{"guid": "ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2012 z 14. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 620/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2012-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 620/2012-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra\n2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., B., zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\nMgr. P. Ď., ktorou namieta porušenie slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Rady pre vysielanie a retransmisiu v konaní vedenom\npod sp. zn. 128-PLO/O-1240/2011 a jej rozhodnutím č. RP/27/2011 zo 7. júna 2011\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Sž/18/2011 a jeho rozsudkom z 29. marca 2012, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2012\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a\nadvokáta Mgr. P. Ď., ktorou namieta porušenie slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Rady pre vysielanie a\nretransmisiu (ďalej len „Rada“) v konaní vedenom pod sp. zn. 128-PLO/O-1240/2011 a jej\nrozhodnutím č. RP/27/2011 zo 7. júna 2011 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sž/18/2011 a jeho\nrozsudkom z 29. marca 2012.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza:\n„Dňa 13. 12. 2010 o cca 22:12 hod. sťažovateľka, ako vysielateľ programovej služby\nTV, odvysielala program N...\nDňa 17. 12. 2010, Rada... doručila sťažovateľke výzvu na doloženie záznamu\nz vysielania Programu. Sťažovateľka RVR záznam z vysielania Programu nedoručila, za čo\njej rozhodnutím RVR, sp. zn.: RP/24/2011, uložila pokutu vo výške 2.500,- EUR.\n... Dňa 16. 03. 2011, RVR doručila sťažovateľke oznámenie o začatí správneho\nkonania, v ktorom na strane č. 2 inter alia uviedla, že podkladom pre rozhodnutie sú (i)\nzáznam z vysielania Programu a (ii) prepis/popis skutkového stavu.\n... Dňa 07. 06. 2011 na vytýčenom ústnom pojednávaní RVR, sťažovateľka namietala\nzákonnosť získaného dôkazu - záznamu z vysielania Programu, ako podkladu pre\nrozhodnutie RVR.“\nRada v predmetnej veci rozhodnutím č. RP/27/2011 zo 7. júna 2011 rozhodla tak, že\nsťažovateľka porušila povinnosť podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) tým, že 13. decembra 2010 o cca\n22.12 h na programovej službe... odvysielala program N. (ďalej len „Program“), ktorý\nspôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti\nsúťažiaceho M. z programu F. Za uvedené porušenie povinnosti Rada uložila sťažovateľke\npokutu 5 000 € podľa § 64 ods. 1 písm. d) a § 67 ods. 5 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z.\n\n2\n\nRada vo výroku svojho rozhodnutia uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.\nuložením sankcie nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa sankcia uložila, a rozhodla, že\npodľa § 67 ods. 16 zákona č. 308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia.\nSťažovateľka podala proti rozhodnutiu Rady opravný prostriedok podľa § 250l\na nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), o ktorom rozhodol najvyšší súd\nrozsudkom sp. zn. 5 Sž/18/2011 z 29. marca 2012 tak, že rozhodnutie Rady potvrdil.\nV sťažnosti sa ďalej uvádza:\n„Sťažovateľka uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu jednoznačne\nvyplýva, pričom táto skutočnosť nebola v predmetných konaniach sporná, že podkladom pre\nvydanie rozhodnutia RVR, ktoré bolo potvrdené Najvyšším súdom SR, bol záznam\nz vysielania Programu, ktorý si vyhotovila RVR na svojom vlastnom nahrávacom zariadení.\nSťažovateľka tvrdí, že vyhotovenie záznamu vysielania Programu na vlastnom\nnahrávacom zariadení RVR a jeho následné použitie, ako dôkazu v správnom konaní\nvedenom proti sťažovateľke je zásahom a porušením práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\na ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru...“\nSťažovateľka v sťažnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Bykov proti Ruskej federácii z 10. marca 2009 a na\ndvojstupňový test, ktorý ESĽP v predmetnej veci aplikoval, ktorý spočíva v zodpovedaní\ndvoch okruhov otázok:\n„... Či bolo rešpektované právo na obhajobu sťažovateľky, najmä či mala\nsťažovateľka príležitosť namietať autenticitu a zákonnosť dôkazov a zároveň namietať\nzákonnosť ich použitia v konaní;\n... Aká je kvalita dôkazov, vrátane toho či okolnosti, za ktorých bola získaná, vrhajú\npochybnosť na ich spoľahlivosť a presnosť.\n... Sťažovateľka k aplikácii prvej otázky vyššie uvedeného testu na konkrétny skutkový\nprípad uvádza, že počas celého konania pred RVR ako aj v odvolacom konaní pred\n\n3\n\nNajvyšším súdom SR, mala príležitosť namietať zákonnosť a použitie záznamu z vysielania\nProgramu, pričom túto možnosť v oboch konaniach riadne a včas využila.\nV predmetných konaniach nebolo sporné, že záznam z vysielania Programu\nsťažovateľka RVR nedodala, pričom RVR v správnom konaní použila záznam z vysielania\nProgramu, ktorý (i) bez súhlasu sťažovateľky v zmysle Autorského zákona alebo (ii)\nakejkoľvek inej zákonnej licencie na vyhotovenie záznamu z vysielania (pozn.: tak ako\numožňuje napr. český autorský zákon) alebo (iii) bez akéhokoľvek rozhodnutia, povolenia,\npríkazu nezávislého orgánu súdnej moci, vyhotovila na vlastnom nahrávacom zariadení,\npričom o jeho vyhotovení informovala sťažovateľku až na vyžiadanie sťažovateľky. Najvyšší\nsúd sa následne stotožnil s právnym názorom RVR, podľa ktorého žiaden zákon RVR, ako\nsprávnemu orgánu, nezakazuje vyhotoviť záznam z vysielania Programu na účely naplnenia\nposlania RVR, a teda správneho konania a trestania.“\nK aplikácii druhého okruhu otázok z predmetného testu sťažovateľka uvádza:\n„... Je jednoznačné a nepochybné, že záznam z vysielania Programu bol RVR\nvyhotovený ako dôkaz proti sťažovateľke v správnom konaní a trestaní, na ktoré sa musia\nuplatňovať zásady trestného práva.\n... Je jednoznačné a nepochybné, že prístup k záznamu z vysielania Programu má\nširoký okruh funkcionárov, členov a zamestnancov RVR.\n... Je jednoznačné a nepochybné, dokonca nerozporované, že RVR a jej zamestnanci\nvyhotovili záznam z vysielania (i) bez súhlasu sťažovateľky v zmysle Autorského zákona\nalebo (ii) akejkoľvek inej zákonnej licencie na vyhotovenie záznamu z vysielania (pozn.: tak\nako umožňuje napr. český autorský zákon) alebo (iii) bez akéhokoľvek rozhodnutia,\npovolenia, príkazu nezávislého orgánu súdnej moci\n... Je jednoznačné a nepochybné, že záznam z vysielania Programu bol vyhotovený\nna vlastnom nahrávacom zariadení RVR, ktorého parametre, spôsob zaznamenávania,\nautenticita, kalibrácia, rozsah zaznamenávania, kvalita zaznamenávania, možnosti zásahu\ndo zaznamenávania, nastavenia zariadenia, možnosti úpravy záznamu vysielania nie sú\nsťažovateľke známe, nie sú verejnosti známe, neboli sťažovateľke preukázané, sťažovateľka\npri úkone zaznamenávania nebola, nebola k nemu prizvaná, ani nebola pri vyhotovení\n\n4\n\nzáznamu z vysielania Programu a ani na vyhotovenie záznamu z vysielania nebola\nupozornená.\n... Je jednoznačné a nepochybné, že autorizácia pripojenia nahrávacieho zariadenia\nRVR na vysielanie sťažovateľky nebola sťažovateľke preukázaná, sťažovateľka sa dokonca\ndomnieva, že nahrávacie zariadenie RVR nijaký orgán neautorizoval.\n... Sťažovateľka... ďalej uvádza, že zatiaľ čo rovnaký spôsob vyhotovenie záznamu\nz vysielania Programu zo strany RVR môže byť súdmi považovaný za zákonný, vyhotovenie\nzáznamu z vysielania Programu musí zodpovedať minimálnej požiadavke správneho\ntrestania, že sťažovateľ musí byť upozornený na vyhotovenie záznamu z vysielania\nProgramu a pokiaľ sa tento vykonáva na zariadení RVR, má právo byť prítomný pri\ntakomto úkone, z dôvodu overenia autenticity.\nZo skutkového stavu nie je známe ani zrejmé, kto záznam vyhotovil, kto bol pri\nvyhotovení záznamu prítomný, či boli pri vyhotovení záznamu zamestnanci RVR, či boli pri\nvyhotovení záznamu nezávislí svedkovia, akým spôsobom sa záznam uschoval, kto mal\nmožnosť sa so záznamom oboznámiť, kto si záznam prezeral, kto mal možnosť so záznamom\nmanipulovať, či bolo možné do záznamu zasahovať, či nebolo do záznamu zasiahnuté, či bol\nzáznam voľne prístupný k nahliadnutiu, prípadne či došlo k použitiu záznamu inými\nosobami ako zamestnancami RVR a pod.\nVzhľadom na uvedené má sťažovateľka za to, že v žiadnom prípade nie je možné\neliminovať pochybnosť spoľahlivosti a presnosti záznamu z vysielania Programu, nakoľko\ntak ako bolo naznačené, existuje množstvo možností, ktoré sú spôsobilé spochybniť konečný\nobsah záznamu z vysielania ako dôkazu v samotnom správnom konaní. ...\nZáverom aplikácie testu ESĽP je potrebné posúdiť dôležitosť dôkazu, ktorého\nnezákonnosť bola sťažovateľkou namietaná.\nJe nepochybné a jednoznačné, že záznam z vysielania Programu bol jediným\na hlavným dôkazom v konaní proti sťažovateľke. RVR v správnom konaní nevykonala žiadne\niné dôkazy, a preto dôležitosť záznamu z vysielania Programu pre rozhodnutie o vine\nsťažovateľky a uložení sankcie - pokuty, je absolútne kruciálna. Čo je pravdepodobne\nnajdôležitejšie je, že len tento jediný dôkaz spojil sťažovateľku s porušením povinnosti. ...\n\n5\n\nPráve okolnosti, za ktorých bol tento dôkaz získaný nie sú schopné eliminovať všetky\npochybnosti o spoľahlivosti, relevancii a presnosti tohto dôkazu a tým pádom do značnej\nmiery spochybňujú kvalitu predmetného dôkazu.\n... Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľka za to, že spôsob,\nakým bol dôkaz získaný a použitý v konaní proti sťažovateľke, mal jednoznačný vplyv na\nkonanie ako celok a zapríčinil porušenie práva na spravodlivý súdny proces, súdnu a inú\nprávnu ochranu.“\nNa základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti M. s. r. o.,... podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2) Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:\n5Sž/18/2011 zo dňa 29. 03. 2012, v spojení a rozhodnutím Rady pre vysielanie\na retransmisiu zo dňa 07. 06. 2011, číslo RP/27/2011, v konaní vedenom pod spisovou\nznačkou 128-PLO/O-1240/2011, sa zrušujú vo všetkých výrokoch a vec sa vracia Rade pre\nvysielanie a retransmisiu na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa spoločnosti\nM. s. r. o... trovy konania... vo výške 57,62 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\n1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy\npostupom Rady v konaní vedenom pod sp. zn. 128-PLO/O-1240/2011 a jej\nrozhodnutím č. RP/27/2011 zo 7. júna 2011\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že\nk jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva\naj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného\nsúdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým\nvšeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy\nprichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nV súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy postupom\nRady v konaní vedenom pod sp. zn. 128-PLO/O-1240/2011 a jej rozhodnutím\nč. RP/27/2011 zo 7. júna 2011 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený\n\n7\n\nv čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,\nak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,\nže nemá právomoc preskúmať napadnutý postup Rady v namietanom konaní a jej\nrozhodnutie č. RP/27/2011 zo 7. júna 2011, pretože ho preskúmal na základe opravného\nprostriedku podľa § 250l OSP najvyšší súd.\nV súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy je\nz ústavného hľadiska pre ústavný súd preto podstatné a určujúce len preskúmanie postupu\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sž/18/2011 a jeho rozsudku z 29. marca\n2012 (obdobne napr. m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05). Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sž/18/2011 a jeho\nrozsudkom z 29. marca 2012\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n\n8\n\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nPrávomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\no namietaných\n\nporušeniach\n\nústavou\n\nalebo\n\npríslušnou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou\n\ngarantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nNajvyšší súd namietaným rozsudkom sp. zn. 5 Sž/18/2011 z 29. marca 2012 potvrdil\nrozhodnutie Rady č. RP/27/2011 zo 7. júna 2011. V odôvodnení svojho rozsudku v prvom\nrade vymedzil okruh sporných skutočností, ktoré tvorili predmet konania:\n„Porovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd\nzistil, že skutkový stav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľ nepoprel, že dňa 13. 12.\n2010 o cca 22:12 hod. odvysielal v rámci programovej služby... program N.\n\n9\n\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup\nodporkyne - správneho orgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nÚlohou Najvyššieho súdu... preto v zmysle námietok navrhovateľa bolo posúdiť, či\npostup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či navrhovateľ odvysielaním\ntohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí, a či\nbola v súlade so zákonom uložená sankcia.“\nNásledne sa najvyšší súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku s jednotlivými\nnámietkami sťažovateľky, ktoré uviedla v opravnom prostriedku. Sťažovateľka vo svojej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namieta porušenie označených základných práv\na slobody podľa ústavy a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že Rada\nvyhotovila záznam z Programu na vlastnom nahrávacom zariadení a tento záznam použila\nako dôkaz v konaní. Z týchto dôvodov je pre ústavný súd relevantné preskúmať to, či sa\nnajvyšší súd v konaní o opravnom prostriedku vysporiadal ústavne akceptovateľným\nspôsobom s touto námietkou sťažovateľky. V príslušnej časti odôvodnenia svojho rozsudku\nnajvyšší súd uviedol:\n«V oblasti výkonu štátnej správy zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 1\npísm. m/ v prípade potreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania.\nVysielateľom v ustanovení § 16 ods. 3 písm. 1/ ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať\nsúvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite\na na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči,\nktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.\nNa nariadenom pojednávaní, na otázku predsedníčky senátu, či v minulosti bolo\nvyžiadanie si záznamu zo strany odporkyne robené rozhodnutím, a prečo to nenamietali\ndoteraz, právny zástupca navrhovateľa uviedol, „že to niekoľkokrát namietali, a že je to pre\nnich zásadná otázka, nakoľko neoprávneným vyhotovením si monitoringu bolo neoprávnene\nzasiahnuté do vysielania v zmysle autorského zákona, ktorý vyžaduje súhlas autora\ns uverejnením diela alebo osobitné zmocnenie v inom zákone, M. Rade súhlas nedal a zákon\nč. 308/2000 Z. z. takéto oprávnenie taktiež nedáva. Vyriešenie tejto otázky je pre\n\n10\n\nnavrhovateľa zásadné aj v tom, že obdobným spôsobom Rada získala záznam vo veci\nobčianskeho združenia 99 % a aj za toto vysielanie bola navrhovateľovi uložená sankcia.“.\nPokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii\nnavrhovateľa uvádza, že zákon síce výslovne neupravuje formu a náležitosti tohto úkonu,\nale vzhľadom na skutočnosť, že v podstate ide o výzvu na splnenie povinnosti vysielateľa\nuloženej mu zákonom, považuje doterajší spôsob konania Rady za súladný s účelom tohto\nustanovenia zákona.\nPožiadavka navrhovateľa na vydávanie samostatných rozhodnutí Rady za účelom\nvyžiadania záznamu vysielania v lehote do 45 dní od vysielania, vzhľadom na zloženie Rady\n(§ 6 zákona č. 308/2000 Z. z.), možnú periodicitu jej zasadaní, prípadné námietky\nvysielateľa proti dôvodom, resp. oprávnenosti žiadosti a potrebu rozhodnutia o týchto\nnámietkach, predstavuje zbytočnú formalizáciu postupov, ktorá nemá oporu v citovanom\nzákonnom ustanovení. Preto jej uplatnenie v predmetnej veci prvýkrát ako odvolacieho\ndôvodu (osobitne s poukazom na prednes navrhovateľa na ústnom pojednávaní dňa 29. 03.\n2012), najvyšší súd vychádzajúc jednak z citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z.,\njeho účelu a systematickej súvislosti a jednak z doteraz ustálenej súdnej praxe a judikatúry\nvyhodnotil ako zjavne účelové až špekulatívne.\nV tejto súvislosti najvyšší súd tiež upozorňuje na to, že tam, kde chcel zákonodarca\nvyjadriť, že Rada koná vo forme rozhodnutia, výslovne to v zákona uvádza (napr. § 5 ods. 1\npísm. a/ až d/ § 6 ods. 2 písm. a/ zákona 308/2000 Z. z.), pričom ani správny poriadok\ntakúto povinnosť neurčuje.\nNad rámec uvedeného najvyšší súd uvádza, že ani odlišný právny názor\nnavrhovateľa na formu žiadosti o poskytnutie záznamu (list Rady č. 6012/2010 zo dňa 15.\n12. 2010), nevysvetľuje jeho oneskorenú vecnú reakciu (námietku z 15. 03. 2011), urobenú\ns dostatočným časovým odstupom od zániku jeho povinnosti na uchovanie záznamu spornej\nrelácie.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ a h/, zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností vysielateľov podľa tohto\nzákona a podľa osobitných predpisov a v prípade ich porušenia ukladať sankcie.\nZákon ani v ďalších ustanoveniach výslovne neupravuje spôsoby realizácie tohto\ndohľadu. Z uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že ide o výkon dohľadu ex offo, ktorý\n\n11\n\nmusí zabezpečiť samotná Rada permanentne, i bez vonkajšieho podnetu (napr. sťažnosti\ndiváka) a vlastnými prostriedkami. Zo špecifík predmetu dohľadu (§ 3 písm. a/ cit. zák.)\na jeho rozsahu vyplýva, že pre splnenie daného účelu musí mať odporkyňa možnosť\nzabezpečiť sledovanie televízneho vysielania (monitoring) aj pomocou technických\nprostriedkov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 308/2000 Z. z. (jej všeobecnej časti kapitoly\no nárokoch na štátny rozpočet) je zrejmé, že zákon s touto činnosťou Rady počíta (zvýšenie\npočtu pracovníkov v oblasti monitoringu + zakúpenie videotechniky pre monitorovanie).\nOprávnenie odporkyne v prípade potreby žiadať o poskytnutie záznamu vysielania aj\nvysielateľa je teda len ďalším, nie však jediným spôsobom realizácie dohľadu, resp.\nzískania podkladov pre plnenie úloh ďalších úloh odporkyne v oblasti výkonu štátnej\nsprávy.\nZ obsahu stanoviska navrhovateľa z 15. 03. 2011 k vyžiadaniu záznamov z vysielania\n(č. l. 7), odpovede odporkyne na toto stanovisko z 18. 04. 2011 (č. l. 6) a listu odporkyne\nzo 06. 05. 2011 jednoznačne vyplýva, že odporkyňa z vlastného automatického\nnahrávacieho zariadenia na účely dohľadu, vytvorila kópiu (rozmnoženinu) spornej relácie\naž po tom, čo navrhovateľ záznam zjavne úmyselne v rozpore s § 16 ods. 3 písm. 1/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. neposkytol.\nTakto vytvorený záznam bol odporkyňou použitý výlučne na účely a potreby\nsprávneho konania, ktoré jej vyplývajú z ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. a zákon\nč. 71/1967 Zb.\nK námietke navrhovateľa, v ktorej poukazuje na autorský zákon, najvyšší súd v zhode\ns vyjadrením odporkyne uvádza, že tento zákon upravuje súkromnoprávne vzťahy medzi\nnositeľom autorských práv a práv s nimi súvisiacich a ostatnými subjektmi súkromného\npráva. Takto potom uvedená námietka nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve podľa\ntretej hlavy piatej časti OSP a najvyšší súd na ňu nemôže prihliadať.\nNavyše podľa názoru najvyššieho súdu týmto postupom majetkové právo vysielateľa\npodľa § 68 ods. 2 písm. c/ zákona 618/2003 Z. z. mohlo byť dotknuté len v nevyhnutnej\nmiere, potrebnej pre splnenie zákonom stanoveného poslania a pôsobnosti Rady, t. j. jej\nkonanie na základe zákona.\nNámietka navrhovateľa týkajúca sa použitia nezákonne získaného dôkazu je preto\npodľa názoru najvyššieho súdu neopodstatnená.\n\n12\n\nPodľa najvyššieho súdu nemožno vylúčiť, že motív tohto konania vysielateľa\nvychádza aj z porovnania zákonných rozsahov pre výšku pokuty za nedodanie záznamu\nvysielania na vyžiadanie Rady (663 eur do 66.387 eur) a pre výšku pokuty za správny delikt\n§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., za ktorý bol navrhovateľ sankcionovaný\n(3.319 eur do 165.969 eur), kde je zrejmé, že nedodaním záznamu vysielania na vyžiadanie\nRady sa navrhovateľ chcel vyhnúť sankcionovaniu za závažnejší správny delikt, a teda aj\nvyššej pokute. Uvedené konštatovanie najvyššieho súdu utvrdzuje aj vyjadrenie\nnavrhovateľa, ktorý na nariadenom pojednávaní, ako je uvedené vyššie uviedol, že\n„vyriešenie tejto otázky je pre navrhovateľa zásadné aj v tom, že obdobným spôsobom Rada\nzískala záznam vo veci občianskeho združenia 99 % a aj za toto vysielanie bola\nnavrhovateľovi uložená sankcia.»\nV súvislosti s namietaným porušením označených práv a slobody sťažovateľky\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu vydaným v správnom\nsúdnictve a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bolo podľa názoru ústavného súdu\npotrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať\nčinnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov\norgánu verejnej správy, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli\nnezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods. 1 OSP), teda preskúmať to, či\nkompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom\nrozhodli. Treba vziať preto do úvahy, že správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale\nje súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy. V prerokúvanom prípade bolo potrebné zohľadniť aj to, že najvyšší\nsúd ako správny súd bol súdom s plnou jurisdikciou, pretože predmetom konania bolo\nrozhodovanie o porušení povinnosti a uloženie sankcie podľa zákona č. 308/2000 Z. z.\n(§ 250i ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP). Vzhľadom na to ústavný súd posudzoval\nz tohto aspektu aj dôvodnosť námietok sťažovateľky proti napadnutému rozsudku\nnajvyššieho súdu.\n\n13\n\nZákladom argumentácie sťažovateľky je jej nesúhlas s právnym názorom najvyššieho\nsúdu ako odvolacieho súdu týkajúcim sa hodnotenia postupu Rady so „zákonnosťou\nzískania dôkazu – záznamu vysielania Programu ako podkladu pre rozhodnutie RVR“, ako\npodkladom pre jej rozhodnutie. Je toho názoru, že získaný dôkaz nebol v súlade so zákonom\n[predovšetkým s príslušnými ustanoveniami zákona č. 308/2000 Z. z., zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Správny poriadok“) a zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich\ns autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský\nzákon“)].\nZ odôvodnenia namietaného rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že tento sa stotožnil\ns postupom Rady, ktorá vyhotovila záznam Programu vlastným nahrávacím zariadením\na následne tento záznam použila v správnom konaní ako dôkaz a podklad pre svoje\nrozhodnutie. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku dospel k záveru, že zo zákona\nč. 308/2000 Z. z. možno odvodiť takéto právo Rady, hoci nie je explicitne vyjadrené v texte\nzákona. Pri svojej argumentácii najvyšší súd poukázal na to, že do pôsobnosti Rady\nv oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností vysielateľov\na v prípade porušenia povinností ukladať sankcie [§ 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona\nč. 308/2000 Z. z.]. Poukázal tiež na to, že zákon č. 308/2000 Z. z. neupravuje konkrétne\na vyčerpávajúco všetky spôsoby realizácie tohto dohľadu. Charakter dohľadu vymedzil tak,\nže tento dohľad vykonáva Rada ex offo, teda aj bez vonkajšieho podnetu, permanentne\na vlastnými prostriedkami. Špecifiká predmetu dohľadu a jeho rozsah [§ 3 písm. a) zákona\nč. 308/2000 Z. z.] odôvodňujú záver, že Rada musí mať možnosť zabezpečiť nepretržité\nsledovanie televízneho vysielania (monitoring), pričom tento záver je podporený aj\ndôvodovou správou k zákonu č. 308/2000 Z. z., ktorá predpokladá zakúpenie videotechniky\npre monitorovanie. Najvyšší súd tiež uviedol, že oprávnenie žiadať o poskytnutie záznamu\n[§ 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 308/2000 Z. z.] je ďalší, nie však jediný spôsob realizácie\ndohľadu.\nNásledne najvyšší súd hodnotil spôsob, akým Rada vykonala oprávnenie vyhotoviť\nvlastný záznam z vysielania. V tejto súvislosti poukázal na to, že Rada vyhotovila kópiu\n\n14\n\n(rozmnoženinu) Programu z automatického nahrávacieho zariadenia až potom, čo\nsťažovateľka neposkytla potrebnú súčinnosť a neposkytla sama záznam z vysielania s tým,\nže táto kópia bola použitá výlučne pre účely a potreby správneho konania. Pokiaľ ide\no námietku sťažovateľky, že vyhotovenie kópie Programu predstavuje porušenie autorského\npráva, najvyšší súd uviedol, že autorský zákon sa týka súkromno-právnych vzťahov\na postup Rady len v minimálnom rozsahu porušuje právo sťažovateľky podľa § 68 ods. 2\npísm. c) autorského zákona s tým, že táto námietka je tiež v správnom konaní irelevantná.\nV súvislosti s výkladom zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý v prerokúvanom prípade\nuskutočnil najvyšší súd, ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru týkajúcu sa\ninterpretácie právnych predpisov. Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce\nzákladné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov,\nv ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08,\nIV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd\nČeskej republiky napr. III. ÚS 150/99). Rovnako tak k výkladu právnych predpisov a ich\ninštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text\nmôže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.\nJazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len\nprvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny\npredpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či\nspresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému\nvýkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu,\nktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri\nzistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m.\nI. ÚS 306/2010).\nNajvyšší súd v predmetnom výklade príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z.\nuvedené zásady výkladu právnych predpisov rešpektoval. Výklad tohto zákona nezaložil na\njeho textovom znení, ale zohľadnil zmysel a účel predmetnej právnej úpravy, pričom sa\npodľa ústavného súdu nedopustil excesu, teda svojvoľného alebo zjavne účelového výkladu.\n\n15\n\nV kontexte s týmto ústavne súladným výkladom zákona č. 308/2000 Z. z. nemožno\nakceptovať ani námietku sťažovateľky o nezákonnosti dôkazu, ktorý Rada získala\nvyhotovením kópie Programu vlastným nahrávacím zariadením, a tiež o porušení\nautorského zákona. Z týchto dôvodov považuje ústavný súd citované právne závery\nnajvyššieho súdu za ústavne akceptovateľné, pretože nie sú prejavom svojvôle, teda\narbitrárnosti a sú primeraným spôsobom odôvodnené. Táto časť odôvodnenia poskytuje\ndostatočný podklad pre potvrdzujúci výrok rozsudku najvyššieho súdu.\nÚstavný súd poukazuje pritom aj na svoju judikatúru, podľa ktorej postup súdu, ktorý\nkoná\n\nv\n\nsúlade\n\ns\n\nprocesnoprávnymi\n\na\n\nhmotnoprávnymi\n\npredpismi\n\nkonania\n\nv občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základných\npráv vyjadrených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by\nnaznačovali možnosť porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom a rozsudkom najvyššieho\nsúdu.\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd svoje právne závery\nprimeraným spôsobom odôvodnil, tieto závery sú preskúmateľné, logické a vychádzajú\nz aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z., Správneho poriadku\na autorského zákona, nie sú zjavne neodôvodnené a ani arbitrárne, preto sú ústavne\nudržateľné. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu\n\npredmetný\n\nprávny\n\nvýklad\n\npríslušných\n\nč. 308/2000 Z. z. takéto nedostatky nevykazuje.\n\n16\n\nustanovení,\n\npredovšetkým\n\nzákona\n\nSťažovateľka tiež namieta, že označeným postupom najvyššieho súdu a jeho\nrozsudkom z 29. marca 2012 bola porušená jej sloboda prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesných\nprincípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí aj\nsloboda prejavu (m. m. IV. ÚS 116/05). Ústavný súd v súlade so svojou skoršou judikatúrou\n(napr. II. ÚS 78/05) aj naďalej zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv, práv a slobôd hmotného charakteru, ak toto\nporušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy\nvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, prípadne čl. 6 dohovoru. V opačnom prípade by\nústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby\nsa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné\nprávne normy.\nKeďže ústavný súd postup najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Sž/18/2011 a jeho rozsudok z 29. marca 2012 nepovažoval za arbitrárny alebo zjavne\nneodôvodnený, nemohlo postupom najvyššieho súdu v namietanom konaní a jeho\nrozsudkom dôjsť ani k porušeniu slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú\nskutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na porušenia slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Sž/18/2011 a jeho rozsudkom z 29. marca 2012 po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n17\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2012\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/05 z 27. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-27", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:620a1213-770b-46cf-a56e-ea9bbb4addfe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:620a1213-770b-46cf-a56e-ea9bbb4addfe"}, {"guid": "82bcd5f4-79c4-4b5e-8577-efa8f6a97821:72f2960f-e4ac-48fd-948a-d5a4c1c4597b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010036.1", "spisova_znacka": "5Sž/6/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/6/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010036.1"}, {"guid": "f47cbc55-5682-4749-9f20-9e90aaef204a:5a94e738-9cd5-4377-ae1f-9ba42481aed1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1", "spisova_znacka": "8Sž/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/23/2012 z 20. 8. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1"}, {"guid": "b047aeb1-b4be-4df8-820a-8324730acfd5:dbe45646-d23c-4ede-9f5e-06241153c906", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010026.1", "spisova_znacka": "5Sž/5/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/5/2013 z 27. 2. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010026.1"}, {"guid": "aa9f3e3f-80b9-4ccb-952c-da3fc690912e:511ed6ee-7cea-4083-b6f9-5d5d089a67f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010028.1", "spisova_znacka": "5Sž/6/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/6/2013 z 27. 2. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010028.1"}, {"guid": "c47b937e-0102-4521-be9e-8b7300cfed7d:f6c5750f-b67f-440f-b4a3-9bc4bf5b8731", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1", "spisova_znacka": "6Sž/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/28/2012 z 18. 12. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1"}, {"guid": "29bd057f-764e-48df-9f47-b487f0f4bf11:2deef04a-bd93-44b1-9bf7-0ade99c38f9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010200.1", "spisova_znacka": "5Sž/26/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/26/2012 z 27. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010200.1"}, {"guid": "d8e6c2b7-3d04-4e97-973f-43e70c8e5053:650c891a-103b-4ba6-a60d-6f601638b726", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1", "spisova_znacka": "5Sž/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/28/2012 z 27. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1"}, {"guid": "55819d27-3e57-46a4-9a5f-0b25693f13b4:da7dc7c7-3e32-42ef-94f0-189de55b50c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1", "spisova_znacka": "6Sž/18/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/18/2012 z 19. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1"}, {"guid": "b44409d2-53b9-4524-b641-0ae6d394bd49:7848fc17-0d43-4fd4-9656-1cc1f5bd9da6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010195.1", "spisova_znacka": "3Sž/26/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/26/2012 z 11. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010195.1"}, {"guid": "dad34943-bbef-4cd7-ba30-7a189bc5bdb4:e18972c3-51e4-446f-aa42-53f4eb54f185", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010187.1", "spisova_znacka": "3Sž/25/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/25/2012 z 11. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010187.1"}, {"guid": "4b703508-167a-431f-899b-a1b1a1a780a1:5eb3563f-3281-4ec6-9b98-2d6517ea370d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010186.1", "spisova_znacka": "3Sž/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/24/2012 z 11. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010186.1"}, {"guid": "efa1d123-957b-47f9-a059-b391c5c497b9:73bc3674-7e0d-4be9-8961-598d3796d361", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1", "spisova_znacka": "3Sž/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/28/2012 z 11. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1"}, {"guid": "91f33cf5-309a-4a20-a439-e41cec198b65:873a3b0f-1f96-4c1a-9e43-dc821ed64e89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010039.1", "spisova_znacka": "3Sž/7/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/7/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010039.1"}, {"guid": "62dfbbd4-f015-4691-840c-406616ec6f8e:7e60d3af-aa36-47a3-819f-6ead054e86ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010170.1", "spisova_znacka": "5Sž/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/22/2012 z 29. 4. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010170.1"}, {"guid": "0a5acb07-f4ee-40ef-9337-90eae1ed0959:81f8c9fc-ce6f-4eed-82b1-3936725417ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010184.1", "spisova_znacka": "5Sž/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/24/2012 z 28. 4. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010184.1"}, {"guid": "b0c386f6-550e-4952-9f90-015f17f8bdff:e5973125-08ca-47e2-9a32-d7e1c744d2ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018200355.1", "spisova_znacka": "5S/43/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/43/2018 z 9. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018200355.1"}, {"guid": "b0c386f6-550e-4952-9f90-015f17f8bdff:8c0d2395-4bf3-4fd5-9c19-b8565f0acf23", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018200355.1", "spisova_znacka": "5S/43/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/43/2018 z 9. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018200355.1"}, {"guid": "871824b3-b5bc-4770-b0e4-422d145256b8:9e1d8b4d-f433-4869-90ce-f5b4af62656f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1017200816.3", "spisova_znacka": "5S/98/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/98/2017 z 17. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017200816.3"}]}