{"guid": "ussr:8a4a17a7-4bad-4178-bf02-ad287c910acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 461/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 461/2012 z 3. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. októbra 2012, sp. zn. I. ÚS 461/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2012-10-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a4a17a7-4bad-4178-bf02-ad287c910acc", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8a4a17a7-4bad-4178-bf02-ad287c910acc", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:8a4a17a7-4bad-4178-bf02-ad287c910acc", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:8a4a17a7-4bad-4178-bf02-ad287c910acc/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 460/2012-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť R. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. B.,\nB., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky bližšie neoznačenými uzneseniami Okresného súdu\nBratislava IV a Krajského súdu v Bratislave a takto\nrozhodol:\nSťažnosť R. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2012\ndoručená sťažnosť R. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\nJUDr. J. B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bližšie neoznačenými uzneseniami Okresného súdu\nBratislava IV a Krajského súdu v Bratislave.\n\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol: «V trestnej veci obžalovaného P. H. a spol. ako\nobhajca obžalovaného R. M., ktorý je vo väzbe od 13. 04. 2011, podávame sťažnosť na\npostup Okresného súdu Bratislava 4 a Krajského súdu Bratislava vo veci rozhodovania o\nžiadosti obžalovaného R. M. o prepustenie z väzby na slobodu a o nahradenie väzby\nzárukou dôveryhodných osôb a ponuky organizácie podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por., o\nnahradenie väzby písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., o nahradenie väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1. písm. c/ Tr. por. Ďalej\npodávame sťažnosť na neodôvodnenú dĺžku väzby.\nSudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava 4 uznesením sp. zn.\n0Tp 82/2011 zo dňa 17. 04. 2011 rozhodol o vzatí do väzby obžalovaného R. M. z dôvodov\nuvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňa 13. 04.\n2011. V priebehu konania boli dôvody väzby zmenené len na dôvody preventívnej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a väzba bola predĺžená do 13. 03. 2012.\nDňa 13. 02. 2012 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obžalobu na\nvšetkých obvinených pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c, písm. e/ Trestného zákona\nspolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné.\nV priebehu trvania väzby môjho mandanta nebolo ani jednou svedeckou výpoveďou,\nalebo iným relevantným dôkazom preukázané, že by sa akýmkoľvek spôsobom mal podieľať\nna skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. V jeho neprospech svedčí len výsledok\ndomovej prehliadky v byte č. 52 v B., kde sporadicky prespával, keď mal riadnu a legálnu\nprácu v B. a pozitívne stery z rúk na metamfetamín. Tieto boli samozrejme pozitívne,\nnakoľko v predmetnom byte sa našli nepovolené látky, o ktorých len podľa vyjadrenia sudcu\nOkresného súdu Bratislava 4 (bez akýchkoľvek iných podporných dôkazov) musel vedieť,\nkeďže v byte, aj keď občas, prespával.\nProti rozhodnutiu sudcu Okresného súdu Bratislava 4 sme si v zákonnej lehote\npodali sťažnosť, o ktorej rozhodoval senát Krajského súdu v Bratislave dňa 28. 06. 2012,\nktorý v rozpore so skutočnosťou a dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise dospel ku takým\nkonštatáciám ako: obžalovaný M. mal byt, v ktorom boli zaistené drogy v prenájme (ani\njeden dôkaz toto nepotvrdzuje), pred vzatím do väzby bol zvyknutý na ľahkovážny spôsob\nživota (ani toto nie je možné zistiť zo súdneho spisu). Odvolací súd sa zaoberal pri\n2\n\nposudzovaní našej sťažnosti proti rozhodnutiu o trvaní väzby aj existenciou dôvodného\npodozrenia, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému M. za vinu žalovaný spáchal, a preto\ntreba súhlasiť s názorom okresného súdu! Z nám nepochopiteľného dôvodu potvrdil\nodvolací súd názor Okresného súdu Bratislava 4, ktorý spočíval v bezdôkazovom tvrdení:\n„ak obžalovaný prespával v byte, musel aj vedieť o drogách v byte“!\nOdvolací súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, že v prípade môjho mandanta okrem\nabsencie usvedčujúcich dôkazov, sa jedná a bezúhonnú osobu a globálne odmietol všetky\nzáruky nahradzujúce väzbu – záruky dôveryhodných osôb, dlhoročnej priateľky a vlastného\notca, organizácie, ktorá sa zaručila, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, okrem iného,\nho príjme do pracovného pomeru, ako aj dobrovoľné podrobenie sa dohľadu probačného\na mediačného úradníka. Aj keď v závere svojho rozhodnutia odvolací súd zdôraznil, že\nrozhodovanie o väzbe nie je rozhodovaním o vine obžalovaného, sám v odôvodnení\nprejudikoval dôvodné podozrenie, že môj mandant skutok spáchal aj napriek sume takmer\nvšetkých vykonaných dôkazov, ktoré mal k dispozícii v súdnom spise. Všetky tieto\n„nepresnosti a tvrdenia“ sme chceli spolu s obžalovaným predniesť na zasadnutí\nodvolacieho súdu, no na základe jeho rozhodnutia, že: „si je ťažko predstaviť aké iné slová\na myšlienky by sme mohli k predmetnej veci uviesť“, neboli sme na zasadnutie senátu\nodvolacieho súdu napriek našej žiadosti prizvaní.\nNaša sťažnosť smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu\nBratislava 4 (potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave), nakoľko týmto boli\nporušené základné práva obžalovaného R. M., ako zbytočná väzba a jej dĺžka ako aj\nzbytočné prieťahy, nepripustenie prítomnosti na odvolacom konaní, a to čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR...\nTým, že odvolací súd prejudikoval vo svojom rozhodnutí napriek dôkaznej situácii\nfaktickú vinu môjho mandanta ako zdôvodnenie na jeho ponechanie vo väzbe, porušil čl. 50\nods. 2 Ústavy SR...\nPodľa nás je neodmysliteľnou procesnou zárukou priama prítomnosť osoby, o ktorej\nveci sa jedná a jej právo osobne sa vyjadriť k dôvodom väzby. Keďže vychádzame\nz európskej premisy, že väzba nesmie nahrádzať výkon trestu a jej trvanie musí mať\ndôvodné podklady máme za to, že náš klient už dávno tieto dôvody väzby nespĺňa a je\nv záujme nielen jeho rodiny ale najmä spravodlivosti, aby sa podobné praktiky\nneopakovali.»\n3\n\nSťažnosť neobsahuje návrh na rozhodnutie.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenia návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania.\n\n4\n\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí\nuvedených v § 20 musí obsahovať označenie,\na) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,\nb) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili\nzákladné práva alebo slobody,\nc) proti komu sťažnosť smeruje.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie\nosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv\na slobôd sú zastúpené advokátom.\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,\nje ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde).\nÚstavný súd konštatuje, že návrh ústavnému súdu koncipoval plne kvalifikovaný\nzástupca sťažovateľa.\nNapriek uvedenej skutočnosti v návrhu chýbajú náležitosti predpísané zákonom\no ústavnom súde, a to označenie rozhodnutia, ktorým sa porušili základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, a zo sťažnosti tiež nevyplýva, akého rozhodnutia sa sťažovateľ\ndomáha, keďže sťažnosť neobsahuje petit.\nV súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\n5\n\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto\npovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je\npovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen\nzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom\nustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti\núkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva\nv platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,\nak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\nÚstavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký\nnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len\nprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu\nodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. októbra 2012\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}