{"guid": "ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/03 z 8. 10. 2003", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. októbra 2003, sp. zn. II. ÚS 105/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2003-10-08", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 105/03-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2003\nv senáte zloženom z predsedu senátu Jána Klučku a sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily\nGajdošíkovej prerokoval sťažnosť D. K., bytom L. H., J. P., bytom L. H., M. K., bytom L.\nH., J. Š., bytom L. H., a J. V., bytom L. H., zastúpených advokátom JUDr. J. M., so sídlom\nL. M., vo veci porušenia ich základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí\npriamo upraveného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo upravené v čl. 30\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľov D. K., J. P., M. K., J. Š. a J. V. postupom\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky p o r u š e n é b o l o.\n2. P r i k a z u j e\n\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky predložiť návrh na\n\nrozdelenie obce Liptovský Hrádok vláde Slovenskej republiky na rozhodnutie.\n\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára\n2003 doručená sťažnosť D. K., bytom L. H., J. P., bytom L. H., M. K., bytom L. H., J. Š.,\nbytom L. H., a J. V., bytom L. H., zastúpených advokátom JUDr. J. M., so sídlom L. M.\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci porušenia ich základného práva zúčastňovať sa priamo na\nspráve verejných vecí upraveného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom mesta Liptovský Hrádok a uznesením jeho mestského zastupiteľstva\nč. 38-III/2001\n\na postupom\n\nMinisterstva\n\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ministerstvo“).\nZo sťažnosti i predložených príloh vyplýva, že sťažovatelia ako členovia petičného\nvýboru spolu s ďalšími obyvateľmi mestskej časti Dovalovo mesta Liptovský Hrádok\npredložili 29. júna 2001 Mestskému úradu v Liptovskom Hrádku petíciu, ktorou žiadali, aby\nbolo vyhlásené referendum o odčlenení mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský\nHrádok. Mestský úrad v Liptovskom Hrádku vyzval 13. júla 2001 petičný výbor, aby\nodstránil nedostatky petície, a vrátil mu petičné hárky.\nDňa 13. augusta 2001 petičný výbor opätovne predložil petičné hárky Mestskému\nzastupiteľstvu mesta Liptovský Hrádok a žiadal o vyhlásenie predmetného referenda.\nDňa 10. augusta 2001 požiadal petičný výbor o stanovisko Krajský úrad v Žiline\nk odčleneniu mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok podľa zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov. Krajský úrad v Žiline v svojej odpovedi\nz 31. augusta 2001 poukázal na to, že podnet na rozdelenie obce predkladá krajskému úradu\ndotknutá obec, a odporučil zástupcovi petičného výboru, aby dali petíciu po formálnej\ni právnej stránke do súladu so zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).\n\n2\n\nPetičný výbor zozbieral pod petíciu nové podpisy a 12. septembra 2001 ju predložil\nvláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda), aby o petícii rozhodla, s odôvodnením, že\nsnaha obyvateľov mestskej časti Dovalovo bola už štyrikrát zmarená mestom Liptovský\nHrádok.\nListom z 24. septembra 2001 Úrad vlády Slovenskej republiky\n\npotvrdil príjem\n\npetície a informoval zástupcu petičného výboru, že ju zaslal na ďalšie konanie ministerstvu.\nMinisterstvo listom z 15. októbra 2001 postúpilo petíciu mestu Liptovský Hrádok, ktorému\nbola doručená 19. októbra 2001. Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Hrádok na základe\ntejto petície uznesením č. 38-III/2001 z 22. novembra 2001 vyhlásilo hlasovanie obyvateľov\nmestskej časti Dovalovo o jej odčlenení od mesta Liptovský Hrádok na 12. január 2002.\nNa základe výsledkov referenda vydalo Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský\nHrádok uznesenie č. 8/2002 z 21. februára 2001, ktorým vyhlásilo výsledky hlasovania\nobyvateľov mestskej časti Dovalovo o jej odčlenení od mesta Liptovský Hrádok za platné\ns tým, že sa ho zúčastnilo 67,92 % oprávnených voličov a 90,49 % zo zúčastnených voličov\ns návrhom na odčlenenie vyjadrilo súhlas.\nKrajský úrad v Žiline listom z 5. júla 2002 č. k. OVVS – 2002/07613/3 FR požiadal\nministerstvo o vykonanie územnej zmeny – rozdelenie obce Liptovský Hrádok.\nMinisterstvo listom z 26. júla 2002 č. 203302-2002/06130 oznámilo Krajskému úradu\nv Žiline, že návrh na rozhodnutie o rozdelení obce Liptovský Hrádok vláde nepredloží,\ns odôvodnením, že podľa § 2a ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) sa\nobec môže rozdeliť, ak nové obce budú mať po rozdelení najmenej 3 000 obyvateľov,\npričom ku dňu hlasovania obyvateľov mestskej časti Dovalovo o odčlenení bolo na\ndotknutom území na trvalý pobyt prihlásených 1 146 obyvateľov.\nSťažovatelia požiadali 2. decembra. 2002 ministerstvo o revíziu tohto postupu.\nMinisterstvo listom z 11. decembra 2002 č. 203302-2002/08298 oznámilo právnemu\n\n3\n\nzástupcovi sťažovateľov, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku. List bol doručený\n16. decembra 2002.\nPri právnom zdôvodňovaní sťažnosti poukázali sťažovatelia na § 11a ods. 3 zákona\no obecnom zriadení, podľa ktorého ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným\npredpisom, obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce tak, aby sa\nuskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci. V tejto súvislosti sťažovatelia v sťažnosti\nkonštatovali, že „tieto lehoty uvedené v zákone dodržané neboli. Úmyselné prolongovanie\nlehôt zo strany mesta Liptovský Hrádok bolo porušovaním platnej zákonnej úpravy.\nVytvárali sa tým podmienky pre posudzovanie petície podľa budúcej zákonnej úpravy,\nnovely zákona číslo 453/01 Z. z. o obecnom zriadení, ktorý bol schválený 2. 10. 2001. Toto\nbol dôvod na stanovenie termínu hlasovania po uplynutí viac ako 90 dňovej lehoty až v\njanuári 2002. ...Ministerstvo vnútra SR pri zistení nedodržania lehôt na vybavenie našej\npetície nemohlo odmietnuť podanie návrhu na rozdelenie mesta Lipt. Hrádok a odčlenenie\nobce Dovalovo. Naša petícia bola podaná dňa 29. 6. 2001 a celý čas jej vybavovania sa\nodohrával v roku 2001 a preto na danú petíciu platil právny režim vybavovania petície ako\nuvádzame. Pri aplikácii práva nie je rozhodujúce kedy mestské zastupiteľstvo Lipt. Hrádok\nstanovilo lehotu na hlasovanie, ale pre správny výklad platí dátum podania petície, a tým\nbol dátum 29. 6. 2001.“\nPodľa právneho názoru sťažovateľov „uznesenie mestského zastupiteľstva mesta\nLiptovský Hrádok, prijaté podľa § 11a ods. 3 zák. č. 369/90 Zb. je formou právoplatného\nrozhodnutia orgánu územnej samosprávy v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky“, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok. Oznámenie ministerstva\nz 11. decembra 2002 č. 203302-2002/08298 je podľa sťažovateľov „zásahom, ktorým sa\nporušujú základné práva a slobody podľa § 49 z. č. 38/93 Z. z., proti ktorým nie je možný\nopravný prostriedok“.\nNa tomto faktickom a právnom základe sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal\nsťažnosť na ďalšie konanie a po dokazovaní prijal toto rozhodnutie:\n\n4\n\n„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné práva sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí\npriznané v čl. 30 Ústavy SR boli porušené tým, že – mesto Liptovský Hrádok uznesením jeho\norgánu mestského zastupiteľstva číslo 38/III/2001 nevyhlásilo hlasovanie obyvateľov obce\npodľa § 11a ods. 3 Zák. čís. 6/2001 Z. z. v Znení zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov, o odčlenení mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský\nHrádok, hoci všetky podmienky požadované zákonom boli splnené v lehote do 90 dní od\ndoručenia petície mestu Liptovský Hrádok dňa 29. 6. 2001 s úmyslom zmeškať termín\nkonania všeobecných volieb a zmeny podmienok novelizáciou zák. č. 453/2001 Z. z.\n- Ministerstvo vnútra SR sekcia verejnej správy odbor všeobecnej vnútornej správy\nBratislava nepredložilo návrh na rokovanie vlády SR o rozdelenie obce Lipt. Hrádok –\nDovalovo ku dňu konania všeobecných volieb, hoci mestské zastupiteľstvo mesta Lipt.\nHrádok uznesením pod č. 8/2000 súhlasilo s odčlenením m. č. Dovalovo a taktiež Krajský\núrad v Žiline žiadal 5. 6. 2002 pod č. OVUS – 2002/07613/3FR o rozdelenie obce Lipt.\nHrádok na obec Dovalovo a mesto Liptovský Hrádok.\n3. Organizačné opatrenie MV SR zo dňa 11. 12. 2002 pod. č. 203302-2002/08298 sa\nzrušuje a MV SR je povinné vypracovať návrh na odčlenenie mestskej časti Dovalovo od\nmesta Liptovský Hrádok na rokovanie vláde SR“.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn. II. ÚS 105/03-19\nzo 4. júna 2003 ju v časti namietajúcej postup mesta Liptovský Hrádok a uznesenie jeho\nmestského zastupiteľstva č. 38-III/2001 z 22. novembra 2001 odmietol ako podanú\noneskorene a v časti namietajúcej postup ministerstva v súvislosti s nepredložením návrhu\nna rozdelenie obce Liptovský Hrádok - Dovalovo na rokovanie vlády Slovenskej republiky\nprijal sťažnosť na ďalšie konanie.\nV odôvodnení tohto rozhodnutia ústavný súd poukázal na to, že aj keď proces\nrozdelenia obce reprezentuje určitý celok, jeho jednotlivé fázy – od predloženia petície\nobyvateľov obce až po konečné rozhodnutie vlády o tomto návrhu podľa § 2 ods. 3 zákona\no obecnom zriadení realizované odlišnými orgánmi verejnej moci – tvoria relatívne\n\n5\n\nuzavretý celok, ktoré môžu však byť predmetom samostatného posudzovania z hľadiska\nrešpektovania základných práv a slobôd.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd požiadal právneho zástupcu\nsťažovateľov a ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) o vyjadrenie, či\ntrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a ministra tiež o vyjadrenie\nk sťažnosti a k jej prijatiu na ďalšie konanie.\nPrávny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu oznámil, že sťažovatelia netrvajú na\nústnom pojednávaní.\nMinister tiež oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od verejného\npojednávania, a k sťažnosti predložil nasledovné vyjadrenie:\n„Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo konania II ÚS 105/03-19 zo\n14. júna 2003 bola pôvodná sťažnosť D. K. a spol., ktorou namietali porušenie ich\npolitických práv Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a mestom Liptovský Hrádok\nv časti týkajúcej sa mesta Liptovský Hrádok odmietnutá ako oneskorená podľa § 25 ods. 2\nzákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jej rozsah bol vymedzený\nna konanie o porušení základného práva žalobcov zúčastňovať sa priamo na správe vecí\nverejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ministerstvom vnútra, ktoré malo\nnastať tým, že ministerstvo nepredložilo návrh na rozdelenie obce Liptovský Hrádok na\nrokovanie vlády Slovenskej republiky.\nPri vymedzení rozsahu konania voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky\nvychádzal Ústavný súd Slovenskej republiky z názoru, že proces rozdelenia obce\nreprezentuje určitý relatívne uzavretý celok, ktorého jednotlivé fázy však môžu byť\npredmetom samostatného posudzovania z hľadiska rešpektovania základných práv a slobôd,\nkeď tieto fázy realizujú odlišné orgány verejnej správy.\nKonanie o rozdelení obce alebo zlúčení obcí pozostáva:\n\n6\n\n1. z podania petície, jej prijatia obecným zastupiteľstvom, vyhlásenia hlasovania\nobyvateľov obce alebo časti obce obecným zastupiteľstvom, vykonania hlasovania,\nposlania návrhu na rozdelenie obce cestou krajského úradu na ministerstvo vnútra;\ntieto úlohy patria do pôsobnosti obce a nik iný, ani vláda alebo ministerstvo vnútra\nich za obec nemôže vykonať;\n2. vypracovania stanoviska k návrhu príslušným krajským úradom a postúpenia návrhu\nna rozdelenie obce spolu so svojim stanoviskom ministerstvu vnútra, čo patrí do\npôsobnosti krajského úradu;\n3. pripravenia návrhu nariadenia vlády a predloženia materiálu na rokovanie vlády\nSlovenskej republiky, čo patrí do pôsobnosti ministerstva vnútra;\n4. prijatia rozhodnutia vlády o rozdelení obce alebo zlúčení obcí, čo patrí do\npôsobnosti vlády Slovenskej republiky.\nKaždú časť konania vykonáva iný orgán verejnej správy a na základe iného ustanovenia\nzákona, resp. na základe rôznych zákonov. Konanie možno ukončiť počas ktorejkoľvek fázy\nz rôznych dôvodov. Neexistuje povinnosť informovať iné orgány verejnej správy, ktoré sa\nbudú na konaní podieľať, o stave konania alebo jeho ukončení.\nPokiaľ ide o „Podnet na vydanie nariadenia vlády na rozdelenie obce Liptovský Hrádok\na Dovalovo podľa § 3 ods.1, 2 zákona č. 221/1996 Z. z. zo 14. 09. 2001“ zaslaný petičným\nvýborom mestskej časti Dovalovo vláde Slovenskej republiky, tento ministerstvo vnútra\nobdržalo z Úradu vlády SR, odboru petícií a sťažností 28. 09. 2001 ako petíciu na ďalšie\nkonanie s tým, aby o výsledku vybavenia informovalo priamo zástupcu petičného výboru.\nListom z 15. 10. 2001 (príloha 1) ministerstvo vnútra informovalo zástupcu petičného\nvýboru o skutočnosti, že vláda nemôže podľa vtedy platných ustanovení príslušných zákonov\nvybaviť žiadosť o rozdelenie mesta Liptovský Hrádok bez súhlasu mesta a bez stanoviska\npríslušného krajského úradu. Zároveň listom zo 16. 10. 2001 odstúpilo z dôvodu vecnej\npríslušnosti podnet aj s originálmi petičných listín primátorovi mesta Liptovský Hrádok na\nďalšie konanie. Podanie bolo vybavené ako petícia spôsobom a v lehotách podľa zákona\n\n7\n\nč. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a nemohlo byť posudzované\nako žiadosť o rozdelenie obce.\nPodklady na rozdelenie mesta Liptovský Hrádok obdržalo ministerstvo vnútra až 13. 06.\n2002 od Krajského úradu v Žiline. Nakoľko od 01. 01. 2002 nadobudol účinnosť zákon\nč. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie\nzákony, nemohlo ministerstvo vnútra predložiť túto žiadosť na rokovanie vlády, lebo návrh\nby bol v rozpore s ustanoveniami § 2a ods. 5 a § 11a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení. Tieto skutočnosti uviedlo ministerstvo v liste z 26. 06. 2002 zaslanom\nKrajskému úradu v Žiline, ktorý bol zaslaný na vedomie aj primátorovi mesta Liptovský\nHrádok a zástupcovi petičného výboru (príloha 2), pričom vychádzalo z ustanovenia čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to, že ministerstvo je zodpovedné za vybavenie\nveci až od 13. 06. 2002.\nAko bolo uvedené v odpovedi ministerstva z 11. 12. 2002 (príloha 3) na podanie JUDr.\nJ. M. z 02. 12. 2002, ktorým žiadal ministerstvo o vydanie rozhodnutia orgánu štátnej\nsprávy s poučením o možnostiach odvolania, ministerstvo vnútra vo veciach týkajúcich sa\nrozdelenia obce nemôže vydávať rozhodnutia, lebo ho na to nesplnomocňuje žiadny zákon.\nMinisterstvo vnútra môže iba predložiť vláde na rozhodnutie návrh na rozdelenie obce, ak\npodanie obce spĺňa náležitosti a podmienky ustanovené v platných zákonoch. V príslušných\nzákonoch však nie je ustanovená forma postupu, ktorou by ministerstvo riešilo situáciu, ak\npodanie obce náležitosti a podmienky platných zákonov nespĺňa. Aby sa zabezpečila\ninformovanosť obcí o ich žiadostiach, zvolilo si ministerstvo formu oznámenia listom,\nv ktorom uvedie nedostatky podania a podmienky, ktoré treba splniť pri opakovaní alebo\ndoplnení žiadosti. Tieto vysvetlenia obsahovali všetky listy ministerstva.\nNakoľko ministerstvo vnútra postupovalo vo veci rozdelenia mesta Liptovský hrádok\npodľa platných zákonov a zdržiavalo sa pritom zasahovania do kompetencií iných orgánov\nverejnej správy, nie je jasné, čím porušilo právo zúčastňovať sa priamo na správe verejných\nvecí obyvateľov mestskej časti Dovalovo mesta Liptovský Hrádok.\n\n8\n\nZ uvedených dôvodov žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky neporušilo „oznámením o nepredložení návrhu na\nrokovanie vlády SR z 26. 06. 2002“ základné práva a slobody obyvateľov mestskej časti\nDovalovo v meste Liptovský Hrádok“.\nPretože obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania,\nústavný súd konal vo veci sťažovateľov a rozhodol bez jeho nariadenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva upraveného v čl. 30 ods. 1\nústavy.\nPodľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí\nverejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\nSúčasťou základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo\nupraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo obyvateľov obce zúčastniť sa\nmiestneho referenda. Tento záver vychádza aj z doterajšej judikatúry ústavného súdu,\npodľa ktorej „Článkom 30 ods. 1 ústavy sa občanom Slovenskej republiky zaručuje právo\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Toto právo môže občan uplatniť, ak sa\nzúčastní referenda podľa druhého oddielu piatej hlavy ústavy alebo ak sa zúčastní\nmiestneho referenda podľa čl. 67. ...Občanovi sa tiež zaručuje, že uplatnenie tohto práva po\n\n9\n\nsplnení zákonom ustanovených podmienok vyvolá zákonom určené právne účinky“\n(II. ÚS 1/98).\nZámerom sťažovateľov bolo na základe uplatnenia základného práva zúčastňovať sa\nna správe vecí verejných priamo upraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy vyvolať zákonom\nustanoveným postupom odčlenenie mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok,\nt. j. rozdelenie mesta Liptovský Hrádok.\nTento postup bol v čase predloženia petície na odčlenenie mestskej časti Dovalovo\nod mesta Liptovský Hrádok upravený v ustanoveniach § 11a ods. 1 až 3, 8 a 9 zákona\no obecnom zriadení a § 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996\nZ. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky (ďalej len „zákon\nč. 221/1996 Z. z.“). Úlohy ministerstva súvisiace s postupom pri rozdelení obce bolo vo\nvšeobecnosti možné vyvodiť najmä z § 16 a § 29\n\nzákona Slovenskej národnej rady\n\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 347/1990 Zb.“),\nktorý bol zrušený s účinnosťou k 31. decembru 2001.\nUstanovenie § 11a zákona o obecnom zriadení v dotknutých odsekoch znelo:\n„(1) Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), ak\nide o návrh\na) na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce,\nb) na zavedenie a zrušenie verejnej dávky, a ak ide o návrh na zavedenie a zrušenie\nmiestnej dane alebo miestneho poplatku, o ktorom sa má podľa uznesenia obecného\nzastupiteľstva rozhodnúť v miestnom referende,\nc) petície skupiny obyvateľov obce v počte 20 % oprávnených voličov; ak ide o petíciu\ntýkajúcu sa rozdelenia obce, stačí na jej predloženie 20 % oprávnených voličov časti\nobce, o odčlenenie ktorej pri rozdelení obce ide.\n(2) Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide o odčlenenie\nčasti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula\n\n10\n\ns obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá\ncelá obec.\n(3) Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným predpisom, obecné zastupiteľstvo\nvyhlási hlasovanie obyvateľov obce tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície\nobci; to platí aj v prípade petície podľa § 13c ods. 3 písm. c)...\n(7) Hlasovanie obyvateľov obce je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina\nobyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitných predpisov. Rozhodnutie obyvateľov\nobce je prijaté vtedy, ak dostalo nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.\n(8) Pri hlasovaní obyvateľov časti obce sa použijú obdobne ustanovenia odsekov 4 a 7\no hlasovaní obyvateľov obce.“.\nUstanovenie § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 221/1996 Z. z. znelo:\n„(1) Obec zriaďuje, zrušuje alebo rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“) nariadením vlády.\n(2) Rozhodnúť podľa odseku 1 možno len so súhlasom obce a na základe stanoviska\nkrajského úradu.“.\nUstanovenie § 16 písm. b) zákona č. 347/1990 Zb. znelo:\n„Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy\nSlovenskej republiky pre...\nb) ... veci územného a správneho členenia...“.\nUstanovenie § 29 zákona č. 347/1990 Zb. znelo:\n„Ministerstvá sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti;\npripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dbajú\no dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.“.\nÚstavný súd posudzoval postup ministerstva v súvislosti s nepredložením návrhu na\nrozdelenie obce Liptovský Hrádok.\nPre\n\nposudzovanie\n\npostupu\n\nministerstva\n\nv tejto\n\nfáze\n\nprocesu\n\nsmerujúceho\n\nk odčleneniu mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok bola vo vzťahu k\n\n11\n\nnámietkam sťažovateľov vyjadreným v sťažnosti relevantná právna úprava účinná v čase\npredloženia\n\npodkladov pre rozhodnutie o rozdelení mesta Liptovský Hrádok na\n\nministerstvo, t. j. k 13. júnu 2002. K tomuto právnemu názoru dospel ústavný súd\nrešpektujúc zásadu prezumpcie ústavnosti zákona na základe zistenia, že zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej\nrady Slovenskej republiky č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony (ďalej len „novela zákona\no obecnom zriadení“) účinný od 1. januára 2002 neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré\nby upravovali postup príslušných orgánov verejnej správy v prípadoch, ak zákonom\nustanovený postup smerujúci k rozdeleniu obce začal (prebiehal) podľa právnej úpravy\núčinnej pred 1. januárom 2002, t. j. v čase účinnosti právnych predpisov, podľa ktorých\nsťažovatelia iniciovali odčlenenie mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok,\nhoci vo vzťahu k iným otázkam prechodné ustanovenia obsahuje (pozri čl. I bod 85 novely\nzákona o obecnom zriadení).\nVo vzťahu k problematike tvoriacej predmet sťažnosti sú relevantné najmä\nustanovenia čl. I bodu 4 novely zákona o obecnom zriadení v časti ustanovujúcej nové\nznenie § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení a zavádzajúcej nový § 2a zákona o obecnom\nzriadení (najmä odseky 1, 5 a 6). Úlohy ministerstva v tomto období vo všeobecnosti\nustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 575/2001 Z. z. o organizácii\nčinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z. „).\nVo vzťahu k problematike tvoriacej predmet sťažnosti sú relevantné najmä ustanovenia § 11\npísm. b) a § 37.\nUstanovenie § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení v znení podľa novely znie:\n„(3) Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť\no tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého\núzemnom obvode sa obec nachádza“.\nV § 2a zákona o obecnom zriadení v znení podľa novely odseky 1, 5 a 6 znejú:\n\n12\n\n„(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve\nobce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec;\nrozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť\nobec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy\nobcí.\n(5) Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce majú svoje katastrálne územie alebo súbor\nkatastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak\nurbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja\nodčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.\n(6) Dohodu o rozdelení obce a ďalšie dokumenty podpisuje starosta obce a splnomocnenec\npetičného výboru alebo osoba určená v petícii. Na rozdelenie obce sa primerane vzťahujú\nodseky 2 až 4.“.\nUstanovenie § 11 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. znie:\n„Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy\npre...\nb) ... veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.“.\nUstanovenie § 37 zákona č. 575/2001 Z. z. znie:\n„Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu\núpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, zverejňujú ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní\npredkladajú vláde; dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.“.\nZ platných a účinných ustanovení zákona o obecnom zriadení (§ 2 ods. 3) však\nvyplýva, že konečné rozhodnutie vo veci rozdelenia obce patrí do pôsobnosti vlády. Úlohy\nministerstva v procese smerujúcom k rozdeleniu obce možno odvodiť len nepriamo z vyššie\ncitovaných ustanovení zákona č. 575/2001 Z. z.\nListom z 26. júla 2002, ktorým ministerstvo oznámilo sťažovateľom, že nepredloží\nnávrh na rozdelenie obce Liptovský Hrádok na obec Dovalovo a obec Liptovský Hrádok na\n\n13\n\nrokovanie vlády, ministerstvo de facto zastavilo proces smerujúci k rozdeleniu mesta\nLiptovský Hrádok iniciovaný sťažovateľmi na základe základného práva garantovaného\nčl. 30 ods. 1 ústavy. Na tomto svojom postoji ministerstvo zotrvalo aj v odpovedi na list\nprávneho zástupcu sťažovateľov z 2. decembra 2002, ktorým sa sťažovatelia opätovne\ndožadovali, aby bol návrh na rozdelenie mesta Liptovský Hrádok predložený na rokovanie\nvlády (odpoveď ministerstva v liste z 11. decembra 2002).\nKeďže sťažovatelia vo svojej sťažnosti hodnotili nepredloženie návrhu na rozdelenie\nmesta Liptovský Hrádok na rokovanie vlády zo strany ministerstva za porušenie ich práva\n„na dovybavovanie podanej petície“, bolo povinnosťou ústavného súdu zaoberať sa\notázkou, či tento postup ministerstva bol v súlade s platnými právnymi predpismi a či\nneznamenal, resp. nemal za následok porušenie ich základného práva podľa čl. 30 ods. 1\nústavy.\nÚstavný súd sa stotožnil s tvrdením ministra, že „V príslušných zákonoch nie je\nustanovená forma postupu, ktorou by ministerstvo riešilo situáciu, ak podanie obce\nnáležitosti a podmienky platných zákonov nespĺňa“, obsiahnutým v jeho stanovisku.\nV takomto prípade bolo povinnosťou ministerstva preklenúť medzeru zákona takým\npostupom, ktorý nevzbudí pochybnosti o jeho ústavnosti a zákonnosti, a tým nevyvolá\npochybnosti o porušení základného práva sťažovateľov. Ústavný súd už pri svojej\nrozhodovacej činnosti vyslovil, že marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy nezbavujú\norgán, ktorý má podľa tejto právnej úpravy postupovať, povinnosti chrániť, resp.\nrešpektovať základné práva (II. ÚS 5/03). Keďže z platných právnych predpisov nevyplýva\noprávnenie ministerstva zastaviť proces smerujúci k rozdeleniu obce svojím rozhodnutím\nalebo iným úradným postupom, bolo jeho povinnosťou predložiť návrh na rozdelenie obce\nLiptovský Hrádok na rokovanie vlády aj so svojím prípadným negatívnym stanoviskom.\nÚstavný súd vychádzal pritom z toho, že v otázkach ochrany a uplatňovania základných\npráv a slobôd orgány verejnej správy nemôžu zvoliť taký úradný postup, ktorým zabránia\nvýkonu rozhodovacej právomoci iného štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti predmetné\nrozhodnutie patrí, preto bolo povinnosťou ministerstva predložiť návrh na rozdelenie mesta\nLiptovský Hrádok na rokovanie vlády. Súčasťou každého základného práva je totižto\n\n14\n\noprávnenie jeho nositeľov, aby o jeho ochrane, uplatnení alebo porušení rozhodol príslušný\norgán štátu, a to bez ohľadu na zmeny príslušnej právnej úpravy.\nPodstatou záruk uplatnenia základného práva sťažovateľov zúčastňovať sa priamo na\nspráve verejných vecí vo forme miestneho referenda smerujúceho k vyvolaniu rozdelenia\nobce je garantovanie zákonom ustanoveného postupu zo strany príslušných orgánov\nverejnej správy (dodržiavanie ich procesných povinností), v rámci ktorého môžu (ale\nnemusia) nastať právne účinky, o ktoré usilujú subjekty tohto základného práva (v danom\nprípade sťažovatelia).\nUplatnením základného práva sťažovateľov (obyvateľov obce) zúčastňovať sa\npriamo na správe verejných vecí vo forme miestneho referenda smerujúceho k rozdeleniu\nobce možno dosiahnuť sledované účinky len vtedy, ak príslušné orgány verejnej správy\nzachovajú zákonom ustanovený postup spočívajúci v dodržaní ich procesných povinností\na zároveň sa naplnia materiálne podmienky ustanovené v príslušných právnych predpisoch.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd nepovažoval\n\npri hodnotení postupu\n\nministerstva za rozhodujúce to, či by dodržanie zákonom ustanoveného postupu zo strany\nministerstva pri vybavovaní petície a posudzovaní podkladov na rozdelenie mesta Liptovský\nHrádok mohlo v konečnom dôsledku vyvolať právne účinky sledované sťažovateľmi\n(rozdelenie mesta Liptovský Hrádok), ale to, či ministerstvo dodržalo svoje povinnosti\nv rámci zákonom ustanoveného postupu smerujúceho k rozdeleniu mesta Liptovský\nHrádok, ktorý predstavuje procesnú garanciu uplatnenia základného práva zúčastňovať sa\nna správe verejných vecí priamo vo forme miestneho referenda. Keďže ministerstvo\nnepredložilo návrh na rozdelenie mesta Liptovský Hrádok na konečné rozhodnutie\npríslušnému štátnemu orgánu – vláde a keďže takýto jeho postup nemá oporu ani v ústave\na ani v zákone, porušilo tým nielen svoje povinnosti ustanovené zákonom, ale aj základné\nprávo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo garantované čl. 30 ods.\n1 ústavy (v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy).\nIII.\n\n15\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec\nvrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo\nak je to možné, prikázať, aby ten kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil\nstav pred porušením.“.\nKeďže ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov upraveného\nv čl. 30 ods. 1 ústavy neprípustným zásahom (postupom) zo strany ministerstva, preskúmal\nv súlade s možnosťami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy aj časť petitu, v ktorom\nsťažovatelia navrhujú: „Organizačné opatrenie MV SR zo dňa 11. 12. 2002 pod č. 2033022002/08298 sa zrušuje a MV SR je povinné vypracovať a podať návrh na odčlenenie\nmiestnej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok na rokovanie vláde SR“.\nPri posudzovaní tejto otázky vychádzal ústavný súd zo skutočnosti, že list\nministerstva z 11. decembra 2002, ktorý považujú sťažovatelia v zmysle čl. 127 ods. 2\nústavy za „opatrenie“ (podľa dikcie petitu), predstavuje v skutočnosti „iný zásah“ do\nzákladného práva garantovaného čl. 30 ods. 1 ústavy, ktorý mal v danom prípade faktickú,\nale nie právnu relevanciu pri porušení práva sťažovateľov, preto nemá žiadny právny\nvýznam jeho zrušenie.\nKeďže porušenie základného práva sťažovateľov postupom ministerstva spočívalo\npodľa právneho názoru ústavného súdu v nepredložení podkladov na konečné rozhodnutie\no rozdelení mesta Liptovský Hrádok príslušnému štátnemu orgánu – vláde, možno odstrániť\nporušenie základného práva sťažovateľov len vrátením veci na ďalšie konanie ministerstvu\na prikázaním mu predložiť podklady vláde Slovenskej republiky. V ďalšom konaní bude\n\n16\n\npreto povinnosťou ministerstva predložiť materiál o rozdelení mesta Liptovský Hrádok na\nrozhodnutie príslušnému štátnemu orgánu – vláde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2003\n\n17", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7de73c12-34d7-4baa-8b6d-219f3cbc4eac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1"}, {"guid": "ussr:c3409ede-e2f5-4633-8d4e-1bae078324f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2024 z 6. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1"}, {"guid": "ussr:88a4f3c8-c7ae-43ae-aa0d-1eed7d057cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.243.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.243.2023.1"}, {"guid": "ussr:338a9a01-bdc2-4656-8a06-aab486a77f31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1"}, {"guid": "ussr:900ef67f-57a8-4afc-b78f-af0206da2038", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.707.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 707/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 707/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.707.2017.1"}, {"guid": "ussr:0a0131e0-b8fc-4973-b87c-8c9ded115c31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.9.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 9/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 9/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.9.2015.1"}, {"guid": "ussr:29610885-07b4-406c-ad27-1612955962c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.730.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 730/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 730/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.730.2014.1"}, {"guid": "ussr:e37880b1-cc55-4f12-8ce1-b694be17cbe3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/2011 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e37880b1-cc55-4f12-8ce1-b694be17cbe3"}]}