\nExekučného poriadku, ktorým súdna exekútorka upovedomila povinných v I., II. rade\na oprávneného, akým spôsobom pristúpila k výkonu exekúcie. Významom tohto\nupovedomenia je upovedomiť oprávneného a povinného o spôsobe začatí exekúcie. Proti\nupovedomeniu o spôsobe vykonania exekúcie nie je prípustný opravný prostriedok, rovnako\n\n13\n\nako aj proti príkazu na začatie exekúcie, ktorý sa vydáva platiteľovi mzdy povinných, ktorý\nsleduje zabezpečenie plnenia povinností platiteľa mzdy, ako aj proti exekučnému príkazu,\nktorý určuje a zabezpečuje konkrétny spôsob uskutočnenia exekúcie a jeho doručenia má za\nnásledok nástup ďalších povinností pre platiteľa mzdy povinných.“.\nV nasledujúcej časti odôvodnenia namietaného uznesenia okresný súd na základe\nsvojich skutkových zistení formuloval svoje právne závery, a to takto:\n„... súdna exekútorka pri výkone exekúcie postupovala v zmysle zákonných\nustanovení, teda jej postupom nebol porušený zákon a povinným v I. a II. rade nebola\nodopretá možnosť domáhať sa svojich práv v konaní pred exekučným súdom. Tento postup\nzabezpečila najmä doručením upovedomenia o začatí exekúcie, kde povinných riadne\npoučila o možnosti podať námietky proti exekúcii a trovám exekúcie v zákonnej lehote. Túto\nmožnosť povinní v I. a II. rade riadne využili, pričom podané námietky proti exekúcii súd\nzamietol ako nedôvodné...\nPovinní v I. a II. rade si mylne vykladajú ustanovenia § 47 Exekučného poriadku,\nv zmysle ktorého môže povinný do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie vzniesť námietky proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Zákonné\nustanovenie teda zakotvuje inštitút námietok, ktoré povinný môže vzniesť u súdneho\nexekútora v zákonnej lehote po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, a nie po doručení\nupovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie. O spôsobe vykonania exekúcie súdny\nexekútor len v rovine upovedomenia oznamuje povinnému a oprávnenému, akým spôsobom\nexekúciu vykonaná. V predmetnej veci ide o vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy\npovinných v I. a II. rade, pričom o tomto spôsobe súdna exekútorka riadne upovedomila\núčastníkov konania a prikázala platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie\nexekúcie, vykonal zo mzdy povinných určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinným,\npričom tento je súdna exekútorka povinná doručiť do vlastných rúk len platiteľovi mzdy\npovinných, ktorí už o spôsobe vykonania exekúcie boli riadne upovedomení. Povinní\nstrácajú dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo\nna vyplatenie tejto časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. V otázke exekučného\npríkazu súd konštatuje, že tento vydá súdna exekútorka po tom, ako jej bolo doručené\n\n14\n\nrozhodnutie súdu o námietkach povinných, ktorým sa námietky zamietli (§ 50 Exekučného\nporiadku).\nV poučení predmetného upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami\nzo mzdy a iných príjmov zo dňa 17. 03. 2011, ako aj v príkaze na začatie exekúcie zrážkami\nzo mzdy zo dňa 17. 03. 2011, súdna exekútorka poskytla povinným v I. a II. rade správne\npoučenie, že proti týmto nie je prípustný opravný prostriedok, teda takéto rozhodnutia\nopravný prostriedok nepripúšťajú.“\nĎalej okresný súd konštatoval, že „rozhodoval o podaní povinných v I. a II. rade\noznačenom ako námietky proti príkazu na vykonanie exekúcie, aj napriek skutočnosti, že\nv zmysle zákona na dodatočne uvedené dôvody, ako tie, ktoré boli uplatnené v námietkach\nproti exekúcii, neprihliada a zákon neustanovuje inštitút námietok proti príkazu na začatie\nexekúcie.“\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že vo veci podania sťažovateľov z 1.\njúla 2011 označeného ako „Výzva na vydanie opravného uznesenia“ okresný súd prípisom\nz 1. augusta 2011 sťažovateľom oznámil, že „považuje uznesenie Okresného súdu Malacky,\nč. k. 23 Er 1428/2008-502 zo dňa 8. 6. 2011 za správne po obsahovej aj formálnej stránke,\npreto o Vašom podaní nebude rozhodovať.\nSúd Vám súčasne oznamuje, že súdna exekútorka vydala dňa 08. 02. 2007\nUpovedomenie o začatí exekúcie, ktoré ste riadne prevzali. Súdna exekútorka Vám súčasne\nposkytla poučenie o Vašich právach, teda o zákonnej možnosti podať proti vyčísleným\npredbežným trovám exekúcie námietky v lehote 3 dní od doručenia predmetného\nupovedomenia o začatí exekúcie. Proti vyčísleným trovám exekúcie ste nepodali opravný\nprostriedok, preto súd vo veci nerozhodoval.\nSúdna exekútorka vydala dňa 17. 03. 2011 Upovedomenie o spôsobe vykonania\nexekúcie, ktoré ste riadne prevzali a súčasne Vás upovedomila o výške trov exekúcie\nvrátane 20 % DPH.\nSúd pri rozhodovaní o Vašom podaní označenom ako námietky proti príkazu\nna začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 17. 03. 2011 súčasne skúmal skutočnosť\ntýkajúcej sa navýšenia vyčíslených trov exekúcie, pričom zistil, že trovy exekúcie uvedené\n\n15\n\nv upovedomení o začatí exekúcie a upovedomení o spôsobe jej vykonania, boli uvedené bezo\nzmeny s výnimkou uplatňovanej 20 % DPH, nakoľko prišlo k jej zmene z 19 % na 20 %.\nAk by však vznikli ďalšie trovy exekúcie prevyšujúce ich predbežné vyčíslenie, súdna\nexekútorka vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, proti ktorému je prípustný\nopravný prostriedok. Nakoľko k navýšeniu trov exekúcie doposiaľ neprišlo, súdna\nexekútorka upovedomenie o ďalších trovách nevydala, teda nemohli byť vznesené ani\nnámietky proti ďalším trovám exekúcie, súd konštatuje, že Vaše podanie je bezpredmetné.\nSúčasne Vám oznamujeme, že výška trov exekúcie uvedená v upovedomení o začatí\nexekúcie je predbežným vyčíslením týchto trov. Skutočné trovy exekúcie bude súdny\nexekútor špecifikovať pri ukončení exekučného konania v súlade s Exekučným poriadkom\na s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách\nsúdnych exekútorov. Ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie,\nupovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. V prípade, že predbežné trovy\nexekúcie boli vyčíslené vo vyššej výške ako boli skutočne vynaložené, vzniknutý preplatok\nna trovách exekúcie bude po vyúčtovaní vymoženej pohľadávky pri ukončení exekúcie\nvrátený v plnej výške povinnému.“.\nZo sťažnosti vyplýva, že základom argumentácie sťažovateľov o porušení ich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy je tvrdenie, že okresný súd ako\nexekučný súd sa v napadnutom exekučnom konaní nevysporiadal ústavne akceptovateľným\nspôsobom s ich podstatnými námietkami, resp. ich ignoroval. Podľa sťažovateľov spočívajú\nkľúčové pochybenia okresného súdu najmä v tom, že:\na) okresný súd odmietnutím ich námietok im uznesením z 8. júna 2011 odoprel\nmožnosť podať proti upovedomeniu súdnej exekútorky o spôsobe vykonania exekúcie\nzrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011, jej príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy\na iných príjmov zo 17. marca 2011 a exekučnému príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami\nzo mzdy a iných príjmov zo 17. marca 2011 opravný prostriedok,\nb) okresný súd ignoroval a žiadnym spôsobom nereagoval na skutočnosť, že nikdy\nneboli súdnou exekútorkou upovedomení o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a iných\npríjmov – dôchodku, nikdy teda doteraz neuplynula lehota na vznesenie námietok, nikdy\no týchto námietkach súd právoplatne nerozhodol, napriek tomu súdna exekútorka vydala\n\n16\n\n17. marca exekučný príkaz sp. zn. Ex 2/2007, v ktorom sa odvoláva na príkaz na začatie\nexekúcie doručený iba platiteľovi dôchodku a platiteľovi mzdy,\nc) došlo k navýšeniu predbežných trov exekúcie oproti upovedomeniu o začatí\nexekúcie sp. zn. Ex 2/2007 z 8. februára 2007 „z pôvodných 56.280,00 Sk (1.868,15 €)\nna súčasných 1.868,81 € (zodpovedá 56.299,77 Sk)“ bez riadneho zákonom predpísaného\npostupu, o ktorom mal právoplatne rozhodnúť príslušný súd; okresný súd túto skutočnosť\nžiadnym spôsobom neodôvodnil.\nV sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3\nzákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť návrhom platí\nzvlášť pre petit, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd v rozsahu,\nako ho vymedzia sťažovatelia v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (petite).\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že ochrana základných práv a slobôd\nv konaní\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nje\n\nposkytovaná\n\nproti\n\nkonkrétne\n\nvymedzeným\n\nporušovateľom označených práv a slobôd, ktorí majú právomoc (kompetenciu) konať\na rozhodovať o otázkach spojených so základnými právami a slobodami v zmysle čl. 127\nods. 1 ústavy. Je na sťažovateľoch, aby uviedli konkrétny orgán verejnej moci, ktorý je\nv ich veci oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody v rozsahu vymedzenom\nkonkrétnymi všeobecnými záväznými právnymi predpismi, predovšetkým zákonmi, a jeho\núkony, ktoré namietajú (§ 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nSťažovatelia v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu v súvislosti s porušením\noznačených základných práv v predmetnom exekučnom konaní namietali uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 23 Er 1428/2008 z 8. júna 2011. Žiadali ho zrušiť a celé exekučné\nkonanie vedené pod sp. zn. Ex 2/2007 pre nesprávny procesný postup zastaviť.\nKeďže v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný\nnávrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie\nje tento prípad), aj pokiaľ ide o označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ktorým sa podľa tvrdenia sťažovateľov porušili základné práva alebo slobody,\n\n17\n\nústavný súd ďalej preskúmaval a rozhodoval o sťažnosti v tom rozsahu, v ktorom\nsťažovatelia namietali uznesenie okresného súdu sp. zn. 23 Er 1428/2008 z 8. júna 2011,\nktorým okresný súd ich podanie označené ako námietky proti príkazu na začatie exekúcie\nzrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol.\nZ už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného\npráva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia\nvykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi\nspravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.\nSúdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má oprávnenie preskúmavať zákonnosť\nvykonávanej exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie\nrovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.\nZ hľadiska námietok uplatnených sťažovateľmi sa ústavný súd musel zaoberať\nústavnou akceptovateľnosťou interpretácie relevantných ustanovení Exekučného poriadku\nokresným súdom ako exekučným súdom.\nPodľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými\nv tomto zákone. Účelom tohto ustanovenia Exekučného poriadku je zabezpečiť ochranu\npovinného v exekučnom konaní pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným\nspôsobom.\nPodľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento\nzákon neustanovuje inak (§ 167 a § 172).\nPodľa § 66 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie\na) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,\nb) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie\nzrážkami zo mzdy povinného (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) vykonával zo mzdy\npovinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.\n\n18\n\nPodľa § 66 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie\nplatiteľovi mzdy do vlastných rúk.\nPodľa § 67 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz\nna vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti\nexekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa\nnámietky zamietli (§ 50).\nPodľa § 67 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný príkaz sa doručí oprávnenému,\npovinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.\nPre ústavný súd bolo v danom prípade rozhodujúce zistenie, že okresný súd\nrozhodujúc o podaní sťažovateľov označenom ako námietky proti príkazu na začatie\nexekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 skúmal, či poverená súdna exekútorka\nuskutočnila exekúciu zrážkami zo mzdy (proti sťažovateľovi) a zrážkami z iných príjmov −\nz dôchodku (proti sťažovateľke) podľa § 66 a nasl. Exekučného poriadku, t. j. či pri výkone\nexekúcie uvedeným spôsobom nedošlo k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať\nnegatívny vplyv na správnosť výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, resp.\nk inému porušeniu zákona s takými dôsledkami. Okresný súd následne zákonnosť postupu\nsúdnej exekútorky (týkajúci sa okrem iného najmä doručovania jej rozhodnutí účastníkom\nexekučného konania) v uvedenej veci právne relevantným spôsobom odôvodnil na základe\nsvojho právneho záveru, podľa ktorého v danom prípade boli splnené zákonné podmienky\nna výkon exekúcie zrážkami zo mzdy v prípade sťažovateľa a z dôchodku v prípade\nsťažovateľky (postup podľa § 66 a nasl. Exekučného poriadku).\nPodľa názoru ústavného súdu právne závery, na ktorých je založené namietané\nuznesenie okresného súdu, nie sú arbitrárne, naopak, sú primeraným spôsobom odôvodnené,\na preto ich ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné.\n\n19\n\nÚstavný súd nezistil prvky arbitrárnosti ani v spôsobe, akým okresný súd vyhodnotil\nskutočnosť týkajúcu sa navýšenia vyčíslených predbežných trov exekúcie. Z namietaného\nuznesenia z 8. júna 2011, ako aj z oznámenia okresného súdu k podaniu sťažovateľov\nz 1. júla 2011 vyplýva, že túto skutočnosť vyhodnocoval v nadväznosti na zmenu zákonnej\nsadzby DPH, keď uviedol, že „trovy exekúcie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie\na upovedomení o spôsobe jej vykonania, boli uvedené bezo zmeny s výnimkou uplatňovanej\n20 % DPH, nakoľko prišlo k jej zmene z 19 % na 20 %“.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľmi\noznačenými základnými právami podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a postupom\nokresného súdu pri rozhodovaní v danej veci (uznesením sp. zn. 23 Er 1428/2008 z 8. júna\n2011) neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala po prípadnom prijatí\nna ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení sťažovateľmi označených základných práv.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nPodľa názoru ústavného súdu v danom prípade existuje aj dôvod na odmietnutie\nsťažnosti z dôvodu nedostatku jeho právomoci. Vo veci sťažovateľov totiž nemožno\nopomenúť ani ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že výška trov exekúcie uvedená\nv upovedomení o začatí exekúcie z 8. februára 2007 je len predbežným vyčíslením týchto\ntrov.\nPodľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor\npodľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci\npredbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od\nexekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej\nvýšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak\ndlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.\n\n20\n\nPodľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora\ndo troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.\nO námietkach rozhoduje súd.\nZ príloh pripojených sťažovateľmi k sťažnosti ústavný súd zistil, že proti trovám\nexekúcie\n\nvyčísleným\n\nsúdnou\n\nexekútorkou\n\nv\n\nupovedomení\n\no\n\nzačatí\n\nexekúcie\n\nz 8.februára 2007 sťažovatelia nepodali námietky.\nPodľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ak počas vykonávania exekúcie vzniknú\nďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.\nPodľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku proti ďalším trovám môže vzniesť\nu exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa\nodseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45).\nSkutočné trovy exekúcie bude súdny exekútor špecifikovať pri ukončení exekučného\nkonania v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov\nv znení neskorších predpisov a o ich výške rozhodne súd.\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľmi namietané porušenie\nniektorého zo základných práv a slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného\nsúdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že\nsťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť využitím im\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,\nIV. ÚS 115/07).\nJudikatúra ústavného súdu tiež stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani\nz povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých\norgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd\n\n21\n\npredstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade\nzlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr.\nI. ÚS 214/09).\nSúčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj\nniektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný\nsúd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom\nprocesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená\n(IV. ÚS 10/02).\nZo sťažnosti a tiež zo zistení ústavného súdu týkajúcich sa namietaného exekučného\nkonania vyplýva, že sťažovatelia v podaní adresovanom okresnému súd z 1. júla 2011\noznačenom ako „Výzva na vydanie opravného uznesenia“ v súvislosti s ich\ntvrdením o existujúcich procesných vadách proti nim vedeného exekučného konania\nsp. zn. Ex 2/2007, okresný súd žiadali, aby zastavil exekúciu sp. zn. Ex 2/2007 „v zmysle\n§ 57 ods. 1 písm. g) EP, al. v zmysle § 57 ods. 4 EP, al. v zmysle § 58 ods. 1 EP“, a to pre\nnesprávny procesný postup (v zásade namietali obdobné skutočnosti, ako v sťažnosti\npodanej ústavnému súdu, v ktorej žiadali, aby ústavný súd „zastavil celé exekučné konanie\nEx 2/2007“). Z informácie získanej z príslušného spisu okresného súdu ústavný súd zistil,\nže okresný súd sa návrhom sťažovateľov (povinných) na zastavenie exekúcie dosiaľ\nnezaoberal.\nV tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 58 ods. 1\nExekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo\ndôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1\nExekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto\n\n22\n\nrozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne,\nustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.\nZ uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie\nkedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného\nvymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého\nexekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto\nkonania.\nPodľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,\nrozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania. Proti výroku o náhrade trov\nkonania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5\nExekučného poriadku).\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovatelia právny prostriedok, ktorý im Exekučný\nporiadok poskytuje [návrh na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku)], využili\na okresný súd sa musí zaoberať ich návrhom na zastavenie exekúcie a vysporiadať sa\nso všetkými ich námietkami, ktoré uplatnili aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu (vrátane\nrozhodnutia o trovách exekúcie). Navyše v takom prípade proti rozhodnutiu exekučného\nsúdu je prípustné odvolanie a o veci by rozhodoval všeobecný súd ako odvolací súd.\nÚstavný súd preto konštatuje, že sťažovatelia ako povinní mali a stále majú podľa\nExekučného poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie okresným\nsúdom namietali predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy (ak\nsa sťažovatelia domnievajú, že voči nim vedená exekúcia je neprípustná, sú oprávnení\npodať návrh na jej zastavenie, čo aj využili, ako vyplýva z priložených písomností, pozn.),\nčo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje\nprávomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach\nporušenia označených základných práv (IV. ÚS 40/02, IV. ÚS 30/03).\nKeďže právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak\no ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, a pretože v tomto prípade je\n\n23\n\ndaná právomoc všeobecných súdov, bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nodmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími\nnávrhmi sťažovateľov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. februára 2012\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}