{"guid": "ussr:9656339a-dbf9-4e33-bfa6-2c51da648592", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/09 z 11. 11. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. novembra 2009, sp. zn. I. ÚS 232/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2009-11-11", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9656339a-dbf9-4e33-bfa6-2c51da648592", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9656339a-dbf9-4e33-bfa6-2c51da648592", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:9656339a-dbf9-4e33-bfa6-2c51da648592", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:9656339a-dbf9-4e33-bfa6-2c51da648592/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 232/09-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2009\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti M. B., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Ž., vo\nveci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nČadca v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom\npod sp. zn. D 765/85 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v dedičskom\nkonaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D\n765/85 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.\nD 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 765/85 konať bez zbytočných\nprieťahov.\n3. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc\neur), ktoré j e\n\nOkresný súd Čadca p o v i n n ý\n\njej zaplatiť do dvoch mesiacov od\n\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy právneho zastúpenia v\nsume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho\nzástupcu JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 232/09-11 zo 17. augusta 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“),\ndoručenú 10. júna 2009, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v\ndedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93 a v dedičskom konaní vedenom pod sp.\nzn. D 765/85.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n„Sťažovateľka je účastníčkou dedičských konaní po svojich zomrelých rodičoch A.\nO., rod. O. a Š. O. Obe dedičské konania sú vedené na Okresnom súde v Čadci, ktorý\npoveril prejednávaním súdneho komisára notárku JUDr. Ľ. K... Po A. O. ide o dodatočné\n\n2\n\ndedičské konanie pod č. D 1009/93, Dnot 142/96, začaté z podnetu súrodencov a po Š. O. sa\njedná o základné dedičské konanie vedené pod D 765/85, Dnot 250/96.\nAko je zrejmé už z číselného označenia uvedených dedičských konaní po A. O. sa\nkonanie vedie od roku 1993 a po Š. O. od roku 1985.\nV dedičskom konaní po A. O. rozhodol prvý krát Okresný súd v Čadci dňa 3. 12.\n1999 uznesením č. k. D 1009/93-138, Dnot 142/96 a taktiež po Š. O. rozhodol dňa 3. 12.\n1999 uznesením č. k. D 765/85-202, Dnot 250/96... Podaním zo dňa 20. 9. 1999\nsťažovateľka ako dedička podala sťažnosť na prieťahy v dedičskom konaní a na postup\nsúdneho komisára - notárky JUDr. Ľ. K...\nNasledovalo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a to Uznesenie sp. zn. 9 Co 981/00\nzo dňa 31. 5. 2001, ktorým rozhodnutie Okresného súdu v Čadci v dedičskom konaní po\nporučiteľke A. O. zo dňa 3. 12. 1999 bolo zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie...\nUznesením sp. zn. 9 Co 571/00 zo dňa 16. 5. 2001 bolo rozhodnutie Okresného súdu\nv Čadci v dedičskom konaní po Š. O. zo dňa 3. 12. 1999 zrušené a vrátené na ďalšie\nkonanie...\nV dedičskom konaní po neb. A. O. vedenej pod č. D 1009/93 notárka ako súdny\nkomisár uskutočnila pojednávanie dňa 25. 11. 2003, ale rozhodla až 29. 9. 2004...\nUznesenie Okresného súdu v Čadci sp. zn. D 1009/93, Dnot 142/96 zo dňa 29. 9. 2004, po\nnapadnutí odvolaním zo strany sťažovateľky ale aj ďalšieho z dedičov bolo Uznesením\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co D 134/2005 zo dňa 15. 12. 2006 zrušené a vec vrátená\nOkresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.\nOd tejto doby už ubehli tri roky a vec dodatočného prejednania dedičstva po A. O.\nrod. O. vedená pod č. D 1009/93, Dnot 142/96 na Okresnom súde v Čadci a u súdneho\nkomisára JUDr. Ľ. K... nie je skončená. Naposledy dedičia boli predvolaní na Notársky\núrad v T. dňa 27. 4. 2009 a napriek vyjadreniu sťažovateľky zo dňa 13. 5. 2009, ktorého\nobsahom bola aj sťažnosť na prieťahy v konaní, dedičské konanie skončené nie je.\nPokiaľ sa týka základného dedičského konania po Š. O. vedenom na Okresnom súde\nv Čadci pod č. D 765/85, Dnot 250/96 od zrušenia veci Krajským súdom v konaní 9 Co\n571/00 zo dňa 16. 5. 2001, účastníci dedičského konania boli predvolaní na deň 27. 4.\n\n3\n\n2009, ale dedičské konanie skončené nie je. Sťažovateľka podala vyjadrenie na Notárskom\núrade v T. dňa 13. 5. 2009 aj v tejto veci, kde poukázala na prieťahy v konaní...\nV oboch konaniach už v čase rozhodnutia Krajského súdu v Žiline bol dostatok\ndôkazov a dokladov potrebných k rozhodnutiu, ale k dnešnému dátumu sa tak nestalo.“\nSťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľky M. B. rod. O. na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Čadci v konaní sp. zn.\nD 1009/93 a D 765/85 bolo porušené.\nOkresnému súdu v Čadci na prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93\na D 765/85 konal bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľke M. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada\nnemajetkovej ujmy 15 000,- €, ktoré jej je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nOkresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 654,- €,\nna účet právneho zástupcu advokáta JUDr. P. D., vedený v... do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti nálezu.“\nÚstavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby\nsa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného\nsúdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky\na predseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od\nústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nVyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 1245/09 zo 17. septembra 2009,\nktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. septembra 2009, obsahuje chronologický priebeh\ndedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 1009/93 (o prejednaní\ndedičstva po poručiteľke A. O.). Predseda okresného súdu k tomuto dedičskému konaniu\nuviedol: „… predmetné dedičské konanie je skutkovo náročné, bolo potrebné vykonať\n\n4\n\nrozsiahle šetrenie majetku, ktorý nebol prejednaný, vznikali spory dedičov o zaradenie\nhnuteľných a nehnuteľných vecí do predmetu dedenia.\nVo veci boli spôsobené prieťahy v konaní aj zo strany sťažovateľky, ktorá i keď\nprevzala predvolanie na pojednávanie, na tieto sa nedostavovala. Ak súdna komisárka vo\nveci rozhodla, po doručení uznesenia účastníci konania podávali odvolanie, spis bol\npredkladaný na krajský súd na rozhodnutie o podaných odvolaniach, čo malo tiež vplyv na\nprieťahy v konaní.“\nKeďže vyjadrenie predsedu okresného súdu zo 17. septembra 2009 neobsahuje\nžiadne stanovisko k priebehu ďalšieho sťažovateľkou namietaného dedičského konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. D 765/85, ústavný súd opätovne vyzval predsedu\nokresného súdu na vyjadrenie aj k tomuto dedičskému konaniu.\nĎalšie vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 1452/09 z 15. októbra 2009,\nktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. októbra 2009, obsahuje chronologický priebeh\ndedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 765/85 (o prejednaní\ndedičstva po poručiteľovi Š. O.). Predseda okresného súdu v nadväznosti na chronologický\nopis jednotlivých úkonov k tomuto dedičskému konaniu uviedol: „Vzhľadom na vyššie\nuvedené konštatujem prieťahy v konaní.“\nÚstavný súd zo súvisiacich súdnych spisov okresného súdu sp. zn. D 1009/93\na sp. zn. D 765/85 zistil priebeh a stav konania. Prehľad úkonov okresného súdu ním\nvykonaných v označených dvoch dedičských konaniach sa zhoduje s tým, čo vyplýva\nzo zistení ústavného súdu. Pri celkovom hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral\ndo úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré\nz nej vyplývali.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre\n\n6\n\nsudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so\nsvojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nsťažnosť sťažovateľky.\nPokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že z hľadiska potreby\nzisťovania faktického stavu a predmetu dedičstva sa konanie dá považovať po vecnej\nstránke za zložitejšie. Dedičské konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú\nstabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité.\nNa zložitosť veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti\nsťažovateľky, a to v časti namietaného priebehu dedičského konania sp. zn. D 1009/93\n(o prejednaní dedičstva po poručiteľke A. O.). Ústavný súd dospel k záveru, že faktická\nzložitosť veci mohla mať vplyv na doterajší priebeh a dĺžku oboch posudzovaných\ndedičských konaní, ale neospravedlňuje doterajšie neprimerané dlhé trvanie oboch\nposudzovaných konaní bez ich právoplatného skončenia.\nSprávanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd\nhodnotil správanie sťažovateľky ako také, ktoré len čiastočne prispelo k doterajšej dĺžke\n\n7\n\noboch posudzovaných dedičských konaní pred okresným súdom, resp. také, ktoré tieto\nkonania spomalilo a predĺžilo (opakovaná neúčasť sťažovateľky na nariadených\npojednávaniach a pod.).\nTretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti,\nči v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd\nzistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná\nprekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní\nprihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého, len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nÚstavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že\núkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi\nmožno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd\n(III. ÚS 47/00).\nÚstavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že dedičské\nkonanie vedené okresným súdom pod sp. zn. D 1009/93 ani po viac ako 16 rokoch nie je\nprávoplatne skončené a dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. D 765/85 nie\nje právoplatne skončené ani po viac ako 24 rokoch.\nNečinnosť a najmä neefektívna činnosť okresného súdu však charakterizuje obe\nposudzované konania ako celok (celková dĺžka konania v trvaní viac ako 16 rokov vo veci\nsp. zn. D 1009/93 a v trvaní viac ako 24 rokov vo veci sp. zn. D 765/85), a preto ústavný\nsúd nepovažoval za potrebné hodnotiť v uvedených konaniach sporadické úkony súdu\n(opätovné nariaďovanie a odročovanie pojednávaní, žiadosti o listiny k ustáleniu predmetu\ndedičstva v priebehu celého obdobia doterajšieho konania, zrušenie rozhodnutí okresného\nsúdu odvolacím súdom a vrátenie veci na ďalšie konania, atď.).\n\n8\n\nKeďže okresný súd ani v období, počas ktorého konal, neurobil úkony, ktoré by\núčinne smerovali k rozhodnutiu vo veci samej, ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom\npod sp. zn. D 1009/93 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. D 1009/93, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd hodnotil celé obdobie\nkonaní, ale mohol vziať do úvahy len obdobie po 15. februári 1993 (I. ÚS 10/93).\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127\nods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,\nrozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nV súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu\nprikázal, aby v dedičských konaniach vedených pod sp. zn. D 1009/93 a sp. zn. D 765/85\nkonal bez zbytočných prieťahov.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n15 000 € (450 000 Sk) z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu\nprávnu neistotu.\n\n9\n\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu.\nVzhľadom na celkovú dobu oboch posudzovaných dedičských konaní, zohľadňujúc\npovahu veci, ako aj čiastočne pasívny prístup sťažovateľky k prejednaniu dedičstva po\nporučiteľoch ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 € sťažovateľke za primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyčíslil trovy\nkonania za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov [vypočítané zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk)], t. j. 2-krát\n115,90 € (3 491,60 Sk) a 2-krát 6,95 € (209,40 Sk) za miestne telekomunikačné výdavky\na miestne prepravné. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 245,70 €\n(7 402 Sk).\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\n\n10\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. novembra 2009\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}