{"guid": "ussr:792feba7-4cc4-4a38-9d43-e65687edecfe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2012 z 16. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. augusta 2012, sp. zn. IV. ÚS 427/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2012-08-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/792feba7-4cc4-4a38-9d43-e65687edecfe", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:792feba7-4cc4-4a38-9d43-e65687edecfe", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:792feba7-4cc4-4a38-9d43-e65687edecfe", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:792feba7-4cc4-4a38-9d43-e65687edecfe/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 427/2012-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. F., G., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., G., vo\nveci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu\nOkresného súdu Galanta uskutočnenom 30. januára 2012 a rozhodnutím ministerky\nspravodlivosti Slovenskej republiky z 28. februára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do\nfunkcie predsedu Okresného súdu Galanta, a takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť JUDr. E. F. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012\ndoručená sťažnosť JUDr. E. F., G. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.\nJ. F., G., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods.\n\n1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia čl. 1\nods. 1 ústavy postupom výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu\nOkresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) uskutočnenom 30. januára 2012 a\nrozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) z 28.\nfebruára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do funkcie predsedu okresného súdu (ďalej\nlen „rozhodnutie ministerky“).\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:\n«1. Ministerka spravodlivosti SR vyhlásila v zmysle § 27 Zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákon o súdoch“) výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta.\nVýberové konanie bolo vyhlásené na deň 30. 01. 2012.\n2. Po dôkladnom zvážení sťažovateľka si dňa 13. 12. 2011 podala žiadosť\no zaradenie do výberového konania spolu s motivačným listom vrátane stručnej koncepcie\nriadenia správy súdu, ako aj ďalších dokladov potrebných pre zaradenie do výberového\nkonania (§ 37 Zákona o súdoch).\nVzhľadom na objektívne náhle ochorenie (akútna pankreatitída) bola dňa 26. 01.\n2012 hospitalizovaná v nemocnici v D. Z tohto dôvodu sa 27. 01. 2012 mailom\nospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní, pričom potvrdenie o dočasnej pracovnej\nneschopnosti zaslala ministerke spravodlivosti s tým, že na účasti vo výberovom konaní trvá\na akonáhle bude práceschopná, túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi.\n3. Na základe zverejnenej zápisnice z výberového konania na funkciu predsedu\nOkresného súdu Galanta na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa\nsťažovateľka dozvedela, že napriek jej ospravedlneniu výberové konanie sa uskutočnilo s\nodôvodnením, „že s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o súdoch výberové\nkonanie na funkciu predsedu súdu vyhlasuje minister a podľa § 37 ods. 12 2. veta\ncitovaného zákona výberové konanie organizačne a administratívne zabezpečuje\nministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky\nč. 475/2011 Z. z. kompetencie výberové konanie zrušiť, odročiť, resp. presunúť na iný\ntermín a podobne. Naopak z ustanovenia § 36 ods. 5 1. veta zákona o súdoch vyplýva\npovinnosť pre výberovú komisiu uskutočniť výberové konanie bez ohľadu na počet\n\n2\n\nuchádzačov. Výberová komisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa § 37 ods. 8\ncitovaného zákona, ak účastníci výberového konania nespĺňajú predpoklady podľa\nustanovenia § 37 ods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát, výberové konanie sa\nuskutočniť musí. Iný gramatický, logický ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul\núčelu výberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon\nsúdnictva. Z praxe výberovej komisie ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že\nby sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého z\nuchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových\nkonaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali z dôvodu\nrôznych špekulačných záujmov.“\n4. Nakoniec výberová komisia hlasovaním určila, že JUDr. Ľ. S. bol vo výberovom\nkonaní úspešný, ktorého ministerka spravodlivosti vymenovala do funkcie predsedu\nOkresného súdu Galanta od 01. 04. 2012.\n5. Zo zápisnice z výberového konania je zrejmé, že výberová komisia sťažovateľku\npre práceneschopnosť vylúčila z možností zúčastniť sa výberového konania, a tým porušila\njej základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok\npodľa článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR. Výberová komisia\nkonštatovala medzerovitosť právnej úpravy, pretože zákon o súdoch nerieši prípad, kedy má\nvýberová komisia zrušiť, odročiť, resp. presunúť výberové konanie na iný termín.\n6. Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy nemožno pripisovať na ťarchu\nsťažovateľkiných práv. Táto voľnosť výberovú komisiu nezbavila povinnosti zvoliť\nobjektívny a ústavne nespochybniteľný postu podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR pri\nvýberovom konaní na predsedu súdu Okresného súdu Galanta. V právnom štáte je\nnevyhnutné, aby výberová komisia zabezpečila objektívnosť svojho postupu smerujúceho\nk ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu\nna to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci, alebo iba v rámci faktickej\nčinnosti. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť\nv činnosti každého orgánu (a teda aj výberovej komisie) zabezpečená reálne a musí\nprebiehať na nediskriminačnom základe tak, ako mu to ukladá článok 46 ods. 1 Ústavy SR.\nV právnom štáte sa totiž nemožno spoliehať na náhodné a ad hoc vyriešenie\nvytvorených nerovnakých možností pri uplatňovaní základného práva na prístup k volenej\n\n3\n\nalebo inej verejnej funkcii. Nerovnosť účastníkov konania vo výberovom konaní nemôže\nmať pôvod v tom, že jeden z uchádzačov pre dočasnú pracovnú neschopnosť sa nemohol\nzúčastniť výberového konania.»\nČo sa týka výberového konania, sťažovateľka namietala aj ďalšie skutočnosti,\na v tejto súvislosti v sťažnosti uviedla:\n„Každé ústavné právo je založené na nediskriminačnom základe. O zaručení tohto\npráva sa v danom prípade hovoriť nedá, pretože predseda výberovej komisie JUDr. A. J. je\ndlhoročným priateľom JUDr. Ľ. S., ktorá skutočnosť je všeobecne známa odbornej\nverejnosti. JUDr. A. J. a JUDr. Ľ. S. spolu v rovnakých termínoch sa zúčastňujú pobytov v\nkúpeľných mestách v rámci rehabilitácií, radia sa v dôležitých veciach. Na základe tejto\nskutočnosti sťažovateľka očakávala profesionálny prístup JUDr. A. J., ktorý sa vzhľadom\nna pomer k JUDr. Ľ. S. mal dať vylúčiť z účasti na výberovom konaní. Podľa názoru\nsťažovateľky tento osobný vzťah je totiž takej intenzity, ktorý je spôsobilý vyvolať\npochybnosti o jeho nezaujatosti.“\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada „vydať odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia ministerky spravodlivosti SR podľa § 52 ods. 2 Zákona o ústavnom súde,\npretože nie je to v rozpore s verejným záujmom, nakoľko okresný súd by od 01. 04. 2012\nviedla podpredsedníčka okresného súdu a okrem toho by sa predišlo vzniku nenapraviteľnej\nujmy faktickým výkonom funkcie predsedu okresného súdu vydaním rôznych rozhodnutí“.\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„konaním výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného\nsúdu Galanta uskutočneného dňa 30. 01. 2012 a rozhodnutím ministerky spravodlivosti\no vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu súdu boli porušené základné práva JUDr. E. F. na\nzákonný a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a na prístup k voleným a\niným verejným funkciám podľa článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 2 a článkom 1\nods. 1 Ústavy SR.\nRozhodnutie ministerky spravodlivosti SR o vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu\nOkresného súdu Galanta dňom 01. 04. 2012 Ústavný súd SR zrušuje a prikazuje ministerke\n\n4\n\nspravodlivosti obnoviť stav vo voľbe kandidáta na funkciu predsedu Okresného súdu\nGalanta a v zmysle § 37 ods. 5 Zákona o súdoch vyhlásiť nové výberové konanie.“\nSťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaním doručeným ústavnému súdu\n12. marca 2012, v ktorom uviedla ďalšie skutočnosti týkajúce sa výberového konania:\n«1. Sťažovateľka sa dňa 27. 1. 2012 ospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní\nz dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a už pri tomto ospravedlnení namietala\nporušenie zákona č. 47/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ s poukazom na\nust. § 27a ods. 1 písm. b/, v zmysle ktorého hodnotenie sudcu sa uskutočňuje v súvislosti\ns výberovým konaním.\n2. V zmysle § 27b ods. 1 písm. a/ zákona hodnotenie sudcu vykonáva predseda\ngrémia. Pri hodnotení sudcu sa vychádza zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne\ndovolacích senátov, z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu\na zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky /§ 27c písm. b/, c/, f/\nzákona/.\nPodľa § 27e ods. 4 Zákona sudca je oprávnený žiadosť o doplnenie alebo spresnenie\nhodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o jeho doplnenie alebo\nspresnenie doplnenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu konečné.\n3. V danom prípade predseda grémia sťažovateľke do uskutočnenia výberového\nkonania /30. 1. 2012/ nedoručil hodnotenie, to znamená, že sťažovateľke bolo odopreté\nprávo oboznámiť sa s hodnotením a prípadne žiadať o doplnenie alebo spresnenie\nhodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Okrem toho do výberového konania sa\nprihlásil JUDr. Ľ. S., v ktorom prípade predseda grémia ho mal hodnotiť aj z vyjadrenia\npredsedu súdu /§ 27c písm. c/ Zákona/, pričom do dňa uskutočnenia výberového konania\npredseda grémia sťažovateľku ako predsedníčku súdu nevyzval na vyjadrenie, takže\nhodnotenie sudcu JUDr. Ľ. S. nie je vyhotovené v súlade so zákonom.\n4. Nakoniec sťažovateľka namietala aj obsadenie výberovej komisie konkrétne JUDr.\nR. J. ako člena, ktorý bol zvolený sudcovskou radou pri Okresnom súde Galanta, z dôvodu,\nže tento nebol zvolený v súlade so zákonom. Za kandidátov do výberovej komisie boli\n\n5\n\nnavrhnutí JUDr. R. J., JUDr. M. S. a JUDr. M. H. JUDr. M. H. na zasadnutí sudcovskej\nrady nevyjadril súhlas s kandidatúrou na člena do výberovej komisie z dôvodu, že\nmomentálne je na stáži na Krajskom súde v Trnave a preto jeho členstvo by bolo\nneobjektívne. JUDr. R. J. a JUDr. M. S. s kandidatúrou súhlasili. Sudcovská rada, ktorá\nzasadala dňa 8. 12. 2011 mala okrem iného v programe aj zvolenie člena do výberovej\nkomisie na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta. Predsedníčka sudcovskej rady\nJUDr. Ľ. B. dala hlasovať o návrhu, aby za člena do výberovej komisie na funkciu predsedu\nOkresného súdu Galanta bol zvolený JUDr. R. J. Priebeh schvaľovania JUDr. R. J. za\nčlena do výberovej komisie nebol totožný s programom /zvolenie člena výberovej komisie\npričom členovia sudcovskej rady hlasovali za zvolenie JUDr. R. J. do výberovej komisie/,\npretože v danom prípade boli dvaja kandidáti a predsedníčka sudcovskej rady mala dať\nosobitne hlasovať o každom kandidátovi na člena do výberovej komisie zvlášť, čo sa v\ndanom prípade nestalo.\n5. Zo zápisnice z výberového konania na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta\nsa sťažovateľka dozvedela, že „pokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči\nprocesu hodnotenia týmito sa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že\nJUDr. E. F. sa výberového konania nezúčastnila a jej hodnotenie výberová komisia\nnezohľadňovala“. V tomto kontexte je zarážajúce a zo zápisnice nie je zrejmé, prečo sa\nvýberová komisia nezaoberala v súlade so zákonom s hodnotením JUDr. Ľ. S., ktoré je\nnezákonné, pretože v hodnotení absentuje vyjadrenie predsedu súdu o činnosti hodnoteného\nsudcu.\n6. Na základe týchto skutočností je sťažovateľka toho názoru, že výberová komisia\nnemala dňa 30. 1. 2012 umožniť uskutočnenie výberového konania a Ministerka\nspravodlivosti SR na základe tejto skutočnosti mala postupovať v zmysle § 37 ods. 4 Zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlásiť nové\nvýberové konanie.»\nÚstavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľky vyžiadal\nvyjadrenie ministerky, ktorá k sťažnosti uviedla:\n«Vyjadrenie k formálnym náležitostiam ústavnej sťažnosti a jej doplnenia\n\n6\n\nZ ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že porušovateľom ústavou\ngarantovaných práv je ministerka spravodlivosti SR, avšak ústavná sťažnosť smeruje proti\nporušovaniu základného práva čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a to konaním\nvýberovej komisie pri výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta\nzo dňa 30. 01. 2012. Uvedenému nasvedčuje aj petit návrhu, kde sa poukazuje na\n„porušovateľov“ základného práva. Z tohto pohľadu sa ústavná sťažnosť javí byť\nzmätočná, nakoľko z nej nie je jednoznačne zrejmé, kto má byť porušovateľom základného\npráva sťažovateľky.\nVyjadrenie k porušeniu či. 30 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s námietkou uskutočnenia\nvýberového konania\nSťažovateľka namieta, že výberové konanie na predsedu Okresného súdu Galanta sa\ndňa 30. 01. 2012 uskutočnilo napriek jej preukázanej práceneschopnosti a na základe jeho\nvýsledkov ministerka spravodlivosti vymenovala predsedu súdu. Ďalej poukazuje na možnú\nzaujatosť jedného člena výberovej komisie k úspešnému uchádzačovi. Tieto skutkové\nokolnosti mali podľa jej názoru viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojitosti\ns čl. 12 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.\nZ doplnenia sťažnosti vyplývajú aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré podľa\nsťažovateľky odôvodňujú petit sťažnosti. Poukazuje na nesprávny postup pri hodnotení\nuchádzačov podľa zákonnej úpravy hodnotenia sudcov a pri ustanovení jedného člena\nvýberovej komisie sudcovskou radou príslušného súdu. Z týchto skutočností odvodzuje\nrovnaký záver ohľadom poníženia svojich ústavných práv ako v prípade pôvodnej sťažnosti.\nZ hľadiska posudzovania porušenia čl. 30 ods. 4 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 1\nods. 1 Ústavy SR, je potrebné vysporiadať sa primárne s otázkou „nepripustenia“ do\nvýberového konania. Všetky ostávajúce skutkové dôvody sťažnosti sa javia ako irelevantné,\nnakoľko závisia od reálnej účasti sťažovateľky vo výberovom konaní.\nVýberové\n\nkonanie\n\nje\n\nzaužívaným\n\na\n\nštandardným\n\nprávnym\n\ninštitútom,\n\nprostredníctvom ktorého sa obsadzuje určená funkcia (vo všeobecnosti pracovná pozícia).\nVýberové konanie je vo svojej podstate súťažou, v tomto prípade súťažou uchádzačov\no určenú funkciu. Sleduje sa ním rovnaký cieľ ako verejnou súťažou - vybrať na základe\nvopred určených kritérií jednu z viacerých možností; v prípade výberového konania\nnajlepšieho uchádzača, v prípade verejnej súťaže najlepšiu ponuku. Analyzujúc platný\n\n7\n\nprávny poriadok možno konštatovať, že niet takej právnej úpravy, ktorá by výslovne riešila\nneuskutočnenie výberového konania z dôvodu napr. práceneschopnosti alebo z dôvodu\nnáhody, ktorá sa prihodí uchádzačovi.\nPrávna úprava výberových konaní na funkciu predsedu súdu nerieši otázku neúčasti\nuchádzača vo výberovom konaní z dôvodov objektívnej alebo subjektívnej povahy na strane\ntohto uchádzača - rovnako ako ju nerieši žiadna iná právna úprava výberového konania na\nobsadenie verejnej funkcie. Účasť sudcu vo výberovom konaní na funkciu predsedu súdu je\npodľa platnej právnej úpravy na zodpovednosti tohto sudcu, pričom je namieste hovoriť\no objektívnej zodpovednosti na strane uchádzača, ktorá zahŕňa aj prípadnú pracovnú\nneschopnosť, ktorá je dôvodom neúčasti vo výberovom konaní. Tento koncept je logický\na správny. V opačnom prípade sa vytvára možnosť zmariť účel výberového konania, ktorým\nje v tomto prípade obsadenie funkcie predsedu súdu, a to bez ohľadu na to, či k tomu\nuchádzačov vedú objektívne dôvody alebo rýdzo špekulatívne dôvody.\nZastávam názor, že podstata výberového konania vylučuje možnosť, aby toto bolo\nnegované práceneschopnosťou niektorého uchádzača (ad absurdum všetkých uchádzačov).\nUvedené platí pre každé výberové konanie bez ohľadu na to, či sa ho zúčastňuje jeden,\ndvaja, prípadne niekoľko desiatok uchádzačov. Je nepochybné, že žiadna právna úprava\nnezaväzuje ministerstvo spravodlivostí rešpektovať práceneschopnosť uchádzača, najmä\ns poukazom na skutočnosť, že pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je možné presne\nstanoviť možnosť ďalšieho postupu. Rešpektovaním práceneschopnosti jedného uchádzača\nnie je možné vylúčiť prípadné znemožnenie obsadenia funkcie predsedu súdu na dlhšie\nčasové obdobie, čo by mohlo viesť až k destabilizácii jednotlivých súdov. V prípade\nobsadzovania funkcie predsedu súdu je verejný záujem t. j. zabezpečenie obsadenia funkcie\npredsedu súdu nad oprávnením jednotlivca vykonávať predmetnú funkciu, najmä\ns poukazom na konečné rozhodnutie ministerky spravodlivosti t. j. prípadný úspech\nvo výberovom konaní nie je zárukou vymenovania do funkcie predsedu súdu. V prípade, ak\nje uchádzač úspešný vo výberovom konaní je ministerka spravodlivosti oprávnená alebo\nvymenovať úspešného uchádzača alebo vyhlásiť nové výberové konanie. Ministerka\nspravodlivosti je priamo zodpovedná za odborné a morálne schopnosti uchádzača\nvykonávať funkciu predsedu súdu v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, a aj preto\nzákon o súdoch umožňuje ministerke nielen vymenovať úspešného uchádzača, ale aj\n\n8\n\nvyhlásiť nové výberové konanie t. j. nevymenovať uchádzača v prípade pochybností\nriadneho výkonu funkcie predsedu súdu.\nVzhľadom na skutočnosť, že zákonná úprava nepripúšťa možnosť zmeny termínu\nkonania výberového konania z dôvodu práceneschopnosti uchádzača, pričom táto\nskutočnosť je vopred známa každému uchádzačovi, ktorý sa prihlási do výberového\nkonania, postupom výberovej komisie nedošlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR.\nVyjadrenie k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s ostatnými námietkami\nNapriek skutočnosti, že ostatné sťažovateľkine námietky sa javia vo svetle\npredchádzajúceho a vo vzťahu k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR ako irelevantné, resp.\nmohli by byť dôvodné výlučne v prípade, ak by sa sťažovateľka predmetného výberového\nkonania fakticky zúčastnila, uvádzam aj nasledovné.\nVo vzťahu k argumentácii, ktorou sťažovateľka poukazuje na možnú zaujatosť\njedného člena výberovej komisie z dôvodu jeho vzťahu k úspešnému uchádzačovi je\npotrebné uviesť, že aj keby bolo preukázané to, čo tvrdí sťažovateľka, tak táto skutočnosť by\nmohla (i keď nemusela), viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR len za\npredpokladu, že sťažovateľka by sa zúčastnila výberového konania.\nK námietke sťažovateľky, ktorou poukazuje na to, že jej nebolo „doručené“\nhodnotenie vykonané predsedom grémia Okresného súdu Galanta považujem za potrebné\nuviesť, že tento tvrdený nedostatok v postupe hodnotiteľa nemôže za daných okolností\nporušiť právo podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Sťažovateľka sa nezúčastnila výberového\nkonania, preto nebola výberovou komisiu ani hodnotená, rovnako neboli hodnotené\npísomné podklady, z ktorých vychádza výberová komisia, kam patri aj hodnotenie sudcu. Je\ntaktiež dôležité poukázať na to, že hodnotenie sudcu nie je jediným podkladom pre\nrozhodovanie výberovej komisie. Výberové konanie v tomto prípade pozostáva z ústneho\npohovoru s uchádzačom, pričom v rámci tohto pohovoru má uchádzač nepochybne možnosť\nvyjadriť sa k svojmu hodnoteniu - túto možnosť má vždy, bez ohľadu na to, či bol alebo\nnebol dodržaný postup podľa § 27e zákona. Preto, aj keby sa sťažovateľka zúčastnila\nvýberového konania, tak nemožno jednoznačne konštatovať, že nedodržanie postupu podľa\n§ 27e zákona by mohlo viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4, keďže to či výberová\nkomisia vezme do úvahy hodnotenie sudcu, ktoré trpí vadami (obsahového alebo\nprocedurálneho charakteru) alebo nie, je na jej rozhodnutí, rovnako ako je na jej\n\n9\n\nrozhodnutí, či vezme do úvahy prípadne námietky uchádzača vznesené proti hodnoteniu\nsudcu počas ústneho pohovoru, keďže túto možnosť má uchádzač vždy.\nV súvislosti s námietkou, že sťažovateľka nebola ako vtedajšia predsedníčka súdu\nvyzvaná na vyjadrenie sa podľa § 27c písm. c) zákona, čím bolo toto hodnotenie podľa jej\ntvrdenia nezákonné je potrebné uviesť, že tento postup je v prípade výberových konaní na\nfunkciu predsedu súdu vylúčený. Podľa § 27f ods. 3 zákona „Ak je uchádzačom o funkciu\npredsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie podľa § 27c písm. c)\nzabezpečuje predseda grémia alebo predseda kolégia, ktorého je predseda alebo\npodpredseda súdu členom.“. Podstata tohto ustanovenia smeruje k vyriešeniu prípadného\nkonfliktu záujmov, ak je uchádzačom o funkciu predsedu súdu „dosluhujúci“ predseda\nsúdu. Jedným z podkladov hodnotenia sudcu na účely výberového konania na funkciu\npredsedu súdu je aj vyjadrenie predsedu súdu podľa § 27c písm. c). Účelom § 27f ods. 3 je\nzamedziť situácii, kedy predseda súdu, ktorý sa znovu uchádza o funkciu predsedu súdu,\nhodnotil svojich kolegov sudcov, ktorí sa taktiež uchádzajú o funkciu predsedu súdu. Tento\nzákonný mechanizmus zabezpečuje rovnaký prístup uchádzačov k verejnej funkcii - prístup\nk hodnoteniu uchádzačov, ktorý by umožňoval predsedovi súdu hodnotiť svojich „súperov“\nby bol práve v priamom rozpore s požiadavkou na rovnaký prístup k verejnej funkcii podľa\nčl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu je námietka sťažovateľky irelevantná.\nK problematike voľby člena výberovej komisie sudcovskou radou považujem za\npotrebné uviesť že postup sudcovskej rady zodpovedá procedurálnym pravidlám a logike\nhlasovania kolektívneho orgánu. Ak trojčlenná sudcovská rada, ktorá hlasovaním vyberá\nčlena výberovej komisie z dvoch kandidátov hlasuje o prvom kandidátovi v pomere hlasov\n2:1 je zrejmé, že hlasovať o ďalšom návrhu je bezpredmetné. Ide o analogickú situáciu ako\nv prípade § 37 ods. 1 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996\nZ. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého platí „Ak\nprijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce\nnávrhy, už sa o nich nehlasuje.“. Nemožno sa stotožniť ani s konštatovaním sťažovateľky, že\nsudcovská rada postupovala v rozpore s programom rokovania. Podľa návrhu programu\nrokovania, ktorý je v súlade s § 45 ods. 11 zverejnený na webovom sídle ministerstva\nspravodlivosti a vychádzajúc z bodu 1 zápisnice je zrejmé, že bodom programu bolo\n„Zvolenie člena výberovej komisie - na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta“.\n\n10\n\nSudcovská rada v súlade s týmto bodom schváleného programu aj člena výberovej komisie\nzvolila. Ďalej je potrebné poukázať na to, že sťažovateľka bola prítomná na rokovaní\nsudcovskej rady a mala možnosť namietať postup pri hlasovaní sudcovskej rady (§ 45 ods. 8\nprvá veta zákona o súdoch). Zo zápisnice z rokovania sudcovskej rady, ktorá je v súlade\ns § 45 ods. 11 zverejnená na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, nevyplýva, že by\nsťažovateľka postup sudcovskej rady namietala. Rovnako ho nenamietal ani dotknutý\nkandidát na člena výberovej komisie, o ktorom sa nehlasovalo. V kontexte uvedeného\npôsobí námietka sťažovateľky uvedená ako bod 4. doplnenia sťažnosti tendenčne a účelovo.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že postupom porušovateľky ako\naj výberovej komisie nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do sťažovateľkinho práva na\npristúp k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, a preto žiadam\nÚstavný súd SR, aby sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.»\nK uvedenému vyjadreniu ministerky právny zástupca sťažovateľky zaujal toto\nstanovisko:\n«1. K formálnym náležitostiam k sťažnosti\nPasívne legitimovaným je porušovateľ základného práva sťažovateľky vymedzeného\nv petite sťažnosti a môže ním byť ten zodpovedný subjekt, ktorý svojou činnosťou, ktorá sa\nvymyká z obvyklého konania výberových komisií zasiahol do princípu rovnosti účastníkov\nvýberového konania svojvoľným výkladom pri interpretácii a aplikácii dotknutých\nustanovení a potom ministerka spravodlivosti, ktorá nekriticky akceptovala výsledky takto\n„zmanipulovaného výberového konania“ a rozhodla o menovaní kandidáta, ktorý vzišiel\nz takto arbitrárneho konaného výberového konania.\nObidva zodpovedné subjekty sú svojbytnými orgánmi, ktoré sa v tej istej veci\nzúčastnili výberového procesu a menovacieho konania a je len vecou ústavného súdu, či\nuzná obidva subjekty za porušovateľa základných práv sťažovateľky. Je nepochopením\nministerky spravodlivosti posúdiť uvedené súvislosti a sťažovateľka verí, že ústavný súd\notázku pasívnej legitimácie vyrieši správne.\n2. K porušeniu článku 30 ods. 4 Ústavy\na/ sťažovateľka sa domnieva, že nadraďovať verejný záujem fungovania Okresného\nsúdu cez obsadenie funkcie jeho predsedu nad oprávnenie sťažovateľky, zúčastniť sa\n\n11\n\nvýberového konania vytvorením akejsi objektívnej zodpovednosti uchádzača je v časových\nsúvislostiach od 30. 1. 2012 do 31. 3. 2012 nepochopením namietaných základných práv\nsťažovateľky, pretože destabilizácia Okresného súdu nehrozila. Nakoľko v uvedenom\nčasovom období sa mohli uskutočniť ešte viaceré výberové konania nakoniec, ktoré sa aj\nuskutočnili. Túto skutočnosť si získala prostredníctvom webovej stránky ministerstva\nspravodlivosti. V čase neexistencie predsedu súdu existuje zákonný mechanizmus upravený\nv zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ a to\n§ 39 ods. 1 prvá veta v zmysle ktorého predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď\nfunkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností\npodpredseda súdu. Hovoriť o objektívnej zodpovednosti je výrazom svojvôle v zmysle „tak\nchcem tak to bude“, a potom to aj tak odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právna úprava\n§ 37 ods. 4 Zákona ukladá ministrovi do 30 dní od skončenia výberového konania v prípade\nnevymenovania predsedu súdu vyhlásiť spôsobom uvedeným v ods. 2 nové výberové konanie\ntak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového\nkonania. Je pravdou, že právna úprava nerieši otázku neúčasti uchádzača vo výberovom\nkonaní napr. z dôvodu práceneschopnosti. Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy\nnemožno však pripisovať na ťarchu sťažovateľkiných práv. Nezúčastnenie sťažovateľky na\nvýberovom konaní z dôvodu pracovnej neschopnosti v žiadnom prípade nevytvorila možnosť\nzmariť účel výberového konania, pretože zákon ukladá ministrovi spravodlivosti možnosť\nv prípade nevymenovania predsedu súdu vyhlásiť nové výberové konanie. Z tohto pohľadu\nnie je možné porovnávať výberové konanie na obsadenie funkcie predsedu súdu\ns výberovým konaním na obsadenie verejnej funkcie. Prijmúc stanovisko porušovateľky\no objektívnej zodpovednosti na strane uchádzača, ktorá zahŕňa aj prípadnú pracovnú\nneschopnosť by bolo v zrejmom rozpore s ustanovením § 37 ods. 4 zákona, pretože v takom\nprípade úspešným uchádzačom by bol ten, komu sa na výberové konanie podarilo dostaviť\nale aj účelom výberového konania, ktorého je overiť predpoklady a schopnosti uchádzača\na zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správy súdu. V danom prípade účel výberového\nkonania by bol zmarený v prípade jedného zúčastneného uchádzača, kde sa nedá hovoriť\no súťaži tak ako to má na mysli porušovateľka, pretože súťažiť nemôže jeden uchádzač sám\nso sebou v prípade, ak sa do výberového konania prihlásili dvaja uchádzači.\n\n12\n\nSťažovateľke neúčasťou vo výberovom konaní nešlo o špekulatívne dôvody, ale\no objektívne náhle ochorenie /akútna pankreatitída/ z ktorého dôvodu bola dňa 26. 1. 2012\nhospitalizovaná v nemocnici v D. s tým, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti\nzaslala porušovateľke s uvedením, že na účasti vo výberovom konaní trvá a akonáhle bude\npráceschopná túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi. Sťažovateľka dokonca v\npredmetný deň telefonovala s pracovníčkou ministerstva spravodlivosti Mgr. A. H.,\nriaditeľkou odboru rozvoja rezervných ľudských zdrojov, ktorej osobne povedala, že\npravdepodobná práceneschopnosť bude trvať jeden mesiac. V prípade že by sa výberové\nkonanie uskutočnilo skôr, výberového konania sa zúčastní. Porušovateľka by mohla hovoriť\no špekulatívnych dôvodoch v prípade nedostavenia sa sťažovateľky na eventuálnom druhom\nvýberovom konaní.\nV zmysle zákona č. 467/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony § 27a ods. 1 písm. b/ hodnotenie\nsudcu sa uskutočňuje v súvislosti s výberovým konaním. Sudca je oprávnený žiadať\no doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia /§ 27e ods. 4/.\nPredseda grémia sťažovateľke do uskutočnenia výberového konania nedoručil hodnotenie.\nSťažovateľka vo svojom vyjadrení uznala, že výberová komisia vychádza pri svojom\nhodnotení aj z hodnotenia sudcu. Sťažovateľka v tomto smere namieta postup výberovej\nkomisie, ktorá pre neúplný hodnotiaci proces podľa jej názoru nemala výberové konanie\nvôbec uskutočniť v predmetný deň.\nb/ Je pravdou, že ministerka spravodlivosti je zodpovedná za výber odborne, morálne\na ľudsky zdatného kandidáta na výkon funkcie predsedu okresného súdu avšak v danom\nprípade sa vôbec tak nestalo, pretože vybrala kandidáta voči ktorému sa vedie disciplinárne\n/trestné/ konanie za falšovanie verejnej listiny a to zápisnice o pojednávaní hoci v inom\nprípade u bývalého predsedu okresného súdu JUDr. C. už len sama osebe skutočnosť, že sa\nvoči nemu viedlo trestné konanie, ktoré neskončilo odsúdením ale zastavením trestného\nstíhania, pretože skutok sa nestal /viď odvolávací dekrét, ktorý pripájam/ stačilo pre\nodvolanie menovaného z funkcie predsedu okresného súdu. V tomto kontexte sťažovateľka\ndáva do pozornosti závery benátskej komisie, ktorá odporúča, že požiadavky na znalosti,\nschopnosti a etické štandardy by mali byť u predsedov súdov uplatňované ešte vo vyššej\n\n13\n\nmiere, keďže ich povinnosťou je dohliadať na dodržiavanie etického kódexu a povinnosti\nustanovených právnymi predpismi. U predsedov súdov nemôže byť ani tieň podozrenia\nalebo pochybnosti z nedodržiavania zákona etického kódexu alebo z páchania trestnej\nčinnosti.\nc/ Zaujatosť jedného člena výberovej komisie sa nemôže posudzovať izolovane len\nvoči sťažovateľke, ale objektívne aj voči druhému uchádzačovi - JUDr. Ľ. S., ku ktorému\nmal tento člen nadštandardne pozitívne vzťahy. Neúčasť sťažovateľky na výberovom konaní\nbola z tohto pohľadu bezvýznamná.\nd/ Nakoniec aj postup Sudcovskej rady pri Okresnom súde Galanta pri výbere\nkandidáta za člena do výberovej komisie bol tendenčný a účelový.\n3. Sťažovateľka zotrváva na stanovisku, že vo vzťahu k jej osobe došlo k úmyselnému\nporušeniu demokratických zásad a princípov posudzovaní pravidiel pri uchádzaní sa\no funkciu predsedníčky okresného súdu, účelovým a tendenčným konaním pasívne\nlegitimovaným subjektov, svojvoľnou či zjavne nespravodlivou interpretáciu a aplikáciou\ndotknutých zákonných ustanovení, z ktorého dôvodu sťažovateľka je oprávnená sa\ndovolávať základných práv podľa článku 30 ods. 4 Ústavy a čl. 25 písm. c/ MPOPP, či\nčlánku 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 21 Všeobecnej deklarácie\nľudských práv na rovnané podmienky prístupu k verejnej funkcie a teda dovolávať sa aj\ntoho, aby nebola na tomto ústavnom práve diskriminovaná tak ako sa to v danej veci udialo.\nZ týchto dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby sa jej ústavnej sťažnosti meritórne\nvyhovelo.\nSúčasne žiadame, aby porušovateľka základného práva bola zaviazaná zaplatiť\nsťažovateľke z titulu trov konania sumu 404,37 € /3 úkony právnej pomoci po 127,16 € + 3\nx 7,63 režijný paušál = 404,37 €/ do rúk advokáta JUDr. J. F. v lehote dvoch mesiacov.»\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n14\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom všeobecné aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli\nbyť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným\npostupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby\ntento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú\nmožnosť reálne nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nIII. ÚS 342/08).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n\n15\n\nV tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľky z hľadiska označenia\nnamietaného porušenia jej základných práv nie je formulovaná jednoznačne. Právny\nzástupca sťažovateľky vo vyjadrení z 26. júna 2012 namieta aj porušenie práv podľa čl. 25\npísm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 21 Všeobecnej\ndeklarácie ľudských práv a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktoré sa však\nnepremietlo do petitu, o ktorom by mal ústavný súd rozhodovať. Vzhľadom na viazanosť\npetitom ústavný súd považoval namietané porušenie týchto práv len za súčasť argumentácie\nsťažovateľky. Pokiaľ ide o právny názor právneho zástupcu sťažovateľky uvedený taktiež\nv jeho vyjadrení z 26. júna 2012, že „nie je možné porovnávať výberové konanie na\nobsadenie predsedu súdu s výberovým konaním na obsadenie verejnej funkcie“, ústavný súd\nkonštatuje, že ak by si tento právny názor osvojil, potom by časť sťažnosti týkajúca sa\nnamietaného porušenia základného práva sťažovateľky garantovaného v čl. 30 ods. 4 ústavy\nbola z hľadiska jej preskúmania bez právneho významu.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n\n16\n\nÚstavný súd v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde posúdil sťažnosť\nsťažovateľky v rozsahu vymedzenom v návrhu na rozhodnutie (petite) a preskúmal\nnamietané porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy\n1. rozhodnutím ministerky a\n2. postupom výberovej komisie.\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky rozhodnutím\nministerky\nSťažovateľka v prvom rade žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej\nzákladných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a porušení\nčl. 1 ods. 1 ústavy rozhodnutím ministerky.\nPodstata argumentácie sťažovateľky v tejto časti sťažnosti je založená na námietke,\nže výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu sa uskutočnilo napriek tomu, že\nsťažovateľka sa ako jedna z dvoch uchádzačov na túto funkciu výberového konania\nnezúčastnila z dôvodu svojej práceneschopnosti, pričom svoju neúčasť ospravedlnila\na svoju práceneschopnosť riadne preukázala s tým, že uviedla, že akonáhle bude\npráceschopná sa na výberovom konaní zúčastní. Ministerka napriek uvedenému toto\noznámenie sťažovateľky „nerešpektovala“ (neuznala) a po uskutočnení výberového konania\nv určenom termíne za predsedu okresného súdu vymenovala uchádzača, ktorý sa na\nvýberovom konaní zúčastnil.\nMedzi volené a iné verejné funkcie, ku ktorým majú občania prístup za rovnakých\npodmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, patrí aj funkcia predsedu okresného súdu. Obsahom\nzákladného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je prístup k takejto funkcii a možnosť\nnediskriminačného uchádzania sa o takúto funkciu. Článok 30 ods. 4 ústavy nezaručuje\nprávo stať sa predsedom okresného súdu, právo túto verejnú funkciu dostať, ale iba právo\nna prístup k nej, t. j. právo uchádzať sa o túto verejnú funkciu za rovnakých podmienok, aké\nmajú vytvorené iní uchádzači.\n\n17\n\nEsenciálnym predpokladom uplatnenia základného práva podľa čl. 30 ods. 4\nv spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok je\nvznik možnosti obsadiť túto verejnú funkciu, t. j. v danom prípade existencia „voľného\nmiesta“ funkcie predsedu okresného súdu v spojení s vyhlásením výberového konania na\ntúto funkciu. Až proces prihlasovania sa do takého konania a uchádzania sa o také miesto\nmožno považovať za relevantný z hľadiska uplatňovania základného práva uchádzača o také\nmiesto na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok. Až od tohto okamihu možno\nuvažovať aj o možnosti porušenia tohto základného práva rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci.\nVo všeobecnosti platí a z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľné, že prístup\nk verejnej funkcii vo verejnom sektore sa realizuje po etapách, spravidla formou\nvýberového\n\nkonania,\n\nktorého\n\nvýsledok\n\nsa\n\ndosiahne\n\npostupným\n\nrozhodovaním\n\na vylučovaním jednotlivých uchádzačov o verejnú funkciu v súlade s príslušnou právnou\núpravou. Výberové konanie nie je ničím výnimočným v systéme obsadzovania verejných\nfunkcií v orgánoch verejnej moci (najmä štátnych orgánov), pričom pravidlá realizácie\nvýberových konaní ustanovujú osobitné právne predpisy.\nVýberové konania pre obsadenie verejných funkcií majú vo všeobecnosti spoločné\nto, že\n- sú verejne vyhlasované tak, že okrem určenia termínu uskutočnenia výberového\nkonania sa zverejňujú aj podmienky, ktoré musí uchádzač na príslušnú verejnú funkciu\nspĺňať,\n- sú určené pre individuálne neurčitý okruh potenciálnych uchádzačov,\n- predpokladom účasti na výberovom konaní je splnenie predpokladov a požiadaviek\nuchádzačov ustanovených v príslušnom právnom predpise,\n- uchádzači sa musia nielen prihlásiť, ale aj výberového konania v určenom termíne\nzúčastniť (prípadná neúčasť uchádzača na verejnú funkciu na výberovom konaní sa\nv príslušných právnych predpisoch upravujúcich výberové konanie nerieši, t. j.\nneustanovuje sa povinnosť uskutočnenia „náhradného“ alebo „doplňujúceho“ výberového\n\n18\n\nkonania pre tých uchádzačov, ktorí sa síce do výberového konania prihlásili, zákonom\nustanovené predpoklady a ďalšie požiadavky na výkon verejnej funkcie splnili, avšak sa\nvýberového konania nezúčastnili).\nVýberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu upravuje zákon č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).\nPodľa § 36 zákona č. 757/2004 Z. z. predsedu súdu okrem predsedu najvyššieho súdu\nvymenúva zo sudcov na základe výsledkov výberového konania minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „minister“) na tri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná\nza predsedu súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie na funkciu predsedu\nsúdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.\nPodľa § 37 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie sa vyhlasuje verejne na\nwebovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),\nv periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne\nprístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej\nrepublike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať\no výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr a) 90\ndní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu, b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie\npredsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1.\nPodľa § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. uchádzať sa o funkciu predsedu súdu\nmôže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len\n„uchádzač“).\nPodľa § 37 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. účelom výberového konania je overiť\npredpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto\na podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové\nkonanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia\nvýberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2\nnové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia\npredchádzajúceho výberového konania.\n\n19\n\nPodľa § 37 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. ak úspešný uchádzač po oznámení\nvýsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne\nvymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu\nsúdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným\nv odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia\npredchádzajúceho výberového konania.\nPodľa § 37 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. ministerstvo zverejní na svojom\nwebovom sídle aspoň 30 dní pred výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do\nvýberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Do 20 dní od\nzverejnenia žiadostí podľa prvej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči\nuchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Ministerstvo\nna svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam\nčlenov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.\nPodľa § 37 ods. 12 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie je verejné, okrem\nhlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne\nzabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti\nna výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem,\nje ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím\nna rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.\nÚlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či vzhľadom na ospravedlnenie neúčasti\nsťažovateľky na výberovom konaní, ktorá vo svojom ospravedlnení z 27. januára 2012\nadresovanom ministerke výslovne uviedla, že „v každom prípade však trvám na účasti na\nvýberovom konaní na obsadenie funkcie predsedu súdu Okresného súdu Galanta“,\na vzhľadom na to, že do výberového konania sa okrem sťažovateľky prihlásil len jeden\nďalší kandidát a že toto sa napriek uvedenému uskutočnilo v nariadenom termíne\n30. januára 2012, mohlo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd v tejto súvislosti uvádza, že platná právna úprava nezaväzuje ministra\nzmeniť (zrušiť) termín výberového konania na predsedu súdu z dôvodu preukázanej\n\n20\n\npráceneschopnosti niektorého z riadne prihlásených uchádzačov o túto verejnú funkciu, a to\nani z iného zákonom ustanoveného dôvodu. Zároveň však konštatuje, že ministrovi nič\nnebráni v tom, aby termín už vyhláseného výberového konania zrušil alebo zmenil, ak na to\nexistujú relevantné dôvody. K zmene alebo zrušeniu termínu už vyhláseného výberového\nkonania môže dôjsť napr. vtedy, ak sa do výberového konania nikto neprihlási, alebo sa do\nvýberového konania prihlásia uchádzači, ktorí zjavne nespĺňajú zákonom ustanovené\npodmienky na vymenovanie do tejto funkcie (napr. z dôvodu uvedeného v § 36 zákona\nč. 757/2004 Z. z. alebo z dôvodu, že uchádzači nepredložili ani po predchádzajúcej výzve\nministerstva požadované doklady v zmysle príslušných právnych predpisov, a pod.).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy (je legitímne) aj zrušenie či zmena\ntermínu výberového konania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého či všetkých\nuchádzačov o funkciu predsedu súdu, ktorá sa má v dotknutom výberovom konaní obsadiť.\nZ hľadiska argumentácie sťažovateľky je ale potrebné zaujať stanovisko k tomu, či dočasná\npráceneschopnosť niektorého z riadne prihlásených uchádzačov zakladá z hľadiska\nrešpektovania základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy aj povinnosť\nministerky (ministerstva) rešpektovať žiadosť uchádzača o zmenu či zrušenie termínu\nvýberového konania, ako to v podstate tvrdí sťažovateľka.\nÚstavný súd pripúšťa, že v okolnostiach posudzovanej veci ide o konflikt medzi\nverejným záujmom spočívajúcim v potrebe obsadiť čo najskôr (v primeranom čase) funkciu\npredsedu príslušného všeobecného súdu a zabezpečením ochrany základného práva na\nprístup k verejnej funkcii (v danom prípade predsedu okresného súdu) za rovnakých\npodmienok garantovaného čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy. Tento konflikt je obdobne ako\nkonflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (porovnaj napr. nález vo veci\nPL. ÚS 22/06) potrebné riešiť na základe zásady spravodlivej rovnováhy.\nS požiadavkou zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom obsadiť\nčo najskôr funkciu predsedu súdu a základným právom uchádzačov na prístup k tejto\nverejnej funkcii za rovnakých podmienok nepochybne úzko súvisí aj požiadavka uvážlivého\na transparentného uplatňovania oprávnenia ministra zrušiť, resp. zmeniť (časovo posunúť)\n\n21\n\ntermín uskutočnenia už vyhláseného výberového konania, ktorého prípadné využitie ide\nnepochybne na úkor verejného záujmu obsadiť čo najskôr funkciu predsedu súdu.\nSťažovateľka k sťažnosti ako dôkaz predkladá zápisnicu z výberového konania na\nfunkciu predsedu okresného súdu z 30. januára 2012 podpísanú všetkými štyrmi členmi\nvýberovej komisie, ktorí sa na výberovom konaní aj osobne zúčastnili, v ktorej sa uvádza:\n„Výberová komisia v tomto smere poukazuje na 37 ods. 1 zákona o súdoch výberové\nkonanie na funkciu predsedu súdu vyhlasuje minister a podľa § 37 ods. 12 druhá veta\ncitovaného zákona výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje\nministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky\nč. 475/2011 Z. z. kompetencie výberové konanie zrušiť, odročiť resp. presunúť na iný termín\na pod.\nNaopak z ustanovenia § 37 ods. 5 prvá veta zákona o súdoch vyplýva povinnosť pre\nvýberovú komisiu uskutočniť výberové konanie bez ohľadu na počet uchádzačov. Výberová\nkomisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa ustanovenia § 37 ods. 8 citovaného\nzákona, ak účastníci výberového konania nespĺňajú predpoklady podľa ustanovenia § 37\nods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát výberové konanie sa uskutočniť musí.\nIný gramatický, logický, ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul účelu\nvýberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon\nsúdnictva. Z praxe výberovej komisie, ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že\nby sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého\nz uchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových\nkonaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali, z dôvodu\nrôznych špekulačných záujmov.\nV konečnom dôsledku výberová komisia prišla k záveru, že konečné vymenovanie\nprípadného úspešného uchádzača je v rukách ministerky spravodlivosti, ktorá podľa\nustanovenia § 37 ods. 4, tretia veta, citovaného zákona nemusí v lehote do 30 dní od\nskončenia výberového konania úspešného kandidáta vymenovať a môže vyhlásiť nové\nvýberové konanie. Tu zákon umožňuje ministrovi zohľadniť všetky okolnosti a špecifiká\nkonkrétneho výberového konania, vrátane práceneschopnosti niektorého z uchádzačov.\n\n22\n\nPokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči procesu hodnotenia, týmito\nsa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. E. F. sa výberového\nkonania nezúčastnila a jej hodnotenie výberová komisia nezohľadňovala.\nNásledne výberová komisia, po vyhodnotení predložených dokladov skonštatovala, že\nJUDr. Ľ. S. spĺňa podmienky pre účasť vo výberovom konaní.“\nAj keď sťažovateľka vo svojom vyjadrení tvrdí, že v prípade jej neúčasti na\nvýberovom konaní nešlo o neúčasť zo špekulatívnych dôvodov, podľa názoru ústavného\nsúdu vo všeobecnosti nemožno vylúčiť účelové správanie uchádzačov o funkciu predsedu\nsúdu smerujúce k znefunkčneniu už vyhláseného výberového konania, a to aj\nzo špekulačných dôvodov [nepochybne k takýmto dôvodom (žiaľ) možno zaradiť napr. aj\npredpokladanú zmenu v osobe ministra (napr. v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými\nvoľbami a na ne nadväzujúcim kreovaním novej vlády), ktorý v konečnom dôsledku\nrozhoduje o vymenovaní úspešného uchádzača do funkcie predsedu súdu, alebo tiež s tým\nsúvisiace zmeny v databáze kandidátov na členov výberových konaní a pod.], ktoré\nv konečnom dôsledku môže viesť aj k dlhodobému neobsadeniu funkcie predsedu\npríslušného súdu. Zároveň treba poznamenať, že ak by ministerstvo v konkrétnom\n(jednotlivom) prípade pristúpilo k zrušeniu či zmene termínu už vyhláseného výberového\nkonania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu\nsúdu, muselo by v záujme transparentnosti svojho postupu, ktorá vylučuje svojvôľu,\nrovnako postupovať v každom ďalšom prípade. Takýto postup by v konečnom dôsledku\nviedol (mohol viesť) k narušeniu spravodlivej rovnováhy medzi verejným záujmom obsadiť\nčo najskôr funkciu predsedu súdu a ústavou garantovaným právom na prístup k tejto funkcii\nza rovnakých podmienok, a to celkom zjavne na úkor legitímneho verejného záujmu\nobsadiť v primeranom čase uvoľnenú funkciu predsedu súdu, pričom presadzovanie tohto\nverejného záujmu patrí nepochybne k dôležitým úlohám ministerstva a ministra.\nNa základe uvedeného ústavný súd považuje doterajšiu prax ministerstva, v zmysle\nktorej sa dočasná práceneschopnosť niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu súdu\nnepovažuje za dôvod na zrušenie, resp. zmenu termínu už vyhláseného výberového konania,\nz ústavného hľadiska za akceptovateľnú. Ústavný súd preto zastáva názor, že\n\n23\n\nak v posudzovanom prípade ministerka nezrušila a ani nezmenila termín vyhláseného\nvýberového konania na funkciu predsedu okresného súdu napriek ospravedlneniu neúčasti\nsťažovateľky na ňom a jej oznámení, že sa na tomto výberovom konaní chce zúčastniť, čím\nju de facto „nepripustila“ do tohto výberového konania, tak takýto jej postup nezakladá\ndôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a porušenia čl. 1 ods. 1 ústavy.\nBez potreby bližšie sa zaoberať a hodnotiť úvahy ministerky o objektívnej\nzodpovednosti uchádzača na funkciu týkajúcu sa jeho osobnej účasti na výberovom konaní\nobsiahnuté v jej vyjadrení k sťažnosti ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva,\nže v prípade, ak by sa ústavný súd stotožnil s právnym názorom sťažovateľky, podľa\nktorého riadne preukázaná dočasná práceneschopnosť uchádzača o funkciu predsedu súdu\nzakladá z hľadiska rešpektovania základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy\nprávny nárok na zrušenie, resp. zmenu termínu výberového konania, tak by tento právny\nnázor bolo potrebné z hľadiska rešpektovania princípu právnej istoty vyvoditeľného z čl. 1\nods. 1 ústavy primerane vzťahovať aj na všetky ďalšie postupy príslušných orgánov verejnej\nmoci pri obsadzovaní všetkých ďalších verejných funkcií, čo by podľa názoru ústavného\nsúdu mohlo viesť v konečnom dôsledku k neprimeranému zásahu do verejného záujmu\nzabezpečiť v primeranom čase obsadenie týchto verejných funkcií, a tým aj k závažnému\nzásahu do riadneho fungovania verejnej moci.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi rozhodnutím\nministerky a obsahom základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12\nods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala po\nprípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie možnosť vysloviť ich porušenie, a preto\nústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky postupom\nvýberovej komisie a ministerky z dôvodu nepreskúmania námietky sťažovateľky\no zaujatosti člena výberovej komisie\n\n24\n\nSťažovateľka namieta porušenie označených základných práv aj z toho dôvodu, že\npodľa jej názoru výberová komisia porušila zákon tým, že jej nebolo doručené jej\nhodnotenie ako sudkyne vypracované v súlade § 27b ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000\nZ. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) a nebolo jej umožnené v súlade s § 27e\nods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. sa s týmto hodnotením oboznámiť, prípadne žiadať o jeho\ndoplnenie alebo spresnenie do 15 dní od jeho doručenia. Namieta aj obsadenie výberovej\nkomisie z toho dôvodu, že jeden z jej členov nebol podľa jej názoru zvolený sudcovskou\nradou pri okresnom súde v súlade so zákonom.\nPráva, postavenie a úlohy (oprávnenia) výberovej komisie upravuje zákon\nč. 757/2004 Z. z.\nPodľa § 37 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie uskutočňuje päťčlenná\nvýberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na\nčlenov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen\nbol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných\nministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu,\nna ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na\nčlenov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva\naspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady\na ministerstva.\nPodľa § 37 ods. 6 zákona č. 757/2004 Z. z. za kandidáta na člena výberovej komisie\nmožno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na\nnestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača\npodľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo\nvykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného\nsudcovskou radou.\nPodľa § 37 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. členovia výberovej komisie volia\nspomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa\n\n25\n\nna hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala\nnadpolovičná väčšina všetkých jej členov.\nPodľa § 37 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. ak výberová komisia na základe\nvýsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože\nžiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom\nuvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa\nskončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.\nPodľa § 37 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. výberová komisia môže požadovať\nvyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada.\nPodľa § 37 ods. 11 zákona č. 757/2004 Z. z. uchádzač je povinný spolu so žiadosťou\no zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam\njemu blízkych osôb, ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko.\nVyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.\nPodľa § 37 ods. 13 zákona č. 757/2004 Z. z. predseda výberovej komisie je povinný\nzabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle\nministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.\nZ uvedených ustanovení vyplýva, že výberová komisia nemá oprávnenie riešiť\nabsenciu prihlásených uchádzačov na výberovom konaní a jej dôsledky.\nPokiaľ ide o obsadenie výberovej komisie členov nominovaným sudcovskou radou\nokresného súdu, zo zápisnice sudcovskej rady, do príslušnosti ktorej patrí ustanovenie\nvýberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu, ktorá sa konala 8. decembra 2011\n(a je súčasťou spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti), vyplýva, že jedným z bodov\nprogramu bolo zvolenie člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu.\nZo zápisnice ďalej vyplýva, že na rokovaní sudcovskej rady okresného súdu sa v súlade\ns § 45 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. zúčastnila aj sťažovateľka z titulu svojej funkcie\n(predsedníčky okresného súdu). Zo zápisnice zo zasadnutia sudcovskej rady týkajúcej sa\nbodu programu zvolenia člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu\nvyplýva postup, akým bol za člena do tejto výberovej komisie zvolený sťažovateľkou\nnamietaný člen výberovej komisie, pričom v zápisnici nie je uvedené, že sťažovateľka\nnapriek prítomnosti na zasadnutí sudcovskej rady okresného súdu svoju námietku vo vzťahu\n\n26\n\nk zvolenému členovi do výberovej komisie uplatnila a ani zvolený člen do výberovej\nkomisie neoznámil skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho zaujatosť vo vzťahu\nk prihláseným uchádzačom do výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu.\nAk by aj ústavný súd meritórne posudzoval túto časť sťažnosti uchádzačky, musel by túto\nskutočnosť zobrať do úvahy a z ústavnoprávneho hľadiska ju vyhodnotiť.\nVo vzťahu k sťažovateľkou namietanému hodnoteniu prihlásených sudcov, ktoré\npodľa nej nebolo v súlade s § 27c písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. (aj keď vzhľadom na\nabsenciu sťažovateľky vo výberovom konaní je táto jej námietka z ústavnoprávneho\nhľadiska bezpredmetná), ústavný súd uvádza, že hodnotenie na funkciu predsedu okresného\nsúdu sa zabezpečuje podľa § 27f ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého ak je\nuchádzačom o funkciu predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie\npodľa § 27c písm. c) zabezpečuje predseda grémia alebo predseda kolégia, ktorého je\npredseda alebo podpredseda súdu členom.\nBez ohľadu na už uvedené ústavný súd zastáva názor, že všetkým ďalším námietkam\nsťažovateľky by z hľadiska ňou namietaného porušenia jej základných práv bolo možné\npriznať právnu relevanciu len v prípade, ak by sa na výberovom konaní na funkciu predsedu\nokresného súdu aj reálne zúčastnila. Vzhľadom na to, že sa sťažovateľka na výberovom\nkonaní nezúčastnila, pričom namieta postup výberovej komisie v súvislosti s výberovým\nkonaním, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi sťažovateľkou namietaným porušením jej základných práv a postupom výberovej\nkomisie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. augusta 2012\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}