{"guid": "ussr:99e2e503-3edf-4cd2-a27e-7104f7bdbfe8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/04 z 13. 4. 2005", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. apríla 2005, sp. zn. IV. ÚS 45/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2005-04-13", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/99e2e503-3edf-4cd2-a27e-7104f7bdbfe8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:99e2e503-3edf-4cd2-a27e-7104f7bdbfe8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:99e2e503-3edf-4cd2-a27e-7104f7bdbfe8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:99e2e503-3edf-4cd2-a27e-7104f7bdbfe8/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 45/04-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2005 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho v konaní\no sťažnosti Ing. J. H., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., B., ktorou namietal\nporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní\nvedenom pod sp. zn. 19 Cb 175/00, za účasti Krajského súdu v Žiline, takto\nrozhodol:\nZákladné právo Ing. J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní\nvedenom pod sp. zn. 19 Cb 175/00 p o r u š e n é n e b o l o .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. IV. ÚS 45/04-9 z 25. februára 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 175/00.\nNa základe výzvy ústavného súdu z 26. augusta 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril\nkrajský súd podaním sp. zn. Spr 353/04 doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2004,\nv ktorom konštatoval, že: „(...) Nemôžem súhlasiť so sťažovateľmi, že po tom, ako NS SR\nuznesením z 6. 12. 2002 sp. zn. Ndob 745/02 rozhodol o nevylúčení sudkýň nebol\ndo dnešného dňa vykonaný žiaden úkon a že senát nekoná vyše jedného roka. Z vyššie\nuvádzaného prehľadu vyplýva opak. V tejto súvislosti poukazujem na to, že v krátkom čase\npo\n\ntomto\n\nrozhodnutí\n\nsamotný\n\nnavrhovateľ\n\nvzniesol\n\nnámietku\n\nzaujatosti\n\nvoči\n\nprejednávajúcemu senátu ako i návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,\nktorým ako nedôvodným nebolo vyhovené. Táto skutočnosť tiež konanie predĺžila.\nNapokon poukazujem na to, že senát 8 Co vznesenými námietkami (č. l. 138 a 168)\nnesledoval obštrukcie v konaní. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 O. s. p. má sudca\npovinnosť oznámiť skutočnosti, pre ktoré je vylúčený. Len sudca je totiž najlepšie\ninformovaný o dôvodoch svojho vylúčenia a zákon mu v tomto smere ukladá oznamovaciu\npovinnosť. Senát si preto splnil len svoju povinnosť, keď mal za to, že sú tu skutočnosti, pre\nktoré by nemohol vec prejednať a rozhodnúť. Okrem toho aj podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky je základným právom účastníka prejednať vec pred nestranným\nsúdom. Preto aj z tohoto hľadiska bolo potrebné neporušiť toto právo. Aj tá skutočnosť, že\nžalobca bol v spore s Krajským súdom v Žiline bola dôvodnou okolnosťou predloženia spisu\n\n2\n\nnadriadenému súdu, z ktorého dôvodu vytýčené pojednávanie (o ktorom mal žalobca\nvedomosti) muselo byť zrušené.\nPreto od uznesenia došlého krajskému súdu 18. 12. 2002 do podania ústavnej\nsťažnosti 23. 12. 2003 obdržal žalobca písomnosti z ktorých mu muselo byť zrejmé, že súd\nvo veci koná.\nDovoľujem si v tejto veci poukázať aj na to, že ohľadom sporu medzi týmito\núčastníkmi mi bolo do senátu predložených ešte 6 vecí (sp. zn. 19 Cb 101/00, 19 Cb 219/01,\n19 Cb 554/00, 19 Cb 203/00, 19 Cb 578/99, 19 Cb 220/01). V ďalších 5 veciach som bola\nčlenkou senátu (19 Cb 378/98, 19 Cb 858/98, 19 Cb 266/99, 19 Cb 184/00, 19 Cb 185/00).\nV každej z týchto vecí bol z rovnakých dôvodov vznesený návrh na vylúčenie sudcov\nzo strany senátu 8 Co v dôsledku čoho po postupe predsedu krajského súdu bol spis\npredložený NS SR. (...)“\nK stanovisku predsedu krajského súdu sa vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľa\npodaním doručeným ústavnému súdu 18. novembra 2004, v ktorom okrem iného uviedla:\n„(...) v období od decembra 2002 do 16. 1. 2004 – dňa vytýčenia pojednávania\nurčeného na deň 16. 3. 2004 nebol zo strany Krajského súdu v Žiline vykonaný žiadny úkon\nsmerujúci k navrhovateľovi ako k účastníkovi konania. V tomto období boli opakovane\nriešené podané námietky zaujatosti zo strany sudcov Krajského súdu v Žiline a v jednom\nprípade námietka zaujatosti a návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému\nkrajskému súdu ktorý podal navrhovateľ (sťažovateľ) dňa 5. 5. 2003.“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZ obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu krajského súdu sp. zn. 19 Cb 175/00\nústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:\n\n3\n\nDňa 12. apríla 2000 sťažovateľ podal krajskému súdu žalobu o neplatnosť uznesení\nvalného zhromaždenia žalovanej spoločnosti. Po vyhlásení sudcov senátu krajského súdu,\nktorým bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, že sa cítia byť vo veci predpojatí,\nbol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).\nNajvyšší súd 27. júna 2000 rozhodol tak, že sudcovia neboli vylúčení z prejednávania\na rozhodovania veci. Krajský súd 7. septembra 2000 vyzval sťažovateľa na zaplatenie\nsúdneho poplatku. Dňa 27. októbra 2000 krajský súd zastavil konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku sťažovateľom. Dňa 28. novembra 2000 sťažovateľ zaplatil súdny\npoplatok a krajský súd 8. decembra 2000 zrušil uznesenie o zastavení konania.\nDňa 16. januára 2001 krajský súd nariadil pojednávanie na 5. február 2001,\nna ktorom rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Dňa 27. marca 2001 podal\nsťažovateľ odvolanie proti rozsudku krajského súdu z 5. februára 2001. Krajský súd\n28. marca 2001 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Súdny\npoplatok bol zaplatený 12. apríla 2001.\nDňa 9. apríla 2002 najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu z 5. februára 2001\na spis vrátil krajskému súdu 17. júna 2002. Sudcovia senátu krajského súdu, ktorým bola\nvec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, opätovne vyhlásili svoju predpojatosť, preto bol\nspis 8. augusta 2002 doručený najvyššiemu súdu. Dňa 28. augusta 2002 najvyšší\nsúd rozhodol tak, že sudcovia sú vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania.\nDňa 30. októbra 2002 bola opatrením predsedu krajského súdu vec pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie členom iného senátu krajského súdu. Po vyhlásení sudcov\nsenátu krajského súdu, že sa cítia byť vo veci predpojatí, bol 2. decembra 2002 spis\npredložený najvyššiemu súdu. Dňa 6. decembra 2002 najvyšší súd rozhodol tak, že týchto\nsudcov nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci a spis vrátil krajskému súdu\n18. decembra 2002.\nSťažovateľ podal 13. mája 2003 krajskému súdu návrh na prikázanie veci inému\nsúdu z dôvodu vhodnosti a na vylúčenie všetkých sudcov krajského súdu z rozhodovania\n\n4\n\na prejednávania veci. Dňa 23. mája 2003 krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie\nsúdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ktorý bol\n6. júna 2003 zaplatený. Krajský súd spis predložil najvyššiemu súdu 20. júna 2003.\nNajvyšší súd 29. júla 2003 rozhodol o návrhu sťažovateľa tak, že sudcovia krajského súdu\nnie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Spis bol vrátený krajskému súdu\nv septembri 2003.\nDňa 27. októbra 2003 krajský súd opätovne spis predložil najvyššiemu súdu\nna rozhodnutie o návrhu sťažovateľa na prikázanie veci inému krajskému súdu z dôvodu\nvhodnosti. Najvyšší súd 17. decembra 2003 návrh sťažovateľa zamietol ako nedôvodný.\nKrajský súd 21. januára 2004 nariadil pojednávanie na 16. marec 2004, ktoré však\nodročil na neurčito z dôvodu, že mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“), ktorým pripustil pristúpenie krajského súdu ako žalovaného\nv štvrtom rade do konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 27 C 47/00 o ochranu\nosobnosti sťažovateľa.\nDňa 18. marca 2004 krajský súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie\no vyhlásení sudcov krajského súdu o ich predpojatosti a o ich vylúčení z prejednávania\na rozhodovania veci z dôvodu pristúpenia krajského súdu do konania ako žalovaného\nv súdnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 27 C 47/00. Dňa 1. apríla 2004 bol spis\nvrátený krajskému súdu bez rozhodnutia, pretože dvaja sudcovia krajského súdu neuviedli\ndôvody svojej predpojatosti. Dňa 19. apríla 2004 bol spis opätovne predložený najvyššiemu\nsúdu. Najvyšší súd 27. apríla 2004 rozhodol, že sudcovia krajského súdu nie sú vylúčení\nz prejednávania a rozhodovania veci, a spis 7. mája 2004 vrátil krajskému súdu.\nDňa 22. júla 2004 krajský súd určil termín pojednávania na 9. september 2004,\nna ktorom vyhlásil rozsudok. Predsedníčka senátu krajského súdu 7. októbra 2004 požiadala\npredsedu krajského súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie písomného rozhodnutia.\nRozsudok krajského súdu bol účastníkom konania doručený 11. februára 2005.\n\n5\n\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nČlánok 48 ods. 2 ústavy ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu\nprávnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.\nPreto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne\nnerozhodli (IV. ÚS 232/03).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nposudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2)\na postup, akým v konaní postupoval súd (3).\n1) Predmetom konania vedeného na krajskom súde je nárok sťažovateľa na určenie\nneplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti. Predmetné konanie nie je\nmožné po preskúmaní súdneho spisu hodnotiť ako právne i skutkovo zložité. Tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej praxe všeobecných súdov. Ochrana pred nezákonnými\nuzneseniami valných zhromaždení obchodných spoločností je predmetom úpravy\nObchodného zákonníka, ktorá je interpretovaná v stabilnej judikatúre všeobecných súdov\n\n6\n\n(napr. II. ÚS 65/04, IV. ÚS 157/03). Krajský súd ani netvrdil, že vec je právne alebo\nskutkovo zložitá.\n2) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní\no tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom.\nÚstavný súd konštatuje, že doterajšia doba konania pred okresným súdom bola\npodstatnou mierou ovplyvnená úkonmi sťažovateľa, ktoré vyvolávali potrebu, aby o nich\nsúd rozhodoval. Pri podaní žaloby nezaplatil súdny poplatok, čím si nesplnil poplatkovú\npovinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,\nktorá mu vznikla v zmysle citovaného ustanovenia podaním žaloby. Sťažovateľ tento\npoplatok nezaplatil ani na základe výzvy krajského súdu zo 7. septembra 2000, v dôsledku\nčoho\n\nbolo konanie\n\n27. októbra 2000\n\nzastavené.\n\nSúdny\n\npoplatok\n\nbol\n\nzaplatený\n\naž 28. novembra 2000, t. j. po viac ako 7 mesiacoch od podania žaloby. Priebeh konania bol\novplyvnený i návrhmi sťažovateľa (vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom\nkrajského súdu a podal návrh na prikázanie veci inému súdu), ktoré boli zamietnuté\nnajvyšším súdom.\nÚstavný súd pripúšťa, že účastník konania má podľa Občianskeho súdneho poriadku\nprávo podávať námietky zaujatosti a navrhovať prikázanie veci inému príslušnému súdu\na nemožno mu uprieť ani právo žalovať zákonných sudcov o ochranu osobnosti, ale takéto\núkony súčasne znamenajú spomalenie konania a prieťahy, ktoré sa v celkovom kontexte\nnedajú pričítať na vrub konajúcemu súdu (m. m. II. ÚS 65/04, IV. ÚS 157/03).\nSťažovateľ prispel k predĺženiu konania aj tým, že sa nezúčastnil nariadeného\npojednávania (5. februára 2001).\n3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo\nku zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, činnosť\nkrajského súdu v relevantnom období sa okrem procesných otázok (výzvy na zaplatenie\n\n7\n\nsúdneho poplatku, uznesenie o zastavení konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku\nsťažovateľom, zrušenie tohto uznesenia a pod.) zameriavala aj na rozhodovanie v merite\nveci (5. februára 2001 a 9. septembra 2004), teda smerovala k odstráneniu právnej neistoty\nsťažovateľa, i keď do obdobia rozhodnutia o sťažnosti podanej ústavnému súdu vo veci\nnebolo právoplatne rozhodnuté. Treba pripomenúť, že počas tejto doby konania krajský súd\nviackrát predložil spis na rozhodnutie najvyššiemu súdu, a to buď z dôvodu konania\no odvolaní sťažovateľa, rozhodovania o vylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania\nveci, alebo z dôvodu rozhodovania o návrhu na prikázanie veci inému súdu (spis bol\nna najvyššom súde viac ako 17 mesiacov).\nÚstavný súd síce zistil v postupe krajského súdu ojedinelý prieťah od 18. decembra\n2002, keď bol doručený spis z najvyššieho súdu, do 23. mája 2003, keď krajský súd vyzval\nsťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu\nz dôvodu vhodnosti, t. j. v trvaní piatich mesiacov, ale toto obdobie nedosahuje takú\nintenzitu, ktorá by zdôvodňovala záver o existencii zbytočných prieťahov v konaní, a tým\no porušení sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry\n(I. ÚS 35/01, IV. ÚS 135/03, IV. ÚS 203/03, IV. ÚS 58/04), podľa ktorej ojedinelá\nnečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osobe ešte nemusí zakladať\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy.\nVzhľadom na priebeh sporu, ktorý ústavný súd zistil v prípade sťažovateľa, napriek\nčasu, ktorý uplynul od podania žaloby (apríl 2000), ústavný súd konštatuje, že základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy v konaní pred krajským súdom sp. zn. 19 Cb 175/00 porušené nebolo.\nSťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov žiadal ústavný súd, aby vo svojom rozhodnutí prikázal\n\n8\n\nokresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 Cb 175/00 konať bez zbytočných prieťahov\na aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk.\nVýrok o prikázaní okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,\na priznaní primeraného finančného zadosťučinenia sú viazané na porušenie základného\npráva alebo slobody sťažovateľa. Ústavný súd nezistil porušenie označených základných\npráv sťažovateľa, a preto neprikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov a nepriznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.\nO úhrade trov konania ústavný súd rozhodol v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde tak, že ich úhradu neúspešnému sťažovateľovi nepriznal.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. apríla 2005\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "obchodná spoločnosť", "rozhodnutie-neplatnosť", "konanie-efektívnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}