{"guid": "ussr:79f6c14b-e48a-4f8f-bb0d-a40e4faecd78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 226/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/04 z 22. 3. 2005", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. marca 2005, sp. zn. II. ÚS 226/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Alexander Brostl", "sudca_id": 1089, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/alexander-brostl-1089", "datum_vydania": "2005-03-22", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/79f6c14b-e48a-4f8f-bb0d-a40e4faecd78", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:79f6c14b-e48a-4f8f-bb0d-a40e4faecd78", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:79f6c14b-e48a-4f8f-bb0d-a40e4faecd78", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:79f6c14b-e48a-4f8f-bb0d-a40e4faecd78/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nN Á L E Z\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 226/04-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 22. marca 2005 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Mazáka, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nAlexandra Bröstla o sťažnosti M. B. a P. B., obe bytom K., zastúpených advokátkou JUDr.\nM. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.\n11 C 181/98 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo M. B. a P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 181/98 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby vo veci sp. zn. 11 C 181/98 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n\n3. M. B.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc\n\nslovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. P. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc\nslovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť M. B. a P. B. trovy právneho\nzastúpenia 15 053 Sk (slovom pätnásťtisícpäťdesiattri slovenských korún) na účet ich\nprávnej zástupkyne JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. septembra\n2004 doručené podanie M. B. a P. B., obe bytom K. (ďalej len „sťažovateľky“),\nzastúpených advokátkou JUDr. M. K., K., ktoré bolo označené ako „sťažnosť podľa článku\n127 Ústavy SR pre porušenie práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa čl. 6 ods. 1 prvej\nvety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa článku 41 ods. 1\ndruhej vety Ústavy SR, podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľky ním\nnamietajú porušenie čl. 41 ods. 1 druhej vety a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), ako aj ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 a práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) vo\nveci vedenej pod sp. zn. 11 C 181/98 a porušenie ich základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\n\n2\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 16 Co 400/00.\nSťažovateľky vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:\n„My sťažovateľky sme dňa 28. 1. 1998, ešte ako maloleté deti, prostredníctvom našej\nzákonnej zástupkyne A. K., podali žalobu o určenie, že do dedičstva po našom nebohom\nstarom otcovi G. B., zomrelom dňa 16. 7. 1997 patria finančné prostriedky v hodnote\n1.106.716,- Sk, ktoré mu boli vyplatené v mesiaci máj 1997. Konanie sa vedie na Okresnom\nsúde Košice II. pod sp. zn. 11 C 181/98 a nie je právoplatne ukončené.\n... prvý termín pojednávania vytýčil na deň 14. 5. 1999, teda rok a štyri mesiace súd\nbezdôvodne vo veci nekonal, na našu škodu.\nDňa 13. 11. 1998 bola súdu doručená urgencia, aby vo veci riadne konal.\nDňa 14. 5. 1999 súd začal vypočúvať účastníkov... Dňa 2. 7. 1999 súd pokračoval vo\nvýsluchu účastníkov, naše návrhy na dokazovanie nebral do úvahy...\nPojednávanie dňa 17. 9. 1999 bolo, pre neprítomnosť jedného odporcu a svedkov,\nodročené na 20. 10. 1989...\nPosledné pojednávanie bolo vytýčené na termín po siedmich mesiacoch. Počas tohto\nčasu súd opäť bezdôvodne nekonal.\nNa pojednávaní dňa 12. 5. 2000 súd vo veci rozhodol. Naše návrhy na doplnenie\ndokazovania neakceptoval z dôvodu, že ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné, ale\npredovšetkým z toho dôvodu, že my, navrhovatelia, ktorí sme dôkaz navrhli, by sme boli\noslobodení od povinnosti zaplatiť poplatok za tento dôkaz...\nPodľa nášho názoru, postupom Okresného súdu v Košiciach II. v konaní sp. zn.\n11 C 181/98 boli porušené ústavné práva, ktoré nám garantuje Ústava SR v článku 41\nods. 1 druhá veta, kde sa deklaruje zaručenie osobitnej ochrany detí a mládeže. Rovnako sa\ndomnievame, že boli porušené naše práva garantované nám Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, a to v článku 14. Súd, ako to vyplýva aj zo zdôvodnenia\nrozsudku sp. zn. 11 C 181/98 zo dňa 12. 5. 2000, nám ako deťom neposkytol žiadnu\nochranu, dokonca nás v konaní pre našu údajnú nemajetnosť diskriminoval. Rovnako súd\nporušil naše právo garantované v článku 47 ods. 3 Ústavy SR, na základe ktorého sú si\núčastníci v konaní pred súdmi rovní.\n\n3\n\nRozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. 11 C 181/98 zo dňa 12. 5. 2000 nám bol\ndoručený dňa 3. 7. 2000.\nProti rozsudku sme dňa 13. 7. 2000 podali odvolanie, ktoré sme dňa 30. 8. 2000\npodrobne zdôvodnili.\nDňa 1. 10. 2001, keďže súd vo veci nekonal, obrátili sme sa na Okresný súd Košice\nII. so žiadosťou o odstránenie prieťahov v konaní a o ich náležité zdôvodnenie. Súd na\nuvedené nereagoval.\nDňa 23. 12. 2002 sme opäť tomuto súdu adresovali výzvu na odstránenie prieťahov\nv konaní a o ich zdôvodnenie. Uvedené sme už urobili doporučeným listom.\nDňa 21. 10. 2003 nám bolo doručené predvolanie Krajského súdu v Košiciach na\ndeň 27. 10. 2003...\nKrajský súd v Košiciach dňa 30. 10. 2003 bez nariadenia pojednávania zrušil\nuznesením rozsudok Okresného súdu Košice II. ... v jeho napadnutých častiach a vec vrátil\nsúdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.\nZrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16 Co 400/00 nám bolo\nsúdom I. stupňa doručené až 18. 3. 2004 s výzvou, aby sme navrhli, aké dôkazy navrhujeme\nv konaní vykonať. Ak navrhujeme vykonať znalecké dokazovanie, máme uviesť, aké otázky\nmá znalec zodpovedať.\nListom zo dňa 30. 4. 2004 sme súdu, v zmysle stanoviska odvolacieho súdu, zaslali,\nkeďže už v konaní môžeme vystupovať vo vlastnom mene, ako plnoleté účastníčky konania.\nSúd I. stupňa sme upozornili, že od podania žaloby uplynulo skoro 7 rokov, že finančné\nprostriedky, ktoré mali byť predmetom tohto konania, nám, teraz už plnoletým, nebudú\nnikdy fakticky vyplatené...\nDňa 22. 6. 2004 nám súd doručil výzvu, aby sme obratom predložili súdu doklady\no svojich príjmoch, aby tak mohol zistiť, či sú u nás splnené podmienky na oslobodenie od\nsúdnych poplatkov.\nDňa 12. 7. 2004 sme mu spomínané doklady doručili, odvtedy opäť súd nekoná.\nPoukazujeme na to, že lehoty, ktoré uplynuli a plynú medzi jednotlivými úkonmi súdu vo\nveci sú neprimerane dlhé a podľa nášho názoru nijako neospravedlniteľné. ...“\n\n4\n\nSťažovateľky žiadali, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a po\nprerokovaní veci nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nbolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 11 C 181/98 a v konaní\nvedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 16 Co 400/00 porušené.\nPrávo sťažovateliek na osobitnú ochranu detí a mládeže podľa článku 41 ods. 1\ndruhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na ochranu proti diskriminácii podľa\nčlánku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na rovnosť pred súdmi\npodľa článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky bolo v konaní na Okresnom súde\nKošice II. pod sp. zn. 11 C 181/98 porušené.\nÚstavný súd SR Okresnému súdu Košice II. v konaní vedenom na tomto súde pod\nsp. zn. 11 C 181/98 prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov a zdržal sa\nporušovania vyššie uvádzaných ústavných práv a práv garantovaných Dohovorom\no ochrane ľudských práv a základných slobôd voči sťažovateľkám.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n600. 000,- Sk.\nOkresný súd Košice II. a Krajský súd v Košiciach sú povinné uhradiť trovy právnej\nslužby advokátke JUDr. M. K., Košice Štúrova 20, vo výške 47.592, - Sk na účet... do 15 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateliek na neverejnom zasadnutí\nsenátu 4. novembra 2004 podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona\nv časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateliek na konanie bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom\nokresného súdu vo veci sp. zn. 11 C 181/98, rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie v tejto\nčasti.\n\n5\n\nPredseda okresného súdu vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu\n22. decembra 2004 (Spr. 1671/04) okrem iného uviedol:\n„... Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 28. 1. 1998\nspolu so žiadosťou o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v predmetnom spore. Dňa\n13. 8. 1998 bol daný konajúcou sudkyňou pokyn pre doručenie odpisu návrhu žalovaným\nv 1. až 4. rade, aby sa k tomuto vyjadrili v lehote 15 dní a dňa 26. 1. 1999 pokyn pre\nzaslanie tlačiva, ktorým mali byť preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery\nzákonných zástupkýň žalobkýň.\nDňa 21. 4. 1999 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 14. 5. 1999. Ďalšie\npojednávania sa uskutočnili v dňoch 2. 7. 1999, 17. 9. 1999, 22. 10. 1999 a 12. 5. 2000.\nMedzi poslednými dvoma pojednávaniami boli zabezpečované doklady, potrebné pre\nrozhodnutie veci.\nDňa 12. 5. 2000 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo 14. 7. 2000 podané\nodvolanie. Dňa 4. 8. 2000 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie žalovaným a dňa 29. 9.\n2000 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Košiciach.\nV období od 29. 9. 2000 do 8. 12. 2003 sa spis nachádzal na odvolacom súde.\nDňa 8. 12. 2003 bol spis vrátený Krajským súdom v Košiciach s rozhodnutím, ktorým\nbol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nDňa 10. 12. 2003 dala konajúca sudkyňa pokyn pre doručenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu právnym zástupcom účastníkov konania a zároveň vyzvala právnu\nzástupkyňu žalobkýň (sťažovateliek) na označenie dôkazov, ktoré vo veci navrhuje vykonať.\nUvedenú výzvu prevzala právna zástupkyňa 8. 3. 2004, napriek tomu na túto nereagovala.\nĎalšia výzva jej bola zasielaná 10. 5. 2004. Až na základe tejto výzvy doručila súdu\nstanovisko dňa 4. 6. 2004.\nDňa 7. 6. 2004 boli žalobkyne vyzvané na predloženie dokladov potrebných pre\nposúdenie, či naďalej u nich sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia\nsúdnych poplatkov.\nUznesením zo dňa 8. 11. 2004 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie.\n\n6\n\nVzhľadom na uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že\nuvedené konanie vykazovalo v rámci objektívnych možností priebežnosť, a to predovšetkým\nv období od vytýčenia prvého pojednávania, až po rozhodnutie veci.\nObdobie viac ako troch rokov (29. 9. 2000 až 8. 12. 2003) nie som oprávnený\nposudzovať, nakoľko v tomto období sa spis nachádzal na nadriadenom Krajskom súde\nv Košiciach, pričom žiaden právny predpis neumožňuje okresnému súdu akýmkoľvek\nspôsobom do činnosti tohto súdu zasahovať.\nPo vrátení spisu Krajským súdom v Košiciach dĺžku konania ovplyvnila i právna\nzástupkyňa žalobkýň, ktorá na prvú výzvu súdu, prevzatú 8. 3. 2004, žiadnym spôsobom\nnereagovala a túto súdom stanovenú povinnosť splnila až na základe ďalšej výzvy.\nDĺžka konania je ovplyvnená tiež skutkovou zložitosťou sporu, keďže vo veci bolo\npotrebné nariadiť znalecké dokazovanie.\nAk ústavný súd nebude akceptovať môj argument o neprípustnosti predmetnej\nsťažnosti, prosím o zváženie mnou uvádzaných skutočností, týkajúcich sa konania vo veci\nsamej s poukazom na vyššie uvádzané, ako aj na to, že tunajší súd už vo veci rozhodol\ni zohľadnenie obdobia, kedy sa spis bez zavinenia tunajšieho súdu nachádzal na Krajskom\nsúde v Košiciach.“\nPredseda okresného súdu súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v tejto\nveci. Právna zástupkyňa sťažovateliek oznámila 22. decembra 2004, že v prijatej sťažnosti\ntrvá na ústnom pojednávaní, pretože od neho „možno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\nÚstavný súd nariadil ústne pojednávanie vo veci na 22. marec 2005. Okresný súd\nsvoju účasť na tomto pojednávaní ospravedlnil 11. marca 2005. Na pojednávaní sa\nzúčastnila právna zástupkyňa sťažovateliek Z verejného ústneho pojednávania nevyplynuli\nžiadne nové skutočnosti vo vzťahu k prejednávanej veci.\nII.\nSťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec\n\n7\n\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl. 6\nods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom...“, v konaní Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. 11 C 181/98.\nÚčelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu .\nOtázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej\nkonštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu podľa 1) právnej a faktickej zložitosti veci, o ktorej súd\nrozhoduje, 2) správania účastníka konania a 3) spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Za\nsúčasť prvého kritéria pritom považuje aj povahu veci.\n1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho\nspisu zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 11 C 181/98 ide o návrh\nsťažovateliek na určenie, že poručiteľ vlastnil v dobe smrti peňažnú hotovosť 1 106 716 Sk.\nÚstavný súd konštatoval, že návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité.\nZ hľadiska potreby zisťovania skutkového stavu a dokazovania sa konanie okresného súdu\nstalo zložitým a časovo náročnejším (aj v súvislosti so súvisiacim dedičským konaním sp.\nzn. 29 D 907/97). Táto skutočnosť však neospravedlňuje takú rýchlosť konania, ktorá\nv spojení\n\ns\n\nnedostatočným\n\nzisťovaním\n\nskutkového\n\nstavu\n\nvedie\n\nk pochybeniam\n\nv rozhodovacej činnosti (vyhodnotenie dôkazov) a k zrušeniu rozhodnutia vydaného\nv takomto konaní. Na skutkovú zložitosť sporu poukázal aj predseda okresného súdu.\n\n8\n\n2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v konaní sp. zn. 11 C 181/98, bolo správanie sťažovateliek ako účastníčok tohto\nsúdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateliek ako aktívne a súčinnostné,\nktoré zásadným spôsobom neprispelo k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom.\nPrávna zástupkyňa sťažovateliek, zákonná zástupkyňa sťažovateliek a sťažovateľky sa\nzúčastnili na nariadených pojednávaniach a jedna zo sťažovateliek bola aj vypočutá.\nSťažovateľky včas reagovali na výzvy okresného súdu (ústavný súd neakceptoval názor\npredsedu okresného súdu o tom, že právna zástupkyňa ovplyvnila dĺžku konania tým, že\nneprimerane dlho nereagovala na výzvu v roku 2004).\n3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným\nprieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.\nÚstavný súd vyhodnotil v rámci doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn.\n11 C 181/98 tri obdobia:\na) Žaloba sťažovateliek bola pôvodne doručená okresnému súdu 28. januára 1998.\nOkresný súd nariadil vo veci v priebehu ďalšieho roka (od 14. mája 1999 do 12. mája 2000)\ncelkovo päť pojednávaní (14. máj 1999, 2. júl 1999, 17. september 1999, 22. október 1999\na 12. máj 2000), pričom na poslednom z uvedených pojednávaní bol vyhlásený rozsudok vo\nveci. V tomto období (okrem prvých vyše šiestich mesiacov bez úkonu) okresný súd konal\nrelatívne plynulo a bez zbytočných prieťahov v konaní.\nb) V druhom období rozhodoval o odvolaní proti rozsudku okresného súdu podanom\nsťažovateľkami 14. júla 2000 krajský súd (v období od 29. septembra 2000 do 8. decembra\n2003), ktorého postup a (ne)činnosť nemožno pripísať na vrub okresného súdu.\nc) V treťom období po zrušení rozsudku okresného súdu a po vrátení veci na ďalšie\nkonanie okresnému súdu (8. december 2003) okresný súd vyzval 1. marca 2004 právnu\nzástupkyňu sťažovateliek na označenie dôkazov. Právna zástupkyňa reagovala na výzvu\n\n9\n\nv máji a júni 2004, keď predložila okresnému súdu aj návrh na nariadenie znaleckého\ndokazovania. Okresný súd následne 8. novembra 2004 ustanovil znalca MUDr. Š. S. na\npodanie znaleckého posudku o duševnom stave poručiteľa (po viac ako siedmich rokoch od\njeho smrti).\nÚstavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie\nokresného súdu vedené pod sp. zn. 11 C 181/98 ani po období viac ako siedmich rokov nie\nje právoplatne skončené a stále sa nachádza v štádiu doplňovania dokazovania znaleckým\nposudkom. Vzhľadom na to, že okresný súd v rámci obdobia, počas ktorého konal (spolu\ntakmer štyri roky), neurobil úkony, ktoré by účinne a efektívne smerovali k právoplatnému\nrozhodnutiu vo veci samej a k nastoleniu stavu právnej istoty sťažovateliek, a krajský súd\nzrušil jeho rozsudok z 12. mája 2000 vo výrokoch o zamietnutí žaloby a vrátil mu vec\nv rozsahu zrušenia na ďalšie konanie ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom na\nokresnom súde pod sp. zn. 11 C 181/98 bolo porušené základné právo sťažovateliek podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nKeďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56\nods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 11 C 181/ 98 ďalej\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n\n10\n\n2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.“\nSťažovateľky požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n600 000,- Sk, pričom v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedli: „... Vzhľadom na postup\nsúdov od januára 1998, nie je predpoklad, že by sa urýchlene odstránil stav našej právnej\nneistoty. Ako sme už ukázali v konaniach... súdov sme boli diskriminované. ... V súčasnej\ndobe už konanie na Okresnom súde Košice II. trvá siedmy rok. Prieťahy, ktoré v konaniach\nvznikli a naďalej vznikajú, sú zavinené výlučne odporcami. Prebiehajúce konania majú svoj\ndopad, negatívny, aj na naše majetkové pomery. Už teraz nám vznikla zavinením súdov\nznačná škoda. Tento stav neistoty a sklamania, navodzuje svojím postojom, ale aj\nnečinnosťou orgán, ktorého úlohou je ochrana zákonnosti. U nás to vyvoláva voči týmto\norgánom stratu dôvery a beznádej.“\nPri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo\nzásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov. Hoci\nústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez\nzbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateliek podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len\nuplatnením tejto právomoci. Preto považoval za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní\nvo veci sp. zn. 11 C 12/97, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľky sa o predĺženie tejto\ndoby tiež pričinili, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateliek\nsprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 20 000 Sk každej z nich za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n\n11\n\nPrávna zástupkyňa sťažovateliek uplatnila nárok na náhradu trov 47 952 Sk za dva\núkony právnej služby. Ústavný súd jej uhradil len účelne vynaložené trovy, za ktoré\npovažoval dvakrát dva úkony právnej služby po 4 534 Sk (pričom táto základná sadzba bola\nznížená o 20 %) a po 136 Sk režijný paušál, ktorých výšku určil podľa kritérií platných pre\núhradu trov konania v roku 2004 a ktoré vyčíslil sumou 15 053 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8,\n§ 16, § 17 ods. 2 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)\nvychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre odmeny za úkony po 1. januári 2004).\nTrovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2005\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}