{"guid": "ussr:5f14ac84-e42e-41fa-a0a7-243853b910b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/2010 z 25. 8. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. augusta 2010, sp. zn. III. ÚS 300/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2010-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5f14ac84-e42e-41fa-a0a7-243853b910b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5f14ac84-e42e-41fa-a0a7-243853b910b4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:5f14ac84-e42e-41fa-a0a7-243853b910b4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:5f14ac84-e42e-41fa-a0a7-243853b910b4/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 300/2010-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť D. U., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., pre\nnamietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 Co 251/2009 a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v konaní\nvedenom pod sp. zn. Kc 214/09 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť D. U. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2010\ndoručená sťažnosť D. U. (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie jej základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v\n\nkonaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 251/2009 a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 214/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Banská Bystrica\n(ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho\nkonania proti spoločnosti B., s. r. o., B. (ďalej len „odporkyňa“). Vo svojom návrhu\nsťažovateľka poukázala na skutočnosť, že ak odporkyňa zriadi záložné právo k bytu, ktorý\nužíva, nebude môcť voči odporkyni uplatniť svoje predkupné právo v zmysle zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), čím sa\ndlhodobo ocitne v stave právnej neistoty.\nOkresný súd o návrhu sťažovateľky rozhodol uznesením sp. zn. 17 C 125/09\nz 5. augusta\n\n2009\n\ntak,\n\nže\n\njej\n\nnávrhu\n\nvyhovel\n\na zakázal\n\nodporkyni\n\nnakladať\n\ns nehnuteľnosťou, ktorú užíva sťažovateľka, a sťažovateľke uložil, aby do 30 dní odo dňa\ntohto uznesenia podala návrh na súd na začatie konania vo veci samej.\nProti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odporkyňa odvolanie, v ktorom\nuznala, že je obchodnou spoločnosťou s účasťou obce, avšak napriek tomu sa na ňu\nnevzťahuje povinnosť previesť do vlastníctva nájomcu byt za regulovanú cenu podľa § 18\nods. 1 až 4 zákona o vlastníctve bytov, pretože podľa jej názoru byt, ktorý užíva\nsťažovateľka, nadobudla v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o vlastníctve bytov.\nO podanom odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 251/2009\nz 30. septembra 2009, ktorý zmenil rozhodnutie okresného súdu a návrh na vydanie\npredbežného opatrenia zamietol, z toho dôvodu sťažovateľka podala 10. novembra 2009\npodľa § 243e zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OSP“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania.\n\n2\n\nKrajská prokuratúra oznámením č. k. Kc 214/09-6 z 18. januára 2010 uvedený\npodnet odložila z dôvodu, že nebolo zistené porušenie zákona spôsobom, ktorý predpokladá\nustanovenie § 243e a nasl. OSP.\nSťažovateľka je toho názoru, že uvedeným postupom krajského súdu a krajskej\nprokuratúry bolo porušené jej „základné právo upravené v čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky“, a preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil porušenie označeného práva\na aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €, ako aj náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 245,70 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\n\n3\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd sa pri prerokovaní sťažnosti v prvom rade vysporiadal s nedostatočným\noznačením základného práva v sťažnosti a v samotnom jej petite, v ktorom ho sťažovateľka\nbližšie nešpecifikovala, pričom vychádzajúc z obsahu celej sťažnosti ustálil, že\nsťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nZo spisu okresného súdu, z podanej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 17 C 125/09 z 5. augusta 2009 spolu s uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 17 Co 251/2009 nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2009\na sťažnosť bola ústavnému súdu podaná 9. apríla 2010, z čoho teda jednoznačne vyplýva, že\nsťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy bola ústavnému súdu podaná po uplynutí dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv\nsťažovateľky.\nÚstavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny\nprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04,\nI. ÚS 218/06).\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.\nNedodržanie tejto lehoty je dôvodom odmietnutia sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nZ uvedeného vyplýva, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným\nsúdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako podala túto sťažnosť,\n\n4\n\na preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy oznámením krajskej prokuratúry č. k.\nKc 214/09-6 z 18. januára 2010 o odložení jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.\nZákonné\n\npredpoklady\n\nna\n\npodanie\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\nsú\n\nupravené\n\nv ustanoveniach § 243e a nasl. OSP. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide\no mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého ako procesného inštitútu patrí výlučne\ngenerálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). To\nznamená, že nejde o základné právo sťažovateľky, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46\nods. 1 ústavy.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických\nosôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,\nt. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,\na teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej\núvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne\ndovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie\nmimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna\nochrana (II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06).\nVychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitím práva\ngenerálneho prokurátora podať proti uvedenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne\ndovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv sťažovateľky, keďže\nplatná zákonná úprava nezakladá sťažovateľke právo (právny nárok) na vyhovenie jej\npodnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora.\nV\n\nsúlade\n\ns\n\nkonštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\nmožno\n\no\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti návrhu (sťažnosti) hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu\n\n5\n\nštátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nKeďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti\noznačenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd jej sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2010\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}