{"guid": "ussr:8a362cd0-e1eb-4e49-9898-87107cf34219", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 4/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/04 z 18. 8. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2004, sp. zn. III. ÚS 4/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Eduard Bárány", "sudca_id": 1091, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/eduard-barany-1091", "datum_vydania": "2004-08-18", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a362cd0-e1eb-4e49-9898-87107cf34219", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a362cd0-e1eb-4e49-9898-87107cf34219", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:8a362cd0-e1eb-4e49-9898-87107cf34219", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:8a362cd0-e1eb-4e49-9898-87107cf34219/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 4/04-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004\nv senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra\nDobríka prerokoval sťažnosť V. H., Ž, zastúpenej advokátom JUDr. I. M., Ž., ktorou\nnamietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nsp. zn. P 117/89 (predtým pod sp. zn. 15 Nc 704/89) o vrátenie spôsobilosti na právne\núkony vedenom na základe jej návrhu z 25. augusta 2000, a takto\nrozhodol:\n1. Právo V. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky v konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony\nsp. zn. P 117/89 (predtým pod sp. zn. 15 Nc 704/89) vedenom pred Okresným súdom Žilina\nna základe jej návrhu z 25. augusta 2000 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e vo veci vrátenia spôsobilosti na právne\núkony na základe návrhu V. H. z 25. augusta 2000 v konaní sp. zn. P 117/89 (predtým\nsp. zn. 15 Nc 704/89) konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. V. H. p r i z n á v a\n\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk\n\n(slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť\njej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť V. H. trovy právneho zastúpenia\nv sume 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na\nbankový účet právneho zástupcu JUDr. I. M. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n5. Sťažnosti V. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n5. novembra 2003 doručená sťažnosť V. H., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\nadvokátom JUDr. I. M., Ž., ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o vrátenie\nspôsobilosti na právne úkony vedenom na základe jej návrhu z 25. augusta 2000.\nÚstavný súd uznesením zo 14. januára 2004 č. k. III. ÚS 34/04-9 prijal sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie.\nPredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola\ndoručená 11. marca 2004, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred\nústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu\n15. marca 2004 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.\n\n2\n\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože\nvzhľadom na charakter posudzovanej veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 25. augusta 2000 osobne doručila\nokresnému súdu návrh podľa ustanovenia § 186 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“) na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, ktorej bola pozbavená\nrozsudkom okresného súdu z 29. júna 1989 č. k. 15 Nc 704/89-56.\nV zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku má sťažovateľka\nprávo podať návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd od podania\nnávrhu sťažovateľky vo veci nekonal.\nSťažovateľka listom z 24. júna 2003, osobne doručeným do podateľne okresného\nsúdu 26. júna 2003, podala sťažnosť na prieťahy v zmysle ustanovenia § 17 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,\nštátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe\nsúdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“). Okresný\nsúd na predmetnú sťažnosť nereagoval.\nS prihliadnutím na vzniknuté prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom\nsťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikázal\nokresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň požaduje\npriznať jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a náhradu trov právneho\nzastúpenia.\n\n3\n\nÚstavný súd výzvou zo 4. marca 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa\nv zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti\nsťažovateľky. Predseda okresného súdu sa vo svojej odpovedi zo 16. marca 2004 doručenej\nústavnému súdu 22. marca 2004 vyjadril, že sa k veci nemôže vyjadriť preto, lebo spis sa\nnachádza na ústavnom súde.\nÚstavný súd listom z 31. marca 2004 vrátil uvedený spis okresnému súdu a vyzval\npredsedu okresného súdu, aby sa v lehote pätnástich dní od doručenia výzvy vyjadril\nk predmetnej veci. Splnomocnenec okresného súdu potvrdil na poštovej doručenke\nprevzatie tejto výzvy 5. apríla 2004, pričom požiadavka ústavného súdu nebola splnená.\nÚstavný súd listom z 10. mája 2004 opätovne vyzval predsedu okresného súdu, aby\nsa v lehote desiatich dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k sťažnosti sťažovateľky.\nSplnomocnenec okresného súdu potvrdil na poštovej doručenke prevzatie tejto výzvy\n14. mája 2004, pričom požiadavka ústavného súdu opäť nebola splnená.\nÚstavný súd ďalším listom z 3. júna 2004 opätovne vyzval predsedu okresného súdu,\naby sa v lehote siedmich dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k sťažnosti sťažovateľky,\ns upozornením, že ak vyjadrenie nebude v stanovenej lehote zaslané, môže mu byť uložené\nporiadkové opatrenie. Splnomocnenec okresného súdu potvrdil na poštovej doručenke\nprevzatie tejto výzvy 7. júna 2004, pričom stanovisko predsedu okresného súdu\nz 28. júna 2004 bolo ústavnému súdu doručené 2. júla 2004.\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že „... došlo k hroznému\nomylu a opomenutiu“. Okresný súd si nebol vedomý skutočnosti, že sťažovateľka podala\nnávrh na začatie konania o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Riziko omylu spočíva\npodľa názoru predsedu okresného súdu v tom, že v súdnej praxi Slovenskej republiky sú\nspisy zasielané v originálnej verzii a nevyhotovujú sa kópie spisov.\n\n4\n\nII.\nÚstavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky a spisu okresného súdu sp. zn.\nP 117/89 (predtým sp. zn. 15 Nc 704/89), ktorý bol ústavnému súdu v predmetnej veci\nzaslaný, zistil nasledovný priebeh a stav konania:\nRozsudkom okresného súdu z 29. júna 1989 č. k. 15 Nc 704/89-56 bola sťažovateľka\nčiastočne pozbavená spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, že „ ... nie je spôsobilá vo\nvlastnom mene vystupovať pred štátnymi orgánmi“.\nOkresnému súdu bol 22. septembra 1992 doručený návrh na vrátenie spôsobilosti na\nprávne úkony v zmysle § 186 ods. 3 OSP podaný prostredníctvom právnej zástupkyne\nsťažovateľky. Rozsudkom okresného súdu z 13. apríla 1993 č. k. P 117/89-97 bol návrh na\nvrátenie spôsobilosti na právne úkony zamietnutý.\nOkresnému súdu bol 25. augusta 2000 doručený návrh sťažovateľky na vrátenie\nspôsobilosti na právne úkony v zmysle ustanovenia § 186 ods. 3 OSP (strana 109 spisu).\nSťažovateľka ako invalidná dôchodkyňa zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych\npoplatkov s poukázaním na nepriaznivé majetkové pomery a k návrhu pripojila potvrdenie\nMestského úradu v Žiline o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na\noslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej veci.\nOkresná prokuratúra v Žiline vstúpila do konania o vrátenie spôsobilosti na právne\núkony listom doručeným okresnému súdu 27. septembra 2000 a žiadala byť písomne\nvyrozumená o všetkých úkonoch a termíne pojednávania vo veci sp. zn. P 117/89 (strana\n112 spisu).\nOkresnému súdu bol 15. februára 2001 doručený návrh Mestského úradu v Žiline ako\nopatrovníka na schválenie právneho úkonu vo veci prevodu vlastníckeho práva\ndružstevného bytu na sťažovateľku. V konaní o schválenie právneho úkonu sa uskutočnili\ndve pojednávania - 28. júna 2001 a 6. decembra 2001.\n\n5\n\nListom doručeným okresnému súdu 6. marca 2002 požiadala o zmenu opatrovníka na\nsvoju osobu Ing. H. Š. - konanie o zmenu opatrovníka.\nOkresný súd prípisom z 10. mája 2002 potvrdil Krajskému súdu v Žiline, že v spise\nsp. zn. P 117/89 sa nachádzajú dve neskončené veci:\n-\n\nschválenie právneho úkonu\n\n-\n\nzmena opatrovníka.\nKonanie vo veci schválenia právneho úkonu bolo uznesením z 26. septembra 2002\n\nč. k. P 117/89-135 zastavené z dôvodu oznámenia opatrovníka okresnému súdu, že návrh\nv plnom rozsahu berie späť.\nOkresnému súdu bola 26. júna 2003 doručená sťažnosť sťažovateľky na prieťahy\nv konaní sp. zn. P 117/89 podľa ustanovenia § 17 zákona o štátnej správe súdov.\nV zápisnici vypracovanej pred okresným súdom 21. januára 2003 je uvedené, že\nIng. H. Š. už nechce vykonávať funkciu opatrovníka. Týmto úkonom spis končí. V zmysle\nzáznamu z 24. marca 2003 bol predmetný spis postúpený do archívu (strana 138 spisu).\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva\nupraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n\n6\n\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nLen prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť.\nAž právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech\núčastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami\nprávoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.\nZákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to\nkonštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím\nštátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich\npráv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).\nSťažovateľka využila právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred\npodaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podala sťažnosť na prieťahy\nlistom doručeným okresnému súdu 26. júna 2003. Predseda okresného súdu na túto\nsťažnosť neodpovedal.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98,\nII. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.\nPokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd neanalyzuje\npredmetnú vec po tejto stránke, pretože pokiaľ okresný súd nevykonal z dôvodu opomenutia\nveci v tomto konaní ani jeden úkon, nemožno o právnej a faktickej zložitosti veci vôbec\nuvažovať.\nSprávanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva na prerokovanie veci\n\n7\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd nevykonal v danej veci\nod 25. augusta 2000, keď mu bol doručený návrh na začatie konania, ani jeden úkon,\nústavný súd však má na zreteli sťažnosť sťažovateľky adresovanú okresnému súdu, v ktorej\nvyjadrila svoju nespokojnosť s priebehom konania, a jej aktívny prístup v tejto veci.\nZ uvedených skutočností je nepochybné, že správanie sťažovateľky nemohlo mať žiadny\nvplyv na vzniknuté prieťahy v tomto konaní.\nTretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku\npostupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil,\nže tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky.\nÚstavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 25. augusta 2000, keď bol návrh\nsťažovateľky na začatie konania o vrátenie spôsobilosti na právne úkony doručený\nokresnému súdu. Ústavnému súdu po podrobnom preštudovaní spisu nie je známa\nskutočnosť, že by bol v tejto veci vykonaný nejaký úkon.\nPredseda okresného súdu sa na opakované výzvy ústavného súdu vyjadril\nstanoviskom z 28. júna 2004 doručeným ústavnému súdu 2. júla 2004. Vo svojom vyjadrení\nuviedol, že v predmetnej veci došlo k opomenutiu zo strany okresného súdu, pretože súd si\nnebol vedomý skutočnosti, že sťažovateľka podala návrh na začatie konania o vrátenie\nspôsobilosti na právne úkony.\nPredseda okresného súdu vo svojom stanovisku ďalej uviedol, že riziko omylu\nspočíva v jestvujúcej súdnej praxi v Slovenskej republike, pretože spisy sú zasielané na\nvyžiadanie rôznymi štátnymi orgánmi v originálnom vyhotovení, nevyhotovujú sa kópie\nspisov a súd preto nemôže vo veci konať.\nÚstavný súd považuje vyjadrenie predsedu okresného súdu v okolnostiach tohto\nprípadu za vysvetlenie spôsobu a čiastočne aj príčiny, ako došlo k nečinnosti okresného\n\n8\n\nsúdu. Jeho stanovisko však neospravedlňuje nekonanie okresného súdu v citlivej veci\nvrátenia úplnej spôsobilosti na právne úkony, ale potvrdzuje, že okresný súd bol vo veci\nnečinný plne vlastnou vinou.\nSkutočnosť, že spisy sú pre potreby štátnych orgánov zasielané v originálnom\nvyhotovení, nie je dôvodom pre nekonanie v danej veci, pretože aj ustálená prax v činnosti\nústavného súdu je taká, že pokiaľ je v určitej veci stanovené pojednávanie, ústavný súd\nobvykle na základe konkrétnej požiadavky súdu spis vráti, aby nedochádzalo k zbytočným\nprieťahom v posudzovanej veci.\nÚstavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP postup okresného\nsúdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom\nzo strany okresného súdu v celkovej dĺžke takmer štyridsiatich mesiacov (t. j. obdobie od\n25. augusta 2000, keď bol návrh na začatie konania doručený okresnému súdu,\ndo 18. decembra 2003, keď bol predmetný spis doručený ústavnému súdu) a zároveň ktoré\nnesmerovalo\n\nk odstráneniu\n\nprávnej\n\nneistoty\n\nsťažovateľky,\n\nkeďže\n\ndosiaľ\n\nnebolo\n\nv predmetnej veci rozhodnuté.\nPrávo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných\nsúdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd\nv konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).\nNa základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48\nods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo\nnečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n\n9\n\nIV.\nPretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej\nžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha“.\nV konkrétnych okolnostiach danej veci vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu\nsťažovateľky najmä v okolnosti, že okresný súd ani po uplynutí obdobia viac ako tri a pol\nroka od podania jej návrhu v danej veci žiaden úkon nevykonal.\nOtázka vrátenia spôsobilosti na právne úkony pritom súvisí priamo s každodennou\nexistenciou sťažovateľky ako fyzickej osoby, pretože nie je spôsobilá vo vlastnom mene\nvystupovať pred štátnymi orgánmi, čo predstavuje vážny zásah do možností osobného\nuplatnenia sťažovateľky, ktorý pochopiteľne ťažko znáša. Neistota plynúca z nerozhodnutia\nokresného súdu v takej závažnej problematike môže značne prehlbovať pocity ignorácie\na frustrácie sťažovateľky zo strany štátu a orgánov, ktoré ho reprezentujú. Ústavný súd\npreto považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 80 000 Sk.\nPri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd\nzo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre\nľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa príslušných článkov\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aplikovaných na konkrétne\nokolnosti prípadu.\n\n10\n\nÚstavný súd zvlášť zohľadnil skutočnosť, že okresný súd sa sťažovateľkiným\nnávrhom na vrátenie spôsobilosti na právne úkony vôbec nezaoberal, hoci ide o vec, ktorá si\nvyžaduje zvláštnu starostlivosť, pretože sa priamo týka osobného statusu sťažovateľky.\nZávažnosť nekonania okresného súdu prehlbuje aj fakt, že listom doručeným okresnému\nsúdu 27. septembra 2000 vstúpila do konania o vrátenie spôsobilosti na právne úkony\nOkresná prokuratúra v Žiline a okresný súd aj napriek existencii tohto listu nevykonal ani\njediný úkon vo veci.\nV súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred\nústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke\nnáhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo\nsťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.\nPri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia\n§ 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\nč. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom\na podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je\njedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana\nzákladných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.\nPodľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za\nprvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.\nVzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku\n2003, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu\nSlovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2002 bola priemerná mesačná mzda\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 12 811 Sk, preto ústavný súd priznal\nnáhradu trov za dva úkony právnej pomoci každý v hodnote 4 270 Sk. Ústavný súd\n\n11\n\nrozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne\nprepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky\nč. 163/2002 Z. z., t. j. 128 Sk.\nPodľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 8 796 Sk, ktorú ústavný\nsúd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky okresný súd.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2004\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b902c8a8-82bf-44d9-800d-9ca40e78b896", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b902c8a8-82bf-44d9-800d-9ca40e78b896"}, {"guid": "ussr:ee38e41d-2bcd-4e10-82f3-cc33edfb123f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 813/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 813/00 z 17. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-17", "citacie_n": 735, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee38e41d-2bcd-4e10-82f3-cc33edfb123f"}, {"guid": "ussr:30ec521a-771c-4022-a06c-68df5920b60c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.89.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 89/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/99 z 8. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-08", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.89.1999.1"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "ussr:5145ab06-e8bc-4593-89b5-210a4541dd6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.40.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 40/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 40/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.40.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}