{"guid": "ussr:66961663-3a62-4b64-acaf-a268c838892a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2011 z 19. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. októbra 2011, sp. zn. I. ÚS 393/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2011-10-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66961663-3a62-4b64-acaf-a268c838892a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66961663-3a62-4b64-acaf-a268c838892a", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:66961663-3a62-4b64-acaf-a268c838892a", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:66961663-3a62-4b64-acaf-a268c838892a/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 393/2011-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P, s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp\n2565/2011, sp. zn. Rvp 2598/2011, sp. zn. 2599/2011 a sp. zn. Rvp 2600/2011, zastúpenej\nA., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. J. H., vo veci namietaného\nporušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE 334/2010 z 8. novembra 2010, sp. zn. 2\nCoE 236/2011 z 27. mája 2011, sp. zn. 13 CoE 176/2010 z 12. júla 2010, sp. zn. 2 CoE\n129/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. 12 CoE 222/2010 z 31. augusta 2010, sp. zn. 1 CoE\n111/2011 zo 6. júna 2011, sp. zn. 43 CoE 12/2010 z 25. novembra 2010 a sp. zn. 13 CoE\n221/2011 zo 4. júla 2011 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2565/2011, sp.\nzn. Rvp 2598/2011, sp. zn. 2599/2011 a sp. zn. Rvp 2600/2011 s p á j a na spoločné\nkonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2565/2011.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. septembra\n2011 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 2565/2011) a 3. októbra 2011 (sťažnosti vedené pod\nsp. zn. Rvp 2598/2011, sp. zn. Rvp 2599/2011 a sp. zn. Rvp 2600/2011) doručené sťažnosti\nobchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej A., spol. s r. o.,\nB., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. J. H., ktorými namieta porušenie\nsvojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n14 CoE 334/2010 z 8. novembra 2010, sp. zn. 2 CoE 236/2011 z 27. mája 2011, sp. zn.\n13 CoE 176/2010 z 12. júla 2010, sp. zn. 2 CoE 129/2011 z 31. mája 2011, sp. zn.\n12 CoE 222/2010 z 31. augusta 2010, sp. zn. 1 CoE 111/2011 zo 6. júna 2011, sp. zn.\n43 CoE 12/2010 z 25. novembra 2010 a sp. zn. 13 CoE 221/2011 zo 4. júla 2011 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv\no úvere uzavretých v priebehu rokov 2003 a 2005 (ďalej len „zmluva“) poskytla viacerým\nfyzickým osobám úvery v sume od 298,75 € do 464,71 €, ktoré spolu s ďalšími poplatkami\nboli dlžníci povinní vrátiť v zmluve dohodnutých splátkach. Na zabezpečenie úveru bolo\nv zmluve priamo dojednané, že splnomocnený zástupca dlžníka (v zmluve priamo určený)\nje oprávnený, v prípade, že dlžník neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, podpísať\nnotársku zápisnica o uznaní dlhu. Keďže dlžníci neuhradili niekoľko po sebe idúcich\nsplátok, úvery poskytnuté sťažovateľkou sa stali okamžite splatnými a v nadväznosti na\npodmienky dojednané v zmluve boli notárom spísané notárske zápisnice, na základe ktorých\nboli podané návrhy na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor, na základe\npoverení udelených Okresným súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) začal\n\n2\n\nnútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Uzneseniami sp. zn. 11 Er 421/2004 z 10. februára\n2010 (vec vedená pod sp. zn. Rvp 2565/2011), sp. zn. 11 Er 920/2003 z 28. januára 2010\n(vec vedená pod sp. zn. Rvp 2598/2011), sp. zn. 11 Er 2168/2005 z 1. februára 2010 (vec\nvedená pod sp. zn. Rvp 2599/2011) a sp. zn. 11 Er 2287/2005 z 10. februára 2010 (vec\nvedená pod sp. zn. Rvp 2600/2011) vyhlásil exekúcie za neprípustné a uzneseniami sp. zn.\n11 Er 421/2004 z 2. marca 2010 (vec vedená pod sp. zn. Rvp 2565/2011), sp. zn.\n11 Er 920/2003 z 9. decembra 2010 (vec vedená pod sp. zn. Rvp 2598/2011), sp. zn.\n11 Er 2168/2005 z 9. decembra 2010 (vec vedená pod sp. zn. Rvp 2599/2011) a sp. zn.\n11 Er 2287/2005 z 2. marca 2011 (vec vedená pod sp. zn. Rvp 2600/2011) exekúcie\nzastavil. Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil okresným súdom vydané\nprvostupňové uznesenia ako vecne správne.\nPodľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom\nokresného súdu a krajského súdu, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej „základné práva\na slobody vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd… v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným porušením práva na spravodlivý proces\nboli… porušené aj základné práva a slobody... vyplývajúce z 1 Dodatkového protokolu\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd...“.\nSťažovateľka poukázala na judikatúru ústavného súdu a okresnému súdu a krajskému\nsúdu, ktorý napadnutými rozhodnutiami odobril postup a rozhodnutia okresného súdu,\nvytkla porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu porušenia princípu rovnosti zbraní\na kontradiktórnosti konania, keď uviedla: „okresný súd vydal poverenie, tj. riadne\npreskúmal exekučný titul pred vydaním poverenia na zahájenie exekúcie. Týmto svojím\npostupom okresný súd vytvoril sťažovateľovi i povinnému právnu istotu a súčasne legitímne\nočakávanie sťažovateľa užívať svoj majetok – pohľadávku posilnenú ochranou súdom\nv rámci dozoru nad núteným výkonom práva, tzv. exekúciou voči majetku povinného.\nNásledne okresný súd z vlastného podnetu, tj. bez podnetu exekútora, sťažovateľa\nalebo povinného (jediných oprávnených účastníkov exekučného konania podľa § 37 EP)\na súčasne bez zákonného zmocnenia, kedy exekučný poriadok nepripúšťa zahájenie konania\no vyhlásení neprípustnosti exekúcie bez návrhu, zahájil konanie na vyhlásenie\n\n3\n\nneprípustnosti a následne konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred zahájením týchto\nkonaní neposkytol priestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k zahájeniu konania\nna vyhlásenie neprípustnosti exekúcie, či konaniu o zastavení exekúcie.\nTýmto postupom okresný súd porušil zákonom a ústavou garantovanú rovnosť strán,\nkeďže zahájením konania z vlastného podnetu jednoznačne nahradil vôľu jedného\nz účastníkov exekúcie na úkor sťažovateľa, ktorý zahájením konania stratil právnu istotu\na legitímne očakávanie užívať svoj majetok, nastolený vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie a následným zahájením núteného výkonu práva, tzv. exekúciou.“\nSťažovateľka v sťažnosti v rámci svojej argumentácie uviedla, že „Ďalším\nporušením okresného súdu a krajského súdu v priebehu konania na vyhlásenie\nneprípustnosti a následne konania na zastavenie exekúcie, vyplývajúce z odôvodnenia\npredmetných rozhodnutí, je vykonanie dokazovania z vlastného podnetu a bez znalosti vôle\núčastníkov konania, a to opätovným preskúmaním exekučného titulu a súvisiacich dokladov\nnajmä predmetne zmluvy o úvere. V priebehu týchto konaní súd nedal priestor na\nvyjadrenie účastníkom konania k vykonaným dôkazom ani nedal možnosť navrhnúť nové\ndôkazy v týchto konaniach, ktoré by zvrátili jeho rozhodnutie vyhlásiť exekúciu za\nneprípustnú a následne exekúciu zastaviť. Táto skutočnosť je významným porušením\npovinnosti súdu oboznámiť účastníkov konania o vykonaných dôkazoch a možnosti\núčastníkov sa k týmto vyjadriť alebo navrhnúť nové dôkazy.\nDokonca samotné vykonanie dokazovania bez vyjadrenia účastníkov môže byť\nkontradiktórne k vôli týchto účastníkov, kedy napr. povinný si je vedomý a má záujem plniť\nsi svoje povinnosti voči sťažovateľovi formou núteného výkonu práva, tj. exekúcie, ale súd\ntýmto konaním na zastavenie exekúcie a dokazovania toto právo bez znalosti vôle\npovinnému odoberie a exekúciu vyhlási za neprípustnú a následne zastaví ako v tomto\nprípade pričom, ale povinnosť dlžníka plniť zostáva zachovaná spolu s povinnosťou hradiť\npríslušenstvo a istinu tejto pohľadávky, čím sa zvyšuje celkový záväzok povinného.\nNa záver okresný súd a krajský súd svojimi rozhodnutiami zlomili právnu istotu\núčastníkov exekúcie, teda povinného a aj sťažovateľa a aj ich oprávnené očakávanie užívať\nsvoj majetok nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie bez splnenia zákonných\npovinností a porušením základných práv a slobôd...\n\n4\n\nV nadväznosti na porušenie práva na spravodlivý proces krajský súd porušil svojím\nrozhodnutím právoplatne zastaviť exekučné konania voči povinnému aj práva sťažovateľa\npokojne užívať svoj majetok...“.\nV ďalšom sťažovateľka poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre\nľudské práva a argumentovala tým, že „... došlo k zásahu do... práva pokojne užívať\nmajetok zo strany štátneho orgánu tým, že súd exekúciu zastavil, čím znemožnil nútený\nvýkon práva, na ktorý sťažovateľovi vznikol, na základe zmluvy o úvere nárok a ktorý bol\nzabezpečený zákonom predvídaným exekučným titulom pod dohľadom súdu. Uvedený zásah\ndo vlastníckych práv sťažovateľa nie je v súlade s požiadavkami Protokolu 1 Dohovoru\ndruhej vety a predstavuje zásah do pokojného užívania majetku sťažovateľa resp.\npredstavuje de facto zbavenie vlastníctva.“.\nSťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom\nvysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1...\ndohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu“ napadnutými\nuzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia, veci vráti na ďalšie konanie\na prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo namietaným rozhodnutím všeobecného súdu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07).\nII.A. K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\n\n6\n\nV zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na\nspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade\ns citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 2565/2011, sp. zn. Rvp 2598/2011, sp. zn. 2599/2011 a sp. zn. Rvp 2600/2011 a z tohto\nobsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc\nna totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,\nrozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l\nvýroku tohto uznesenia.\nII.B.1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\npodľa\n\nčl.\n\n1\n\ndodatkového\n\nprotokolu\n\nuzneseniami\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n14 CoE 334/2010 z 8. novembra 2010, sp. zn. 13 CoE 176/2010 z 12. júla 2010, sp. zn.\n12 CoE 222/2010 z 31. augusta 2010 a sp. zn. 43 CoE 12/2010 z 25. novembra 2010\nSťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uzneseniami krajského súdu sp. zn.\n14 CoE 334/2010 z 8. novembra 2010 a sp. zn. 43 CoE 12/2010 z 25. novembra 2010,\nktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, ako\naj uzneseniami krajského súdu sp. zn. 13 CoE 176/2010 z 12. júla 2010 a sp. zn.\n12 CoE 222/2010 z 31. augusta 2010, ktorými boli odvolania sťažovateľky odmietnuté.\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\n\n7\n\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.\nIV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nZo skutočnosti, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 11 Er 421/2004 z 10. februára\n2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 14 CoE 334/2010 z 8. novembra 2010\nnadobudlo právoplatnosť 3. decembra 2010, uznesenie okresného súdu sp. zn.\n11 Er 920/2003 z 28. januára 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.\n13 CoE 176/2010 z 12. júla 2010 nadobudlo právoplatnosť 9. júna 2010, uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 11 Er 2168/2005 z 1. februára 2010 v spojení s uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 12 CoE 222/2010 z 31. augusta 2010 nadobudlo právoplatnosť 22. apríla 2010\na uznesenie okresného súdu sp. zn. 11 Er 2287/2005 z 10. februára 2010 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 43 CoE 12/2010 z 25. novembra 2010 nadobudlo\nprávoplatnosť 13. januára 2011, pričom sťažnosti sťažovateľky boli ústavnému súdu\ndoručené 29. septembra 2011 (vec vedená pod sp. zn. Rvp 2565/2011) a 3. októbra 2011\n(veci vedené pod sp. zn. Rvp 2598/2011, sp. zn. Rvp 2599/2011 a sp. zn. Rvp 2600/2011)\nvyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosti zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie\njej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nuzneseniami krajského súdu sp. zn. 14 CoE 334/2010 z 8. novembra 2010, sp. zn.\n13 CoE 176/2010 z 12. júla 2010, sp. zn. 12 CoE 222/2010 z 31. augusta 2010 a sp. zn.\n43 CoE 12/2010 z 25. novembra 2010 pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že boli podané oneskorene.\n\n8\n\nII.B.2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuzneseniami krajského súdu sp. zn. 2 CoE 236/2011 z 27. mája 2011, sp. zn.\n2 CoE 129/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. 1 CoE 111/2011 zo 6. júna 2011 a sp. zn.\n13 CoE 221/2011 zo 4. júla 2011\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd štandardne\npoukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v čl. 124 ústavy, z ktorého vyplýva, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ale súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\n\n9\n\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho\nnázor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nZ uznesení krajského súdu sp. zn. 2 CoE 236/2011 z 27. mája 2011, sp. zn.\n2 CoE 129/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. 1 CoE 111/2011 zo 6. júna 2011 a sp. zn.\n13 CoE 221/2011 zo 4. júla 2011, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu\no zastavení exekúcií, vyplýva, že krajský súd ako odvolací súd sa v nich stotožnil s právnym\nzáverom okresného súdu vyjadreným v jeho uzneseniach sp. zn. 11 Er 421/2004 z 2. marca\n2010, sp. zn. 11 Er 920/2003 z 9. decembra 2010, sp. zn. 11 Er 2168/2005 z 9. decembra\n2010 a sp. zn. 11 Er 2287/2005 z 2. marca 2011, ktorý svoje rozhodnutia o zastavení\nexekučného konania založil na § 57 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania\nexekučného súdu (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého: Exekúciu súd zastaví ak\nexekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno\nvykonať, a to v spojení so skutočnosťou, že okresný súd uzneseniami sp. zn. 11 Er 421/2004\nz 10. februára 2010, sp. zn. 11 Er 920/2003 z 28. januára 2010, sp. zn. 11 Er 2168/2005\nz 1. februára 2010 a sp. zn. 11 Er 2287/2005 z 10. februára 2010 (v spojení\ns uzneseniami krajského súdu sp. zn. 14 CoE 334/2010 z 8. novembra 2010, sp. zn.\n13 CoE 176/2010 z 12. júla 2010, sp. zn. 12 CoE 222/2010 z 31. augusta 2010 a sp. zn.\n43 CoE 12/2010 z 25. novembra 2010) vyhlásil exekúciu za neprípustnú.\nV nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd poukazuje na § 58 ods. 1\nExekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez\nnávrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu\n(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi\nk takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok\npodrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený\n\n10\n\nexplicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení\nexekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie\nnúteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu\ncelého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie\ntakéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade\ns už citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie\nsúdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nVzhľadom na uvedené krajský súd podľa názoru ústavného súdu postupoval ústavne\nsúladným spôsobom, keď uzneseniami sp. zn. 2 CoE 236/2011 z 27. mája 2011, sp. zn.\n2 CoE 129/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. 1 CoE 111/2011 zo 6. júna 2011 a sp. zn.\n13 CoE 221/2011 zo 4. júla 2011 potvrdil uznesenia okresného súdu o zastavení\nexekučného konania.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania tak nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na\nďalšie konanie.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku sp. zn.\n3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod\nč. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je\nvykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto\npožiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu\nkonania i bez návrhu zastavená.“.\nS prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov a na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu (aj v spojení\ns odôvodnením rozhodnutí okresného súdu) a tiež s poukazom na to, že obsahom práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\n\n11\n\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS\n218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nII.B.3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nuzneseniami krajského súdu sp. zn. 2 CoE 236/2011 z 27. mája 2011, sp. zn.\n2 CoE 129/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. 1 CoE 111/2011 zo 6. júna 2011 a sp. zn.\n13 CoE 221/2011 zo 4. júla 2011\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré\npovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\nalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd\npovažuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,\nsúčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto\nporušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy\npostupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 dohovoru. Keďže ústavný súd\nnezistil porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou\noznačeného práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd\nstal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany\nústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým\npostupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale\nbez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový\n\n12\n\nzáklad rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy\n(obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).\nÚstavný súd navyše po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu v spojení\ns uzneseniami okresného súdu o zastavení exekúcií dospel k záveru, že z ich odôvodnenia\nnemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že nimi došlo k zásahu do práva pokojne užívať\nmajetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy svojím postupom aplikovali\nzákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým ustanovenia Exekučného\nporiadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry formulovanej najvyšším súdom.\nÚstavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi\nnapadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\nktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie. Preto sú sťažnosti v tomto rozsahu aj v tejto časti zjavne neopodstatnené podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a ústavný súd ich z toho dôvodu pri ich predbežnom\nprerokovaní odmietol.\nKeďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších nárokoch\nsťažovateľky na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. októbra 2011\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 261, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:6b33b1c7-70dc-40ce-b174-1e593424ee4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 299/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 230, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b33b1c7-70dc-40ce-b174-1e593424ee4a"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "880d7ecd-9dd7-4600-91b0-f652efdadb6e:bb0e8be0-5bf6-4220-8a35-766afce485ac", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3811208175.1", "spisova_znacka": "2CoE/129/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/129/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3811208175.1"}], "citovane_v": []}