{"guid": "ussr:8fb32efd-e034-4fd5-bfbd-2389b000dcce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 175/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 175/04 z 8. 9. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2004, sp. zn. IV. ÚS 175/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Mazák", "sudca_id": 1097, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-mazak-1097", "datum_vydania": "2004-09-08", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8fb32efd-e034-4fd5-bfbd-2389b000dcce", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8fb32efd-e034-4fd5-bfbd-2389b000dcce", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:8fb32efd-e034-4fd5-bfbd-2389b000dcce", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:8fb32efd-e034-4fd5-bfbd-2389b000dcce/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 175/04\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2004\nv senáte prerokoval sťažnosť B. B., R., zastúpenej advokátkou JUDr. E. K., B. B., vo veci\nporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 C 133/02 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo B. B . na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 C 133/02 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Dolný Kubín\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod\n\nsp. zn. 7 C 133/02 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. B. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk\n(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Dolný Kubín povinný\nzaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.\n\n4. Okresný súd Dolný Kubín\n\nj e p o v i n n ý uhradiť B. B. trovy právneho\n\nzastúpenia vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na\núčet jej právnej zástupkyne JUDr. E. K., B. B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 26. mája\n2004 prijal na ďalšie konanie sťažnosť B. B., R. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej tvrdila,\nže postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 C 133/02 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\nSťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy požaduje, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, zaplatiť jej primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a úhradu trov konania.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa čl. 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nVo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. 7 C 133/02 ústavný súd zistil z obsahu\nsťažnosti a jej príloh, z vyjadrenia účastníkov konania a obsahu spisu sp. zn. 7 C 133/02, že\nžaloba v tejto veci bola podaná okresnému súdu 15. marca 2002. S výnimkou dvoch výziev\nz 1. decembra 2003 - právnej zástupkyni žalobkyne na oznámenie ceny predmetu\npoplatkového úkonu, resp. žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe - okresný súd vo veci\nsamej nekonal.\n\n2\n\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa odseku 2 citovaného článku ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa odseku 3 citovaného článku ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené podľa odseku 1\ncitovaného článku ústavy, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa\nustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu.\nOtázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry\n(napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu\npodľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj to, o čo ide sťažovateľovi\npri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania,\nc) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.\n\n3\n\nPredmetom konania, ktoré začalo podaním žaloby okresnému súdu 15. marca 2002,\nje ochrana tretej osoby v exekučnom konaní (sťažovateľky), ktorá spočíva v nároku\nna vylúčenie hnuteľnej veci - osobného motorového auta zo súdnej exekúcie podľa § 55\nExekučného poriadku. Z obsahu žaloby vyplýva, že sporné auto bolo „zablokované“\nna základe úkonu súdneho exekútora 19. apríla 2001, a preto je sťažovateľka obmedzená\nv dispozícii s týmto autom.\nSpory o vylúčenie veci zo súdnej exekúcie podľa § 55 Exekučného poriadku nie sú\nzásadne skutkovo a právne zložité. V danom prípade treba uviesť, že žalovaná poisťovňa\nvo vyjadrení k žalobe uviedla, že ak sťažovateľka predložila relevantné listinné dôkazy o jej\nvlastníctve, nebude namietať proti vylúčeniu auta zo súdnej exekúcie. Z toho vyplýva, že\nokresnému súdu, ak by bol vo veci konal, nebránila žiadna skutková a právna\nkomplikovanosť v postupe bez zbytočných prieťahov. Napokon okresný súd ani nenamietal\nskutkovú alebo právnu zložitosť prejednávaného sporu o vylúčenie veci z exekúcie.\nSúčasne však treba povedať, že v takýchto sporoch, ktoré majú základ v exekúcii\na ich účelom je ochrana tretích osôb v exekúcii, je nevyhnutné, aby súdy postupovali\nso zreteľom na obmedzenie vlastníckeho práva ako jedného zo základných práv (čl. 20\nods. 4 ústavy) s osobitným urýchlením tak, aby takéto obmedzenie, ak je neopodstatnené,\ntrvalo čo najkratšie, prípadne aby bolo zrejmé, či judikovanú povinnosť možno vymáhať aj\nz veci, o ktorej tretia osoba tvrdí, že patrí jej, a nie povinnému.\nÚstavný súd však po zistení, že od podania žaloby okresnému súdu 15. marca 2002\nnedošlo k žiadnemu úkonu súdu, okrem odoslania výziev z 1. decembra 2003, ako aj\npo stanovisku okresného súdu, ktorý uznáva zbytočné prieťahy, nepovažoval za potrebné\nďalej analyzovať citované kritériá. Ústavný súd preto bez ďalšieho dospel k záveru, že\nnečinnosťou okresného súdu, ktorá bola jedinou významnou príčinou zbytočných prieťahov\nv konaní pred okresným súdom, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n4\n\nÚstavný súd ešte pripomína, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila o taký\nstav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom, a platí to aj napriek výzve\nna zaplatenie súdneho poplatku, ktorá bola sťažovateľke zaslaná viac ako po 19 mesiacoch\nod podania žaloby, hoci súdu nebránilo takto postupovať (ide o jednoduchý úkon)\nv primeranejšej lehote.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nprikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby\nvo veci sp. zn. 7 C 133/02 konal bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 100 000 Sk. Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej\njudikatúry dospel k záveru, že stav konania v jej veci je taký, že sťažovateľka oprávnene\ntrpí pocitom nielen právnej, ale aj faktickej neistoty, a súčasne je obmedzená vo výkone\nsvojho vlastníckeho práva neprimerane dlhú dobu. Stav konania je v skutočnosti taký, aký\nbol v roku 2002 po podaní žaloby. Nečinnosť súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu\nničím ospravedlniť a ústavný súd nemôže v súlade so svojou konštantnou judikatúrou\nzohľadniť ani argument okresného súdu o nadmernej zaťaženosti konajúceho sudcu\na nedostatok sudcov na okresnom súde, pretože tieto skutočnosti nemôžu zakladať dôvod\nna porušovanie základného práva sťažovateľky.\nPreto ústavný súd priznal sťažovateľke 30 000 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, ktorá vyjadruje dôsledky porušenia jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v hodnote\n9 342 Sk za dva úkony právnej služby v hodnote 4 534 Sk (príprava a prevzatie veci,\npísomné vyhotovenie podania). Základom za dva úkony právnej služby bola nominálna\n\n5\n\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003\nvo výške 13 602 Sk. Ústavný súd súčasne priznal právnej zástupkyni sťažovateľky dvakrát\nnáhradu režijného paušálu po 136 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb).\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}