{"guid": "ussr:6916dded-8bc7-45d7-8f62-eef84042e92c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/06 z 9. 2. 2006", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2006, sp. zn. IV. ÚS 27/06", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2006-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6916dded-8bc7-45d7-8f62-eef84042e92c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6916dded-8bc7-45d7-8f62-eef84042e92c", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:6916dded-8bc7-45d7-8f62-eef84042e92c", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:6916dded-8bc7-45d7-8f62-eef84042e92c/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 27/06-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2006\npredbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn.\n21 C 38/03 a sp. zn. 6 C 44/04 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť J. B. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra\n2005 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“)v konaniach vedených pod sp. zn. 21 C 38/03 a sp. zn. 6 C 44/04.\n\nSťažovateľ\n\nv sťažnosti,\n\nktorá\n\nsa\n\ntýka\n\nkonania\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nsp. zn. Rvp 1880/05, okrem iného uviedol:\n„... moja sťažnosť sa týka nezákonných prieťahov v súdnom konaní vo veci\n6 C 4/2004 na Okresnom súde Bratislava II (...) o vrátenie daru a vysporiadanie\n(majetkové) nemanželsky žijúceho páru. Prieťahy v konaní menovaného súdu zdôvodňujem\ntým, že moju žalobu som v uvedenej veci podal 3. apríla 2003 a do dnešného dňa, čiže\ndo 20. novembra 2005 nebolo vynesené vo veci ani uznesenie a nekonalo sa a nebolo\nvytýčené ani prvé pojednávanie (...)\nĎalším dôkazom o prieťahoch v súdnom konaní zapríčinených nekonaním Okresného\nsúdu Bratislava II, ktorý je príslušný v tejto veci konať je uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 22. septembra 2005, spis 2 Cdo 123/05, v ktorom NS SR o. i.\nkonštatuje, že nič nebráni Okresnému súdu Bratislava II, aby vo veci konal, čiže, aby konal\nv spojitosti s mojou žalobou proti V. Č. zo dňa 3. apríla 2003 (...).“\nSťažovateľ sa v sťažnosti ďalej domáha priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 80 000 Sk a žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a s účinnosťou od 1. januára 2002\noprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo\nv medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.\nPodmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané\nnáležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom\nnesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne\n\n2\n\nprerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal,\nči neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona\n\no ústavnom\n\nsúde).\n\nV prípade\n\npodania\n\nsťažnosti\n\npo\n\nuplynutí\n\nzákonom\n\nustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť,\npretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje\n(napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).\n1. Vychádzajúc z uvedeného, z predloženej sťažnosti a súdneho spisu okresného\nsúdu vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 38/03 (aj keď sťažovateľ neuviedol spisovú značku\nnamietaného konania) ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo na základe žaloby\nsťažovateľa o vrátenie daru doručenej okresnému súdu 7. apríla 2003. Dňa 19. mája 2003\nokresný súd konanie zastavil a jeho rozhodnutie 31. marca 2004 potvrdil aj Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Doručením tohto rozhodnutia účastníkovi konania\nbola vec právoplatne skončená ešte v roku 2004.\nKeďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 23. novembra 2005,\nnemal ústavný súd inú možnosť, než ju vo vzťahu k postupu okresného súdu vo veci\nvedenej pod sp. zn. 21 C 38/03 po predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietnuť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.\n2. Osobitne sa ústavný súd zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti\nsťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/04 (sťažovateľ v nej uviedol nesprávnu\nsp. zn. 6 C 4/04), keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne\n\n3\n\nneopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu\nsa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať\nako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02,\nIV. ÚS 110/04, IV. ÚS 296/04 a IV. ÚS 350/04).\nÚstavný súd zistil, že doba, ktorá uplynula od podania žaloby (29. november 2004)\ndo podania sťažnosti ústavnému súdu (23. november 2005) neodôvodňuje skúmanie\nnamietaného porušenia označeného základného práva, a to aj s ohľadom na skutočnosť,\nže počas nej okresný súd na základe žiadostí samotného sťažovateľa konal o procesných\notázkach (zamietol jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie\nprávneho zástupcu 27. decembra 2004), v dôsledku podaného odvolania sťažovateľa\npredložil spis 14. januára 2005 na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a vrátil spis okresnému súdu 6. mája 2005.\nDňa 19. mája 2005 podal sťažovateľ proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie a 13. júna\n2005 spis okresný súd doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“), ktorý zamietol jeho dovolanie a 12. októbra 2005 vrátil spis okresnému súdu.\nDňa 3. novembra 2005 okresný súd vydal uznesenie týkajúce sa vedenia konania\na 30. novembra 2005 určil termín pojednávania na 7. február 2006.\nÚstavný súd posúdil všetky úkony okresného súdu a z jeho zistenia vyplýva,\nže od podania žaloby (november 2004) bol procesný postup okresného súd plynulý,\nsústredený, bez prieťahov, čo pretrvávalo až do vydania tohto rozhodnutia. Ústavný súd\nzohľadnil najmä to, že v priebehu konania bol okresný súd opakovane konfrontovaný\ns procesnými úkonmi sťažovateľa, ktorý žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov\na o ustanovenie právneho zástupcu, podal odvolanie a dovolanie, o ktorých musel\nrozhodovať nielen odvolací súd, ale aj dovolací súd, a v dôsledku toho sa vec nachádzala\nna krajskom súde spolu takmer 4 mesiace (od 14. januára do 6. mája 2005) a na najvyššom\nsúde ďalšie 4 mesiace (od 13. júna do 12. októbra 2005).\nRozhodovanie o procesných návrhoch, o ktorých je podľa príslušných kódexov\n(napr. Občianskeho súdneho poriadku) všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred\n\n4\n\nvlastným prejednaním a rozhodnutím o merite veci, je okolnosťou, na ktorú ústavný súd\nprihliadol už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Táto okolnosť v zásade bráni súdu konať\na rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS 128/03, II. ÚS 133/03).\nÚstavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza aj z názoru, že „Dĺžku\nsúdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti,\nnemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní“\n(II. ÚS 41/00).\nÚstavný súd preto sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní\nsp. zn. 6 C 44/04 odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa jeho\nnázoru doterajší ročný priebeh konania pred označeným súdom nesignalizuje reálnu\nmožnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali\nprijatie sťažnosti na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu ďalej\nsa zaoberať ďalšími požiadavkami sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2006\n\n5", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}