{"guid": "ussr:71a8ef0d-44da-4e68-b6f2-c3cf13e6ecb3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2011 z 27. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 406/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2011-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71a8ef0d-44da-4e68-b6f2-c3cf13e6ecb3", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:71a8ef0d-44da-4e68-b6f2-c3cf13e6ecb3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:71a8ef0d-44da-4e68-b6f2-c3cf13e6ecb3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:71a8ef0d-44da-4e68-b6f2-c3cf13e6ecb3/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 406/2011-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra\n2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., N., zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. B.,\nvo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Sžo 169/2010 z 2. júna 2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2011\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžo 169/2010 z 2. júna 2011.\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žiadosťou o odstránenie\nchýb v katastrálnom operáte podanou na Správe katastra v N. (ďalej len „správa katastra“)\n1. augusta 2005 domáhala opravy nesprávneho zápisu vlastníckeho práva v liste vlastníctva\nč. ..., ktorý svedčil v prospech R. L.– firma L., N. (ďalej len „vlastník“), a to z dôvodu, že\nzmena zápisu vlastníka v liste vlastníctva č. ... bola vykonaná na základe hospodárskej\nzmluvy, ktorú sťažovateľka považovala za neúčinnú. Sťažovateľka tvrdila, že zápis\nv katastrálnom operáte na základe neúčinnej zmluvy nemohol vyvolať vecnoprávne účinky,\na teda vlastník nikdy nenadobudol vlastníctvo, a preto sa v katastrálnom operáte vyskytuje\nchyba, ktorú treba opraviť. Správa katastra rozhodnutím sp. zn. X 283/2005 z 27. októbra\n2008 zamietla návrh sťažovateľky na opravu chyby v katastrálnom operáte. Proti tomuto\nrozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie na Katastrálnom úrade v Nitre (ďalej len\n„katastrálny úrad“), o ktorom rozhodol rozhodnutím sp. zn. Xo 7/2006-39/Zv z 2. januára\n2009 tak, že potvrdil rozhodnutie správy katastra z 27. októbra 2008.\nSťažovateľka nespokojná s výsledkom konania podala na Krajskom súde v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správy katastra\na katastrálneho úradu. Krajský súd žalobu sťažovateľky zamietol rozsudkom sp. zn.\n11 S 27/2009 z 2. marca 2010. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil s názorom\nkatastrálneho úradu, že tvrdenia sťažovateľky nie je možné riešiť v konaní pred\nkatastrálnym orgánom, pretože právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny v zápise\nkatastra\n\nnehnuteľností,\n\ntak aby zápisy\n\nzodpovedali právnemu stavu tvrdeného\n\nsťažovateľkou, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Proti rozsudku krajského\nsúdu z 2. marca 2010 podala sťažovateľka odvolanie. Najvyšší súd o odvolaní sťažovateľky\nrozhodol napadnutým rozsudkom sp. zn. 3 Sžo 169/2010 z 2. júna 2011, ktorým potvrdil\nrozsudok krajského súdu z 2. marca 2010. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa najvyšší súd\nstotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu.\nSťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta, že napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu bolo porušené jej základné právo vlastniť majetok garantované\n\n2\n\nv čl. 20 ods. 1 ústavy, pretože vo veci konajúce správne orgány, krajský súd, ako aj najvyšší\nsúd „poskytli ochranu nezákonne nadobudnutého vlastnícke práva namiesto toho, aby\nposkytli ochranu môjmu právu“, čo je v rozpore s treťou vetou čl. 20 ods. 1 ústavy.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 2.6.2011, sp. zn.\n3 Sžo/169/2010 porušil právo sťažovateľa vlastniť majetok zaručenému mu článkom 20\nods. 1 Ústavy.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 2.6.2011, sp. zn.\n3 Sžo/169/2010 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 Eur, ktorú je\nNajvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu na účet splnomocnenej advokátskej kancelárie B., s. r. o., so sídlom B.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa.\n\n3\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Samotná\nsťažovateľka tak formuláciou sťažnostného petitu určila ústavnému súdu rozsah, v akom sa\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu má zaoberať. Viazanosť ústavného súdu návrhom\nsa totiž vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha.\nÚstavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej\nsťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom\nna kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.\nSťažovateľka v predloženej sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy), ktorého sa mali dopustiť správne orgány i všeobecné\nsúdy konajúce v jej veci vecne nesprávnymi rozhodnutiami. Základné právo vlastniť\nmajetok je právom hmotnej povahy.\nÚstavný súd už opakovane judikoval, že všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto\nporušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy\nvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou\ninštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa\nčl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom\nnahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,\naby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový\n\n4\n\nzáklad rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy\n(obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08).\nKeďže ústavný súd vzhľadom na viazanosť sťažnostným petitom nemohol posúdiť\nv konaní o predloženej sťažnosti prípadné porušenie ktoréhokoľvek z ústavno-procesných\nprincípov vyplývajúcich z čl. 46 až čl. 48 ústavy (sťažovateľka takéto posúdenie nenavrhla),\nbolo potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť, ktorou sťažovateľka\nnamietala výlučne porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Takýto postup je\nnevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotnoprávneho charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia.\nNad rámec odôvodnenia svojho uznesenia, predovšetkým majúc na zreteli\npožiadavku presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 druhá veta\nOSP), ústavný súd predsa považuje za vhodné zaujať stručné stanovisko k meritu\npredloženej sťažnosti.\nSťažovateľka namietala pochybenia krajského súdu i najvyššieho súdu, ktoré mali\nspočívať v tom, že tieto poskytli ochranu nezákonne nadobudnutému vlastníckemu právu\nvlastníka.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva v právnej\núprave Občianskeho súdneho poriadku je prieskum zákonnosti rozhodnutia, prípadne\npostupu správneho orgánu.\nZ odôvodnenia sťažnosti i z odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nvyplýva, že sťažovateľka zotrváva na svojom právnom názore, že k zápisu práv\nk nehnuteľnostiam vkladom nemohlo dôjsť na základe neúčinnej zmluvy, ktorá nebola\nregistrovaná štátnym notárstvom, preto je tu dôvod na opravu chyby v katastrálnom operáte.\nSprávne orgány, ako aj vo veci konajúce súdy pritom zastávali právny názor, že\nneprináležalo v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte rozhodovať\no platnosti, respektíve neplatnosti akýchkoľvek zmlúv založených právnym odvetvím\nsúkromného práva, pretože tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby\npodanej podľa § 80 OSP. Najvyšší súd v rámci odôvodnenia svojho napadnutého rozsudku\n5\n\nďalej tiež poukázal na znenie § 78 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), podľa\nktorého\n\nzápisy\n\npráv\n\nk nehnuteľnostiam\n\nv evidencii\n\nnehnuteľností\n\nvykonané\n\ndo 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa\nnepreukáže\n\nopak.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nto,\n\nže\n\nku vkladu\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk predmetným nehnuteľnostiam v prospech vlastníka došlo na základe hospodárskej zmluvy\nč. 4/91-Bu-prav z 30. októbra 1991 a žaloba o určenie neplatnosti tejto hospodárskej zmluvy\nbola právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 20 Cb 110/1998\nv spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15 Cob 238/2008 z 10. júna 2009 a rozpor\nzápisu s verejnou listinou alebo inou listinou a pod. [podľa § 59 ods. 1 písm. a)\nkatastrálneho zákona, pozn.] najvyšším súdom zistený nebol, nebolo možné vyhovieť\nnávrhu sťažovateľky na opravu chyby v katastrálnom operáte ani na základe jej\nargumentácie o neúčinnej hospodárskej zmluve.\nPreto ak najvyšší súd ako súd odvolací v odôvodnení svojho rozsudku zdôraznil, že\nspor o vlastníctvo nemožno riešiť opravou údajov katastra podľa § 59 ods. 1 písm. a)\nkatastrálneho zákona, lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ale\no rozdielny právny názor sťažovateľky na prevod vlastníckych práv na základe\nhospodárskej zmluvy, ktorý by mohol privodiť podľa Občianskeho zákonníka zmenu\nv osobe vlastníka na predmetnom liste vlastníctva na základe určovacej žaloby podľa § 80\nOSP, je tento napadnutý rozsudok ústavne plne akceptovateľný, a teda ani v prípade, že by\nsťažovateľka bola petit svojej sťažnosti formulovala spôsobom umožňujúcim meritórny\nprieskum zo strany ústavného súdu, nebol by daný dôvod na prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky na zrušenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. septembra 2011\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}