{"guid": "ussr:82d64e31-ff33-48dc-bb01-95e9598d4e35", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 191/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 191/03 z 22. 10. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2003, sp. zn. IV. ÚS 191/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2003-10-22", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/82d64e31-ff33-48dc-bb01-95e9598d4e35", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:82d64e31-ff33-48dc-bb01-95e9598d4e35", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:82d64e31-ff33-48dc-bb01-95e9598d4e35", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:82d64e31-ff33-48dc-bb01-95e9598d4e35/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 191/03-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2003\npredbežne prerokoval sťažnosť M. H., trvale bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. A.\nW., H., vo veci porušenia základných práv a slobôd podľa čl. 1, čl. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupmi Okresného súdu v Humennom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11 C 928/94, Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 78/96 a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 567/01 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2003\ndoručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia základných práv\na slobôd podľa čl. 1, čl. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu v Humennom v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 11 C 928/94, Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C\n78/96 a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 567/01.\nZo sťažnosti vyplýva, že dôvodom na podanie sťažnosti je rozsudok Okresného súdu\nv Humennom z 18. decembra 1995 v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 928/94, rozsudok\nOkresného súdu v Prešove zo 16. mája 2001 v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 78/96,\na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. februára 2002 v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Co 567/01, v ktorých boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\nSťažovateľ uvádza, že porušovanie jeho práv spočívajúce v značných prieťahoch\nzavinených súdmi vidí predovšetkým v tom, že konanie vedené na Okresnom súde\nv Prešove pod sp. zn. 14 C 78/96 bolo právoplatne skončené 23. marca 2002, teda až po 5\na pol roku od podania žaloby. Sťažovateľ je presvedčený, že v týchto konaniach išlo aj\no nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie súdov.\nNeoprávnenú výpoveď považuje sťažovateľ za porušenie základných ľudských práv,\na to ľudskej dôstojnosti, cti a poníženie celej jeho rodiny, lebo súdy konali s úmyslom ho\npoškodiť, ako účastníkovi konania mu odmietli poskytovať informácie a správy o stave\nv konaniach.\nSťažovateľ je presvedčený, že mu vznikla finančná ujma pozostávajúca zo škody\nz neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 150 000 Sk a ďalších škôd finančne\nnevyčíslených.\nSťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vyslovil, že postupmi označených súdov\ndošlo k namietanému porušeniu ním označených základných práv a slobôd, a priznal mu\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n\n2\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom\npredpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj\nprípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou\nzo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote\nustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína\nplynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol\no opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným\ndôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje\nzákon o ústavnom súde omeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.\nÚstavný súd zistil, že k porušeniu sťažovateľom označených základných práv malo\ndôjsť rozhodnutiami všeobecných súdov, a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu\nv Humennom sp. zn. 11 C 928/94 z 18. decembra 1995, ktorý nadobudol právoplatnosť\n22. januára 1996, a rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 14 C 78/96 zo 16. mája\n\n3\n\n2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 567/01, ktoré nadobudli\nprávoplatnosť 23. marca 2002.\nVzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený\nprávny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti\nuvedených rozsudkov, ktorými mali byť porušené základné práva sťažovateľa, t. j.\n22. január 1996 a 23. marec 2002, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 4. august\n2003, ústavný súd zistil, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom\nsťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť, a preto\nústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 22. októbra 2003\n\n4", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}