{"guid": "ussr:733622bd-9d3c-4e4c-bb94-9f49b2b8d76d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/09 z 19. 3. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. marca 2009, sp. zn. IV. ÚS 14/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2009-03-19", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/733622bd-9d3c-4e4c-bb94-9f49b2b8d76d", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:733622bd-9d3c-4e4c-bb94-9f49b2b8d76d", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:733622bd-9d3c-4e4c-bb94-9f49b2b8d76d", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:733622bd-9d3c-4e4c-bb94-9f49b2b8d76d/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 14/09-33\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2009 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava\nOrosza v konaní o sťažnosti V. Z., M., zastúpenej advokátkou JUDr. M. T., S., vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Er 1006/2008 (pôvodne vedenej pod sp. zn.\nEr 231/1999), za účasti Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo V. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vo\nveci vedenej pod sp. zn. 2 Er 1006/2008 (pôvodne vedenej pod sp. zn. Er 231/1999)\nporušené bolo.\n\n2. V. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € [slovom tritisíc eur\n(90 378 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Nové Mesto nad Váhom p o v i n n ý zaplatiť do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom j e\n\npovinný\n\nuhradiť V. Z. trovy\n\nkonania v sume 265,95 € [slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatpäť centov (8 011\nSk)] na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. T., S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra\n2008 doručená sťažnosť V. Z., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.\nM. T., S., v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom [ďalej len „okresný súd“ alebo „bývalý\nokresný súd“ (v období do 31. decembra 2004)] a Okresného súdu Trenčín vo veci vedenej\npod sp. zn. 2 Er 1006/2008 (pôvodne vedenej pod sp. zn. Er 231/1999).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľke ako povinnej je vedené exekučné\nkonanie pôvodne vedené pod sp. zn. Er 231/1999 na základe návrhu oprávnenej Z. D. vo\nveci vymoženia sumy 49 920 Sk s príslušenstvom, a to na základe platobného rozkazu\nokresného súdu sp. zn. 11 Ro 1222/98 z 27. novembra 1998.\nBývalý okresný súd vydal 16. marca 1999 poverenie na vykonanie exekúcie, na\nzáklade ktorého vydala poverená súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie\na 17. augusta 1999 upovedomenie o spôsobe exekúcie zriadením záložného práva na určenú\n\n2\n\nnehnuteľnosť, ako aj\nnehnuteľnosť.\n\npríkaz na zriadenie exekučného záložného práva na túto\n\nNásledne\n\nbolo súdnou\n\nexekútorkou\n\n14. decembra\n\n1999 vydané\n\nupovedomenie o spôsobe exekúcie predajom dotknutej nehnuteľnosti a 6. septembra 2000\npríkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti so súčasným ustanovením znalca.\nSťažovateľka podala 30. októbra 2000 námietky proti nariadenej exekúcii a 4. mája 2001\nnávrh na zastavenie exekučného konania, o ktorých „do dnešného dňa nebolo...\nrozhodnuté“.\nSťažovateľka ďalej uvádza:\n„Sťažovateľka podala dňa 19. 07. 2002 Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom\nŽiadosť o vydanie rozhodnutia o zastavení konania (urgencia doručená súdu dňa 22. 07.\n2002). Rozhodnutie napriek urgencii nebolo vydané.\nDňa 28. 1. 2008 vydala súdna exekútorka Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie.\nVoči tomuto Upovedomeniu podala povinná dňa 20. 02. 2008 námietky. O námietkach voči\nďalším trovám exekúcie nebolo dodnes rozhodnuté...\nV danej veci sťažovateľka dňa 29. 09. 2007 podala sťažnosť na postup v konaní.\nExekučné konanie viedol v tom čase Okresný súd Trenčín. Dňa 31. 10. 2007 bola doručená\nodpoveď Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. Spr 2213/2007, kde JUDr. H. P.,\npodpredsedníčka súdu uviedla, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná a oznámila, že vec bude\nvybavená a ospravedlňuje sa za prieťahy v konaní. Napriek tomu vo veci nebolo do\ndnešného dňa rozhodnuté...\nSťažovateľka dosiaľ uhradila vymáhanú istinu 49.920,- Sk, jej príslušenstvo a to\ntrovy exekúcie, trovy súdneho konania v sume 1.996,- Sk, trovy právneho zastúpenia v sume\n1.740,- Sk, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii v sume 940,- Sk a predbežné trovy\nexekúcie v sume 11.920,- Sk (celkovo uhradila sumu 66.516,- Sk), nakoľko chcela dosiahnuť\nukončenie dlhotrvajúcej exekúcie a najmä odblokovanie nehnuteľnosti zapísanej na LV\nč. 95, k. ú. a obec M., hoci podľa jej názoru exekúcia mala byť zastavená. Sťažovateľka\nneuhradila iba sumu 7.723,- Sk, ktorá bola vyčíslená v Upovedomení o ďalších trovách\nexekúcie zo dňa 21. 08. 2008 - voči tomuto Upovedomeniu podala sťažovateľka námietky\nmajúc za to, že tieto trovy exekúcie sú nadbytočné a neopodstatnené. Napriek tomu dosiaľ\nnebola exekúcia ukončená a súdna exekútorka sťažovateľke nehnuteľnosť zapísanú na LV č.\n\n3\n\n95, k. ú. a obec M. neodblokovala.“\nPodľa názoru sťažovateľky došlo postupom okresného súdu a Okresného súdu\nTrenčín v označenom konaní k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\na preto navrhla, aby vo veci jej sťažnosti ústavný súd vydal takýto nález:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky prijíma sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.\nZákladné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené nečinnosťou Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom, následne nečinnosťou Okresného súdu Trenčín a následne nečinnosťou\nOkresného súdu Nové Mesto nad Váhom vo veci vedenej týmito súdmi pod sp. zn.\nEr 231/1999.\nOkresnému súdu Nové Mesto nad Váhom sa v konaní vedenom pod sp. zn.\nEr 231/1999 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 160.000,- Sk,\nktorú sumu je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný vyplatiť k rukám sťažovateľky\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOkresný súd Nové Mesto nad Váhom je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľky v sume 8.011,- Sk v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia k rukám JUDr. M. T., advokátky na účet č. ...“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 14/09-17\nz 22. januára 2009 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie označeného\nzákladného práva postupom okresného súdu a vo zvyšnej časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd\nzároveň vyzval, aby sa\n\nvyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky\n\na predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného\n\n4\n\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení č. Spr/2505/2009 zo 6. februára 2009,\nktoré bolo ústavnému súdu doručené 16. februára 2009, uviedla:\n„Dňa 11. marca 1999 podala súdna exekútorka M. K. na Okresnom súde Nové\nMesto nad Váhom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie\npohľadávky oprávnenej Z. D. proti povinnej V. Z.\nOkresný súd vydal dňa 16. marca 1999 poverenie na vykonanie exekúcie.\nDňa 2. novembra 2000 zaslala povinná súdu námietky proti exekúcii.\nDňa 7. mája 2001 podala povinná aj návrh na zastavenie exekúcie.\nDňa 22. júla 2002 zaslala právna zástupkyňa povinnej žiadosť o vydanie rozhodnutia\no jej návrhu na zastavenie exekúcie.\nDňa 15. novembra 2007 vyzval súd exekútorku na predloženie jej exekútorského\nspisu za účelom rozhodnutia o návrhoch povinnej.\nDňa 6. marca 2008 boli súdu doručené námietky povinnej proti upovedomeniu\no ďalších trovách exekúcie, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.\nZákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie, rozhodol o námietkach\npovinnej proti exekúcii a o jej návrhu na zastavenie exekúcie uznesením zo dňa\n26. novembra 2008 č. k. 2 Er/1006/2008-44 tak, že námietky, aj návrh na zastavenie\nexekúcie, zamietol ako nedôvodné s tým, že o námietkach povinnej proti ďalším trovám\nexekúcie bude rozhodnuté po zistení stavu exekučného konania, rozsahu vymoženia\npohľadávky a podľa úkonov, ktoré boli exekútorkou účelne vykonané. Za tým účelom vyzval\nsúdnu exekútorku na predloženie jej exekútorského spisu. Spis súdu doručila dňa\n15. decembra 2008. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. decembra 2008.\nUznesením zo dňa 3. februára 2009 č. k. 2 Er/1006/1999-56 súd zamietol aj námietky\npovinnej proti ďalším trovám exekúcie. Toto uznesenie zatiaľ nie je právoplatné, doručuje\nsa právnym zástupcom účastníkov a exekútorke.\n\n5\n\nPredmetnú vec pôvodne vybavoval Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, a to do\n31. 12. 2004, s účinnosťou od 1. januára 2005 bol súd zrušený (zákon č. 371/2004 Z. z.)\na výkon súdnictva prešiel na Okresný súd Trenčín, ktorý vec vybavoval do 31. 12. 2007.\nDňom 1. januára 2008 došlo k ďalšiemu prechodu výkonu súdnictva v predmetnej veci, a to\nna novozriadený Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v zmysle § 18a ods. 1 a § 18b ods. 1\nzákona č. 371/2004 Z. z. v znení po novelizácii vykonanej zákonom č. 511/2007 Z. z.\nNa základe zistení z predmetného spisu konštatujem, že k prieťahom v tomto konaní\ndošlo z dôvodu opakovaného prechodu výkonu súdnictva na iný súd a tým aj k opakovanej\nzmene zákonného sudcu. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, ktorý bol opätovne zriadený\ndňom 1. januára 2008, prevzal veľký počet nevybavených exekučných vecí z dvoch\nokresných súdov (Okresný súd Trenčín a Okresný súd Senica). Z uvedených dôvodov nebolo\npreto objektívne možné hneď konať vo všetkých prevzatých veciach. Súd od svojho vzniku\nnebol dostatočne personálne obsadený sudcami a súdnymi úradníkmi, dobudovával sa\npostupne v priebehu roku 2008 a chýbajúci sudca bol na súd pridelený až 5. februára 2009.\nExekučné veci podľa rozvrhu práce vybavujú aj sudcovia trestného úseku.\nV prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k názoru, že bolo porušené\nprávo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, dovoľujem si požiadať,\naby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia boli zohľadnené dôvody, ktoré\nviedli k zamietnutiu jej námietok a návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj skutočnosť, že\npovinná sťažnosť na prieťahy v predmetnej veci na tunajšom súde nepodala.“\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 24. februára 2009, ktorým reagovala\nna vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zo 6. februára 2009, uviedla:\n«Od 02. 11. 2000, kedy boli podané námietky proti exekúcii a od 07. 05. 2001, kedy\nbol podaný návrh na zastavenie exekúcie, až do 31. 12. 2004 sa vec nachádzala na\nOkresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Počas uvedenej doby, t. j. cca 4 roky a 3,5 roka,\nmal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom možnosť o podaniach rozhodnúť, avšak neučinil\ntak. Preto považujeme za nedôvodný argument prechodu výkonu súdnictva k 01. 01. 2005\na následne k 01. 01. 2008.\nOd 01. 01. 2005 vec prešla na Okresný súd Trenčín. Tu bola po dobu dvoch rokov.\nOpätovne k rozhodnutiu nedošlo.\n\n6\n\nNa Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom bola v čase podania sťažnosti vec desať\nmesiacov. Opätovne nebolo vo veci rozhodnuté.\nMožno prisvedčiť tvrdeniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, že situácia po\n01. 01. 2008 objektívne nedovoľovala okamžité konanie vo veci. Avšak treba prihliadnuť aj\nna čas pred týmto dátumom, kedy takéto objektívne dôvody neboli.\nRozhodnutie o podaniach som písomne urgovala dňa 19. 07. 2002 na Okresnom súde\nNové Mesto nad Váhom. Na Okresný súd Trenčín sme dňa 29. 09. 2007 podali Sťažnosť.\nOkrem týchto písomných podaní sa vo veci uskutočnili viaceré telefonické urgencie. Preto\npovažujem aj argument, že sťažnosť na prieťahy v predmetnej veci na Okresnom súde Nové\nMesto nad Váhom nebola podaná, za nedôvodný. Sťažnosť vo veci bola podaná na Okresný\nsúd Trenčín už v roku 2007 a táto skutočnosť mala byť poznamenaná v spise, preto aj\nsudca, prípadne úradník, ktorý mal vec pridelenú na Okresnom súde Nové Mesto nad\nVáhom počnúc od 01. 01. 2008, mal mať o nej vedomosť a mal bezodkladne vo veci konať.\nSkutočnosť, že vec bola v rámci prechodu súdnictva presunutá z Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom na Okresný súd Trenčín a z Okresného súdu Trenčín opätovne na\nOkresný súd Nové Mesto nad Váhom nemožno pripísať na ťarchu sťažovateľky. Naviac\ntreba pripomenúť, že predsedníčka Okresného súdu Trenčín vo svojej Odpovedi zo dňa\n24. 10. 2007 uznala Sťažnosť zo dňa 29. 09. 2007 za dôvodnú.\nPokiaľ ide o žiadosť Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom o zohľadnenie\ndôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu námietok a návrhu na zastavenie exekúcie, je potrebné\nsúhlasiť, že po formálnej stránke nemožno exekučnému titulu - Platobnému rozkazu\nOkresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 11 Ro 1222/98 zo dňa 27. 11. 1998 nič\nvyčítať. V odôvodnení uznesenia č. k. 2 Er/1006/2008-44 zo dňa 26. 11. 2008 na str. -4-,\nktorým boli námietky sťažovateľky a návrh sťažovateľky na zastavenie konania zamietnuté,\nsúd uvádza citujem: „v čase, kedy bol platobný rozkaz doručovaný bola (sťažovateľka)\nuzrozumená s existenciou záväzku voči Z. D., ako aj s tým, že s plnením tohto pôvodného\nzáväzku je v omeškaní.“ Tieto závery súdu sú špekulatívne. Súd môže tvrdiť len to, že v čase\nvydania Platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 11 Ro 1222/98\nzo dňa 27. 11. 1998 (ktorý je exekučným titulom), bola na Rozsudku Okresného súdu v\nTrenčíne sp. zn. 11 C 1209/92 zo dňa 31. 03. 1993 nesprávne vyznačená právoplatnosť a\nvykonateľnosť a z týchto nesprávnych údajov vychádzal Okresný súd Nové Mesto nad\n\n7\n\nVáhom, ktorý by inak nevydal Platobný rozkaz sp. zn. 11 Ro 1222/98, ale aj sťažovateľka,\nktorá proti nemu nepodala odpor.\nAj napriek tomu, že podania sťažovateľky v konaní vedenom Okresným súdom Nové\nMesto nad Váhom pod sp. zn. 2 Er/1006/2008, EX 63/1999 boli zamietnuté, rozhodovanie\no nich trvalo osem rokov - námietky sťažovateľky, sedem a pol roka - návrh na zastavenie\nexekúcie a rok - námietky povinnej proti ďalším trovám exekúcie.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s vyjadrením Okresného súdu Nové Mesto\nnad Váhom k Sťažnosti nesúhlasím.»\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\n\n8\n\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so\nsvojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\nPokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri\nrozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o námietkach proti\nexekúcii, o návrhu na zastavenie exekúcie a o námietkach proti ďalším trovám exekúcie,\nktoré tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, a preto nemožno\nnamietané konanie hodnotiť z právneho hľadiska za zložité. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť\nveci, ústavný súd po preskúmaní na vec sa vzťahujúcej spisovej dokumentácie, ako aj\ndoterajšieho priebehu namietaného konania dospel k záveru, že ani z faktického hľadiska ju\nnemožno považovať za zložitú. Ústavný súd vzal do úvahy tiež to, že ani predsedníčka\nokresného súdu vo svojom vyjadrení neargumentovala zložitosťou napadnutej veci.\nSprávanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\n\n9\n\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd po preskúmaní spisovej\ndokumentácie nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné doterajšiu neprimeranú\ndĺžku namietaného konania pripísať, hoci aj čiastočne na vrub správania sťažovateľky ako\núčastníčky konania.\nTretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.\nZ predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 2 Er 1006/2008 ústavný\nsúd zistil, že bývalému okresnému súdu bola 11. marca 1999 doručená žiadosť exekútorky\nM. K. z 9. marca 1999 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného\ntitulu - platobného rozkazu bývalého okresného súdu sp. zn. 11 Ro 1222/98 z 27. novembra\n1998 a návrhu oprávnenej Z. D. na vykonanie exekúcie z 5. marca 1999 proti povinnej sťažovateľke.\nBývalý okresný súd vydal 16. marca 1999 poverenie č. 5304*001494 v konaní\nvedenom pod sp. zn. Er 231/1999 a poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na\nzáklade vykonateľného rozhodnutia. Bývalému okresnému súdu boli 2. novembra 2000\ndoručené námietky sťažovateľky proti nariadenej exekúcii, v ktorých uviedla, že „celá\ndlžná suma vo výške 351.725,- Sk ako aj trovy konania vo výške 27.901,- Sk bola povinnou\nuhradená v plnej výške“. Následne bol bývalému okresnému súdu 7. mája 2001 doručený\nnávrh sťažovateľky ako povinnej na zastavenie exekučného konania vedeného pod sp. zn.\nEr 231/1999, pričom sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 22. júla 2002\nopätovne žiadala o vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie na základe jej návrhu\ndoručeného okresnému súdu už 7. mája 2001.\nPodľa úradného záznamu Okresného súdu Trenčín z 1. augusta 2007 bola pokynom\nč. 92/2007 - Spr. 813/2007 predmetná vec 1. augusta 2007 pridelená zákonnému sudcovi,\npričom 15. novembra 2007 vydal Okresný súd Trenčín pokyn na vypravenie prípisu\nexekútorke, aby v lehote 5 dní predložila kompletný spis sp. zn. Ex 63/99 na rozhodnutie\n\n10\n\no námietkach\n\na o návrhu\n\nna\n\nzastavenie\n\nexekúcie.\n\nSúdna\n\nexekútorka\n\nprípisom\n\nz 24. novembra 2007 doručeným Okresnému súdu Trenčín 4. decembra 2007 požiadala\ntento súd o zaslanie podaných námietok a návrhu na zastavenie exekúcie, „nakoľko ani ja\na ani oprávnená nemáme vedomosť o existencii takéhoto podania“. Súčasne uviedla, že\npredmetný exekučný spis nemôže zaslať, pretože „sa v exekúcii koná“.\nOkresnému súdu bol 27. februára 2008 postúpený návrh z 22. februára 2008 na\nrozhodnutie o námietkach proti ďalším trovám exekúcie aj s námietkami sťažovateľky\nz 20. februára 2008 (doručenými súdnej exekútorke 22. februára 2008) proti upovedomeniu\no ďalších trovách exekúcie. Okresný súd uznesením č. k. 2 Er 1006/2008-44 z 26. novembra\n2008 námietky sťažovateľky proti exekúcii, ako aj jej návrh na zastavenie exekúcie\nzamietol a prípisom z 27. novembra 2008 požiadal súdnu exekútorku o zaslanie exekučného\nspisu sp. zn. EX 63/1999.\nZ vyjadrenia predsedníčky okresného súdu zo 6. februára 2009 ústavný súd zistil, že\nuznesením z 3. februára 2009 č. k. 2 Er/1006/2009-56 (vo vyjadrení predsedníčky\nokresného súdu je nesprávne uvedená sp. zn. 2 Er/1006/1999) súd zamietol aj námietky\npovinnej proti ďalším trovám exekúcie. Podľa zistenia ústavného súdu toto uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 9. februára 2009.\nK námietke predsedníčky okresného súdu, že „... povinná sťažnosť na prieťahy\nv predmetnej veci na tunajšom súde nepodala“, považoval ústavný súd za potrebné uviesť,\nže sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní podala predsedníčke Okresného súdu\nTrenčín 29. septembra 2007, pričom túto sťažnosť treba považovať za sťažnosť podanú\nv konaní na okresnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoje uznesenie\nsp. zn. IV. ÚS 14/09 z 22. januára 2009, ktorým rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie, pričom v odôvodnení tohto uznesenia okrem iného s poukazom na to, že\nk 1. januáru 2008 v zmysle § 18a ods. 1 v spojení s § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z.\no sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení po novelizácii vykonanej\nzákonom č. 511/2007 Z. z. (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“) prešiel výkon súdnictva aj\nv napadnutej veci z Okresného súdu Trenčín na okresný súd, uviedol, že okresný súd\n\n11\n\nv súlade s uvedenými ustanoveniami zákona č. 371/2004 Z. z. nesie prípadnú zodpovednosť\nza porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci konal Okresný\nsúd Trenčín.\nK ďalšej námietke predsedníčky okresného súdu, podľa ktorej „... aby pri\nrozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia boli zohľadnené dôvody, ktoré viedli\nk zamietnutiu jej námietok a návrhu na zastavenie exekúcie“, považoval ústavný súd za\npotrebné uviesť, že z hľadiska posudzovanej veci je celkom irelevantné, či dôvody na\nzastavenie exekúcie, resp. dôvody námietok proti exekúcii uvádzané sťažovateľkou boli, či\nneboli opodstatnené, keďže bolo povinnosťou súdu o nich rozhodnúť, a to bez zbytočných\nprieťahov.\nPokiaľ ide o opakovaný prechod výkonu súdnictva v tejto veci a nedostatočné\npersonálne obsadenie súdu, nie sú tieto okolnosti pre ústavný súd relevantné na posúdenie,\nči došlo v konaní k zbytočným prieťahom (napr. III. ÚS 14/00, II. ÚS 286/07). Ústavný súd\nuž v tejto súvislosti uviedol, že skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré\nnedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu\nokolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na\nrozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, že okresný súd (resp. jeho právni\npredchodcovia) bol v namietanom konaní v zásade nečinný v období od 30. októbra 2000\ndo 26. novembra 2008 bez toho, že by jeho aktívnemu postupu bránila zákonná prekážka\nalebo iná okolnosť, ktorou by bolo možné aspoň čiastočne ospravedlniť túto nečinnosť. Na\ntomto základe ústavný súd rozhodol, že dlhodobou nečinnosťou okresného súdu\nv namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nVzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie bolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu už právoplatne skončené, ústavný súd nevydal príkaz tomuto súdu konať\nv predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 311/07).\n\n12\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nKeďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa\nčl. 48 ods. ústavy, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie\nv sume 160 000 Sk (5 311,027 €) poukazujúc najmä na to, že „exekúcia negatívne zasahuje\ndo života sťažovateľky. Zo strany súdu sa sťažovateľke nedostáva adekvátna ochrana.\nPrávna neistota má negatívny vplyv na psychiku navrhovateľky. Sťažovateľka nemôže\nv plnom rozsahu realizovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 95,\nk. ú. a obec M. - nemôže ju predať, darovať a pod.“.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\n\n13\n\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,\nsprávanie sťažovateľky ako účastníčky konania a povahu prerokovanej veci, ktorá je\npredmetom posudzovaného konania, vrátane výšky vymáhanej sumy, ústavný súd dospel\nk záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľku\nv sume 3 000 € (90 378 Sk) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde).\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia\nadvokátkou JUDr. M. T. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z\nvýšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za\nI. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku\n2008. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to každý úkon po 3 176 Sk, t. j. spolu 6 352 Sk, čo spolu s režijným\npaušálom dvakrát 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH (19 % zo 6 732 Sk, osvedčenie z 20.\noktóbra 2006) predstavuje sumu 8 011,08 Sk. Keďže advokátka požadovala náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 8 011 Sk, ústavný súd ju priznal v sume, ktorú požadovala (IV.\nÚS 311/07).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\n14\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. marca 2009\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}