{"guid": "ussr:7993e895-e83a-49c8-a470-9ebe23bf2a00", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 333/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 333/2012 z 3. 10. 2012", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. októbra 2012, sp. zn. I. ÚS 333/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2012-10-03", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7993e895-e83a-49c8-a470-9ebe23bf2a00", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7993e895-e83a-49c8-a470-9ebe23bf2a00", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:7993e895-e83a-49c8-a470-9ebe23bf2a00", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:7993e895-e83a-49c8-a470-9ebe23bf2a00/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 333/2012-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2012 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nv konaní o sťažnosti J. P. a B. P., obaja bytom Ž., zastúpených advokátkou JUDr. E. H., A.,\ns. r. o, Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/2009 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo J. P. a B. P. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/2009 p o r u š e n é\nbolo.\n2. J. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),\nktoré\n\nje\n\nOkresný súd Žilina\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\npovinný\n\nzaplatiť mu do dvoch mesiacov\n\n3. B. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur)\nktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e\n\np o v i n n ý uhradiť J. P. a B. P. trovy právneho\n\nzastúpenia v sume 341,83 € (slovom tristoštyridsaťjeden eur a osemdesiattri centov) na účet\nich advokátky JUDr. E. H., A., s. r. o, Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 18. júna 2012\ndoručená sťažnosť J. P. a B. P., obaja bytom Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených\nadvokátkou JUDr. E. H., A., s. r. o, Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 Er 1559/2009.\nSťažovatelia v sťažnosti v podstatnom uviedli: «Na základe návrhu na vykonanie\nexekúcie oprávnených a exekučného titulu, ktorým je rozsudok č. kon. 4C/6/2003, ktorý\nvydal Okresný súd Čadca dňa 25. 09. 2008 a ktorý sa stal právoplatným dňa 14. 01. 2009\na vykonateľným dňa 17. 01. 2009 sa začalo exekučné konanie. Poverenie na vykonanie\nexekúcie vydal Okresný súd Žilina dňa 09. 06. 2009 pod č. 5511*052865...\nSúdny exekútor Mgr. B. J. po udelení poverenia na vykonanie exekúcie chcel\nvykonávať exekúciu proti povinnému v rade 1/, ktorým je M. V..., bytom K., štátny občan\nSR. Pri vykonávaní exekúcie súdny exekútor zistil, že povinný v rade 1/ sa zdržiava na\nneznámom mieste, čo zistil na základe doručovania písomností, keď poštový doručovateľ na\nzásielke uviedol poznámku adresát neznámy. Následným šetrením bolo zistené, že povinný v\nrade 1/ sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste.\n\n2\n\nPodľa ust. § 49 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekútorský poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekútor môže\npožiadať súd o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa\nnepodarilo úspešne doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine,\nktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa\nvyjadrovať.\nNakoľko upovedomenie o začatí exekučného konania je potrebné doručiť\ndo vlastných rúk, podal súdny exekútor Mgr. B. J. dňa 22. 10. 2009 návrh, aby konajúci súd\nustanovil v exekučnom konaní povinnému v rade 1/ M. V. opatrovníka, a to K. H. P., bytom\nV., ktorá s ustanovením za opatrovníka písomne vyslovila súhlas...\nDňa 15. 10. 2010 podali sťažovatelia na Okresný súd v Žiline sťažnosť na prieťahy\nv konaní, nakoľko sa takmer jeden rok od návrhu súdneho exekútora na ustanovenie\nopatrovníka vo veci nekonalo.\nPodpredseda Okresného súdu Žilina sa písomne vyjadril k sťažnosti listom zo dňa\n27. 10. 2010, v ktorom uviedol, že podaná sťažnosť je len čiastočne dôvodná, nakoľko\nnadmerné zaťaženie exekučného oddelenia musí prioritne vybavovať konania, v ktorých\nhrozí závažný zásah do zabezpečovania základných potrieb. Zároveň však sťažovateľov\nuistil, že sudca, ktorý riadi exekučné oddelenia a rozhoduje o podaniach vyšších súdnych\núradníkov začal vo veci urýchlene konať a vyzval súdneho exekútora na doplnenie svojho\npodania, nakoľko je potrebné vyriešiť a preukázať viacero podmienok stanovených\nzákonom, osobitne doplniť informáciu o osobe opatrovníka a jeho vzťahu k povinnému\nv rade 1/. Súdny exekútor sa k výzve súdu vyjadril listom zo dňa 15. 11. 2010.\nDňa 29. 04. 2011 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) doručená sťažnosť J. P. a B. P., obaja bytom Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou\nnamietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er 1559/09. Ústavný súd sťažnosť\nzamietol ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení uznesenia ústavného súdu č. II ÚS\n275/2011-10 vydaného dňa 16. 06. 2011 ústavný súd konštatoval, že ojedinelá nečinnosť\nsúdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n\n3\n\nústavy. Ústavný súd nad rámec uviedol, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu\ndochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľom nič nebráni v tom, aby opätovne podali\nsťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.\nNásledne bol Okresný súd v Žiline opakovane písomne dotazovaný súdnym\nexekútorom Mgr. B. J., a to dňa 28. 09. 2011 a 23. 12. 2011, so žiadosťou o vydanie\nrozhodnutia o ustanovení opatrovníka.\nDňa 13. 01. 2012 doplnil súdny exekútor návrh na ustanovenie opatrovníka o súhlas\nsyna povinného v rade 1./ – T. V. s ustanovením do funkcie opatrovníka. Zároveň požiadal\nkonajúci súd o uvedenie dôvodu, čo mu bráni vydaniu rozhodnutia vo veci samej.\nPosledný úkon konajúceho súdu bol zo dňa 24. 01. 2012, kedy dotazoval Register\nobyvateľstva SR a Mestský úrad Kysucké Nové Mesto o zaslanie informácii o osobe\npovinného v rade 1./.\nDňa 06. 02. 2012 zasial Mestský úrad Kysucké Nové Mesto konajúcemu súdu\nvyjadrenie, v ktorom vyjadril názor, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka povinnému\nv rade 1./. Zároveň bolo do súdneho spisu založené podanie od Generálneho riaditeľstva\nZboru väzenskej a justičnej stráže, že osoba povinného v rade 2./ nie je umiestnená\nv žiadnom ústave na výkon väzby alebo výkon trestu na území SR.\nDňa 24. 04. 2012 podali sťažovatelia opätovne sťažnosť na postup súdu podľa ust.\n§ 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z.. V predmetnej sťažnosti zároveň podotkli, že berú do\núvahy, že od posledného úkonu súdu uplynuli „len“ tri mesiace, avšak celkovú dĺžku tohto\nkonania, kedy bol ešte dňa 22. 10. 2009 podaný návrh na ustanovenie opatrovníka\npovinnému v rade 1./, aby mohlo po takmer 3 rokoch od začatia exekučného konania dôjsť k\nsamotnému výkonu rozhodnutia, považujú s ohľadom na dôležitosť rozhodnutia za\nneprimerane dlhú.\nPredseda Okresného súdu Žilina sa k sťažnosti vyjadril listom zo dňa 31. 05. 2012,\ndoručeným právnemu zástupcovi sťažovateľov dňa 08. 06. 2012, v ktorom vyjadrení uvádza,\nže po prešetrení všetkých skutočností konštatuje, že sťažnosť je dôvodná. Zdržanie pri\nvybavovaní exekučných vecí odôvodnil podobne ako v predošlej odpovedi sťažovateľom,\na to neúmerným zaťažením súdneho oddelenia. Zároveň konštatoval, že nezistil žiadne\nsubjektívne prieťahy alebo iné dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči\nzamestnancom súdu v súvislosti s rozhodovaním o námietkach povinného.\n\n4\n\nVzhľadom na to, že všetky okolnosti a zistenia, ako aj listinné dôkazy podstatné pre\nrozhodnutie veci sú obsiahnuté v spisovom materiáli konajúceho súdu už dlhšiu dobu, nie je\nsťažovateľom zrejmé, prečo súd vo veci doposiaľ nerozhodol a len konštatoval, že\npo predložení sťažnosti príslušnému vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyjadrenie ten\nuviedol, že o ustanovení opatrovníka povinnému v rade 1/ bude rozhodnuté v termíne do 30.\n06. 2012.\nSťažovatelia majú za to, že i keby konajúci súd splnil tento termín a do 30. 06. 2012\no ustanovení opatrovníka rozhodol, nekonaním príslušného súdu došlo k prieťahom\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/1559/09.»\nNa základe uvedeného sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy s tým, aby sa zároveň okresnému súdu prikázalo v označenej veci\nkonať bez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia žiadajú priznať primerané zadosťučinenie\nkaždému v sume po 5 000 € a domáhajú sa náhrady trov právneho zastúpenia.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľov prijal na ďalšie konanie uznesením\nč. k. I. ÚS 333/2012-11 z 27. júna 2012.\nÚstavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedu okresného súdu,\naby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.\nPredseda\n\nokresného\n\nsúdu\n\nna\n\nvýzvu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nreagoval\n\npodaním\n\nč. 1SprS/541/2012 z 27. augusta 2012, v ktorom uviedol: „... je možné konštatovať, že síce\nustanovenie opatrovníka povinnému M. V. trvalo relatívne dlho, bolo však podmienené\nvykonaním predchádzajúcich úkonov súdu. Bolo potrebné hodnoverne preukázať neznámy\npobyt povinného, preto súd urobil rozsiahle šetrenia na preukázanie tejto skutočnosti,\npričom posledná správa od dopytovaného úradu došla súdu dňa 21. 6. 2012, následne bolo\no návrhu na ustanovenie opatrovníka povinnému v 1 / rade rozhodnuté uznesením č. k. 18Er\n1559/209-48 zo dňa 28. 6. 2012. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní vyhodnotil\npredseda Okresného súdu Žilina listom zo dňa 31. 5. 2012 ako dôvodnú, táto sa ukázala\n\n5\n\nako účinný prostriedok nápravy a 28. 6. 2012 bol opatrovník ustanovený. Za zmienku stojí,\nže pôvodne exekútorom navrhovaný opatrovník bol jeho pracovníkom, nakoniec bol\nustanovený ako opatrovník syn povinného.\nHoci by frekvencia úkonov súdu vo veci mohla byť častejšia, daný stav je objektívne\nspôsobený obrovským nárastom nápadu v exekučnej agende, na čo som reagoval zvýšením\npočtu vyšších súdnych úradníkov pridelených na vybavovanie agendy. Je mi známe, že\nÚstavný súd SR vo svojej judikatúre neakceptuje zaťaženosť súdu ako ospravedlniteľný\ndôvod prieťahov v konaní, v danej veci však súd objektívne vykonal viacero úkonov\nsmerujúcich k ustanoveniu opatrovníka a po podaní sťažnosti účastníkom táto\npredstavovala účinný spôsob nápravy stavu. Žiadam preto, aby sťažnosti sťažovateľov\nnebolo vyhovené.“\nSťažovatelia sa v liste doručenom ústavnému súdu 12. septembra 2012\nprostredníctvom svojej advokátky vyjadrili k podaniu predsedu okresného súdu\nz 27. augusta 2012 takto: „Argumentácia porušovateľa je nedôvodná, nakoľko je\npovinnosťou súdu organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr\nodstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoby obrátili.\nOkresný súd vo veci konal vždy až po urgencii sťažovateľov alebo súdneho\nexekútora. Niektoré úkony boli vykonané neúčelne, bez výpovednej hodnoty a relevantnosti.\nLehotu troch rokov na hodnoverné preukázanie neznámeho pobytu povinného a ustanovenie\nopatrovníka považujú za neprimerane dlhú a to i s ohľadom na nárast počtu nápadov\nv exekučnej agende porušovateľa.“\nÚstavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n\n6\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.\n\n7\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\nPokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\no ustanovení opatrovníka nie je po právnej stránke zložité a patrí ku štandardnej\nrozhodovacej agende všeobecných súdov. Čo sa týka skutkovej stránky veci a faktickej\nzložitosti, ani túto nemožno hodnotiť ako zložitú. Predseda okresného súdu uviedol, že\nvo veci bolo vykonané rozsiahle šetrenie pre účely preukázania neznámeho pobytu osoby,\nktorej mal byť ustanovený opatrovník, čo viedlo v konečnom dôsledku k tomu, že konanie\ntrvalo relatívne dlho. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 Er 1559/2009 ústavný súd zistil, že\nokresný súd si 24. januára 2012 vyžiadal správy od Ústrednej evidencie väzňov Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Mestského úradu Kysucké Nové Mesto,\nRegistra obyvateľov Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovne. Všetky požadované\ndoklady boli doručené, resp. zabezpečené najneskôr 6. februára 2012. Následne až 12. júna\n2012 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kysucké Nové Mesto, aby\nmu oznámil, či povinný, ktorému má byť ustanovený opatrovník, je vedený v zozname\nuchádzačov o zamestnanie. Na túto výzvu okresného súdu reagoval Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny obratom, keď požadované vyjadrenie doručil okresnému súdu už 19. júna\n2012. Ústavný súd nezistil žiadny relevantný dôvod, prečo si okresný súd nevyžiadal aj\nvyjadrenie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kysucké Nové Mesto už v januári\n2012.\n\n8\n\nZ uvedeného je zrejmé, že okresný súd nepotreboval na zabezpečenie potrebných\npodkladov viac ako dva týždne. S poukazom na lehotu, v ktorej bol okresný súd schopný\nzabezpečiť všetky potrebné podklady a ich množstvo, nemožno hodnotiť postup súdu pri\nzabezpečovaní potrebných podkladov ako „rozsiahle šetrenie“, ktoré by mohlo zásadným\nspôsobom zasiahnuť do dĺžky rozhodovania o ustanovení opatrovníka, tak ako to tvrdí\npredseda okresného súdu.\nSprávanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri\npreskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovatelia prispeli ku zbytočným\nprieťahom v konaní.\nTretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.\nÚstavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 Er 1559/2009 zistil, že v konaní\nokresného súdu sa pri rozhodovaní súdneho exekútora o ustanovenie opatrovníka\nv exekučnom konaní, kde sťažovatelia sú oprávnenými, vyskytli opakované obdobia\nkrátkodobej, resp. dlhodobej nečinnosti.\nSúdny exekútor doručil okresnému súdu 22. októbra 2009 návrh na ustanovenie\nopatrovníka povinnému v exekučnom konaní. Prvý úkon vo veci urobil okresný súd až\n18. októbra 2010, teda rok po doručení návrhu, a to výzvu súdnemu exekútorovi, aby\noznámil, v akom pomere k povinnému je osoba, ktorú navrhol ako opatrovníka. Ďalší úkon\nurobil okresný súd až 18. januára 2012 – požiadal príslušné orgány o zaslanie správ\nod príslušných orgánov, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, teda viac ako 14\nmesiacov od uskutočnenia posledného úkonu, a to bez toho, aby mu v tom bránila\nakákoľvek prekážka. Napriek tomu, že správy boli okresnému súdu zaslané najneskôr\n6. februára 2012, okresný súd opätovne vo veci bezdôvodne nekonal až do 19. júna 2012,\n\n9\n\nteda viac ako 4 mesiace. O ustanovení opatrovníka rozhodol až 28. júna 2012, teda 2 roky\na 8 mesiacov od doručenia návrhu súdneho exekútora, aj keď, ako to už bolo uvedené, na\nzabezpečenie potrebných podkladov nepotreboval viac ako 2 týždne.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/2009 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nObranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o obrovskom náraste nápadu\nv exekučnej agende ústavný súd neakceptoval. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu\nvecí či námietka častých zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri\nvybavovaní agendy, či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá\nby vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý\nsa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym\nzáväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov\n(obdobne napr. III. ÚS 140/07).\nTiež obrana okresného súdu o tom, že sťažnosť predsedovi súdu predstavovala\núčinný spôsob nápravy, je neakceptovateľná. Sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy\nv konaní už 15. októbra 2010, pričom už túto sťažnosť predseda okresného súdu vo svojej\nodpovedi z 27. októbra 2010 vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. K náprave viedla až druhá\nsťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní z 24. apríla 2012 adresovaná predsedovi\nokresného súdu.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3\n\n10\n\nústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nOkresný súd vo veci rozhodol uznesením z 28. júna 2012, preto už nebolo potrebné,\naby ústavný súd v súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu\nprikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1559/2009 konal bez zbytočných\nprieťahov.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému\nz nich po 5 000 € z týchto dôvodov: „Táto suma zohľadňuje dĺžku zbytočných prieťahov\nv konaní, ako aj s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľom vznikla. Tento nárok\na rozsah požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje, v súlade\ns ustanovením § 50 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení tým, že v predmetnej\nveci z dôvodu nečinnosti súdu a súdom spôsobených prieťahov v konaní nemôže dôjsť\nk úspešnému vykonaniu exekúcie. Nakoľko súd v danej veci nekoná od januára roku 2012,\nsťažovatelia majú za to, že nimi požadované finančné zadosťučinenie je primerané,\nprihliadnuc aj na stratu času a prostriedkov vynaložených v dlhoročnom súdnom konaní,\nktoré mu predchádzalo.“\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\n\n11\n\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného\npráva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný\nsúd považoval za odôvodnené priznať každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie\nv sume 1 000 € eur, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľom v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním sťažovateľov\nadvokátom v konaní pred ústavným súdom. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu\nv sume 127,17 € a 7,63 € režijný paušál.\nPodľa § 13 ods. 2 uvedenej vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži\no 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V predmetnej\nveci teda odmena za dva úkony právnej služby vykonané pre dve osoby v roku 2012\nzvýšená o daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 341,83 € (50 % z 127,17 + 7,63 =\n71,215 x 4 x 1,2 = 341,83 €).\n\n12\n\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet advokátky sťažovateľov\n(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. októbra 2012\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18Er/1559/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}