{"guid": "ussr:7c7e6cbd-5bf8-46c8-a735-e006e9cd892e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 402/08 z 9. 4. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. apríla 2009, sp. zn. IV. ÚS 402/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2009-04-09", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7c7e6cbd-5bf8-46c8-a735-e006e9cd892e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7c7e6cbd-5bf8-46c8-a735-e006e9cd892e", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:7c7e6cbd-5bf8-46c8-a735-e006e9cd892e", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:7c7e6cbd-5bf8-46c8-a735-e006e9cd892e/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 402/08-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava\nOrosza v konaní o sťažnosti J. H., K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K., ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v konaní Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 15 C 830/1994, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 830/1994\n\nporušené\n\nbolo.\n2. J. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € [slovom tritisícpäťsto\neur (105 441 Sk)], ktoré mu je Okresný súd Košice I p o v i n n ý\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nzaplatiť do dvoch\n\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť J. H. trovy právneho zastúpenia\nv sume 263,53 € [slovom dvestošesťdesiattri eur a päťdesiattri centov (7 939,10 Sk)] na účet\njeho právnej zástupkyne JUDr. E. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta\n2008 doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E.\nH., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vednom pod sp. zn. 15 C 830/1994.\nSťažovateľ uviedol, že sa žalobou podanou okresnému súdu 14. októbra 1994\ndomáha zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Napriek tomu,\nže konanie trvá takmer 14 rokov, nebolo stále právoplatne skončené.\nSťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného\nsúdu v označenom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez\nzbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk a náhradu\ntrov konania.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie konanie podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. IV. ÚS 402/08-11\nzo 16. decembra 2008.\n\n2\n\nVzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s\n§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho\nnebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nOkresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr 2364/05 zo 6. februára 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„Žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenie vecného\nbremena podali na Obvodnom súde K. dňa 14. 10. 1994 J. H. a spol.\nPri\n\nposudzovaní\n\notázky,\n\nči\n\nv tomto\n\nsúdnom\n\nkonaní\n\ndošlo\n\nk zbytočným\n\nprieťahom poukazujem na Nálezy Ústavného súdu SR, ktoré už v tejto veci boli vydané\n(III. ÚS 298/07-38, IV. ÚS 319/07-25, II. ÚS 107/08-11, II. ÚS 222/07-40 a ďalšie)\na v ktorých Ústavný súd SR už dospel k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu\nKošice I došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov.\nVec po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní\nvystupuje na strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel\nzisťovať okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť\nznalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania.\nDňa 7. 8. 2008 súd meritórne rozhodol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol\nprávoplatnosť, pretože vo veci bolo podané odvolanie.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\n\n3\n\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nmá každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa\nsťažovateľ\n\nako\n\njeden\n\nzo\n\nžalobcov\n\ndomáha\n\nodstránenia\n\nneoprávnenej\n\nstavby,\n\nresp. alternatívne zriadenia vecného bremena. Po právnej stránke vec nie je podľa názoru\nústavného súdu zložitá, čo konštatoval aj predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.\nVzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania a so zreteľom na rozširovanie\nokruhu účastníkov konania a súvislosť veci s viacerými ďalšími konaniami vedenými\nokresným súdom, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie.\nSkutková zložitosť veci však nemôže byť dôvodom neprimeraného predĺženia konania,\nktoré navyše v danom prípade bolo spôsobené hlavne nečinnosťou okresného súdu, čo\nústavný súd konštatuje v ďalšej časti tohto nálezu.\n\n4\n\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho\nkonania. Ústavný súd nezistil zo spisu okresného súdu také okolnosti, z ktorých by vyplýval\npodiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke konania.\n3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd\nprihliadal na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého\nlen čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nZo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že konanie začalo 14. októbra 1994\npodaním žaloby sťažovateľa a ďalšej žalobkyne o odstránenie neoprávnenej stavby.\nOkresný súd 4. apríla 1995 vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh\na odporcu na vyjadrenie k návrhu. V ďalšom období okresný súd vo veci v podstate nekonal\naž do 27. júla 2000, keď uznesením pripustil pristúpenie Mesta K. do konania ako\nžalovaného v 2. rade. Dňa 14. septembra 2000 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie\na v rámci jeho prípravy požiadala o pripojenie dedičského spisu a od Okresného úradu K.,\nkatastrálneho odboru (ďalej len „Okresný úrad K.“) si vyžiadala doklady týkajúce sa\nsporných nehnuteľností.\nPrvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 17. januára 2001 a bolo odročené z dôvodu\nustálenia okruhu aktívne legitímnych účastníkov konania. Prípisom z 24. júna 2003 si\nokresný súd vyžiadal od Okresného úradu K. spis súvisiaci s vyvlastňovacím konaním\nsporných nehnuteľností a požiadal o pripojenie dedičského spisu. Uznesením z 5. augusta\n2003 okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne\nrozhodol, že žalobkyni v 2. rade nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. V poradí\ndruhé pojednávanie sa uskutočnilo 30. októbra 2003, na ktorom okresný súd uložil\nsťažovateľovi predložiť zoznam aktívne legitimovaných účastníkov podľa všetkých\ndostupných dedičských rozhodnutí.\n\n5\n\nĎalšie pojednávanie sa uskutočnilo 20. apríla 2004. Uznesením zo 17. júna 2004\nokresný súd na návrh žalobcov podaný 27. apríla 2004 pripustil pristúpenie T., s. r. o., K.,\ndo konania ako žalovaného v 3. rade. Prípisom z 2. júla 2004 okresný súd vyzval právneho\nzástupcu žalobcov, aby oznámil, ktorých žalobcov zastupuje, a doplnil splnomocnenia.\nUznesením z 11. novembra 2004 okresný súd spojil na spoločné konanie na účel znaleckého\ndokazovania do konania vedeného pod sp. zn. 15 C 289/1994 ďalších desať vecí a ustanovil\nznalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie a kartografie. Znalec vypracoval\nznalecký posudok 29. decembra 2005.\nUznesením z 25. mája 2006 okresný súd ustanovil do konania znalkyňu z odboru\nstavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností na účel ocenenia vecného bremena.\nZnalkyňa vypracovala znalecký posudok 3. októbra 2006.\nPo doručení znaleckých posudkov okresný súd uskutočnil 6. marca 2007\npojednávanie, na ktorom uložil žalobcom ustáliť okruh žalobcov s označením ich právnych\npredchodcov. Pod spisovou značkou spoločného súdneho konania okresný súd\nv nasledujúcom období pojednával 3. apríla 2007, 3. mája 2007, 3. júla 2007, 25. januára\n2008, 29. februára 2008 a 16. mája 2008. Na pojednávaní konanom 16. mája 2008 okresný\nsúd vylúčil veci spojené do konania vedeného pod sp. zn. 15 C 289/1994 na samostatné\nkonanie.\nV posudzovanom konaní sa uskutočnilo pojednávanie 7. augusta 2008, na ktorom\nokresný súd vyhlásil rozsudok. Právnemu zástupcovi sťažovateľa bol rozsudok doručený\n14. októbra 2008. Žalobcovia podali 20. októbra 2008 proti rozsudku odvolanie a spis bol\n18. decembra 2008 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\nZ dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľa\nv podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn.\n15 C 830/1994 ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické\núkony súdu (nariadenie pojednávania po 6 rokoch, nariadenie znaleckého dokazovania\npo viac ako 10 rokoch atď.). Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť,\n\n6\n\nže okresný súd od 11. novembra 2004, keď spojil napadnuté konanie s inými predmetom\ntotožnými konaniami, začal vo veci priebežne realizovať procesné úkony a o veci už v čase\npodania sťažnosti rozhodol, pretože je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné,\naby súdne konanie nebolo právoplatne skončené ani po 14 rokoch od jeho začatia.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 830/1994 došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,\naby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,\nktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nÚstavný súd síce vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale neprikázal okresnému súdu, aby\nvo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 830/1994 konal bez zbytočných prieťahov, pretože v čase\nrozhodovania ústavného súdu už o veci konal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n\n7\n\nSťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n150 000 Sk z dôvodu dlhodobej právnej neistoty v konaní o svojej veci.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen rozhodnutie o porušení, prípadne\npríkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 C 830/1994,\nberúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že namietané konanie\nnebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval\npriznanie sumy 3 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56\nods. 4 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho\nprávnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. H., a priznal ich\nza dva úkony právnej pomoci v sume uplatnenej v sťažnosti, t. j. 263,53 €, pretože táto\nsuma nepresahovala sumu určenú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov.\n\n8\n\nPriznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. apríla 2009\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}