{"guid": "ussr:833e2cd0-5bd4-4444-b2ee-e98fe2d27d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 449/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 449/08 z 27. 11. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. novembra 2008, sp. zn. II. ÚS 449/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2008-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/833e2cd0-5bd4-4444-b2ee-e98fe2d27d89", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:833e2cd0-5bd4-4444-b2ee-e98fe2d27d89", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:833e2cd0-5bd4-4444-b2ee-e98fe2d27d89", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:833e2cd0-5bd4-4444-b2ee-e98fe2d27d89/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 449/08-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2008\npredbežne prerokoval sťažnosť M. F., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom\nBratislava III pod sp. zn. 10 C 138/01 a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8 Co\n491/2005 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. F. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra\n2008 doručená sťažnosť M. F., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov a základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom\nOkresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 138/01\n\na Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 8 Co 491/2005.\nSťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 10. novembra 2008.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 28. septembra 2001 doručila okresnému súdu\nžalobu, ktorou sa domáhala zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia v sume 5 664 000 Sk z titulu poškodenia zdravia pri dopravnej nehode. Prvé\npojednávanie vo veci sa konalo až v októbri 2003 a ďalšie vo februári 2004, resp. v apríli\n2005. Rozsudok bol vynesený 17. mája 2005. Sťažovateľke sa priznala suma 630 000 Sk\na vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Napriek jej urgenciám rozsudok bol doručený až po\nšiestich mesiacoch v novembri 2005. Sťažovateľka podala proti zamietajúcej časti rozsudku\nč. k. 10 C 138/01-119 zo 17. mája 2005 odvolanie. Znamenalo to, že rozsudok okresného\nsúdu vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť, keďže žalovaná strana odvolanie\nnepodala. Právoplatne priznaná suma bola sťažovateľke uhradená, a to plnením\nvedľajšieho účastníka zo zákonného poistenia. Sťažovateľka viackrát urgovala nariadenie\ntermínu odvolacieho pojednávania. Krajský súd napokon rozhodol 21. februára 2008, teda\ntakmer dvadsaťsedem mesiacov po podaní odvolania. Podľa jeho rozsudku bol rozsudok\nokresného súdu zmenený a žalovaná strana bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľke 637 200\nSk. Hoci spis bol vrátený okresnému súdu 10. marca 2008, rozsudok krajského súdu bol\ndoručený až 10. septembra 2008, teda takmer pol roka od jeho vynesenia a päť mesiacov\npotom, ako bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 6. júna 2008 právna zástupkyňa\nsťažovateľky žiadala na okresnom súde o vyznačenie právoplatnosti rozsudku okresného\nsúdu, pričom zároveň zistila, že rozsudok krajského súdu ešte nebol účastníkom\ndoručovaný. Doložku právoplatnosti rozsudku okresného súdu jej odmietli vyznačiť.\nVzhľadom na to, že žalovaná strana proti výroku o povinnosti zaplatiť sťažovateľke 630 000\nSk odvolanie nepodala, krajský súd bol oprávnený na základe odvolania sťažovateľky\nskúmať iba zamietajúcu časť rozsudku okresného súdu. Krajský súd však napriek tomu\nrozhodol tak, že zmenil rozsudok okresného súdu a zaviazal žalovanú stranu zaplatiť\nsťažovateľke 637 200 Sk. Krajský súd tým konal nad rámec svojej právomoci. Preskúmal\ntotiž aj tú časť rozsudku okresného súdu, proti ktorej nikto odvolanie nepodal. Popri tom, že\nna okresnom súde 6. júna 2008 odmietli vyznačiť doložku právoplatnosti tej časti rozsudku\nokresného súdu, proti ktorej sa nikto neodvolal, dosiaľ nebola vyznačená ani doložka\n\n2\n\nprávoplatnosti týkajúca sa tej časti rozsudku okresného súdu, ktorá bola preskúmavaná\nv odvolacom konaní. Postupom všeobecných súdov dochádza k oddiaľovaniu uplatnenia\nnárokov sťažovateľky u žalovanej strany, resp. vedľajšieho účastníka a k úmyselnému\npredlžovaniu konania. Krajský súd nedoručením rozsudku a odmietnutím jeho doručenia,\nako aj odmietnutím vyznačenia doložky právoplatnosti porušil práva sťažovateľky podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru. Konaním okresného súdu došlo k porušeniu práva na\nsúdnu ochranu, lebo ani po právoplatnosti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľka\nnemôže domáhať splnenia uloženej povinnosti od žalovanej strany, lebo okresný súd jej\nodmietol riadne vyznačiť právoplatnosť. Rovnako boli sťažovateľke upierané jej základné\npráva zdĺhavým doručovaním rozsudku krajského súdu.\nSťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C\n138/01 a krajským súdom pod sp. zn. 8 Co 491/2005 s tým, že okresný súd je povinný\nvyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti tak na rozsudku okresného súdu, ako aj na\nrozsudku krajského súdu. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v\nsume 400 000 Sk spoločne a nerozdielne od okresného súdu a krajského súdu a za\nrovnakých podmienok aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 49 958,50 Sk.\nZ rozsudku krajského súdu č. k. 8 Co 491/2005-149 z 21. februára 2008 vyplýva, že\nna základe odvolania sťažovateľky bol ním zmenený rozsudok okresného súdu č. k.\n10 C 138/01-119 zo 17. mája 2005 tak, že žalovaná strana bola zaviazaná zaplatiť\nsťažovateľke celkom sumu 637 200 Sk, keď podľa rozsudku okresného súdu mala zaplatiť\nlen 630 000 Sk.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nSťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom okresným súdom\na krajským súdom, čím malo dôjsť k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n4\n\nVo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv zo strany okresného súdu\ntreba uviesť, že rozsudok okresného súdu bol vynesený 17. mája 2005, bol doručený\nv novembri 2005 a následne bol spis predložený krajskému súdu.\nPodľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia\nsťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď\nsa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,\nI. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty\nodpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).\nÚstavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti\n(I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).\nVzhľadom na uvedené úvahy je táto časť sťažnosti oneskorene podaná.\nPokiaľ ide o namietané zbytočné prieťahy v konaní vedenom krajským súdom, tieto\nsú zjavne neopodstatnené.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný\nsúd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde\nuplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS\n22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už\nnedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých\ndôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).\nNamietané zbytočné prieťahy v konaní vedenom krajským súdom sa už skončili,\nkeďže krajský súd už vo veci rozhodol a jeho rozsudok už bol účastníkom doručený. Preto\n\n5\n\ntreba túto časť sťažnosti považovať za zjavne neopodstatnenú. To isté sa vzťahuje aj na\nnamietané prieťahy, ku ktorým malo dôjsť po vynesení rozsudku krajského súdu v súvislosti\ns doručením rozsudku krajského súdu.\nSťažovateľka ďalej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\njednak tým, že krajský súd prekročil svoju právomoc a preskúmal rozsudok okresného súdu\naj v časti, v ktorej nebol žiadnym z účastníkov odvolaním napadnutý, ale tiež tým, že\nokresný súd a krajský súd nevyznačili na požiadanie právnej zástupkyne sťažovateľky\nprávoplatnosť svojich rozsudkov.\nVo vzťahu k namietanému prekročeniu prieskumnej právomoci krajského súdu nie je\ndaná právomoc ústavného súdu.\nV zmysle § 237 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo.\nPokiaľ preto bola sťažovateľka toho názoru, že krajský súd preskúmal aj právoplatnú\n(odvolaním nenapadnutú) časť rozsudku okresného súdu, mohla podať proti rozsudku\nkrajského súdu z tohto dôvodu dovolanie. Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná (ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy) iba\nsubsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú\nvšeobecné súdy. Keďže proti rozsudku krajského súdu bolo prípustné dovolanie, právomoc\nposkytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky mal najvyšší súd, čím je zároveň\nvylúčená právomoc ústavného súdu.\nV súvislosti s nevyznačením doložky právoplatnosti tej časti rozsudku okresného\nsúdu, ktorá nebola odvolaním napadnutá, je sťažnosť oneskorene podaná. Ako totiž\nsťažovateľka sama uvádza, o vyznačenie doložky právoplatnosti požiadala jej právna\nzástupkyňa 6. júna 2008, keď došlo aj k odmietnutiu vyhovieť jej. Preto sťažnosť v tejto\nčasti nebola podaná v zákonnej lehote.\n\n6\n\nOdlišná je situácia pokiaľ ide o nevyznačenie doložky právoplatnosti tej časti\nrozsudku okresného súdu, ktorú preskúmal krajský súd v odvolacom konaní. V tejto časti\ntreba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.\nPodľa názoru ústavného súdu nie je súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru právo na vyznačenie doložky právoplatnosti rozsudku. Ide iba o administratívny\núkon, nie teda o meritórne konanie a rozhodovanie o uplatnených právach účastníka\nkonania.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. novembra 2008\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}